Tentoraz len taký krátky zábavnejší diel. Kým sa mi podarí dokončiť zase nejaký diel s monografiou niektorého umelca/alternatívca. Tentoraz o videoklipoch.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Neživé veci môžu ožiť. Vo sne, vo fantázii alebo... v pohyblivých obrázkoch. Vo filme alebo vo videoklipoch.
Režiséri a scenáristi to často využívajú. Postavia príbeh na kontraste živého sveta ľudí a neživého sveta vecí... Neživého, ale oživeného.
Neživá vec ožije a koná ako živá bytosť. Alebo zažíva „ľudský údel“. Často (nie však vždy) to býva cesta, road-movie. Oživená neživá vec ide za niečím alebo za niekým a cestou zažíva problémy a komplikácie.
Fabula (príbeh) má v takých prípadoch vlastne výstavbu rozprávky. Jednak je to koncentrovaný symbol ľudského údelu, ľudského života pozostávajúceho väčšinou zo strát (alebo z ťažko vykúpených víťazstiev) a zároveň tam býva (pre rozprávky charakteristický) schematizovaný boj dobra so zlom. Oživená vec sa stretáva s rôznymi prekážkami. Všelijakí zlosynovia/zlodcéry jej robia zle a ľudia (zvieratá, bytosti) dobrého srdca jej pomáhajú.
Keď je to zvládnuté vizuálne (produkčne) a režijne, môže vzniknúť celkom silná alegória a symbol, ale keď sa niečo neustráži alebo preženie, tak je riziko, že z toho vznikne nepozerateľný infantilný zmätok.
Neživé ako živé. Tento dramaturgický princíp sa teda využíva aj vo videoklipoch v rámci alternatívnej scény (ako špecifickej súčasti pop-kultúry). A také budú aj dnešné dva príklady.
V širšom zmysle však neživé ako živé nemusí vždy byť len hlavným hrdinom príbehu (viď napr. spievajúce žuvačky v Playground Love od skupiny Air). Ale o také prípady v tomto diele PWP nepôjde.
Špecifickým prípadom princípu neživé ako živé (ktorý si však zaslúži samostatnú úvahu a tiež nie je témou tohto dielu PWP) je prepojenie, prerastanie ľudského a technologického (robotického) - klipy, v ktorých humanoidne vyzerajúce stroje konajú tak, že vzniká dojem, že cítia ako živí (stvorení) ľudia. A teda balansujú na hrane medzi technologickou determinovanosťou a slobodnými (až nekontrolovanými) ľudskými emóciami. Tu sa dajú nájsť také príklady ako legendárny klip Chrisa Cunninghama ku skladbe All Is Full of Love (Björk) alebo vynikajúci klip ku skladbe Propagation (Com Truise).
A to je zase analogické všetkým tým príbehom anjelov a nadprirodzených bytostí, ktoré majú nesmrteľnosť a mnohé iné výhody (necítia bolesť, vedia robiť „zázraky“, netýka sa ich plynutie času a pod.) a napriek tomu sa rozhodnú pre život človeka. To sú všetky tie Saxány a doktorovia Mráčkovia a Vodníci a Arabely a príbehy o zamilovaných anjeloch. A je takmer jedno, či sa tomu venuje Wim Wenders, Václav Vorlíček alebo nejaký béčkový americký režisér, ktorému dýcha na krk producent a nebezpečenstvo súdneho sporu v prípade nedodržania plánovaného termínu premiéry. Lebo podstata tých príbehov je stále tá istá.
OK, teraz k videám. Prvý klip je notoricky známy (možno len niektoré mileniálske decká sa s ním ešte nestretli), druhý príklad je, predpokladám, menej známy.
Pieseň Coffee & TV od skupiny Blur vyšla 15. 3. 1999 na albume 13 a neskôr ešte vyšla samostatne (jún 1999) ako v poradí druhý singel z albumu. Všetko na značke Food Records. Autorom piesne je Graham Coxon (ktorý mal výrazný vplyv na zvuk Blur hlavne na začiatku ich kariéry, na skorších albumoch). Graham Coxon v skladbe aj spieva hlavný vokál.
