Začiatok roka 2006 Novoročné predsavzatie, ktoré sa spravidla nesplní. Stojím na váhe. S prižmúrením oboch očí "statočných" 84 kíl. Pri výške 165 cm. Som pokojná. Pred cca dva a polrokom som otehotnela vážiac 86 (leto 2004 v Egypte - fotka je veľmi láskavá), čo je predsa o dve viac. Naviac dojčím, tak prečo sa trápiť, keď vyplavujúce sa škodliviny pri spaľovaní tuku ovplyvňujú kvalitu materského mlieka, no nie? Dobré tri mesiace som novučičkej digitálnej váhe nevenovala pozornosť. Vôbec. Prioritou bol partner (dnes bývalý) a jeho večná a vtedy absolútne nepochopiteľná nespokojnosť. Potom najstarší syn s občasnými pubertálnymi výpadmi, "zábeh" staršej dcérky v škôlke a nočná závislosť najmenšej na mojom prsníku. Nedostatok financií, prevalcovanie domácimi prácami... To boli moje priority. Až do Veľkonočného pondelka...
Aby bolo jasné, celý život som bola v skupine "tých druhých" (báb, čo neboli vychytené) - "tučko", ryšaňa, pehy, okuliare a naviac blbé meno - Stella. Uznajte, už od škôlky (v období zúrenia rovnostárskeho socializmu) priam dôvody na samovraždu. Spávala som s knižkou "Hubneme pohybem...", snívala o úžasnej láske, ktorá sa "prirodzene" spájala s vysnívaným štíhlym driekom. Moja váha slávila jediný úspech (58,5 kg) na gympli počas prváckej platonickej lásky k tretiakovi Stanovi. Zbytočne. Keď som to vzdala, pribúdali kilá a váha sa hojdala od 65 po 75. Po skončení "vysokej" prišla iná láska, šťastie a snaha sa podobať môjmu, už manželovi. Pridružil sa pravidelný sex a ajhľa, 61 kíl! Sedemdesiatosem bolo maximum - v deň prvého pôrodu... Po rozchode s manželom, cca pred 7 rokmi, som mala milých 66. Objavil sa ďalší partner (teraz bývalý) a obaja sme po istom čase vymenili vzájomné šťastie za "to" v kuchyni a začali statočne priberať ... Pri otehotnení so staršou dcérkou to bolo 76 a zvyšok poznáte... :-)
Deň D
Urobila som, čo sa nerobí. Sedel na balkóne s deťmi a ja som šla umyť riady, keď mi to napadlo. Akoby som vedela, akoby som tušila... SMS od jeho právničky. O tom, že majú právo byť spolu, keď sa ľúbia... Nie je podstatné, čo bolo ďalej. Vtedy som sa rozhodla. Nie, že budem chudnúť. Vtedy som sa rozhodla, že AJ JA MÁM PRÁVO BYŤ ŠTASTNÁ. A tak sa to stalo. Veľká priemyslená revolúcia v mojom mozgu. Dôsledky pretrvávajú. Dodnes. SOM ŠTASTNÁ. Moja elektronická kamarátka mi to pripomína každučký deň. Chudnutie je už len prirodzeným dôsledkom (aj napriek ochoreniu štítnej žľazy). Chcete návod? Začiatok príbehu poznáte a ostatné si poskladáte sami...
Milé dámy (a náhodní vážení páni), vykašľala som sa na chudnutie!!! Nikam to nevedie! Do úmoru drieť v telocvični, do noci rátať kilodžauly (pozrite sa ako neesteticky to slovo takto napísané vyzerá :-) ). Život je o inom. O šťastí, o láske o pokoji (a podobných haluziach, ha-ha-ha, doplnil by Kamienok). Preto Vám nevravím, čo máte robiť, píšem, čo robím a čo sa mi osvedčuje. Začala som písať VLASTNÝ ŽIVOTNÝ PRÍBEH. Vypočula som si všetkých, čo mi "dobre mienenými" radami vstupovali do života, robím si po svojom! Za seba nesiem zodpovednosť sama!!! Keď som robila, čo chceli iní... viete, ako to dopadlo? Šťastní boli oni... a ja som len snívala, že raz...
