Dobre teda... Pozrime sa na obdobie cca marec/apríl 2024 v alternatívnej hudbe.
Inak, pretrváva zvláštne obdobie, lebo to vyzerá zase raz ako "koniec dejín", ale nie ten mylný Fukuyamovský... tentoraz špecificky ako "koniec dejín hudby" - vychádza toho síce dosť, dokonca až zbytočne veľa... Staré kapely vydávajú nové veci (často po X rokoch) - nový Travis, nová Camera Obscura, nový Kings of Leon, nový Ride, Still Corners, Tears for Fears či Real Estate... ale poviete si, že "načo?"... V čom to prináša nejaký posun? A ak to má osloviť aspoň niekdajších fanúšikov (ak už nie nabrať nových, lebo to je naozaj ťažké), podarí sa to spôsobom, ktorý je "vyprchaný", vypelichaný, vyblednutý a rozriedený? Mám od mne-už-známych kapiel naozaj počúvať nové veci, ktoré sú jednoducho menej atraktívne a menej vydarené než tie staré (resp. klasické)?
(porozmýšľajte tiež v tejto súvislosti, akou dôležitou súčasťou rocku je mladosť, sviežosť a drzosť)
No a potom sú tu úplne nové kapely (tiež ich je kopec), ktoré v zásade by mali byť fresh... ale tie do značnej miery recyklujú starý zvuk (tzn. niekdajšie zvukové podoby hudobných žánrov).
Kvantita tu je, to áno, ale skutočne zaujímavého je dosť málo. Ako keby hudba skončila... A ani toto nie je nič nové. Už Mark Hollis (Talk Talk) tvrdil (myslím, že začiatkom 90-tych rokov), že "originalita dnes znamená čerpať z čo najväčšieho počtu zdrojov". A to 90-te roky ešte na tom vôbec neboli tak zle ako druhá a prebiehajúca tretia dekáda 21. storočia. 90-te roky priniesli všelijaké novinky vrátane grunge-rocku, trip-hopu, brit-popu či dočasnej fascinácie americkým slacker-rockom...
Možno tu naozaj už všetko bolo... Žeby euro-atlantická civilizácia (v podstate dominantne určujúca "príbeh" sveta a jeho kultúrnych dejín... minimálne v mediálnom priestore) sa dnes zmôže už iba na "vykuchávanie" samej seba?... Neviem... Uvidíme...
Ale môže to byť aj ešte v inom. Pripúšťam. ... Môže to byť problém "mojej bubliny" - že v alternatíve sa nedeje nič nové či prevratné, ale deje sa veľa v k-pope alebo hyper-pope alebo v trape alebo v nejakom okrajovom obskurnom žánri komerčnej hudby alebo možno v modernej vážnej hudbe.
Alebo tiež to môže byť "problém zdeformovaných mierok", keď sa prudký (hlavne technologický, nástrojový a záznamový) vývoj hudby od cca 50-tych rokov do konca 20. storočia prejavoval tak, že každá dekáda druhej polovice 20. storočia vlastne priniesla svoj vlastný špecifický zvuk (sound)... toto v 21. storočí už neplatí... Podľa zvuku viete pomerne bezpečne identifikovať 50-te roky, 60-te roky, 70-te roky, 80-te roky, 90-te roky... ale nedokážete to v prípade žiadneho z období 21. storočia.
Možno práve to (čo sme zažili v 20. storočí) bolo neprirodzené obdobie, lebo hudba sa vlastne nikdy nevyvíjala až tak skokovo (revolučne), ako v druhej polovici 20. storočia (možno ešte snáď niekde na prelome storočí, v časoch Claudea Debussyho/hudobných impresionistov alebo v "swingových" 20-tych rokoch). A to nám zdeformovalo mierky a očakávania. Očakávame razantné a revolučné zmeny, napriek tomu, že evolúcia všetkého (aj hudby) sa asi skôr spomalila. Revolučne sa zmenil len hudobný marketing (od 3D hudobných nosičov smerom k digitálnym downloadom a od nákupu a vlastnenia záznamu k streamovaniu).
Asi môžeme byť radi, že sme také niečo mali vôbec možnosť zažiť (hlavne to, že sme zažili skutočne hudobne-výnimočné 80-te roky, ktoré fascinujú ešte aj dnes a ktoré svojím zvukom "oplodnili" aj mnohé obdobia neskôr).
Tak som som sa zase raz prekúsal priam strašidelným množstvom balastu a vybral aspoň niečo... aspoň trochu originality (z môjho subjektívneho pohľadu).
A keďže je to oneskorený diel, tak je trochu dlhší... máte tu dosť počúvania aj na dva večery.
Full Flower Moon Band (skracované občas na FFMB) je kvinteto z Brisbane (Austrália). Ich front(wo)manka (a rhythm-gitaristka) má zaujímavé meno - Babyshakes Dillon, čo znie ako kombinácia prezývky a priezviska (to je môj predpoklad).
Mám trochu hokej v ich diskografii (lebo ich bandcamp má o niečo iný obsah než ich YT kanál... je menej obsažný), ale vyzerá to tak, že nahrávať a vydávať začali v roku 2015. Debutový album vydali v roku 2017. A ich druhý album DIESEL FOREVER vyšiel v septembri 2021.