Video vytvorili režisér Garth Jennings a producent Nick Goldsmith (značka Hammer & Tongs). Video svojho času pozbieralo mnohé ocenenia (Best Video v rámci New Musical Express Awards a tiež Best Video v rámci MTV Europe Awards). V roku 2002 bolo v ankete stanice VH1 vyhlásené za 4. najlepšie hudobné video všetkých čias. Slušný výkon.
Viac info o pozadí vzniku skladby a oceneniach na tomto linku:
https://en.wikipedia.org/wiki/Coffee_%26_TV
Tvorcovia nemali ľahkú situáciu, lebo potrebovali rozhýbať objekt, ktorému pohyb nie je vlastný. Tak si pomohli ručičkami, nožičkami... a tiež ksichtíkmi, ktoré umiestnili na plochu krabičky. Takže neživý objekt výrazne an-tro-po-mor-fi-zo-va-li... Našťastie to urobili celkom esteticky a s gráciou (lebo práve toto mohlo dopadnúť aj zle).
V druhom príklade mali tvorcovia o niečo jednoduchší východiskový bod, lebo už rovno pracovali s pohyblivým objektom.
Vzniká nám tu taký britský battle, keď Blur reprezentuje Anglicko (Colchester) a Camera Obscura zase Škótsko (Glasgow).
Camera Obscura je škótska indie kapela, ktorá vznikla v roku 1996, ktorá doteraz vydala 5 albumov a nejaké tie ep (naposledy... čo mi je známe... tak v roku 2014 ep 4AD SESSIONS s live nahrávkami).
Front(wo)mankou skupiny ja Tracyanne Campbell s krásne melancholickým hlasom. V ostatných rokoch toho Camera Obscura veľa nenatáčala (asi aj z dôvodu vážnej choroby a smrti jedného z členov kapely). Tracyanne Campbell však v roku 2018 predstavila (spolu s Dannym Coughlanom) sólový projekt Tracyanne & Danny. Ale o kapele samotnej niekedy inokedy... teraz k téme.
Break It To You Gently vyšlo na albume DESIRE LINES na značke 4AD v júni 2013 a potom ešte v októbri 2013 ako double-A-side single (Break It To You Gently / Do It Again). Príjemný, takmer až easy-listening, indie-pop... ako to Camera Obscura predvádza vlastne pravidelne (viď napr. ich hit Let’s Get Out Of This Country).
Klip režíroval Joseph Mann. Rozpohybovanou neživou vecou je tentoraz nákupná taška na kolieskach. Takže objekt už sám osebe pohyblivý. Tým mali elegantnejšie vyriešený pohyb a nemuseli objektu nič pridávať, aby sa mohol uveriteľne hýbať. Nemuseli ho až tak poľudšťovať. Len v prednej časti naznačili niečo ako tvár (oči, ústa).
Ku Coffee & TV sa už veľmi nevraciam (aj keď uznávam, že je to jedna z najlepších vecí od Blur), ale túto Cameru Obscuru si občas dávam, keď si chcem navodiť „goodfeeling“.
Môžete ma prípadne upozorniť na ďalšie videoklipy z tejto kategórie - neživé ako živé.
Lebo vo videoklipoch teda nemám až taký prehľad...
A pretože je tento diel kratší, tak sa zmestí aj niečo málo POD ČIAROU.
No veď konečne! Už v PWP 00 som to avizoval a stále nič nebolo...
... tak jsem si uvědomila, že písničky suplujou,
co si lidi neumějí říct mezi sebou.
Že jsou něco jako dopisy, kde si lidi taky píšou to,
co nemajú odvahu si říct.
Lenka Nová (speváčka, Laura a její tygři) v rozhovore pre
EXCELLENT / stylová příloha časopisu Reflex 2/2018, 17. 5. 2018
