Rozhodol som sa, že vám už teraz (na začiatku februára 2024) "vyhodím von" diel za január 2024. Naruším tým poradie (lebo v zozname dielov ešte chýbajú niektoré mesiace z roku 2023), ale nielen vy máte nárok na aspoň jeden aktuálny diel ročne. Aj ja :-) Aj ja mám potrebu sa aspoň raz za rok cítiť spokojne, že všetko ide bez zdržania a podľa plánu... Aspoň raz za rok! V každý ďalší mesiac už budeme (budem) stále viac pozadu :-)
Skupina Real Estate už promuje nový album (ktorý je hotový, ale ešte nevydaný a teda nepočutý) a koncom novembra 2023 vydala singel Water Underground s milou, extrémne chytľavou melódiou na spôsob skoro ako Shiny Happy People (R.E.M.).
* What a charming little song!
Klip prináša vizuálnu ponášku na americký sitcomový seriál The Adventures of Pete & Pete. Pre nás to tak dôležité nie je, lebo to nie je súčasťou nášho (ani európskeho a už vôbec nie slovenského) kultúrneho kontextu. V klipe vystupujú aj herci zo sitcomu (Danny Tamberelli a Michael Maronna), ale - samozrejme - pribudli im aj roky, aj kilogramy.
Každopádne, je to jeden z najsympatickejších indie-popových singlov od Real Estate vôbec.
Pre Real Estate je to vec nostalgie ešte o to viac, pretože hoci teraz sídlia v NYC, tak pôvodne sú z Ridgewoodu (New Jersey) a s hercami zo seriálu sa aj osobne poznajú... Takže to bola taká "stretávka po rokoch".
Januárový singel Haunted World je však nejaký vyblednutejší než Water Underground... no veď ešte len uvidíme, ako sa nový album vydaril. Ťažko robiť predikcie, Real Estate tiež už asi majú svoje vrcholné obdobie za sebou. Ich šiesty album DANIEL vyjde 23. februára 2024 na Domino Record Co. Vychádza po 4 rokoch od toho predošlého (THE MAIN THING).
Ak chcete systematickejšie začať so skupinou Real Estate, je dobré vrátiť sa k ich druhému a tretiemu albumu - DAYS (2011) a ATLAS (2014)... to sú albumy, ktoré definovali ich zvuk aj žáner.
The Adventures of Pete & Pete bol detský TV seriál, ktorý vysielal TV kanál Nickelodeon. Išlo o humorné a bizarné príbehy dvoch bratov... je zvláštne, že obaja sa volajú rovnako (Pete Wrigley). Big Pete (rozprávač príbehov) a o 4 roky mladší Little Pete. Ich mama Joyce má (kvôli akémusi úrazu v detstve) v lebke implantovanú kovovú platničku, ktorá je schopná zachytávať rozhlasové vysielanie... Otec Don sa s matkou Joyce zoznámil na pláži, keď detektorom kovov hľadal v piesku kovové drobnosti a mince... a našiel Joyce :-)
Príbehy sa odohrávajú vo fiktívnom americkom malomeste Wellsville (Studničkovo?) niekde pri kanadskej hranici a v blízkosti mora (pláže). Reálne sa natáčalo na lokáciách predovšetkým v New Jersey.
V seriáli hrali aj Steve Buscemi či Iggy Pop a množstvo hostí (guest appearance), medzi nimi aj moja obľúbená Selma Blair.
Pamätám si, ako raz jedna moja kolegyňa v práci povedala o Selme Blair, že "aaa... to je tá herečka, čo nemá čelo" :-) Až vtedy som si to všimol :-) Že ona má naozaj veľmi špecifickú vlasovú líniu... Lebo ja som vždy obdivoval jej sexi fotografie, kde má ofinu, mikádo alebo krátky "punkový" účes. Bol to pre mňa úplne "aha-moment" :-) Selma má od roku 2018 diagnostikovanú sklerózu multiplex... musím si pogúgliť, ako sa má. Asi nie až tak dobre...
Seriál The Adventures of Pete & Pete začal v roku 1989 ako cca minútové krátke komediálne skeče (predpokladám, že ich pôvodný zmysel bolo self-promo TV stanice). Stali sa populárne, takže následne vzniklo päť "špeciálnych" epizód v už regulárnej cca 30-minútovej stopáži a následne boli napísané a natočené plnohodnotné sitcomové série (8 + 13 + 13 epizód), ktoré boli vysielané počas troch sezón medzi rokmi 1993 až 1996.
Stali sa svojím spôsobom kultové a mali svoj dosah hlavne na americké decká a teenagerov v 90-tych rokoch. Seriál bol považovaný za "one of the most well-written kids shows ever" (ign.com)
Lo-fi pesničkárka Jess Locke z Melbourne je ten prípad, že som si ju počúval niekedy pred 9-10 rokmi a potom som na ňu takmer úplne zabudol. A ona sa mi pripomenula tým najlepším možným spôsobom.
