Asi ste už zabudli na rubriku "Čerstvejšie než treska", však?
Vôbec sa nečudujem...
Ona bola (v roku 2019) akoby ideovým predchodcom rubriky "Moje najhranejšie". Mala to byť novinková rubrika...
Avšak keďže (z rôznych dôvodov) som nedokázal (a stále nedokážem) byť úplne aktuálny a včasný, tak mi bolo veľmi trápne používať slová čerstvý, čerstvejší, najčerstvejší... A tak som túto rubriku uložil bokom (nechal ležať úhorom, aj keď je to treska), lebo som nevedel, čo s ňou...
Ale bolo mi veľmi ľúto toho pekného loga, ktoré mi (na základe môjho návrhu) vytvoril môj kamarát-grafik. Dokonca mám k dispozícii 4 verzie, so štyrmi rôznymi druhmi písma (fontu). Hľadali sme najvhodnejšiu podobu a ja som v jednom momente zahlásil: "Beriem všetky... všetky tri verzie sú super! Ani už nebudeme skúšať ďalšie písma... Máme hotovo!".
No ale napadlo mi, že možno dokážem túto rubriku nejako resuscitovať...
Skúsim to urobiť tak, že "Čerstvejšie než treska" bude len taká veľmi občasná a hlavne veľmi impulzívna (a náhodná) rubrika naplnená všeličím novým (plus starším vtedy, ak to bude potrebné pre vysvetlenie širšieho kontextu).
Takže skúsim tento návrat. Verím, že nebude jednorazový...
A pretože realita je plná paradoxov, tak to síce bude (pre tento raz) niečo nové, ale vlastne staré, lebo začneme remixom jedného indie-hitu. Ten remix je síce dosiaľ nevydaný (takže pre verejnosť je nový / novo vydaný), ale z hľadiska vzniku je už staršieho dáta... A teda nastavené pravidlo rubriky je (vlastne hneď v zárodku) porušené... Bude to taká novinka/starinka.
A pretože originálom je priam ikonický song, vzniklo z neho od 80-tych rokov nielen veľa remixov (nikdy som nemal presný prehľad koľko vlastne), ale aj veľa coverov (tam sa to ani zmapovať úplne nedá, ak zoberieme do úvahy aj neoficiálne covers, ktoré si niekto len tak niekde hrá). A stále pribúdajú nové a nové, lebo táto pieseň sa stala už pravdepodobne aj súčasťou svetového dedičstva UNESCO :-)
A na tie najvýraznejšie cover-verzie sa tiež pozrieme. Takže to pre dnes bude dokonca spojenie rubrík "Čerstvejšie než treska" a "Cover me".
Dnešná dramaturgia teda bude taká, že najprv si dáme starý (ale doteraz unreleased) remix originálu, následne samotný originál a potom zopár cover-verzií originálu. A v závere ešte niekoľko noviniek cca najviac tak 2 mesiace starých, vybratých len tak náhodno-impulzívne. Nič extra premyslené, len čo náhodne priniesli algoritmy YT. Ale nejaká selekcia tam prebehla, samozrejme...
Bizzare Love Triangle je pieseň z 80-tych rokov, ktorú skomponovala a nahrala anglická skupina New Order ("nástupnícka" skupina po Joy Division).
11. októbra 2024 bol zverejnený "archívny" 12-palcový (tzn. maxisinglový) remix, ktorý doteraz ešte nebol vydaný... Remix urobil Stephen Hague - americký producent, ktorý však v 80-tych rokoch primárne spolupracoval s britskými hudobníkmi (napr. produkoval prvý album Pet Shop Boys - PLEASE - a je aj spoluautorom piesne Love Comes Quickly z toho albumu, produkoval singel True Faith od New Order, produkoval tretí album THE INNOCENTS od Erasure a mnoho ďalších). V 90-tych rokoch spolupracoval s duom Banderas, produkoval sólový album bočného sólového projektu The Other Two dvoch členov New Order alebo tiež dva albumy Dubstar či sólový album Sarah Cracknell (zo skupiny Saint Etienne).