V roku 2023 sa zavreli do skúšobne a štúdia opätovne. V polovici februára 2024 vydali singel WestSide. Skvelý singel Illegal Things vyšiel začiatkom apríla 2024 (potom v máji 2024 singel Devil a v júli 2024 singel Baby.)
Full Flower Moon Band majú zaujímavý retro feeling a retro zvuk (čo je inak dosť typické pre austrálske skupiny). Akoby sa v Austrálii niečo hudobné (resp. kultúrne) zakonzervovalo. A tentoraz to vôbec nemyslím v zlom. Austrália dnes proste veľmi neexperimentuje, ale čerpá z niekdajších koreňov euro-atlantickej kultúry. Akoby tam - v tom ďalekom kraji, ďaleko od vlasti prapraprapredkov - zostala pri živote nostalgia za niečím, čo bolo kedysi Európou (je to podobné, ako keď Slováci v srbskej Vojvodine hovoria o niečo archaickejšou slovenčinou).
V marci 2024 FFMB túrovali po Austrálii. V máji 2024 zrealizovali miniturné po UK (Brighton, Londýn, Birmingham, Edinburgh, Manchester, Bristol...) - to bola asi najdostupnejšia nedávna destinácia, ak ste ich chceli vidieť live.
Už spomínaný singel Illegal Things vyšiel 3. apríla 2024.
Pretože čas od jari (marca/apríla) už pokročil, tak 19. júla 2024 už stihli vydať svoj tretí album MEGAFLOWER (11 piesní) cez vydavateľstvo Silver Arrow Records.
Nájdete ho aj na ich bandcampe
https://fullflowermoonband.bandcamp.com/album/megaflower
Came And Be z albumu MEGAFLOWER (2024, Silver Arrow Records)
Enemy z albumu MEGAFLOWER (2024, Silver Arrow Records). Bol to zároveň júlový singel, ktorý vyšiel tesne pred vydaním albumu.
Zostávame v Austrálii.
Aj keď v tom nasledujúcom videu uvidíte až 5 dievčat, samotná skupina Charm of Finches je len duo - dve sestry s aristokraticky pôsobiacim dvoj-priezviskom. Ivy Windred-Wornes a Mabel Windred-Wornes. Sú z Melbourne (a vo videu hneď pod týmto textom sú to tie dve sediace, na stopáži okolo 01:00).
Žurnalisti ich štýl označujú ako folk-noir (ja by som to skôr videl niekde v blízkosti chamber-folku). Ony samy uviedli v jednom rozhovore, že"we are steering more towards the indie side than traditional folk" (že ich to ťahá skôr k indie ako k folku).
"Gorgeous harmonies, haunting strings, and a thoroughly modern spin on folk music." (tonguetiedmag.com)
Profesionálne sa venujú hudbe od roku 2014, ale už ako malé žaby (od cca 8 - 9 rokov) koncertovali v rámci ich miestnej komunity (v sálach, aj poulične). Hudba vždy bola u nich v domácnosti silne prítomná. Ich mama viedla lokálny spevácky zbor a otec bol veľkým fanúšikom Boba Dylana. Aj ich samotné duo pôvodne vzniklo ako "školský projekt"... avšak neskončil v koši ako väčšina školských projektov.
Ich texty si (napriek ich stále-ešte-mladosti) všímajú skôr tragiku a "odvrátenú stranu" života. Ivy k tomu v jednom rozhovore uviedla, že zlomovou životnou udalosťou v tomto pre ňu bola (ešte v detskom veku) smrť jej najlepšej kamarátky - a to vraj "úplne zmenilo jej pohľad na šťastné konce".
"The lyrics show the pain beneath the calm."
(atthebarrier.com)
Ich prvý album STARING AT THE STARRY CEILING (2016) nájdete na ich bandcampe a je ešte trochu "detský". Ale potom išli už len hore. V roku 2019 vydali svoj druhý album YOUR COMPANY. A ich tretí album WONDERFUL OBLIVION (2021) dokonca získal v roku 2022 cenu Australian Independent Music Awards v kategórii najlepší album v kategórii folk + singer-songwriter.
Singel Middle of Your Mess (zo štvrtého albumu) vyšiel v polovici marca 2024 na Spunk! Records.
(A trochu mimo témy: mám rád názov Spunk! Records... je milé takto originálne pomiešať "spank" a "punk". Ale smutnou informáciou je, že tento label po 25 rokoch a viac ako 700 vydaniach na jar tohto roku ukončil svoju činnosť. "After 25 years and a jaw-dropping 700 releases, Spunk Records is officially shutting its doors.")
Charm of Finches tvrdia, že ich veľkou inšpiráciou sú filmy Petera Greenawaya a Davida Lyncha. Ich hudobným vzorom je Američan Sufjan Stevens (ktorý vlastne tiež robí folk vo veľmi netradičných podobách... aj keď to teraz dosť zjednodušujem, že len folk... Sufjan je žánrovo omnoho "širší"). Ak sa však Charm of Finches chcú dotiahnuť na Sufjana, musia pri experimentovaní s hudobnou formou o kusisko pridať... ale podobné sú mu aspoň v tom, že používajú široké spektrum nástrojov - okrem hlasov a gitár aj ukulele, piano, cello, banjo, glockenspiel, husle, lýru či dulcimer. Dosahujú tak celkom plný a šťavnatý zvuk.
