Pokračovanie predošlého dielu (PWP06) o novinkách z alternatívnej scény z obdobia ostatného štvrťroka. To znamená... rubrika čerstvejšie než treska. Dokončíme resty z minula.
The Japanese House je umelecký pseudonym pre mladú (ešte len 23-ročnú) Angličanku Amber Bain. 12. novembra 2018 vyšiel druhý singel Follow My Girl (septembrový prvý singel mal názov Lilo), ktorý avizuje jej prvý štúdiový album (doteraz vydala celkom 4 ep a nejaké single k tomu). Na albume Amber Bain sumarizuje svoj (skončený) vzťah s Marikou Hackman... tiež hudobníčkou. Album GOOD AT FALLING vyjde pravdepodobne 1. marca 2019 na značke Dirty Hit Records.
Kto miloval The Smiths, tak to tam stále počuje... Johnny Marr sa po rozpade The Smiths vybral trochu inou cestou, než som ja osobne čakal a reprezentantom „ducha the smiths“ bol pre mňa skôr Morrissey než Marr (aj keď to je teda pôda na celkom ostrú diskusiu dvoch táborov). Ale CALL THE COMET z júna 2018 je veľmi „smiths-esque“ album a také Hi Hello z neho by mohlo úplne bez problémov vyjsť aj na staručkom albume QUEEN IS DEAD (1986, Rough Trade). Singel Spiral Cities pravdepodobne uzatvára sériu singlov z albumu. Vyšiel až 9. novembra 2018, zato ale s úplne novou skladbou (Spectral Eyes) na b-strane. Taký obyčajný až nudný a odfláknutý klip, ale aké neobyčajné gitarové hranie! Jeden z poslucháčov to zhrnul takýmto komplimentom: „Every time I hear Johnny play, I run and grab my guitar and practice more. Such an inspirational guitar player and writer.“ Začiatkom septembra 2018 dostal Johnny Marr od magazínu GQ ocenenie Man of the Year 2018. Mrknite si tiež jeho najnovšie live vystúpenie pre KEXP radio z konca septembra 2018 (uploadnuté na YT dňa 2. 11. 2018) pod tagom johnny marr full performance (live on KEXP).
Prospa je britské elektronické duo (Harvey Blumler + Gosha Smith) z Leeds (Anglicko). Takí mladí chlapci niekde okolo 20 rokov. Hrávajú spolu od roku 2013. Prayer vyšlo 19. októbra 2018 ako prvý release na obnovenej značke Stress Records. Sympatická tanečná vec máličko šmrncnutá technom.
Predtým vydávali na Suah Records aj na SubSoul Recordings. Tam vyšiel koncom augusta 2018 aj track Evacuate (podľa mňa možno aj lepší než Prayer), ktorý je zase viac „rave“. Codex je zase acid-houseový akoby z roku 1988/89. Chalani sú dosť šikovní čo sa týka zvuku a produkcie a v kolónke „inšpirácie“ majú vpísané House/Techno/Acid/Rave/Breaks. Miešajú všetko so všetkým... V BBC Radio 1 ich nazvali „future fire dance act“.
No, tak ale toto je fakt b*rdel... Austrálske duo, ktorých priezviská sú Novak a Palak (bubeník má vraj chorvátsky pôvod, ale vyrastal v USA) a názov majú že „poľský klub“. A hudba je tiež fúzia - nad rockovým základom je posadený vlastne r'n'b-ový vokál (aj s počuteľnou r'n'b manierou). Čudná kombinácia... ale znie to zaujímavo. V roku 2017 vydali svoj prvý album ALRIGHT ALREADY, ktorý hneď získal cenu za najlepší austrálsky rockový album. Trochu som si „preklikal“ niektoré skladby na YT... no, neviem, či sa stanem fanúšikom... skôr nie... ale vždy ma zaujímali také minimalistické kapely, ktoré majú len dvoch členov... The Kills, The White Stripes, The Other Two...... Milli Vanilli... uuups :-) V polovici októbra 2018 vyšiel singel Clarity. Zatiaľ to najlepšie, čo som od nich počul. Napriek tomu, že mám skôr nepríjemný pocit z mužov s fúzmi, sa mi žiada o Clarity povedať: „To jest naprawdę zajebiste!“
Christine and the Queens (resp. dnes asi už len Chris) je francúzske dievča(?) Héloïse Letissier (1988), ktoré spieva, komponuje, produkuje, kreslí, fotografuje, tancuje a natáča umelecké videá. Je „transgenderka“, sama seba vraj označuje ako „pansexual“.