Ten zoznam jeho prác je pomerne dlhý, aj aktuálne (ako šesťdesiatnik) je stále aktívny na hudobnej scéne... Pre viac info si môžete dohľadať jeho meno na wikipédii.
A ako to už býva, nie všetko, čo je nahraté a zmixované, sa (z rôznych dôvodov) dočká vydania. To je aj prípad jeho 12" (12-palcového) remixu Bizarre Love Triangle. Pre potreby propagácie a promotion bol svojho času uprednostnený o niečo dancefloorovejší remix, ktorý urobil Shep Pettibone.
Ale nakoniec sa aj tento nevydaný remix dočkal a bude súčasťou zberateľskej reedície albumu BROTHERHOOD (1986, Factory) - BROTHERHOOD / DEFINITIVE EDITION, ktorá vyjde 22. novembra 2024. Vyjde ako tzv. boxset, ktorý bude obsahovať vinyl, CD + 2x CD s nevydanými trackmi a demami + 2x DVD s koncertami a TV vystúpeniami. No veď hovorím... zberateľská záležitosť.
Komplexnejšie zmapovanie neworderovského obdobia okolo albumu BROTHERHOOD už teda nevyjde. Toto je definitívne. New Order si už tiež dokončujú svoje veci pozemské a čistia stôl (a tiež sa snažia ešte skapitalizovať to, čo sa ešte dá). BROTHERHOOD / DEFINITIVE EDITION je už štvrtou takouto "definitívnou verziou", lebo v takejto rozšírenej podobe už vyšli aj všetky 3 predošlé albumy z diskografie New Order. Ďalšou zastávkou bude TECHNIQUE / DEFINITIVE EDITION albumu TECHNIQUE, ktorý vyšiel v roku 1989.
Bizzare Love Triangle (Stephen Hague 12“ Remix) zo zberateľského vydania albumu BROTHERHOOD (pôvodne vydaného v roku 1986)
* You're kidding, a new version of one of the greatest tunes ever?? I need this in my life!
* I never get tired of listening to this song!
* An absolute New Order classic. It is remarkable how Barney, Stephen and Hooky forged a new identity that emerged from Joy Division, and with the addition of Gillian Gilbert, it took New Order to a new level. Bizzare Love Triangle is a testament to that new found confidence. Lyrically tender and vulnerable, enriched with a joyous musical beat, that became an instantly recognised New Order sound.
* Like a time machine back to 1986.
* Oh God, I’m in heaven!!!
* Still prefer the album version, but this is really good.
* Superb. But I can see why they didn't release it. Too much flanger and very unstructured.
* This is so cringe, didn’t age well.
Album BROTHERHOOD (štvrtý album New Order) vyšiel na konci septembra 1986 prostredníctvom Factory Records, singel Bizzare Love Triangle vyšiel začiatkom novembra 1986. Z albumu vyšiel iba jeden singel - práve Bizzare Love Triangle.
Singlová verzia mala stopáž cca 03:40. Nižšie uvedená albumová verzia (v stopáži zľahka nad 04:20) je esenciálnym popovým songom z 80-tych rokov... Má vyvážený aranžmán, ktorý ja osobne by som už ani nemenil... podľa mňa žiadny z početných remixov tomu songu nepridal nič naviac, čo by práve v tejto verzii nebolo. Viem si snáď ešte predstaviť z tohto základu (z týchto stôp) to nadstaviť a "vyšľahať" na stopáž cca 06:30, bez pridávania ďalších zvukov a efektov. Ja osobne by som už viac ani nepotreboval...
Inak, BROTHERHOOD je jeden z mojich najobľúbenejších albumov od New Order, lebo je prekvapujúco gitarový... teda na skupinu, ktorá v roku 1983 vydala legendárny tanečný singel (a maxisingel) Blue Monday. BROTHERHOOD je vlastne taký dosť zvláštny (lebo neočakávaný), ale svieži krok späť... ale vôbec nie v zlom...
A-strana albumu je gitarovo post-punková (znie, ako keby Joy Division dostali chuť žiť) a B-strana (na ktorej je aj Bizzare Love Triangle) je elektronickejšia.