Starší singel Canyon vyšiel v septembri 2021 na labeli AntiFragile Music. Keby som bol tento klip videl ako prvý, tak by som bol chápal hneď od začiatku, že Charm of Finches sú duo :-) Prichádzal som k nim však "z inej strany času", a preto mi to chvíľu trvalo.
* What a gift to the world! Beautiful voices, wonderfully harmonised, carrying powerfully evocative lyrics.
Ak som to dobre pochopil (zo zahraničných podkladov), tak Charm of Finches je niečo ako slovná hračka. Finch(es) je vtáčik pinka (mn. č. pinky) a hovorové označenie tých vtáčikov je vraj "charm" (kúzlo).
Preto sa na internete medzi poslucháčmi trochu špekulovalo, že ich názov mohol nakoniec dopadnúť aj inak, s použitím pojmov zo zoológie a hovorovej reči.
* Could it equally have been Parcel of Linnets (linnet = stehlík konôpka) or Chime of Wrens (wren = oriešok obyčajný)? Or even Trembling of Finches, another term used, and more familiar in the UK?
11-piesňový album MARLINCHEN IN THE SNOW vydali Charm of Finches 19. apríla 2024 prostredníctvom labelu Spunk! Records. https://charmoffinches.bandcamp.com/album/marlinchen-in-the-snow
Tento štvrtý album nahrávali s kanadským producentom (Daniel Ledwell) v Kanade, hlavne počas februára 2023, v štúdiu v lesoch v provincii Nova Scotia.
Väčšina z piesní nového albumu bola napísaná počas rozsiahleho britsko-európskeho turné Charm of Finches v roku 2022. Texty na albume tematizujú hlavne cestovanie (odlúčenie), význam domova, spolupatričnosti a krehkosť (nestálosť) ľudských vzťahov.
On My Own z albumu MARLINCHEN IN THE SNOW (2024, Spunk! Records). Pravdepodobne najpopovejší "pokus" na albume.
Human z albumu MARLINCHEN IN THE SNOW (2024, Spunk! Records).
Je to skôr lepšia vec z albumu... v závere (od cca 03:20) sa však v aranžmáne "bijú" pomerne husté bicie s akousi (rytmizovanou) klávesovou figúrou a rytmicky zdeformovaným vokálom... to mi nepripadá ako zvukovo najšťastnejšie a trochu mi to "ťahalo" uši, ale nechcem byť silou-mocou v polohe hnidopicha, ktorý kritizuje kanadského producenta. Tá pasáž asi má zámerne pôsobiť vyrušujúco, aby tak ešte lepšie vyzneli záverečné čisté harmónie a stíšený zvuk od cca 05:00.
Vydarený titulný song Marlinchen In The Snow z albumu MARLINCHEN IN THE SNOW (2024, Spunk! Records)
Osobne si myslím, že Charm of Finches sa ku spolupráci s vyššie spomínaným kanadským producentom dostali na odporúčanie inej melbournskej skupiny - modern-folkového dua Oh Pep!, ktoré s Danielom Ledwellom spolupracovalo už predtým. Toto je len malá ukážka, nebudeme si teraz s Oh Pep! až tak motať hlavy... Teraz len pre malé rozšírenie (dopatchworkovanie) kontextu. Až vydajú niečo nové, rád sa k Oh Pep! ešte vrátim.
Your Nail And Your Hammer z albumu I WASN'T ONLY THINKING ABOUT YOU (2018, Star House Collective)
Z Austrálie sa presunieme do USA... a toto bude dosť typická "amerika".
Merce Lemon je pesničkárka, ktorá sa narodila v Pittsburghu (Pennsylvania, USA) a aj stále žije v Pittsburghu. Je primárne sólistkou, jej štúdiová a koncertná zostava je však celkovo o 4 ľuďoch, ktorí tak robia plnší (rockovejší) a košatejší zvuk. Na pódiu sú plnoprávna skupina.
Ako to už u hudobníkov často býva, Merce od mala vyrastala obklopená hudbou...
“I grew up in a house full of music, and I’ve been making songs for as long as I can remember. Both of my parents played in bands when I was kid. I had an a-capella-group with my sister and friends when I was nine or ten that I wrote all the songs for, and I changed the name of our band every show we played.” (Merce Lemon)
Už ako 12-ročná vystupovala s punkovou kapelou (Two Dragons Black and Red). Potom si dala na niekoľko rokov pauzu, až kým sa (na absolvovanie posledného ročníka strednej školy) dočasne presídlila do Seattlu. Tam stretla Dylana Hanwrighta zo skupiny Great Grandpa. Ten jej následne pomohol s produkciou jej prvých dvoch reálne (aj fyzicky) vydaných singlov. Keď sa na jeseň 2017 vrátila naspäť do Pittsburghu, Merce zostavila už svoju "prvú dospelácku" skupinu, v ktorej na gitaru dokonca hral aj jej otec. Je to celkom zaujímavé, lebo ja okolo mojich 20-tych narodenín som chcel všeličo možné, ale hlavne čo najmenej tráviť čas so svojimi rodičmi... Je to taká (dosť typická) fáza v živote mladého človeka. Ale teda Merce to mala inak...