Už z jej vizuálu je zrejmé, že endokrinne to nikdy nebola estrogénová Barbie. Bije sa v nej to mužské a ženské... a z toho v nej vzniká umenie... Vôbec neprekvapuje, že spolupracovala aj s Perfume Genius (ktorý to má hodené zase naopak).
Podľa mňa bola zaujímavejšia a sympatickejšia, keď bola také „trochu čudné dievča“ než teraz, keď je skarikovaným mini-chlapom. Ale rešpektujem jej „cestu“.
Hudbu vydáva od roku 2011. Začiatkom júna 2014 vyšiel jej prvý album CHALEUR HUMAINE na značke Because Music a 21. septembra 2018 album CHRIS na tom istom labeli. Ak som to dobre zaregistroval, tak single zvyčajne vydáva dvojjazyčne,
napr.
Girlfriend = Damn, dis-moi
Doesn’t matter = Voleur de Soleil
Aj v tomto prípade sa môžete sami rozhodnúť, či si pozriete „official music video“ alebo „clip officiel“ :-) Tzn. či si pozriete The Walker alebo La Marcheuse. Alebo radšej obe...
C'est ci bon... C'est ci bon...
No konečne! Nový Methyl Ethel!!! Asi 3 roky týmto Austrálčanom trvalo (od roku 2015, album ON INHUMAN SPECTACLE, tzn. od časov piesní Rogues a Twilight Driving), kým vydali zase niečo, čo sa mi páči... Prvý album vynikajúci a potom... neviem čo sa dialo (alebo možno so mnou sa dialo)... Stále to nie je úplne také, ako keď mi urobili lásku na prvý pohľad, ale možno to vyzerá na reparát. Veľmi by som si to prial. Nový album TRIAGE (v poradí tretí) vyjde na značke 4AD dňa 15. februára 2019. Držím si palce.
Zdá sa vám „God Is a Woman“ slabé? Chcete upgrade? „Your Pussy Is God“. Môže byť? To ide omnoho viac k jadru veci. Pretože šuška je stred sveta. Šuška je motív, cieľ, vanishing point... Šuška je komodita aj platidlo. Šuška je dôvod veľkého množstva udalostí... Aj vojen.
Bez diskusie. Šuška je úplný základ. Bod nula. Bez nej by nebolo nič. Nielen petit mort, ale možno ani big bang. Šuška je krásne fyzická a desivo metafyzická zároveň. Šuška je začiatok a koniec v jednom. Kruh chceme uzatvoriť. Musíme. Nič iné nemá zmysel. Zo šušky sme vyšli a chceme sa do nej opakovane... opakovane... opakovane.. opakovane (cítite ten rytmus?) vracať. A nielen chlapci, ale aj niektoré dievčatá... To je niečo úplne mimo rácia. Pussy is god. Pussy is power.
King Princess je vlastným menom Mikaela Straus. Mladučká baba, ktorá v túto stredu 19. decembra bude mať ešte len(!) 20 rokov. Newyorčanka, ktorá nahráva pre Zelig Records. Zaujímavosťou je, že jej pra-pra-prastarí rodičia (dúfam, že som to dobre odkrokoval) zomreli pri potopení Titanicu (som mal pôvodne napísané, že „zomreli na potopenie Titanicu“). A keď si hovoríte, že to nie je normálne, aby ste v 19-tich rokoch mali celosvetovo známe piesne (a Darinku Rolincovú si dáme bokom), tak začnete šípiť, že to až taká náhoda nemôže byť. A ani nie je. Jej otec (Oliver Straus) je „recording engineer“ a Mikaela bola odmala viac v štúdiu než v škôlke. Dnes je multiinštrumentalistka (basgitara, gitara, klavír, bicie) a „odkukala“ aj nejaké grify v štúdiu. Mala to pod nosom a nie je to jej zásluha... ale talent tam je. Ona sa nemusí učiť spievať, lebo ona vie spievať. Proste to tam je. Zhora. A má zaujímavý hlas. Je tam aj máličko máličko nedomykavosť hlasiviek a tým je to ešte viac atraktívne. Koncom februára 2018 vydala svoj prvý singel s názvom 1950 inšpirovaný románom The Price of Salt (Patricia Highsmith), ktorý pôvodne vyšiel pod pseudonynom (Claire Morgan) a je považovaný za román, ktorý do literatúry ako prvý explicitne uviedol motív lesbickej lásky.
