Ako som (ne)našiel Boha.

Išiel som tam a ako každý kresťan som si myslel, že toto miesto aspoň máličko zvýši a prebudí moje náboženské vnímanie. Počul som dokonca o Jeruzalemskom syndróme. Nič takého sa však nestalo. Namiesto toho som zadarmo videl v historickej časti mesta galériu gýčov, ktoré by som nezobral ani zadarmo tobôž nie za peniaze. Pripojil som sa k jednej turistickej skupine, kde som sa dozvedel, že krížová cesta v súčasnosti nekopíruje tú historickú. Samozrejme na tej dnešnej sú presne vyznačené zastavenia, pri ktorých sú iba obchody so suvenírmi. Postupne som navštívil všetky historické miesta súvisiace s Ježišom. Na niektorých, ako napríklad v mieste poslednej večere som sám dosť zapochyboval, či sa naozaj v týchto miestach na prvom poschodí jedného domu vôbec odohrala. Všade za mnou pohotovo zabehol nejaký chlapík pýtať peniaze za vstup. Samozrejme škaredé suveníry z plastov vyrobené pravdepodobne v Číne ktoré hlásali, že je v nich voda z rieky Jordán či zem z Betlehema boli úplne všade. Taktiež samozvaní ochotní sprievodcovia z ktorých rozprávania sa človek dozvedel, že sa nachádza v Jeruzaleme na čo by sám nikdy neprišiel. Najsmiešnejšie vyšla moja návšteva miest kde bol ukrižovaný Ježiš. Blízko vchodu sedel vekslák v ruke s hrubým zväzkom peňazí zo všetkých možných krajín. Ihneď som si spomenul na príhodu ako Ježiš vyháňa peňazomencov s chrámu. Keďže som bol ubytovaný blízko chrámu Božieho tela každý deň som tam niekoľkokrát zašiel ale vôbec nič na mňa nezapôsobilo. Zistil som, že Ježiša treba hľadať vo svojom srdci alebo v srdci niekoho iného. Možno to chce pán Boh pútnikom v Jeruzaleme naznačiť.