Prvý album MOONTH vydala v auguste 2020. Okrem hudby sa venuje aj výtvarnému umeniu (visual arts). Väčšinu obalov svojich singlov a épéčok si teda navrhla a zrealizovala sama... Spolupracovala aj so skupinou vilagerrr... napríklad hosťovala na ich singli s názvom Neverrr Everrr.
Žánrovo ju zaraďujú ku tzv. “countrygaze” scéne, ja si myslím, že ide skôr "len" o fúziu indie-rocku, folku a alt-country. Pre USA dosť typický songwriterský mix. V tomto Merce Lemon neprekvapuje. Nezaskočí vás nejakým formálnym (kompozičným) novátorstvom. Jej sila je skôr v atmosfére, vo veľmi pekne harmonizovaných viachlasoch a v celkom zaujímavých textoch...
Parádny singel Will You Do Me A Kindness? vyšiel koncom marca 2024 na Darling Recordings. Zaujímavé je, že hoci tento singel avizoval nový album, na albume (ktorý vyšiel koncom septembra 2024) ho nenájdete... Nebol do tracklistu zaradený...
I cook dinner with some friends
Tidy up the house, tie up loose ends
Now the sun has yet to set
A little staring at the ceiling
Pick a book I never read
And I get lonely for a bit
Comes in waves and then it split
Like a kiss
That missed my lips
Will you do me a kindness?
Point the sun
Right into my flesh
I want
Nothing left
Will you do me a kindness?
V júli 2024 vyšiel ďalší singel - Backyard Lover. Najprv sa mi to javilo tak, že bude pre vás neznesiteľne alt-countryový, tak som ho ani nechcel propagovať (prvá verzia tohto textu s ním nepočítala - spomenul som ho síce, ale nenalinkoval). Ale potom... potom som si povedal, že sa mi vlastne naozaj dosť páči... a čím ďalej tým viac sa mi páči (tzv. "grower"). Backyard Lover je zatiaľ mojou najobľúbenejšou sing-a-longovou (prispevovacou) piesňou za rok 2024. Tie jej viachlasy sú tam doslova lahodné... A najradšej mám pasáž (pred gitarovým sólom):
You Fucking Liaaaar...
You...You Fucking Liaaaar
Album WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD už (v medzičase) vyšiel 27. septembra 2024 na Darling Recordings.
Backyard Lover - júlový singel zo septembrového albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD
Singel Foolish And Fast vyšiel 27. septembra 2024, v ten istý deň ako album. A myslím, že aj z klipov je trochu cítiť, že Merce Lemon je dievča, ktoré "nepokazí žiadnu zábavu".
Samozrejme, môže to byť dojmológia, ale mne tie jej klipy pripadajú ako sympaticky šibnuté. Že má dosť vecí dosť "na háku". Alebo sa aspoň pohybuje v takých kruhoch... Vytvára to dojem, že v jej osobnosti je niečo prirodzené, zemité a sympatické. Šibalské až chlapčenské. Aké je to osviežujúce, oproti väčšinovo sebastrednej, zbytočne malichernej, manipulatívnej a na-formu-nadmerne-fixovanej ženskej populácie tejto planéty... Ale hovorím naozaj o dojme (ako sa to javí) a o niekom, koho osobne nepoznám.
Jej debutový album MOONTH (2020, Darling Recordings) je menej alt-countryový, je viac lo-fi, je viac indie, je viac folkový. Prvý album je menej skupina a viac ona ako sólistka, dievča s gitarou. Piesne sú kratšie, omnoho jednoduchšie štruktúrované a omnoho jednoduchšie nahraté, s "prázdnejšími" aranžmánmi a len veľmi striedmou štúdiovou úpravou. Druhý album je zase omnoho viac dielom skupiny - má plnší zvuk, komplexnejšie aranžmány, viac vrstiev nástrojov...
Aj staršie aj novšie veci, všetko nájdete na jej bandcampe.
Rain z nového albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
Crow z nového albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
Slipknot z nového albumu WATCH ME DRIVE THEM DOGS WILD (2024, Darling Recordings)
VR SEX sú z Los Angeles (Ca., USA). Žánrovo sa pri ich mene spomína post-punk, psychedelic punk.
Z post-punkového projektu VR SEX sa postupne stala plnohodnotná skupina VR SEX o piatich členoch. Pôvodne bol VR SEX len Noel Skum* (vlastným menom Andrew Clinco z dark-wave skupiny Drab Majesty). Po úspechu albumu ROUGH DIMENSION (2022) urobil Clinco odvážne rozhodnutie, rozšíriť VR SEX na plnohodnotnú kapelu. Následne boli chvíľu trio, teraz už plná zostava.
* Noel Skum je anagram vytvorený z Elon Musk (scum = spodina). Dá sa predpokladať, že Andrew asi Elona nemá veľmi rád.
Aj Drab Majesty aj VR SEX sa síce dominantne inšpirujú zvukom 80-tych rokov, post-punkom, cold-wave a new-wave, vychádzajú z rovnakého feelingu... ale tam kde Drab Majesty so svojimi ramennými vypchávkami a bizarnými účesmi smerujú ku synth-popovému zvuku, tam VR SEX odhaľujú niečo hlbšie a temnejšie. Niečo o kusisko dekadentnejšie a reflektujúce skazenú a poškodenú esenciu tohto sveta.