Zároveň so singlom 1950 vyšlo aj jej prvé ep (MAKE MY BED)... a začiatkom novembra 2018 vyšiel tzv. „non-album-single“ Pussy Is God. Mikaela má proste rada dievčatá... a postupne sa stáva ikonou LGBT(ABCDXYZ) komunity. Klip má šmrnc low-fidelity... veď aj jeden divák k nemu napísal, že „keby som mal v dvanástich rokoch k dispozícii green-screen, vzniklo by niečo podobné“. Tak tak... Ale dajte si od nej napr. Upper West Side a budete mať aj normálny plnohodnotný klip.
Your Pussy is God, and you know
I think you're so cute when you get high
I've never been good at this nice shit
But I can try if you like it
Boygenius je to, čomu sa hovorí supergroup... príležitostná zostava ľudí, ktorí inak majú svoj vlastný hudobný život. V Boygenius sa spojili 3 šikovné baby z modern-folkovej a indie scény. V abecednom poradí - Julien Baker, Phoebe Bridgers a Lucy Dacus.
Ich ep (6 piesní) vyšlo 26. októbra 2018 na značke Matador Records. Takto zahrali skladbu Souvenir naživo pre The Current. (Ak by ste nevedeli, ktorá je ktorá... tak má každá svoje iniciály na saku.)
Mali ste radi Lush? Na prelome 80-tych a 90-tych? Lush mali akoby dve obdobia. Jedno shoe-gazeové (prvé dva albumy) a druhé indie-popové (cca od roku 1995/96, cca od kompilácie Topolino a albumu Lovelife). No a Miki Berenyi (dcéra japonskej matky a maďarského otca) so svojim partnerom K. J. McKillopom (+ 2 ďalšie kusy) majú teraz nový projekt Piroshka. Spoluobčania na južnom Slovensku budú rozumieť :-)
Ako mladí chalani sme vždy radi videli Miki Berenyi niekde v časopise (alebo v klipe). Exotická, extravagantná, s ružovou alebo ostro-červenou hrivou. Spolu s Rachel Goswell (Slowdive) a Hope Sandoval (Mazzy Star) patrila k sexsymbolom indie scény.
Album BRICKBAT vyjde na značke Bella Union 15. januára 2019. Predznamenáva ho singel Everlastingly Yours. (Ak vám blikanie môže spustiť záchvat, tak nasledujúce video radšej nepozerajte.)
Tak toto zaskočilo aj mňa. Hop... a je tu lidoop! Z ničoho nič. Môj obľúbený Kanaďan s tvárou Kataríny Knechtovej - Andy Shauf - vydáva nový album, avšak nie sólovo, ale pod hlavičkou skupiny Foxwarren (Shauf + Bryson + Kissick + Kissick). Rovnomenný album vyšiel na konci novembra na značkách ANTI- Records a Arts & Crafts. Predskakovali ho single Everything Apart a To Be (dúfam, že sa nemýlim... mám len veľmi stručné informácie zatiaľ). A nie je to len modern-folkový/indie-folkový album (občas akoby sa vrátil Elliott Smith medzi živých), ale niektoré piesne zabiehajú do rocku, iné ľahkými melódiami koketujú s priehradkou pop, niektoré sa tvária artovo-experimentálne-orchestrálne... celkom pestré je to, len to nemám zatiaľ napočúvané a strávené... Bože, ako ja mám rád ten jeho hlas! Váhal som, či z albumu vybrať Lost On You alebo Sunset Canyon... a vybral som radšej stráviteľnejšiu Sunset Canyon (ostatné si poklikáte v kanáli ANTI- Records). Andy Shauf bude mať svoj samostatný diel v PWP... ale bohvie kedy :-) V prvom štvrťroku 2019? Asi.
A predsa len ešte jedna live, aby ste videli, kto sú zač...