Toto som objavil v noci zo 16. na 17. januára 2024... a som „amazed“ - ohromený.
Preto skúsim vysloviť jednu odvážnu predikciu... lebo treba byť v tomto opatrný, rok je ešte naozaj dlhý... Ale mám tušenie, že toto môže byť môj hit roka 2024... Toto si skúsim risknúť. Bolo by to zaujímavé, ak by to aspoň v jednom (mojom) roku takto vyšlo... že už od začiatku roka by bolo "vymaľované".
Uncomfortably Happy z januára 2024 je prvý singel z jej nového albumu. Toto je šialene dobré...
11-piesňový album REAL LIFE vyjde 5. mája 2024 na Program Records. Aj kolážové video, aj merchandising, aj obálku albumu navrhla samotná Jess. Šikovná baba...
Sprig je pravdepodobne len Hannah Stomski (aj keď spoluautorom nižšie uvedenej skladby je aj akýsi August Pemberton).
Indie-pesničkárka Hannah Stomski je z Wilmingtonu (North Carolina, USA) a predtým vystupovala pod menom Rosemary (lebo jej stredné meno je Rose). Jej trojčlenná skupina začínala koncom roka 2019, tesne pred vypuknutím pandémie, takže skôr než sa mohli poriadne koncertne rozbehnúť, tak sa všetko zalockdownovalo.
V minulosti spolupracovala s Heather Jensen (Pinky Verde).
Povedzme, že názor Rosemary nie je ideálny, ale ani so Sprig to veľmi nevyhrala, lebo existuje aj nejaká skupina Sprig!... Mala by porozmýšľať ešte trochu o tom mene.
Singel Dizzy vyšiel 10. januára 2024 na No Stress Records.
Na jej bandcampe nájdete len jej staršie veci, ktoré sú aranžované omnoho akustickejšie, Dizzy je naopak pokus o rafinovanejší elektronickejší zvuk. Ktorý sa veľmi vydaril.
Na bandcampe Sprig uvádza, že je z Austinu (Tx., USA).
https://rosemarysprig.bandcamp.com/
V tomto dieli je veľa nových mien. Ale The Dandy Warhols to naozaj nie sú. Sú z Portlandu (Or., USA). Od roku 1995 vydali celkom 12 albumov. Pravdepodobne ten najznámejší (resp. naobľúbenejší) je album 13 TALES FROM URBAN BOHEMIA (2000, Capitol Records). A možno si spomeniete na ich hity Not If You Were the Last Junkie on Earth alebo Bohemians Like You alebo We Used to Be Friends takže prelom 90-tych a nultých rokov bol pre nich kľúčový z hľadiska ich slávy a poznateľnosti...
Frontmanom je Courtney Taylor-Taylor... Ak ste sa počudovali, že muž sa môže volať Courtney, tak áno, lebo je to unisexové meno (resp. po novom gender-neutral meno). Má francúzsky pôvod a malo by znamenať niečo ako "ten, čo má krátky nos".
The Dandy Warhols boli obľúbencami Davida Bowieho a jeden album im produkoval aj Nick Rhodes z Duran Duran.
V roku 2008 sa rozišli s Capitol Records a vytvorili si vlastný "label" Beat The World Records, ale nebola to sláva ani z hľadiska distribúcie, ani predajov, ani promotion... preto od šiesteho (resp. siedmeho) albumu sa The Dandy Warhols tak trochu strácajú v hmlách... ani sám neviem, čo som z toho obdobia počul a nepočul... skôr nepočul. Nezlepšilo sa to ani, keď prešli na nejaký čas pod Dine Alone Records... a od roku 2020 si zase vydávajú veci sami (self-released).
Už v roku 2010 Taylor-Taylor pre austrálsky bulvárny Daily Telegraph povedal: "We're terrible at business, terrible. We don't know what we're doing. It's like trying to have children run a household." Na tom sa... zdá sa... doteraz veľa nezmenilo... A objektívne to zhoršuje dostupnosť ich hudby, preto takí ich laxnejší fanúšikovia (ako som aj ja) sa k nim už dostávajú len náhodne. Ja sám by som bol na sto percent povedal, že oni už asi nie sú aktívni... a houby... nie je to pravda.
Ale pekné je na nich, že vedia prekvapiť... vydali v januári 2024 spoločný singel s Blackom Francisom (Pixies) a je to celkom "cirkulárka". The Dandy Warhols (featuring Black Francis) - Danzig With Myself. Znie to dobre... lepšie, než čo teraz robia Pixies sami...
Trinásty album ROCKMAKER vydajú The Dandy Warhols 15. marca 2024 na Sunset Blvd Records.