"VR SEX digs deep into the filthiest creases of that era’s soundscapes. Their palette is messy and dirty, raw, rough - and, strangely enough, quintessentially British. ... It’s strange because this is an album written by a musicians originally from Los Angeles. It appears Clinco has learned quite a lot about what was going on in the UK between 1978 and 1982, when synths and punk began to collide in productive fashion." (the-berliner.com)
Byť skupinou má svoje pre a proti. Aj VR SEX raz narazia na nevýhody skupiny :-) Momentálne si užívajú skôr výhody. Okrem toho, že teraz je pre nich ľahšie vystupovať live, tvrdia tiež, že im veľmi zachutilo pracovať a tvoriť ako skupina... Podľa ich vlastných slov "chceli konečne robiť to, čo skupiny zvyčajne robia". Na začiatku si vymenili navzájom svoje zvukové demá (motívy), ktoré mali uložené vo svojich iPhoneoch a zarezervovali si štúdio. Tam pracovali 12 hodín denne, základy piesni mali hotové za týždeň a potom ďalší mesiac ešte dolaďovali detaily aranžmánov, zvukové efekty, vyváženie hlasitosti stôp...
Pri nahrávaní si zakázali rôzne plug-in moduly a väčšinu nástrojov nahrávali priamo cez mixážny pult, len zvuk gitár deformovali cez rad zosilňovačov.
Makabrózna je estetika nielen ich hudby, ale aj textových a vizuálnych výstupov. Tvorí to jeden kompaktný celok. Estetika (do istej miery lynchovská) vychádzajúca zo škaredosti. VR SEX reflektujú svet cez príbehy z "vykričanej štvrtí mesta", kam nikto normálny (sporiadaný) dobrovoľne nepríde. Je to svet, kde stretnete postavičky z kriminálnej galérky, psychiatrické prípady a ľudí, ktorí stroskotali. Svet ľahkej dostupnosti omamných látok a nedostupnosti akejkoľvek nádeje na spásu. VR SEX vás zoberú na prehliadku zvrátených chúťok, lacného vzrušenia, zabudnutých kútov mesta, odkiaľ nikto neodváža odpadky. Na prehliadku domicilu stratených existencií, ktoré už dávno zabudli, že aj ich srdcia chceli pôvodne len tak obyčajne milovať. Dostali sa na šikmú plochu a naozaj "ich to zošmyklo" - preč od denného svetla a preč od bežných mierok a motivácií.
Aj názov albumu sa drží tejto dekadentnej estetiky. HARD COPY odkazuje na zvláštne napätie medzi realitou a jej faksimile (kópiou)... pričom nie je jasné, či je desivejšia kópia alebo originál.
Album HARD COPY (v poradí druhý album VR SEX) vyšiel 22. marca 2024 na značke Dais Records.
Squid Row z albumu HARD COPY (2024, Dais Records)
Jenny Killer Glue z albumu HARD COPY (2024, Dais Records)
* The most fantastic and exciting music I´ve heard in years. Andrew Clinco is my new Bowie!
* ... the soundtrack for The End of Western Civilization!
* This is without a doubt one of the best records of this year.
In Great Detail z albumu HARD COPY (2024, Dais Records). Bol to singel z konca marca 2024.
Bnny (vyslovuje sa ako "bunny") je zo Chicaga (Illinois, USA). Vlastným menom Jessica Viscius. Už sme si ju predstavili v dieli 105.
Prvé demá si Bnny vydávala od roku 2016 až 2018. V auguste 2021 vydala debutový album EVERYTHING (na Fire Talk) a v roku 2024 dozrel čas na jej druhý album. Album ONE MILLION LOVE SONGS vyšiel 5. apríla 2024 na značke Fire Talk.
Singel Good Stuff vyšiel koncom januára 2024 ako úvodný singel z albumu (diel 105).
Nový (v poradí druhý) album Bnny sa volá ONE MILLION LOVE SONGS a vyšiel 5. apríla 2024 na Fire Talk Records. 11 piesní... veľmi krátke (len dve z nich sú dlhšie ako 3 minúty). Ale nie je až tak výrazný... všetko naozaj dobré z neho už vyšlo na singloch.
Singel Something Blue vyšiel na konci marca 2024.
Rainbow z albumu ONE MILLION LOVE SONGS (2024, Fire Talk)
Still Corners sú duo, ktoré tvorí Američan (autor Greg Hughes) a Angličanka (speváčka Tess Murray). Vznikli v roku 2007 a vydávať začali v roku 2008. Vydali nejaké single a épéčká na menej známo labeli The Great Pop Supplement. Až po podpise zmluvy so Sub Pop vydali album.
Prvé dva albumy v rokoch 2011, 2013 (dobré albumy) vydali na Sub Pop, následne (od roku 2016) vydávali prostredníctvom svojho vlastného labelu Wrecking Light, a tak to zostalo až doteraz... DREAM TALK je ich šiesty album.
