Dobrý deň,
úvodom listu sa Vám z hĺbky môjho srdca chcem ospravedlniť za akékoľvek príkorie, ktoré som Vám spôsobila svojím doterajším počínaním. Mrzí ma to predovšetkým voči Vašim deťom a príbuzným. Zároveň Vás ubezpečujem, že tento list je mojím posledným vyjadrením sa k Vám, pokiaľ to odo mňa nebude vyžadované na iných miestach.
Za ospravedlnením si stojím rovnako, ako za všetkým čo som napísala, pretože nie som si vedomá žiadneho klamstva, alebo vyjadrenia, ktorým by som Vás verejne okiadzala, alebo na Vás útočila. Jediné, čo som chcela a chcem, aby ste ma vypočuli tak, ako ste ma neboli ochotná vypočuť, keď ste mi ubližovali.
Chcem Vám len pripomenúť bolesť, ktorú ste mi spôsobili (samozrejme s bývalým), keď ste boli vedomá našich problémov, vedeli ste o malej dcérke a šli ste do vzťahu so zadaným mužom. Prepáčila som Vám to a pochopila Vás. I to, že ste sa mi do očí vysmievali a zatĺkali to, čo mi už dávno predtým povedal bývalý.
Odpúšťam Vám aj bolesť, ktorú ste mi spôsobili prostredníctvom Vášho manžela, ktorý ma na základe Vašich slov mal za manipulátorku, ktorá chce Vašu rodinu vydierať. Rovnako Vám odpúšťam všetky klamstvá, ktorých ste sa voči mnedopustili, keď ste ma ďalším osobám popisovali tak, ako ste mapopisovali. Mňa, ktorá Vám nevstúpila do života a nikdy by ste pre ňunemuseli existovať.
Odpúšťam Vám aj to, že aj napriek tomu, že po oznámení bývalého, že dáme dokopy, čo sme spackali, ste pokračovali vo vzťahu s ním a mne sa vysmievali tým, že či si myslím, že som taká naivná, že keď niečo napíšete, že mi to bude veriť.
Rovnako Vám v mene mojich detí odpúšťam bolesť, ktorú ste im spôsobili tým, že som po večeroch fyzicky nebola schopná dojčiť dieťa, že som bola na pokraji nervového zrútenia, pretože som Vás mala za čestnú a charakternú ženu, vzornú matku, ktorá nie je schopná ublížiť žiadnemu dieťaťu a vie pochopiť ženu v situácii, v ktorej som sa aj Vašou zásluhou ocitla, a ktorej ste sa kedysi báli, že môžete byť aj Vy. Viete, o čom píšem (odvolávam sa na Váš posledný mail zo súkromia Vašej rodiny). Aj to Vám odpúšťam, že som nebola schopná chodiť po meste, aby som Vás náhodou nestretla, bála som sa toho. Videla som Vás v každej žene, je mojou chybou, že ste sa stali nočnou morou. Viete, že bývalý na deti nedá dopustiť, že je s nimi každú voľnú chvíľku, chce byť pri nich vo dne i v noci (Barborka za ním dlhé týždne po večeroch plakala, a aj teraz nechápe, prečo tato nezaspáva s ňou.) a žije v schizofrénii medzi Vami a mnou. Ak som to pochopila (a veľmi dobre viem, kde je moja chyba), dlho takto žiť nevydrží a preto to rieši. I keď neúspešne.
Rovnako viete o jeho zdravotných problémoch - nechajte ho žiť tak, ako by tu už zajtra nemal byť. Ja jeho rozhodnutie budem rovnako akceptovať. Chcem, aby sa dožil svadby dcér. S hocikým, s kým bude šťastný.
Takisto Vám odpúšťam aj to, že i druhý raz v lete, keď ste nás všetkých troch (exmanžela, bývalého i mňa sms-kou "poslali do r...i") a "definitívne" s nami skončili. Verila som, že mám konečne šancu napraviť i svoje chyby i silu posunúť náš vzťah do inej roviny.
Prepáčte mi, že som sa len bránila, keď som sa o Vašej existencii dozvedela, keď som na Vás (oboch) nástojila, aby ste mi povedali, že chcete byť spolu, aby som Vám mohla uvoľniť miesto a odísť s deťmi strašne ďaleko.