A keď už sme pri tých fíčuringoch (featuringoch) alebo fíčurovaní (featurovaní)... tak ešte jeden, teraz z Británie. Saint Saviour featuring Orlando Weeks. (Orlando Weeks je zo zaniknutej skupiny The Maccabees.)
Saint Saviour je vlastným menom Rebecca "Becky" Jones(ová) zo Stockton-On-Tees (UK, Anglicko), od roku 2003 už v Londýne. Singer, songwriter, producer. Becky Jonesová je také dosť typické (zvyčajné) anglické ženské meno, že?
- Hej... Ako sa voláš?
- Beky Džounsová...
- No, presne to som si myslel... :-)
Ale inak nie je až tak obyčajná. Aktívna od roku 2007 (pôvodne v skupine The RGBs), medzi rokmi 2009 - 2012 fungovala ako speváčka (aj na koncertoch) so skupinou Groove Armada. Napr. na albume BLACK LIGHT (2009, Cooking Vinyl). Spolupracovala aj s duom Hurts.
Od roku 2010 robí aj vlastnú hudbu (niekedy elektronickejšiu, niekedy akustickejšiu), v roku 2011 vydala dve épéčky (ANATOMY a SUUKEI), potom v rokoch 2012, 2014 a 2020 vydala 3 sólové albumy. Na treťom (TOMMOROW AGAIN) spolupracovala aj s Badly Drawn Boyom (singel The Place I Want To Be vyšiel v novembri 2019 a na YT nájdete aj jeho minimalistickú live verziu).
Nahrala aj cover verzie Love Will Tear Us Apart (pôvodne Joy Divison), Midnight City (pôvodne M83) alebo Happy House (pôvodne Siouxsie & The Banshees).
Vyučuje predmet "songwriting" na BIMM Institute, na súkromnej univerzite, ktorá bola predtým známa aj ako Brighton Institute of Modern Music a ktorá má viacero pobočiek v Británii, Írsku a tiež v Berlíne.
Singel A Picture Is All I Have vyšiel v novembri 2023. Jej štvrtý album SUNSEEKER vyjde 22. marca 2024.
Better Than bol singel, ktorý vydala začiatkom septembra 2023. A takto (skvelo) to znie naživo. Všimnite si aj ako bubeník odolal pokušeniu svoje hranie "zahusťovať". Odohral to veľmi minimalisticky a disciplinovane.
Na elektrickú gitaru hrá Bill Ryder-Jones, ktorý s ňou už spolupracoval viackrát (napr. na singli Home z leta 2020).
Po prepadákovom albume TIME´S ARROW, ktorý vyšiel 20. januára 2023 prostredníctvom Cooking Vinyl, si Ladytron zvolili omnoho funkčnejšiu mediálno-marketingovú stratégiu ako v dnešnej nadprodukcii hudby zostať stále (aspoň trochu) v mysliach fanúšikov (lebo sám viem, že dokážem na niektoré skupiny dokážem doslova "zabudnúť" pod permanentným návalom noviniek...).
Ladytron vydávajú v ostatných mesiacoch remixy starších svojich songov (špeciálne tých naozaj hitových z nultých rokov)... a obracajú tak pozornosť ku kreatívnejším a vydarenejším obdobiam skupiny (napr. koncom júna 2023 vyšiel skoro až "techno" tanečný remix Destroy Everything You Touch od Space Motion).
Tak sa stalo aj to, že 12. januára 2024 vyšiel remix ich veľkého hitu Destroy Everything You Touch od Vector Lovers. Ale je dobré k tomu prilepiť nejaký príbeh, že? Tak sa povie, že je to "Lost alt version of Vector Lovers’ remix now available for the first time!" Stratená nahrávka, stratený remix, ktorý bol vyhrabaný zo skrine, z hard disku (z archívu) a teraz zverejnený po prvýkrát.
A OK... funguje to. Takéto tajomstvá majú všetci radi. Všelijaké unreleased (nevydané) version a alternate (odlišné) version alebo dokonca zakázané verzie...
Nie že by originál Destroy Everything You Touch niečo dokázalo "prebiť" (ani tento remix nie je nejako extra lepší než originálna verzia), ale je to vydarený pokus. A Ladytronu to trochu pomôže... lebo už dlhšie boli (resp. sú) na zostupnej trajektórii. A nie je to optimistický pohľad.
Helado Negro sa vlastným menom volá Roberto Carlos Lange a žije na Floride (USA). Narodil sa už v USA. Je potomkom ekvádorských imigrantov.
Jeho celkom zvláštna hudba sa pohybuje od folku (s latino vplyvmi) až po experimentálnejšie elektronické veci. Vydal už nejakých 8 albumov (a zopár épéčok navrch)... prvé na značke Asthmatic Kitty a dva najnovšie vo vydavateľstve 4AD.