Pamätám si ich ako celkom zaujímavú a o kúsok výraznejšiu kapelu než sú teraz... dnes už Still Corners vody alternatívy až tak veľmi nemútia (dokonca aj tá obálka nového albumu je skôr odstrašujúca a ne-alternatívna... skoro ako keby to bol nejaký severský symfonický metal zo Škandinávie alebo Evanescence). No, nič... boli kedysi fajn, dnes už zďaleka tak nevzrušujú, aj keď sa im nedá uprieť to, že sú vyhratí a že ich hráčske zručnosti sú na vysokej úrovni.
The Dream (z januára 2024) bol druhý singel z albumu DREAM TALK, ktorý vyšiel 5. apríla 2024 na Wrecking Light Records.
Faded Love z albumu DREAM TALK (2024, Wrecking Light Records)
Let´s Make Up z albumu DREAM TALK (2024, Wrecking Light Records)
Today Is The Day z konca marca 2024. Znie to, ako keby sa Mazzy Star pokúšali zahrať Wicked Games (Chris Isaac), že? :-)
Elbow sú už alternatívni matadori... (technicky) vznikli v roku 1997. Primárne okolo speváka a autora Guy Garveya a gitaristu Marka Pottera.
Tí dvaja sa však stretli ešte skôr, v roku 1990 na Bury College a sformovali skupinu Soft (s ďalšími hráčmi). Elbow vlastne "vznikli" premenovaním Soft, inak sa nezmenilo nič.
A prečo Elbow? Postava Phil Marlow v BBC seriáli THE SINGING DETECTIVE označil "elbow" za najkrajšie/najmilšie slovo v anglickom jazyku. V skutočnosti je to "lakeť". U nás by to asi až tak nefungovalo... "Privítajte na pódiu skupinu Lakeť". Až tak dobre to neznie, že? Ale zas, keď môže mať skupina meno Hrdza, tak prečo nie Lakeť?
Elbow vyhrali lokálny Battle of the Bands a získali nahrávací kontrakt s Island Records. Island Records však onedlho ukončili svoju činnosť a práva predali Universal Music Group. Kvôli následným "kancelárskym treniciam" už nahratý prvý album vôbec nevyšiel...
Elbow potom spolupracovali s malým vydavateľstvom Ugly Man Records a tam vydali 3 épečká. Prvý album ASLEEP ON THE BACK vydali v roku 2001 na V2 Records a album obsahuje 6 znovunahratých piesní z toho prvého (nevydaného) albumu. Album bol veľmi dobre prijatý publikom aj kritikmi a vyslúžil si nomináciu (shortlist) v Mercury Music Prize v kategórii Best New British Band.
Svoj štvrtý album - THE SELDOM SEEN KID (2008, Fiction Records) - zahrali aj naživo pre BBC 2 a BBC6 spolu s BBC Concert Orchestra a zborom Chantage. Začiatkom roka 2024 ohlásili už svoj desiaty štúdiový album AUDIO VERTIGO, ktorý vyšiel 22. marca 2024 prostredníctvom Polydor Records.
Veľkou inšpiráciou pre skupinu boli vždy Genesis/Peter Gabriel, Talk Talk a Radiohead. Guy Garvey svojho času povedal: "I grew up listening to every Genesis record. I learned to write harmonies by listening to Peter Gabriel." Pieseň Newborn z ich debutového albumu bola vraj priamo inšpirovaná songom Entangled z albumu A TRICK OF THE TAIL (1976, Charisma Records) skupiny Genesis. Môžete si ich pustiť za sebou a prípadne hľadať podobnosti a spojitosti a inšpirácie.
Elbow si robia už dlhší čas "svoju" hudbu... žánrovo sa priveľmi neposúvajú (indie-pop až artový indie-rock), len aktualizujú svoj zvuk s ohľadom na technické možnosti. Na Slovensku sú veľmi málo známi (a málo obľúbení).
Od Genesis si teda zobrali harmónie a od Talk Talk schopnosť hrať s rôznou dynamikou (rôznou hlasitosťou a tempom). Elbow je celkom zaujímavá skupina, ktorú aj ja sám dosť opomínam, lebo tak akosi... nie je dosť sexi... Aj keď už majú ocenenie za "prínos k britskej hudbe".
Singel Balu vyšiel začiatkom marca 2024 a album AUDIO VERTIGO vyšiel potom koncom marca 2024.
Postpunkoví Nightbus sú z Manchesteru (Anglicko, UK). Sú trio v zložená jedno dievča (spev) a dvaja chalani.
Trochu zmätok som identifikoval pri singli Average Boy, pretože video je na YT uploadnuté od februára 2024, ale podľa iných info (napr. na bandcampe) singel oficiálne vyšiel až koncom júna 2024. Nevylučujem to, promotion dôvody niekedy vedú k tomu, že ľudia si už môžu hudbu streamovať, ale stiahnuť alebo kúpiť si ju môžu až v neskoršom termíne. Asi to bol tento prípad.
Je to o dosť iné, než keď som ja bol mladý... pretože ja som si niektoré veci "musel kúpiť, aby som ich vôbec mohol počuť". Dnes máme omnoho pohodlnejšiu situáciu, ktorá je aj ekonomicky šetrnejšia... Ja som často album kúpil v nejakom prvotnom očarení a po pár týždňoch som zistil, že sa mi vlastne až tak nepáči... potom som musel riešiť odpredaj cez bazáre alebo internet... Zbaviť sa fyzického hudobného nosiča (a zvlášť, keď obsahoval alternatívnu hudbu), nebola nikdy na Slovensku až tak jednoduchá záležitosť...
