Pipapo nemá nič spoločné s akýmkoľvek Pipapo, ktoré nájdete, keď slovo zadáte prostredníctvom vyhľadávača. Objavilo sa v našej rodine pred piatimi dňami. Vymyslela ho najmenšia dcérka, ktorá mi vlastne pripomenula maličký príbeh spred viac ako tridsiatich rokov...
"Teta a máte cicinky?"
Letné prázdninové sobotné predpoludnie v sedemposchodovom paneláku v malom mestečku Dolný Kubín, kde každý každému nazerá do hrncov. Druhý z troch letných dní na Orave, kedy bolo skutočne neskutočne teplo. Mám sotva dvanásť, sestra desať a stojíme medzi dverami bytu (spomínate si na množstvo vzorne naukladaných topánok na chodbách pred takmer každým bytom? a sobotné veľké upratovania, prášenia kobercov a rady pred "prachárom", vynášania smetí?). Na chodbe sa veľmi dôležito dohadujeme s kamarátkou z domu o podvečernom programe... Na tom, že sa stretneme až večer, lebo o chvíľu odchádzame.
Vysnívané letovisko - najvhodnejšie miesto pod kríkmi vŕb pri Orave. Kto príde skôr, ten má o trávu postarané, kto nie, musí hľadať, uspokojiť sa so štrkom, hrboľmi a pod... Tam teda bývala promenáda plaviek, hnedých tiel tých, čo mali šťastie a známosti a dostali sa do Juhošky..., alebo sa tak tvárili a boli "len" v Bulharsku - spravidla na červenej embéčke...
I my so sestrou sme sa konečne dočkali, bolo upratané, obed za nami, mama umývala riady a my teda na chodbe - podotýkam na prízemí, kde sme mali prehľad o každom. Hovorím o tom, že AJ MY SA IDEME opaľovať (ako tri štvrtiny Kubína, kolektívne, ako sa patrilo :-) ). Prišiel malý, asi štvorročný Lacko (rodičia pobehujú medzi autom a poschodím - vykladajú z dovolenky tašky), započúval sa do nášho rozhovoru... Počúva, počúva - o všeličom, aké máme plavky, aký krém, akú deku, aké pitie si berieme...
A v tom sa ozve: "A máte cicinky?" Pozrieme sa na seba, Maja sa začervená. Šibe mu? Taký malý a takto? To čo sa doma rozprávajú? Tvárime sa, že nepočujeme a on o to nástojčivejšie: "Máte cicinky?" Krútime hlavou, veď o cickách sa nepatrí rozprávať a ešte takto nahlas a s takým krpatým... "Keď sa chcete opaľovať, musíte mať cicinky." Opakuje to do nemoty, my sme už obe červené, rehoceme sa, lebo stále tvrdí, že bez ciciniek sa nemôžeme ísť opaľovať. Kamarátka sa rýchlo "zdekuje", ku dverám prichádza mama, pretože sme jej volanie ignorovali - a tak malý Lacko útočí na ňu: "Teta a máte cicinky?" "Čo, môj zlatý?" pýta sa mama, skúsená pedagogička a on stále: "Cicinky, no cicinky". My už od smiechu máme štikavku a ani mama nie a nie prísť na koreň veci. Neskutočne dlhý dialóg nakoniec ukončuje jeho mama, keď prechádza okolo a on jej strašne smutný rozpráva o tom, že sa ideme opaľovať bez ciciniek a to teda vôbec nemôžeme.
Mamy deťom rozumejú. I navzájom a tak sa so smiechom dozvedáme o tom, že cicinky (tak zahanbujúce slovo pre puberťáčky) nie sú cicky po našom a prsia po dospeláckom a že predsa bez tyčiniek (slané tyčinky DRU) sa opaľovať ísť nemožno (možno u nich výhovorka? neviem).
A čo je pipapo? Tak nevinné slovo a pekne znejúce? Naviac z úst jedeapolročnej žabky? Pichľa je vidlička, kyslón je citrón a pipapo je pipina a pipina je to, o čom slečny na verejnosti nehovoria... :-) Tak je to v našej rodine - máme nové slovo!