Tiež sa venoval vizuálnemu a vizuálno-zvukovému umeniu (site-specific inštalácie a také podobné veci).
Singel Best for You And Me vyšiel v januári 2024. Jeho deviaty album PHASOR vyjde 9. februára 2024 cez vydavateľstvo 4AD.
Adelaide Wilson žije niekde v okolí Chicaga (Illinois, USA). Je prevažne filmárka a fotografka. Hudobníčkou je len tak bokovkovo. Vo výtvarnej činnosti je tradicionalistka... používa 8 mm film a 35 mm fotografický film (a chemický proces), pretože rada vytvára atmosféru nostalgie.
https://www.adelaidewilson.com/about
https://www.youtube.com/@lemonadelaide
Young vyšlo koncom septembra 2023 na 7-piesňovom épéčku THE RAINDROPS WERE KISSES (čo som nevedel... ) až rovno na prahu januára 2024 bol zverejnený klip ku Young. A až ten som si všimol. Ku épéčku som sa následne vrátil.
Pink Blanket z épéčka THE RAINDROPS WERE KISSES (2023, Adelaide Wilson)
senseless optimism je pseudonym pre Brittany Tsewole, talentovanú multiinštrumentalistku a pesničkárku z mesta Lowell (Ma., USA).
Podľa jej bandcampu to vyzerá tak, že prvé zmixované nahrávky zverejnila v lete 2020. Postupne si tak vydáva single a malé épéčká (cca po 3 piesne).
Jej hudba je lo-fi indie-pop s ľahkým funkový šmrncom, pretože je Afroameričanka a má zjavne vrodený feeling pre funk. Je oceňovaná aj pre jej texty... ("evocative lyricism", "deeply insightful lyricism").
https://senselessoptimism.bandcamp.com/music
Singel It´s You vyšiel v novembri 2023, klip bol zverejnený začiatkom decembra 2023.
Dá sa vrátiť aj k jej starším veciam... Lost My Mind (In Yours) je z júla 2023.
Wagging sú duo (alebo trio?) z mesta Asheville v Severnej Karolíne (USA).
Je to (pre mňa) trochu mätúce, lebo v klipe Marigold sú väčšinou vidieť iba dvaja, na bandcampe majú v popise uvedené, že sú "Alison, Mark & Emily", ale pod tracklistom albumu sú opäť uvedené tri mená, avšak v kombinácii dievča - chlapec - chlapec. V mixe piesní sú pravdepodobne dva ženské hlasy (teda viac ako dve stopy, ale pravdepodobne dva rôzne ženské hlasy).
Asi to bude ten prípad (ako vždy), že začínajúca kapela nemá ešte ustálenú zostavu. Ale Alison Antaramian a Mark Capon sa javia ako jadro personálneho obsadenia skupiny Wagging. Priezvisko Antaramian naznačuje možné arménske(?) korene... Alison aj vyzerá trochu exoticky.
Hrajú veľmi melodický lo-fi indie-pop postavený na typicky amerických viachlasoch. Uvádzajú, že hrajú "harmony-driven, primitive pop". A tie harmónie im naozaj idú (ak budem vychádzať z pôvodného predpokladu, že v skupine spievajú dve dievčatá).
Marigold ako singel (s klipom) vyšiel začiatkom decembra 2023.
8-piesňový debutový album MY OWN PRIVATE RODEO vyšiel hneď skraja roka, 5. januára 2024, digitálne a 150 kusov aj fyzicky na kazete.
Bound z albumu MY OWN PRIVATE RODEO (2024, Wagging)
Je to veľmi zábavný a zvukovo veľmi "indie" album, pripomínajúci 90-te roky... Sú to krátke veci, tak do 3 minút zvyčajne... naozaj sú to teda "pesničky" (= malé piesne). Sympatický (a sympaticky naivistický) indie-pop.
Bent z albumu MY OWN PRIVATE RODEO (2024, Wagging)
moonvampire je (pravdepodobne) jednoosobový dark-waveový projekt z Astany, z Kazachstanu. Z Kazachstanu!
Keď sa povie dark-wave, je zrejmé, že hudobne sa ideme inšpirovať do post-punku a cold-wave z rokov cca 1980 - 1983. Musí to byť elektronické, minimalistické, studené a trochu aj "scary".
Singel The Perfect Girl (v troch rôznych mixoch) vyjde 26. februára 2024.
V polovici januára 2024 však moonvampire zverejnil(zverejnili) video (asi to nenazývajme klip), ktorý obsahuje kompiláciu záberov zo (západo)nemeckého filmu Christiane F. - Wir Kinder vom Bahnhof Zoo (1981, Ulrich Edel), ktorý bol natočený podľa rovnomennej knihy (v českom preklade "My děti ze stanice ZOO", 1987, Mladá fronta).