Názov Nightbus vraj bol inšpirovaný obdobím, keď basák Zac pracoval v nočnom klube a jedinými introspektívnymi, slobodnými a ne-chaotickými chvíľami boli práve momenty cestovania z práce a do práce - nočnou autobusovou linkou.
“I was spending all my time in this chaotic nightclub environment, and the quiet moments were the night bus to and from work. I started to think that I wanted to find music that could be played in that environment, on the dancefloor, but also on the night bus home.” (Zac Melrose pre mne.com)
"Even when our music is quite dance-y, it’s still got this quite melancholic kind of darkness to it." (Nightbus pre nme.com)
Singel Average Boy od Nightbus vyšiel na konci februára 2024 cez vydavateľstvo So Young Records.
Wand je skupina z L.A (Ca., USA). Väčšinou kvarteto, v istom období boli aj kvinteto alebo len trio.
Hlavnou postavou je Cory Hanson (spev, gitary), ktorý pred vznikom kapely vystupoval pod pseudonymom W.H.I.T.E. a hrával aj s inými skupinami.
Wand vznikli v roku 2013 a následne sa celkom vehementne "zakusli" do práce, lebo medzi rokmi 2014 až 2017 vydali až štyri štúdiové albumy.
Čo sa týka žánrového zaradenia, je to s nimi (ako to v alternatíve je časté) trochu nejednoznačné. Je to "alternatívny rock", o tom niet sporu, ale od psychedelic rock, cez garage rock, noise rock až po shoe-gaze sa im "prilepuje" na čelo všeličo. Z môjho pohľadu (pričom, žiaľ, nie som zatiaľ kompletným znalcom ich diskografie) najviac sedí priečinok "neo-psychedelia". Berte však moje tvrdenia s rezervou. Vlastne... načo sa tým zaťažovať? Sú to Wand - žáner sám osebe.
Piaty album vydali Wand v roku 2019. Medzi rokmi 2016 až 2023 Cory Hanson vydal tri sólové albumy. V roku 2024 konečne (po 5 rokoch) prišiel čas aj na ďalší (šiesty) album Wand. Nahrávali ho vo vlastnom štúdiu a vychádzali pri tom z viac ako 50 hodín svojich improvizačných záznamov...
Album VERTIGO vyšiel 26. júla 2024 na značkách Stranger Than Paradise Records a Drag City.
Ambiciózne znejúci singel Help Desk (so zaujímavým animovaným klipom, pravdepodobne generovaným s použitím AI, lebo vyzerá dosť creepy) vyšiel v marci 2024. V máji ešte vyšiel singel Smile.
Singel Help Desk sa nakoniec na 8-piesňový album nedostal (to je podobný prípad, ako u vyššie spomínanej Merce Lemon).
Na albume VERTIGO prevládajú dlhšie stopáže (od 03:30 až po 07:01), lebo to, čo Wand hrajú, potrebuje vždy nejaký čas na "rozvinutie sa"...
Ako príklad som vybral ešte Lifeboat - z júlového albumu VERTIGO (2024, Drag City).
Skupinu TOPS spoluzaložili Jane Penny a jej kamarát z detstva David Carriére v Montreale (Ontario, Kanada) v roku 2011. Vychádzali z tej istej alternatívnej DIY scény ako napr. Grimes alebo Mac DeMarco. Svoj debutový album vydali v roku 2012.
Skupina TOP sa rýchlo dostala na výslnie medzinárodných turné a vypredaných koncertov, pozvánok na festivaly, nazbierala milióny streamov, ale zároveň si získala aj chválu a uznanie kritikov.
V čase vydania ich štvrtého štúdiového albumu I FEEL ALIVE (2020) Penny ochorela na "long covid", keď bola v Berlíne so svojím priateľom. Dostala sa mimo bežného fungovania vraj na viac ako rok. Inšpirovaná hudobnou scénou v Berlíne a oddelená vzdialenosťou a časovými pásmami od svojich obvyklých spolupracovníkov v Montreale, bolo pre Penny aj zaujímavé (aj nevyhnutné) preskúmať samostatnú tvorivú prax. Keď bola konečne dosť zdravá na to, aby sa vrátila do Montrealu, Penny svoje berlínske demá dokončila do podoby EP so svojím dlhoročným spolupracovníkom, producentom a hudobníkom Patrickom Hollandom, ktorý sa postaral o produkciu a mix.
V januári 2024 vydala singel Messages. Singel Wear You Out vydala Jane Penny v marci na Luminelle Recordings. 7-piesňové épéčko SURFACING následne vyšlo 5. apríla 2024.
“There are things I wanted to explore sonically and creatively, which would be impossible in the context of TOPS. I wanted to challenge myself to create a whole world of my own, to write all of the parts, program the drums, choose every sample, write the bass line. When I took control over the entire world of music that I was creating I felt that it also opened up a lot of emotional space, sensuality and intuition that comes through solitude. ... This EP comes out of a period of darkness, and a point of weakness, but I feel responsible to leave listeners with a certain level of resilience." (Jane Penny)
Beautiful Ordinary z épéčka SURFACING (2024, Luminelle)
Ak ste boli zvyknutí, že TOPS mali silné sklony k popu, tak v rámci sólových výstupov Jane Penny je to cítiť ešte o čosi viac... Refrén vás asi aj roztancuje... a celkový zvuk nás "ťahá" trochu do eightiesov... (čo je fajn). Odporúčam Beautiful Ordinary počúvať nahlas...
