Mnohé z príbehov by som sa nebola nikdy dozvedela (a v jednom som jediná, čo to viem), keby som niekoľko týždňov po zistení nevery nebola na pokraji psychického a fyzického zrútenia a nechodila ako časovaná bomba striedavého plaču, hystérie a apatie. Našla som pochopenie u ľudí a najmä žien, ktoré poznali a zažili moju bolesť, boli skutočne silné, pretože prešli svojím peklom, o ktorom ich deti ani netušia a na svojich víkendových oteckov nedajú dopustiť. Mená vymýšľam v abecednom poradí. Príbehy, ktoré píše život - čo sú dôsledkom i zárodkom nevery, ale i o nevere samotnej - o tom, čo mnohí nechceme počuť, čo máme elegantne zahladiť pod obrus a o čom pred svojimi deťmi nemáme hovoriť... Veď spoločnosť zaujímajú len trestné činy (typu fyzické násilie na partnerovi) alebo príjemné príbehy.
Anka. Vydávala sa mladá, v devätnástich, hoci nemusela. Dve dcéry, potom potrat, pretože už neviem koľkýkrát bola podaná a stiahnutá žiadosť o rozvod. Jej dcéry sa o milenkách jej muža nemali nikdy dozvedieť. Raz ju jedna dcéra našla urevanú v kuchyni a nenápadne prišla na príčinu - list milenky, priamo na domácu adresu. Bola ticho. Hádky a výčitky sa skončili tak, že muž ju začal naháňať s nožom po byte. Polícia vtedy nespravila nič. Vraj nemohla. Našťastie Anka nazbierala silu, podanie na rozvod bolo definitívne a ukončilo viac ako 15-ročný vzťah plný nevier a odpúšťaní, faloše a pokrytectva. Druhá dcéra Betka (k nej sa ešte vrátim) sa o milenkách nikdy nedozvedela. Podvedome všetko vymazávala z pamäti. Mala obraz rodiny, ktorá vnútri nefungovala, no navonok bola úžasná, pretože jej matka vydržala veľa. A to sa jej vypomstilo neskôr - keď sa ocitla tvárou v tvár mužovej nevere a nevedela, čo s ňou, pretože ju "podrazil" manžel a najlepšia kamarátka.
Cyril (možno adept na neveru) tvrdí, že o doživotnej láske je presvedčený kdekto, ale skoro vytriezvie. Vraj s tým treba stále rátať, pretože s tým nič nenarobíme. Po predchádzajúcich scenároch, že on akože deti mať nechce a podobne, pretože sa "tomu" vyhýba, nechal antikoncepciu na manželke. Ani sa nenazdala a mala päť chalanov. Ešte i pred nimi vykrikovala čosi o samých znásilneniach, kedy bolo len jemu dobre. Deti sú len jej, nemá im čo kecať do života. Ona bude rozhodovať, čo s nimi a podobné nezmysly. To ale vraj nie je všetko, na druhej strane vraj pred nimi vykrikuje, že on sa o deti nestará, nepoloží jej na stôl výplatu, s ktorou bude ona disponovať. Ani sa nerozviedol. "S takou kravou sa mi ani nechce naťahovať", najlepšie je vraj nekomunikovať a vygumovať. Len ho veľmi mrzí, ze vyrastali v tej atmosfére. Pritom poznala jeho teóriu, "jedno je málo, dve sú moc".
Dana sa zdôverila, že má priateľa - milenca, ktorý podvádza už teraz, hoci sú len na začiatku vzťahu a na základe prečítania môjho príbehu na inej www sa rozhodla ho "kopnúť do riti..." Jeho ženu pozná, ale len tak okrajovo - on je rozvedený, ale mal dlhoročnú priateľku a vie, že aj tú podvádzal, preto sa s ním rozišla... ale Dane to podal úplne naopak. "Keby som Ti mohla všetko napísať, aký je prefíkaný, tak by si sa čudovala, či to vôbec je možné... Ale mna neprechcal. Dnes som sa aj ja rozhodla, že ten rozchod musím vydržať a rozdýchať... Verím, že príde ďalší - lepší muž, ktorý si ma zaslúži..."