Kniha vznikla ako záznam dvoch mesiacov rozhovorov 2 novinárov časopisu Stern so 14-ročnou narkomankou Christiane Felscherinow zo Západného Berlína. Rozhovor vychádzal na pokračovanie v časopise Stern, potom bola kniha a následne aj film... Na montrealskom filmovom festivale v roku 1981 film získal cenu divákov (= najpopulárnejší film). Vo filme sú aj zábery natáčané na skutočnom koncerte Davida Bowieho a David Bowie je aj oficiálne uvádzaný v titulkoch ako účinkujúci.
The Perfect Girl však nie je pôvodnou skladbou moonvampire, ale je to cover singla od amerického hudobníka Mareux, ktorý vyšiel v apríli 2022. A aby to bolo celé komplikovanejšie, Mareux sa stal známy po tom, čo na TikToku zverejnil svoj cover piesne The Perfect Girl - čo je (napriek názvu) ale úplne iná pieseň, pôvodne od The Cure.
Tak toto je ale iná pop-kultúrna motanica! Dúfam, že som to všetko uviedol správne...
Mirama je hudobný projekt Logana MacKenzieho, Novozélanďana, ktorý žije v L.A. Okrem toho, že je autorom a producentom, väčšinou pôsobí ako člen koncertnej zostavy skupiny Paramore.
Mirama je jeho platformou, aby si mohol robiť eklektickú hudbu hlavne podľa seba. Cítiť v tom inšpiráciu soft-rockom zo 70-tych rokov, bossa-novou a trochu aj menej ortodoxnými formami jazzu (lounge-jazz?). A samozrejme popom viacerých predošlých dekád.
Výsledkom je celkom zaujímavý zvuk, ktorý je v akurátnom pomere ako oddychový, tak aj originálny a "hľadačský/náročnejší".
Singel Did You Mean It? vyšiel 12. januára 2024, épéčko ARROWS IN PARADISE vyšlo 2. februára 2024 v nashvilleskom vydavateľstve Congrats Records.
Caylan Hays je "country-girl" z Nashville (Tn., USA) (myslené ako "vidiecke dievča", "dievča z farmy", nie že by hrala rovno country).
Hrá "folk s prímesami"... niekedy folk s popom, inokedy folk pomiešaný s alt-country (lebo blízkosť Nashville má svoj vplyv).
Garden Snake je singel, ktorý najprv vyšiel v auguste 2024 a potom ešte raz 11. januára 2024 (ale to už s klipom) na Tone Tree Music. A debutové épéčko DOG DAYS vyšlo 19. januára na Tone Tree Music.
V roku 2014 sa zúčastnila kastingov v súťaži American Idol (či bola vybratá, neviem). Na svojom SoundCloude nemá takmer nič, ale je tam cover verzia Dreams od Fleetwood Mac (to je asi jedna z najcoverovanejších piesní na svete vôbec).
https://soundcloud.com/caylanhays
https://www.instagram.com/cayhays/
Garden Snake z épéčka DOG DAYS (2024, Tone Tree Music)
Unnecessary Danger z épéčka DOG DAYS (2024, Tone Tree Music)
LaFrange je Zoé Seignouret z Francúzska. Ani neviem presne odkiaľ (z akého mesta)... nie že by o nej bolo málo podkladov, ale jej hudba tak nejako všetkých recenzentov a novinárov zvádza ku vlastnej (pseudo)poetickej tvorbe a namiesto faktov si tak prečítate množstvo pocitov novinárov, často veľmi inkonzistentných :-) Ach, no... prechádzal som množstvo článkov, väčšina vo francúzštine a bol som zdesený, koľko málo použiteľného materiálu som vo finále mal :-) Množstvo banalít zaobalených v dosť lacnom poetizovaní. LaFrange si to nezaslúži, lebo ona je naozaj talentovaná...
Žánrovo sa v súvislosti s jej menom spomína indie-folk, resp. bedroom-folk. Minimalistický, trochu akustický, trochu elektrifikovaný... Pekne zahraté, pekne zaranžované, melancholické piesne (prevažne) o vzťahoch...
V recenziách spomínali aj podobnosti s inými autormi - Julia Jacklin, Fog Lake, Tomberlin a trochu prehnané porovnanie s Adrianne Lenker. Spieva väčšinou anglicky, ale v niektorých piesňach to aj kombinuje... v Ta Peau z apríla 2023 sa striedajú časti textu v angličtine a vo francúzštine.
Svoje druhé épéčko EVERYTHING´S FINE vydala vo februári roku 2021, na jar 2022to bolo épéčko SAD LOVE SONGS.
Prvý album NOBODY ELSE WILL EVER SEE ME NAKED vyšiel v druhej polovici októbra 2023. To som nevedel, vrátil som sa spätne k nemu až po januárovom singli...
I Wish You Died vyšlo na albume a potom 11. januára 2024 ako singel aj s klipom.
