Na začiatok som sa skúsila pozrieť na význam niektorých slov ako „ok, francuzák alebo blší trh.“ Aj taká jednoduchá fráza ako „ok“ má svoj zaujímavý pôvod a bohatú históriu. Údajne sa o jeho vznik pričinil politik Andrew Jackson, ktorý bol veľmi preslávený kvôli tomu že hrozne hláskoval slova a „ok“ použil pre frázu „all correct“ ,ktorá pochádza z anglického jazyka a znamená „všetko v poriadku“.
Slovíčko „francuzák“ zasa pripadlo Francúzom už v dvadsiatich rokoch minulého storočia, lebo boli vždy považovaní za sexu chtivých, vášnivých ba dokonca až za promiskuitnych, tak preto tento náruživý bozk dostal pomenovanie po nich.
O blšom trhu sa taktiež traduje viacero významov. Napríklad, že na miestach kde boli blšie trhy bolo veľmi špinavo a dokonca sa tu často krát nachádzali už spomínané blchy. Alebo ďalším vysvetlením môže byť i to, že tieto trhy sa veľa krát premiestňovali z jedného miesta na druhé ako blchy z jedného tvora na druhého.
No toto boli len tri slová na, ktorých vysvetlenie som použila opäť a zas iba slová. Bez slov by sme spolu nemohli ani komunikovať. Vlastne mohli. Vydávať rôzne zvuky ako zvieratá- štekať ako psy, zavíjať ako vlci alebo čvirikať ako vtáci. No vďaka slovám je naša komunikácia bohatšia.
V slovenčine máme veľa krásnych a silných slov, ktorých hodnotu si ani neuvedomujeme. My mladí, čoraz viac používame zahraničné slová a pritom máme tak bohaté možnosti a repertoár našich ľubozvučných slov. „Namiesto nášho slovenského „prepáč" používame úplne bežne „sorry", alebo namiesto „ľúbim ťa" opäť anglickú frázu „I love you". Áno aj toto sú pekné slová ale prečo nepoužiť tie naše ktoré sú tak nádherné?
Môžeme nimi perfektne vyjadriť naše city. Síce na to niekedy netreba ani slová, lebo pohľad našich očí, gestá a skutky majú v tomto prípade oveľa väčšiu moc.
Tak ako nám môžu dať pozitívne body k vyjadreniu citov, takisto sa s nimi dá aj všetko pokaziť. Často krát náš slovník o nás toho prezrádza až príliš veľa. Príklad môžeme vidieť aj u našich susedov. Nie nadarmo sa v Čechách používala fráza: „Mluvíš jako dláždič“, teraz sa síce skôr používa: „Mluvíš jako pán prezident.“ Ale čo k tomu dodať? Každý sme tvorcom svojho šťastia.
A tak slovo samo o sebe ostáva pre nás tabu tak ako aj nekonečno, vznik vesmíru alebo naša politika.