Eva: "Ja som tiež v januári mala muža, už je preč aj s milenkou, tiež vážim 74 a chcem ísť s váhou dole... nevezmeš ma do partie :-) ? Ja mám dve, siedmačku a šiestaka, bola som s nimi doma 10 rokov (!) - jednak to ex-muž finančne utiahol a nemám tu nikoho - žiadne babky, rodinu, čo by v prípade potreby postrážil. Nehovoriac o tom, že vypadla som z technického a iného pokroku v práci... deti ma predvlani učili robiť na počítači, na internete, prácu som si našla od januára. Ale na druhej strane neľutujem ten čas investovaný deťom, v podstate to prebehlo rýchlo a vyrástli mi pred očami :-)"
Ferko: "Som naozaj rozvedený a žijem už dosť dlho v štýle single... Moja bývala to nevie, ale nikdy som jej nebol neverný... Teraz, ked už nie som viazaný zväzkom manželským, si môžem robiť, čo sa mi zachce..., Pýtaš sa, čo nechcem... Nuž, najmä nechcem zažiť to, čo v som zažíval v mojom dnes už dávno rozvedenom manželstve... Nechcem, aby mi niekto velil, nehľadám generála v sukni, ktorý by ma komandoval, sekíroval, večne za všetko kritizoval a s ničím nebol spokojný... A čo hľadám? Hľadám vzťah, ktorý by bol vyvážený, harmonický, hľadám niekoho, na stretnutie, s kým by som sa zakaždým úprimne tešil a bolo by mi s ním dobre... Píše sa to tak jednoducho - ale nevedel som, aké ťažké je to hľadanie..."
Gitka: "Chodila som s pár ženatými mužmi, ale vždy si vravím: vrátia ti to ajs úrokmi a tak od určitého času mám iné krédo: Ženatí nie sú pre mňa.Viem, že aj môj muž ma podvádzal, ale rozišla som sa s ním už dávno, ajpre alkohol a týranie. Keby si ma poznala, nepovedala by si to na mňa.Dnes uz som energická, sebavedomá, vyrovnaná, v práci uznávaná šéfka,ale zas mám problémik nájsť si rovnocenného chlapa... Dúfam, že môj syndostal taký základ, že bude ozajstný muž nielen podľa výzoru, ale najmävo vnútri. Ešte raz, držím Ti palce a ak budeš mať chuť, príď sipokecať. Som 62..., prežila som si toho dosť a už som 14rokov rozvedená. Ponúkam svoje skúsenosti... Veľa šťastia nám obom..."
Hanka: "Moja veľmi dobrá kamarátka mala a má takýto problém, keď ju manžel - podnikateľ - nechal s troma deťmi (jedno bolo práve na ceste) a začal si s jej veľmo dobrou kamarátkou, tiež vydatou. A aby to nestačilo, ešte začal s ňou aj podnikať. Trvá to už 11 rokov. On žije sám, moja kámoška s deťmi, frajerka so svojím mužom a
deťmi....nič sa nepohlo za 11 rokov. Nikto sa nerozvádza, nijako sa to nerieši. Občas sa urobí nejaké "teátro" a zas je chvíľu pokoj. Nezastávam sa chlapov, ale myslím si - a to celkom vážne - že v takýchto situáciách by mala mať hlavne rozum žena. Bolo jej dané byť matkou a od toho sa to všetko odráža. Chlap v takejto situácii skončí s rozumom v "gatiach". A tiež si myslím, že v tomto, a v iných prípadoch ide len o vášeň a tá s láskou nemá nič spoločné."
A na záver ešte raz Betka - dcéra Anky: bola veľmi zamilovaná, keď sa vydávala, najprv prišla prvá dcéra, po dvoch rokoch druhá. Bola šťastná a netajila sa tým pred kamarátkami - najmä jedna vydatá začala pobývať u nich na návštevách častejšie. Skončilo to tak, že jej "odviedla" manžela. Ten raz, ešte neboli rozvedení - prišiel v noci opitý domov a polial ju benzínom - išiel ju upáliť, aby mohol odísť za milenkou. Utekala z bytu o dušu. Teraz je vzorný víkendový otecko. Deti nevedia nič a ona o tomto v živote nikomu nepovedala. Hanbila sa a hanbí sa, pretože ho mala aj napriek tomu všetkému rada... aj po roku, keď už boli dávno rozvedení.
Priateľka Betka a jej príbeh, ktorý som sa dozvedela, keď som mala pocit, že s neverou, ktorú mi pripravil bývalý a milenka, skončím na psychiatrii (pretože ju poznám osobne, i jej deti, čiastočne i bývalého), ma presvedčili, aby som niečo spravila. Že ja na tom nie som vôbec zle a že mám silu v mene svojich detí i detí rodičov, čo majú podobné problémy, podať pomocnú ruku. A podávam ju aj ostatným, ktorí ju chcú...