Please Don´t Die z debutového albumu NOBODY ELSE WILL EVER SEE ME NAKED (2023, LaFrange)
Would You? z debutového albumu NOBODY ELSE WILL EVER SEE ME NAKED (2023, LaFrange)
Ivy Falls je alias indie-folkovej pesničkárky (singer-songwriter) Fien Deman z mesta Ghent (Belgicko).
Ivy Falls je jej sólový projekt, ale predtým už spolupracovala napríklad so skupinami Illuminine alebo Satin Jackets.
Jej spolupracovníkom na albume bol Bram Vanparys (The Bony King of Nowhere), ktorý na albume hrá na gitare, pripravil klavírne aranžmány a celý album aj produkoval v štúdiu.
Ivy Falls má rada Juliu Jacklin, Feist, Sharon Van Etten, Sufjana Stevensa alebo Nilüfer Yanyu. Na gitaru sa údajne začala učiť iba nedávno. V textoch sa zaoberá spochybňovaním zvyčajných spoločenských stereotypov ("nadvláda" extrovertov, materializmus, toxická pozitivita).
Singel Blue vyšiel 11. januára 2024 v belgickom vydavateľstve Unday Records. Je to už tretí singel z pripravovaného albumu.
Album SENSE & NONSENSE vyjde 22. marca 2024.
Lea Kampmann / Telji upp í hundrað
Celkom zvláštna vec sa stala v súvislosti s touto piesňou... Pozerám na to, na ten názov... "to bude zase niečo z Islandu," hovorím si. Lebo vidím hundrað a ten zvláštny znak na konci, ktorý sa väčšinou vyslovuje ako anglické "th". No dobre, hundrað bude "hundred", upp bude "up".
Nahodil som si to cez G-Translate a nastavil som si islandčinu. Môj dojem sa potvrdil, len som si nebol úplne istý, či "počítaj do sto" alebo "počítaj po stovkách". Našiel som potom anglický preklad na jej facebooku a je to Counting to One Hundred, takže mi to preložilo v zásade dobre... Ale prča je tá, že toto vôbec nie je islandský jazyk, ale je to "faerčina", pôvodný jazyk z Faerských ostrovov, kde je úradný jazyk dánčina (lebo Faerské ostrovy sú súčasťou Dánskeho kráľovstva, ale majú rozsiahlu vnútornú samostatnosť vrátane vlastného parlamentu)...
A hoci Dánsko je súčasťou EÚ, Faerské ostrovy nie sú súčasťou sociálno-inžinierskej Únie (ach, závidíme vám)... Ich geografia ich chráni, my máme omnoho zložitejšiu situáciu aj ekonomicky, aj geopoliticky. Ale na druhej strane... od roka 2022 tam majú (vraj) koalíciu Sociálnej demokracie (9 poslancov), Republikánskej strany (6 poslancov) a Pokrokovej strany (3 poslanci). Neviem podrobnosti, ale keď usudzujem len podľa názvov strán, tak aj na takéto izolované ostrovy, kde väčšina ľudí sa vôbec-nie-ľahko živí rybolovom a chovom oviec, už dorazili tie otravné ľavicové "atrapy" - socdemáci a pokrokári. Komunisti a novo-komunisti sa nakoniec rozliezli úplne všade. Nedá sa pred nimi nikam schovať. Sú ako voda, ktorá navzlína do akejkoľvek škárky...
https://www.facebook.com/leakampmannmusic/
Telji upp í hundrað vyšlo 22. januára 2024 cez kodanské vydavateľstvo Stunt Records. Jemná folková vec s pekne aranžovanými dychovými a sláčikovými nástrojmi, ktoré doplňujú základ zahraný na gitare.
Takže toto je "islandčina" z Faerských ostrovov. A je to prvý song Ley Kampmann vo faerčine.
Lucille Two je duo z New South Wales v Austrálii. Trudy Bennett (vokál klávesy, drum machines) a Jarrin Borg (gitara, basgitara). Ku zvuku významne prispieva ich dvorný producent Simon Dobson, ktorý je akoby "utajeným-neutajeným" tretím členom skupiny alebo "nehrajúcim kapitánom" skupiny (ak by sme chceli použiť športovú terminológiu)...
Na nahrávkach využívajú väčšie množstvo hostí a priateľov, aby dosahovali plnší a farebnejší zvuk.
Vraj vychádzajú zo vzorcov psychedelického popu a zvuk je príjemne nostalgicky retro, trochu tendujúci na prelom 80-tych a 90-tych rokov. Vo zvuku miestami môžete nájsť aj dream-pop alebo synth-pop.
Debutové 4-piesňové épéčko GATO vydali v marci 2022, neskôr v roku 2022 aj épéčko so živými nahrávkami.