Elena Tonra je čudné meno. Úplne čudné meno. Akoby profesorka Univerzity v Bukurešti, renomovaná autorka monografie „Vlad Tepeş - jeho život, smrť a krvná skupina“. Ale v skutočnosti má írsko-talianske korene, je z Londýna a zároveň je aj dcérka (Daughter). V septembri 2017 Daughter vydali tretí album a koncom októbra 2018 Elena predstavila svoj sólový projekt s názvom, ktorý sa nebude práve ľahko googliť - Ex:Re. Singel Romance vyšiel 26. novembra 2018 a avizoval vydanie albumu (30. novembra 2018) na značkách 4AD (pre Európu) a Glassnote Records (pre Severnú Ameriku). Album vyšiel (zdá sa) iba digitálne a je tak čerstvý, že som si ho ledva stihol preklikať na iTunes. Inak, Romance poslucháčov dosť klame, lebo album je o dosť iný. Je skôr akustický, veľmi pomalý (takmer slow-core), zvukovo surovejší ako zvykli byť albumy Daughter, s minimalistickými „prázdnymi“ aranžami. Ak albumy Daughter boli melanchólia, tak Ex:Re ide ešte viac na hranu. Ale pekné to je. Album je vraj „book of bad break-up“ a texty v ňom teda zohrávajú väčšiu rolu než hudba (ale zatiaľ som sa im nestihol venovať). Možno sa mal ten projekt volať pôvodne Re:Ex radšej.
Najlepšie veci z albumu sú asi Crushing a The Dazzle (takmer raná PJ Harvey).
Tak tu mám naozaj málo informácií, takže radšej alibisticky napíšem, že možno nie všetko tu uvedené je pravda. Budem to upresňovať priebežne. Ösla by mal byť Henry Armbrecht z Park City (Utah, USA). 1. októbra 2018 vyšlo na labeli Audiam jeho 5-piesňové ep MOONY, na ktorom je aj Settle Down. Príjemná chillwave-ová skladba, dosť podobná tomu, čo robia Washed Out (tiež z USA).
Ale prešiel som si aj to ep (vynikajúca je aj pieseň Taciturno) a so štýlovým zaradením to nebude také jednoduché. Miestami je to až ambientné. Ale uvidíme, tento príbeh je naozaj len na začiatku.
Čo som hovoril? Heh? Že začiatkom novembra 2018 bude ďalší singel (viď PWP03)... a tak sa aj stalo. A je ešte lepší než bolo Body. Úplná Angel Olsen... nádherná vec. Krásny zvuk a už dlhšie som Juliu Jacklin nepočul v až tak dobrej hlasovej forme a v tak ambicióznej hitovej polohe. A tá gradácia od 02:10! Tak z tohoto som teda veľmi „napapkaný“ a rozbabraný na nový album. Zároveň bol oznámený názov albumu (CRUSHING) a dátum vydania (22. február 2019) na Trangressive, Polyvinyl, atď atď. Úplne najlepší song z dnešného výberu. Podľa zatiaľ vydaných dvoch singlov to vyzerá naozaj na rockový (resp. folk-rockový) album. Bye bye alt-country. Na nové albumy Julie Jacklin a Sharon Van Etten sa teším zatiaľ najviac.
Give me a full length mirror
So I can see the whole picture
My head alone gives nothing away
'Cause I could stand on a chair
Put it back by the table before you get there
My head alone doesn't know how to say
I don't want to be touched all the time
I raised my body up to be mine
He said give me another drink
You know it's easier to talk
When you don't have to think
Well my head alone won't do it that way
C'mon give me the room tonight
You know that I told you before that you hold me to tight
And my head alone just wants to say
I don't want to be touched all the time
I raised my body up to be mine
Yeah I don't want to be touched all the time
I raised my body up to be mine
I have your back
More than I have mine
I want you to feel good
All of the time
So I'll say it 'till he understands
You can love somebody without using your hands
Yeah I'll say it 'till he understands
You can love somebody without using your hands
Toto nie je až tak čerstvé, ale jedna takáto výnimka nás nezabije (lebo aj tak neviem, kedy sa ku Laure dostanem v PWP... bohvie, či vôbec v roku 2019). Nie je to až tak čerstvé, ale nesmrdí to. Práve naopak...
A na Slovensku sa Laura Veirs aj tak až tak veľmi nehráva. Nikde. Aj ja som sa o albume dozvedel až kedysi na konci prázdnin. Album THE LOOKOUT vyšiel v apríli 2018 (aj) na značke Bella Union.
OK, stačilo. Ďalšie novinky až niekedy v budúcom roku.