S odstupom času bubeník Stephen Morris pripustil, že takto schizofrenicky rozdeliť album nebol úplne najlepší nápad (že lepšie by bolo gitarové a elektronické songy v dramaturgii albumu skôr premiešať), ale odo mňa majú stále za A-stranu palec hore :-)
Napriek tomu, že je to celkom dobrý album, tým, že je dramaturgicky nevyvážený, býva trochu zaznávaný a prehliadaný...
Bizzare Love Triangle (remaster 2015) - albumová verzia. Zvukovo najkompaktnejšia verzia, primerane tanečno-elektronická a primerane post-punkovo-dunivá...
Tu je uploadnutá verzia z remastrovanej (2015) verzie albumu BROTHERHOOD (1986, Factory). Zaujímavé je, že remastrovaný album vyšiel s pozmenenou obálkou. Ten "kovový plát" (rez, výbrus alebo vyvalcovaná kovová doska... neviem presne) je v remastrovanej verzii graficky zvlnený (akoby pokrčený či preliačený). Pôvodná verzia z roku 1986 vyzerala totiž takto (viď nižšie)...
Anonymizovaný obal (meno skupiny a názov albumu je len malým písmom na chrbátiku papierového obalu) zobrazuje fotografiu plátu zliatiny titánu a zinku. Autorom grafického návrhu na obálke je Peter Saville - človek, ktorý dlhodobo vytváral minimalistickú vizuálnu identitu vydavateľstva Factory Records.
Tak, ako vydavateľstvo 4AD malo (predovšetkým medzi rokmi 1980 až 1988) na vizuálnu identitu grafického dizajnéra Vaughana Olivera a fotografa/filmára Nigela Griersona, tak Factory Records mali Petera Savillea. Obe vydavateľstvá tak systematicky budovali nielen svoj "zvuk" (cez klaster skupín, s ktorými mali podpísanú zmluvu), ale aj charakteristickú vizuálnu identitu.
V časoch, keď my sme tu (v Československu) mali komunistov a na priečeliach budov červené hviezdy, Západ bol naozaj Západom (nie tretím svetom s minaretmi a s tuberkulózou a s vraždami nožom v uliciach). Západ napredoval a budoval naozajstnú euro-atlantickú kultúru, špecifickú kultúru bielych ľudí (vrátane vizuálnej kultúry)... Boli to skvelé časy, ktoré sú inšpiratívne ešte aj dnes...
Je zaujímavé, že civilizácia dokáže aj stagnovať a cúvať, že? Nikdy som si nemyslel, že sa takéto niečo vôbec môže stať. Že najlepšia civilizácia na svete môže takto viditeľne upadnúť... V tých 80-tych (a potom aj v 90-tych) rokoch som mal pocit, že všetko sa bude skôr zlepšovať... a to akosi nevyšlo. Dnešná doba je síce digitálnejšia, ale v mnohých aspektoch života sme sa vrátili (resp. sme boli vrátení okolnosťami) späť... (lebo sme dovolili "prezlečeným komunistom"/neomarxistom, aby definovali naše životné témy a životné okolnosti). Ja osobne dnešnú dobu (cca od roku 2010) rozhodne nevnímam ako modernú... je to spätný chod. Aj digitálna demencia nás poriadne poničila... ľudia doslova osprosteli. Stratili slovnú zásobu, schopnosť tvoriť vety a prirodzene komunikovať. Moderný primitivizmus... Nakoniec skončíme pri obrázkovom (emotikonovom) písme.
Pretože "bizarný partnerský trojuholník" naozaj mal veľký vplyv na popovú hudbu a pop-kultúru všeobecne, je pochopiteľné, že bol aj masívne coverovaný. Mnoho skupín sa rozhodlo dobrovoľne si na tomto songu vylámať zuby :-) Hehe...
Najelegantnejšia a najrelevantnejšia cover-verzia sa podarila austrálskej skupine Frente!, a to (asi) preto, lebo pri coverovaní prejavili najviac odvahy. Pieseň nielen že "prehodili" do úplne iného hudobného žánra, ale ju aj radikálne skrátili...