Asi je to Trudy Bennett, ktorá má v kapele rada španielčinu ("gato" znamená kocúr) a ich lyric videá majú väčšinou text aj anglicky aj španielsky, čo nie je úplne bežné... pozrite si napr. ich cover Last Christmas (pôvodne Wham!), tiež má uvedený text dvojjazyčne.
Pre mňa je to redundantné (nepotrebujem to), ale viem dobre, že dievčatá sa vedia na niektorý jazyk namotať. Poznal som takú, ktorá mala rada portugalčinu a aj si tam potom našla nejakého "maura"... veľa našich báb je fascinovaných taliančinou... poznám nadšené nemčinárky, o angličtine ani nevravím. V dnešnej dobe je to veľká výhoda... aj keď zrovna pre tú španielčinu musíte mať viac lásky než praktickosti (ak teda nemáte plány rozsiahlo cestovať po Južnej Amerike)... Mňa španielčina trochu vyčerpáva, lebo som zatiaľ nestretol skoro nikoho, kto by ňou dokázal hovoriť pomaly. Dá sa to vôbec? Zo španielskych filmov v pôvodnom znení som preto doslova akusticky zničený :-)
Singel Obsession vyšiel začiatkom októbra 2023 a avizoval vydanie debutového albumu Lucille Two.
Skvelý singel Curtains vyšiel začiatkom novembra 2023.
Singel Shadow vydali Lucille Two začiatkom decembra 2023. 10-piesňový debutový album LUCILLE TWO vyšiel 2. februára 2024 pravdepodobne cez vydavateľstvo Electric Spaghetti Soup Kitchen.
Aj mňa Future Islands trochu doplietli, keď single Peach (2021) a King of Sweden (2022) neboli "non albumové", ako som pôvodne predpokladal, ale zistil som, že sú časťou nového albumu PEOPLE WHO AREN´T THERE ANYMORE (2024, 4AD).
V roku 2023 spustili sériu singlov (august 2023, október 2023, november 2023 a január 2024), ale to už sme vedeli, že v januári 2024 vyjde album.
Future Islands sú z Baltimore (Maryland, USA). Sú štyria... Frontman Samuel T. Herring je zvláštny týpek. Vyzerá starší než je (je ročník 1984 a v čase vydania tohto dielu má len 39 rokov) a vyzerá ako absolútna nehviezda... napriek tomu sa stal kultovou postavou indie scény... najprv v USA a teraz už aj tak rôzne po svete (stavím sa, že v Japonsku ho milujú). To, čo sa k Samuelovi Herringovi však hodí, je to, že je nadšeným futbalovým fanúšikom a fandí anglickému Evertonu.
Známym sa stal kvôli špecifickému... ako to povedať... špecifickému pohybovému prejavu na pódiu, ktorý je spola komický a spola fascinujúci... Ako to už býva... najprv sa možno ľudia zasmejú, ale potom si ich získate, lebo ste jednoducho "jediný svojho druhu". Takže tie zvláštne pohyby v polo-podrepe, to búchanie sa do hrude a to gestikulovanie rukami a výrazná mimika sa stalo kultovou črtou skupiny. Aj keď je to už roky stále to isté, ľudia to milujú a chcú to... Herring ich baví a oni ho vytlieskavajú na prídavok. Môžete si live vystúpenia Future Islands pozrieť na YT...
Ale nepochybne mal vždy talent a charizmu, lebo už ako mladý chlapec (od cca 14-tich) dokonca rapoval a zúčastňoval sa rapových battlov. Už vtedy asi prekvapoval svojím "appearance"... ale dôležité je vyhrať vojnu. Ako napísal jeden z diskutujúcich pod ktorýmsi videom Future Islands "he's the gym teacher that takes the stage at the talent show... and blows everyone away". Akoby učiteľ telocviku prišiel do talentovej šou... a úplne ju pre seba ukradol (steal the show).
Future Islands sú označovaní ako "synth-pop", čo podľa mňa nie je úplne vhodné, lebo ich štýl nie je úplne takto jednoducho čistý. Hlavne typicky výrazná (a melodická) post-punková basgitara je prvkom, ktorý narúša hladké zaradenie tam či onam...
Album PEOPLE WHO AREN´T THERE ANYMORE vyšiel 27. januára 2024 po 4 rokoch od vydania predošlého. Obrázky ku klipom (k tým, ktoré boli animované) a k lyric-videám nakreslila výtvarníčka Jayla Smith.
The Sickness zo siedmeho albumu PEOPLE WHO AREN´T THERE ANYMORE (2024, 4AD)
Ešte sa k albumu vrátime...
Dvakrát čítaj, než sa rozhodneš raz vtipkovať
Šiesteho februára 2024 som si pozrel humorný podcast o politike POLITIKÁR (súčasť kanálu JOJ).