Prepáčte mi, že som nevedela o poslednom zlyhaní muža natoľko, že som Vám neuvoľnila priestor, že som si stále naivne myslela, že náš vzťah sa podľa všetkých indícií dával do poriadku. Že som do posledného momentu mala klapky na očiach a verila aj tejto sms-ke: "Chcem, aby sme začali budovať nový pozitívne ladený, transparentný vzťah..."
Ak ste presvedčená, že s Vami bude šťastnejší, ja to s deťmi zvládnem a pripravím ich na to, neviem, síce, ako to zvládne bývalý, pretože práve na jeho láske k deťom, starostlivosti o nás, obavách, dlhých nočných telefonátoch som bola presvedčená, že sa so mnou chce deliť o každú radosť, každú starosť, ktorú sme spolu prežívali. Videla som na ňom, ako vypína mobil, keď prichádzal, ako sa pohľadom zabúdal niekde v neurčite, ako ho niečo trápilo... Ak ho trápilo, ako sa má so mnou rozísť - má možnosť.
Ak mi dáte najavo, že som sa mýlila a že chcete byť s bývalým spolu - ato, čo je medzi ním a mnou je nedorozumením, budem to rešpektovať.
Oslovujem Vás ako matka matku. Dovoľte mi požiadať Vás, aby ste rešpektovali jeho rozhodnutie, ak sa rozhodol vrátiť k rodine a NAVŽDY zmizli z nášho života, pokiaľ sa neuistíte, že náš vzťah je definitívne ukončený. Ak nie, mám plné právo napísať Vám, že mi svojím počínaním, ako žena-matka žene-matke spôsobujete bolesť.
Keď sme si písali v apríli, v lete i v septembri, dala som Vám jasne najavo, že keď odídete z nášho života, prestanete pre mňa existovať. Neprestali ste a vedeli ste, že sa opätovne snažíte o vzťah s človekom, ktorý nedokáže opustiť deti a mňa a to isté nedokáže vo vzťahu ku Vám a dáva Vám to najavo - svoju slabosť i neschopnosť. A videl, že i Vy dokážete byť rovnako hysterická ako ja. :-) Viete, že sa bojí ísť s Vami do vzťahu, pretože ho môžete rovnako klamať a podvádzať, ako ste klamali a podvádzali svojho manžela, i keď ste túto vlastnosť mali spoločnú. Dnes ma to už netrápi a odpúšťam Vám.
Nebudem s Vami riešiť, čo bude ďalej. Ak budete s ním, vedzte, že budem rada, že aspoň moje deti sa Vám hlboko pozrú do očí, pretože ste si začali budovať šťastie na ich úkor. Budú Vám to pripomínať svojím pohľadom. Svojimi vecami v byte bývalého, hračkami. Rada ich ku Vám vychystám, možno si s Vašim synom a dcérou porozumejú (deti za nič nemôžu). Veď (vraj) ani oni nevedeli o Vašom "pokračujúcom" vzťahu a vraj bývalého nemajú v láske...
Ja som túto kapitolu zatvorila. Ešte raz sa Vám ospravedlňujem, i keď som o Vás nevedela tak, ako Vy o mne, i keď som Vám tak neubližovala, ako Vy mne. Nezmeníme to. Odpúšťam, pozriem sa Vám do očí a podám Vám ruku. Rovnako Vás teraz otvorene pozývam bez akejkoľvek nenávisti pomôcť mi v projekte, o ktorom už viac ako polroka viete.
Stella
P.S. Nie som jediná a ani Vy nie ste jediná. Ak niekomu pomôžem nájsť sa v spleti jeho vnútorných zmätených pocitov a začne riešiť seba namiesto mňa, malo to zmysel. Ďakujem Vám, pani, aj preto, že ste sa stali odrazovým mostíkom mojej ďalšej práce! Úprimne! Za chyby sa ospravedlňujem, zobudila sa dcérka a chcem to mať už za sebou. Diskusiu si rada prečítam, nebudem sa do nej zapájať a budem rada, keď za mňa bude vravieť práca, ktorú som naštartovala.
P.S. 2: Verejne si s Vami píšem preto, že ste sa nechceli so mnou stretnúť a s bývalým som si všetko mohla zoči-voči vyrozprávať.