TOPS však nie sú mimo hry. Skupina pokračuje a v tomto čase údajne pripravuje nový album.
Topless z albumu SUGAR AT THE GATE (2018, Arbutus Records). Ako ukážka, čo robia TOPS.
Gloom Girl MFG sú z Nashville (Tennessee, USA).
Vznikli v roku 2022 a sú štyria. V klasickej rockovej zostave (spev + lead guitar / rhythm guitar / bass + klávesy / drums). Traja chalani a jedno dievča. Napriek tomu, že sú z tzv. "Music City" (= Nashville), country ich dosť obišlo... ale to je aj tým, že sú prisťahovalcami do Nashvillu. Až traja zo skupiny nežijú v Nashville dlhšie ako od roku 2020, takže nashvilleské hudobné tradície majú dosť na háku.
Novinári ich nazývajú "emerging force", pretože sú kombináciou nového (mladého) hudobného feelingu a prvkov punk-rocku, grungeu a indie-rocku (a podľa mňa v niektorých ich starších nahrávkach aj stopové množstvo blues). Tzn. hlučných a dynamických rockových žánrov. Tí odvážnejší z novinárov si dovoľujú aj nejaké prirovnania a porovnania a spomínajú mená ako The Pretenders, Sleater-Kinney alebo (trochu "ustrelene") aj PJ Harvey.
(PJ Harvey však - hlavne vo svojom úvodnom naozaj rockovom období - sa predsa len javila ako úplne iná liga. Nemyslím si, že Gloom Girl MFG dokážu zaryť do alternatívnej hudby tak výraznú a originálnu brázdu, ako to urobila "pídžejka". PJ Harvey prejavila aj väčšiu žánrovú čistotu a "vychytala" aj priaznivé historické obdobie, v ktorom bol výraznejší dopyt po rockovej a "nedoprodukovanej" hudbe. Tento dopyt dnes skôr absentuje, takže žiadnu "rockovú kométu" sa nedá čakať. Ale "pochvalou nezarmútiš"... a týmto pravidlom sa riadia aj americkí, aj britskí hudobní žurnalisti.)
Dynamickejší zvuk si však Gloom Girl MFG osvojili... pôvodne hrali "sad-folk". V júli 2023 portál spin.com v súvislosti s uverejnením rozhovoru s nimi uviedol: "Music City quartet ditched the notion of sad folk to embrace a more explosive, expansive sound!" Urobili vedome istý žánrový posun...
Im však žánrová nejednoznačnosť nevadí. Dokonca ani nechcú byť plne spájaní s nejakým konkrétnym hudobným žánrom. “We’re very fluid as far as genre goes. We don’t want to be pigeonholed into any particular thing.” (Gloom Girl MFG pre spin.com)
Skupina začala vznikať koncom roka 2021, keď bubeník Connor McCourt stretol speváčku a gitaristku Paige MacKinnon, ktorej sa v tom čase rozpadla jej predošlá skupina. Následne Paige MacKinnon dotiahla gitaristu, ktorého poznala a Connor zase basáka... a Gloom Girl MFG boli na svete.
Napriek tomu, že ich nazývajú "budúcnosťou rock´n´rollu v Nashville", oni sami sa necítia ako rebelovia a rebelantstvo necítia ani v momentálnej spoločenskej atmosfére. Sami tvrdia, že sú láskaví ľudia, ktorí radšej šíria posolstvo tolerancie a lásky.
“We’re not going out there and saying 'smash the state'. We’re very loving people, and we want to bring that to the table too. The world is full of gloom - it’s a reason why we’re called Gloom Girl - but we want to bring love and kindness in the face of that.” (Gloom Girl MFG pre spin.com)
A v rámci tejto "kindness" sa snažia hrávať veľa recipročných priateľských koncertov typu "my hráme s vami tam, vy hráte s nami tu", pretože to sú koncertné bártre, ktoré umožňujú skupine dlhodobý nízkonákladový režim... A umožňuje im to hrať veľa koncertov.
Singel Crimes vyšiel koncom marca 2024.
Ich v poradí druhé épéčko POLYCRISIS (6 piesní) následne vyšlo začiatkom mája 2024 cez menej známe vydavateľstvo Sign From the Universe Entertainment.
“We’re very fluid as far as genre goes. We don’t want to be pigeonholed into any particular thing.” (Gloom Girl MFG pre spin.com
Napriek tomu, že nie sú typickou nashvilleskou skupinou, okruh ich fanúšikov sa (minimálne lokálne) utešene rozrastá. A basák (ktorý jediný žije v Nashville od roku 2015) sa na margo toho vyjadril: "Naše publikum sa v Nashville prirodzene rozrástlo. Už nejaký čas som tu v rôznych kapelách a nikto ma nikdy nepožiadal o autogram. Až teraz... Do akého sveta som sa to dostal?"
I Love You z épéčka POLYCRISIS (2024, Universe Entertainment)