Chudnutie podľa Geburky © :-)
1. Som egoista
Prestala som brať ohľad na šťastie partnera, na šťastie iných (proti ich vlastnej vôli), prestala som kuchtiť (len varením, pečením, umývaním a odkladaním riadu som ušetrila peniaze i čas, o ktorom si rozhodujem sama!!!). Nebojte sa, nežijeme na konzervách a práškových polievkach... Stále varím, no podstatne menej a to, čo si myslím, že je zdravé a hlavne, nech príprava netrvá dlho! Kto nechce, nech neje, alebo nech si navarí sám... Funguje to :-)
2. Nenakupujem potraviny
Túto povinnosť som s radosťou a dôverou prenechala synom. S potravinovými nákupmi sa ťahám málokedy. Základné potraviny, aby sme nehladovali a ostatné musia dokúpiť podľa vlastného výberu a v rámci skromného finančného limitu. Ak sa im nechce, nákup nedonesú, nie je... Keď si chcú sami ukuchtiť mimo režimu alebo toho, čo varím ja, musia si dať všetko do poriadku - a riady sa nechce umývať nikomu...
3. Plním si puberťácke sny
Každý deň sa krok po kroku približujem svojmu snu. Ráno sa teším, čo spravím dnes, zajtra a čo najbližší víkend. Ozval sa mi (ako v románe z Červenej knižnice) Jirko z Čiech a po 25 rokoch sme opäť obnovili komunikáciu. Nastavil zrkadlo mojim pubertálnym snom (ale stačili by aj listy, denníkové zápisky a knihy, čo som čítala v sedemnástich, film KID s B. Willisom). Nevrátim sa ani do prvého zamestnania (novinárka), ani do druhého (vzťahy s verejnosťou pre mimovládky). Pripravujem sa na niečo nové a iné a teším sa... :-) Dámy, ide to a dá sa to!!!
4. Som skutočne šťastná
Pochopila som, že každý kilogram naviac bol odrazom nespokojnosti so životom - prácou, partnerom, samou sebou. Začala som sebou, partnerom... Robím, čo chcem, mám radosť z domácich prác, vnímam ich ako každodenný telocvik a ráno sa v zrkadle na seba priblblo usmievam. Na jedlo, pokiaľ sa telo neozve, nemám jednoducho čas. A aj keď sa ozve, musí, ako netrpezlivé dieťa, trochu počkať, zatiaľ dostane niečo na zapitie :-). Pravidelne jem (veď ešte dojčím), dávam pozor na zloženie stravy - ovocie, zelenina, bielkoviny i železo, no nepreháňam to. Teším sa na čaj s Kamienkom, vychádzku s deťmi, psom a bývalým, na výborný guláš mojej rómskej Veštice, ale automaticky to zaraďujem do jedálnička, životosprávy. Namiesto maškrtenia v chladničke sa vytešujem písaním týchto riadkov...
5. Najúžasnejšou maškrtou je najsladšia pusa
Na záver to najlepšie (myslím, že aj Vy, páni, prijmete a s radosťou pripomeniete svojim polovičkám tento bod chudnutia). Fungovalo to v mojom živote doteraz (momentálne pusinkujem len dcérky) a teším sa, že v tejto oblasti ma to najkrajšie ešte len čaká. Moju váhu priklincujem na tých správnych hodnotách takto: Namiesto cukríka pôjdem dať drahému pusu, keď nie skutočnú aspoň virtuálnu (viete, že keď pošlete niekomu virtuálnu pusu, musíte ju doložiť aj reálnou?), namiesto druhej večere budú v posteli jahody a pomaranče... Myslím, že toto je obojsmerne najkrajšie obdobie chudnutia, aké som kedy zažila a nemusím to ďalej rozvíjať... Čomu dáte prednosť Vy? Hodine nad pariacimi sa hrncami a umývaním riadu alebo hodine úžasného sexu? :-)
Dámy, a ešte niečo. Váha je skutočná kamarátka. Každý deň sa na ňu postavím. Hneď ráno a najlepšie na tom istom mieste a nahá. Nikam to nezapisujem, no v mysli si uchovávam dve čísla - najvyššie, to býva spravidla "pred krámami" a najnižšie (samozrejme počas). To je moje meradlo. Vytešujem sa, že tento mesiac najviac bolo 74, spravidla 73 a každý deň túžobne očakávam prelomenie hranice 72 (ľudkovia - maturovala som s takouto váhou :-)...) Dve desatinné miesta sú orientačné, či budem večerať pred šiestou alebo pred siedmou, či rožok alebo nie. :-) To je základ môjho tajomstva, do ktorého som nemusela investovať ani korunu. Peniaze šli len do nového oblečenia, a aj tak sa mi najlepšie nakupuje v sekáčoch.
Poznámky:
Ďakujem za cenné vecné pripomienky, skúsenosti, rady a podporu v očakávanej diskusii.
Fakty a fantázia môžu vytvárať aj fikciu, moje články sú skôr mystifikovanou demystifikáciou.
Neprijímam reklamácie v prípade zle aplikovaného návodu, no ponúkam konzultácie.