Je to podcast moderovaný veľmi neformálne. Nemusí to každému vyhovovať (mne to až tak nevadilo)... aj keď zvláštny pocit naozaj prichádza na konci, keď si poviete "či som ostatnú hodinu nemohol využiť nejako produktívnejšie", lebo miestami to vyzeralo, že sme videli random rozhovor troch kamarátov v pube (a len nejakou zhodou okolností bola pri tom zapnutá kamera).
Ak som dobre pochopil dramaturgiu, ako hostia sa tam striedajú stand-upisti Silných rečí... pre tentokrát boli hosťami Matej Makovický a Marián Psár.
Stand-up-ový prístup k realite je vždy riskantný... nikdy neviete, ako to vypáli. Či sa seknete alebo to trafíte "na pána". A mne nevadia ani trápnosti, vadia mi skôr nevedomosti.
V jednom momente hostia komentujú kandidatúru Igora Matoviča a bavia sa na slove "médiokracia", ktoré Matovič použil na tlačovke. Páni Makovický a Psár sa na stopáži približne 08:50 pozastavujú nad údajnou Matovičovou kreativitou... Makovický počudovane gestikuluje a tvrdí, že "také slovo neexistuje" a Psár na to kontruje, že: "Aj ja si chcem vymýšľať slová... len tak..."
Má to byť vtipné (a svojím spôsobom to vtipné aj bolo), ale je to humor postavený na realite? Obstojí takáto pointa? :-)
Samozrejme, že také slovo existuje!
Takže... slovo médiokracia existuje od roku 1974 (to ani jeden z nich nebol ešte na svete). Pôvodne je to americký pojem (sociologicko-politologický), neskôr celosvetovo používaný pojem.
Mediacracy is closely related to a theory on the role of media in the US political system, that argues that media and news outlets have a large level of influence over voting citizens' evaluations of candidates and political issues, thereby possessing effective control over politics in the United States.
https://en.wikipedia.org/wiki/Mediacracy
Médiokracia úzko súvisí s teóriou o úlohe médií v politickom systéme USA, ktorá tvrdí, že médiá a spravodajské kanály majú veľký vplyv na hodnotenie kandidátov a politických otázok hlasujúcimi občanmi, takže dokážu získavať účinnú kontrolu nad politikou v Spojených štátoch.
Smrť demokracie. Komu to prospeje?
Slovo médiokracia je bežné slovo, nie výmysel Igora Matoviča (on zase žiadny mentálny atlét nie je).
Médiokracia (media-cracy odvodené od demo-cracy) je de facto istý druh deformácie demokracie, ktorá vzniká tak, že vplyvné mediálne skupiny (väčšinou vlastniace niekoľko médií rôzneho druhu) vykazujú tendenciu (de)formovať spoločenský a politický diskurz selektívnym alebo účelovým informovaním verejnosti (filtrovaním informačného toku, vytváraním "príbehov" a tém, ktoré majú problematický obsah a motiváciu) a že mnohé médiá tak už neplnia úlohu informovať, ale majú rolu ideologicko-propagačnú (stávajú sa roztlieskávačmi politických agiend)... Obsah pojmu médiokracia naznačuje, že práve cez médiá je možné mať zaujímavý vplyv na občanov s volebným právom a je možné postupne formovať ich postoje, preferencie a volebné správanie. S tým súvisí aj potenciálne nebezpečenstvo pre slobodnú spoločnosť, ktoré so sebou prináša stav, že "pravdu má ten, kto disponuje expanzívnejšími médiami". Súčasťou toho je aj používanie (nie vždy férových) postupov, keď prirodzená konkurencia v informačnom poli sa zvrháva do účelového presvedčovania, že "ja som držiteľom informácií a tí ostatní sú šíriteľmi bezcenných dezinformácií".
Médiokracia je tak pravdepodobnou súčasťou globalistických deformácií tohto sveta, keď BigTech, BigData a BigPharma nadnárodné spoločnosti spolu s mediálnymi skupinami (BigMedia) už dokážu vytvárať efektívny záujmový nátlak na národné štáty (resp. na volené štruktúry odvodené od občana/voliča) a existuje riziko, že moderné "agendy" nemajú za cieľ dobro tohto sveta, ale dobro pomerne úzkej skupiny ľudí, ktorí vo svojich rukách sústreďujú väčšinu svetových ekonomických zdrojov.
Nemám nič proti Makovickému ani Psárovi, často sú zaujímaví a vtipní... Ale toto nevyšlo. Navyše obaja preukázali niečo také dosť typické slniečkárske (viem, že sa na mňa budete hnevať, ale ťažko to nazvať inak)... Neviem, nepoznám, nevyznám sa, realitu vnímam veľmi zjednodušene, ale o to viac som presvedčený o svojej neomylnosti a ešte navrch som tak trochu aj arogantný...
To sa potom strúhajú bonmoty, keď žijem v ilúzii, že som kráľ sveta!
