Veľmi ma prekvapilo, keď som prišiel na svoje obľúbené ohnisko. Videl som tu už pripravené topánky, jedna už bola čiastočne obhorená, starý ruksak, nafukovaciu loptu, minutú telefónnu kartu. Kúsok od ohniska som v tráve zazrel aj vypálenú baterku. Nepoznám príjemnejší pocit ako keď chrúmem dobre prepečenú topánku priamo z pahreby. Vegetariáni prirodzene jedia len šnúrky ale je to už ich vec. Niekedy si ešte tradične opekám špekačky ale bez toho aby to nebolo nad plastovou fľašou to už dnes nejde. Nemá to potom tú prirodzenú tak trošku umelohmotnú príchuť. Dosť dlho ma kamaráti prehovárali o výhode tavených syrov. Neveril som tomu ale odkedy som prvýkrát nevyskúšal modifikovanú variantu zo starou sim kartou, ktorú po roztavení vylejem na topánku, robím to už stále. Len ma trošku mrzí, že sa takéto piknikové výrobky nepredávajú lacnejšie v hypermarketoch. Mohli by začať vykupovať staré topánky a predávať ich v akcii. Ale takmer všetky reťazce sú zo zahraničia a tam na takéto lahôdky ešte proste neprišli. Škoda, je to naozaj veľká vec a môžu sa od nás naučiť.
Aj my vo východnej Európe máme dosť kreatívnych nápadov. Aj vy patríte medzi takýchto labužníkov?