Frente! sú austrálska skupina (napriek tomu, že názov majú španielsky). Vznikli v roku 1989 v Melbourne. V roku 1998 ukončili činnosť, ale neskôr sa cca na trikrát zase dali dohromady. Naposledy v roku 2014 a odvtedy extenzívne fungujú ďalej, preto sú považovaní za kapelu stále aktívnu...
Hrali ľahší, naivne sa tváriaci indie-pop...
Najproduktívnejšie obdobie zažili práve v 90-tych rokoch. V auguste 1991 si vlastným nákladom vydali svoje prvé épéčko, v roku 1992 podpísali zmluvu s Mushroom Records. V novembri 1992 vydali svoj debutový album MARVIN THE ALBUM (1992, Mushroom) a v roku 1993 s ním pozberali aj viacero lokálnych (austrálskych ocenení) - jednak bol album platinový (v predajnosti) a skupina získala ocenenie v kategórii "Breakthrough Artist" (povedzme, že "skokan roka" alebo "najlepší nový interpret" a bola nominovaná aj na shortlist v kategóriách "Best Cover Art" (najlepší obal platne) a "Best Video" (najlepší videoklip). Jednoducho, v časoch ich prvého albumu im išla karta veľmi, ale v ďalších obdobiach už nedokázali až tak prekvapovať... Zažiarili a potom rýchlo vyhoreli.
V roku 1994 vyšiel MARVIN THE ALBUM aj celosvetovo (na Mammoth Records). V 90-tych rokoch Frente! často hrávali aj v bratislavskom Rádiu Ragtime (1993 - 1999) a v rádiách, ktoré na Ragtime nadväzovali (už si nepamätám presne, či sa to hneď potom volalo Radio FM).
V roku 1993 (tiež na Mammoth Records) vyšlo ich 7-piesňové épéčko LABOUR OF LOVE a práve z neho pochádza akustická cover-verzia Bizzare Love Triangle.
Frente! si z Bizzare Love Triangle vybrali tú jemnejšiu esenciu a interpretovali ju folkovo a indie-popovo... A nápadito, lebo ten úvodný rozklad akordu nie je možné si nezapamätať a už navždy(!) budete schopní spoznať tú ich cover-verziu už od úvodných sekúnd.
Keď to trochu preženiem, tak toto je jediný naozaj vydarený cover Bizzare Love Triangle... drzo svojský, jediný netúžiaci sa v ničom podobať na originál... ani trochu.
Frente! teda podľa všetkého existujú aj naďalej, len sme od nich už nepočuli veľa takého, čo by nás prekvapilo a bolo by "memorable". Prvý album a tento cover bolo ich 15 minút slávy. A bolo to už dávno.
Zostávame v Austrálii... Even As We Speak je indie skupina zo Sydney (Austrália). Vznikli už v polovici 80-tych rokov... Pôvodne ako duo (Matthew Love + Mary Wyer), zostava sa priebežne menila, maximálne ich bolo 6 ľudí, väčšinou však boli štyria.
Začínali ako lokálna skupina. Po sérii vinylových releasov cez malé nezávislé vydavateľstvá (napr. Phantom Records) a úspechu na austrálskej indie scéne si ich všimol aj John Peel - dídžej BBC Radio 1 - ktorý ich hrával vo svojich programoch... Po nadobudnutí pozornosti zo strany britského publika skupina podpísala zmluvu s britským labelom Sarah Records.
V raných 90-tych rokoch boli veľmi obľúbení, ich single sa opakovane umiestňovali v TOP 10 časopisov New Musical Express a Melody Maker. V rokoch 1992 a 1993 skupina nahrala až tri Peel Sessions (BBC Radio 1) a stala sa tak jednou z mála (5 ks) austrálskych skupín, ktoré takto do Británie prenikli a dostali túto exkluzívnu pozvánku naživo vystupovať pre Radio 1.
Vydavateľstvo Sarah Records zaniklo v roku lete 1995 a s odstupom času získalo kultový status. V roku 2015 sa vydavateľstvo dostalo na číslo 2 v rebríčku "NME’s 20 Greatest Indie Labels of All Time". A tento príval záujmu o diskografiu Sarah Records (a boli to predovšetkým single) vyvolal obnovený záujem aj o skupinu Even As We Speak...
V roku 2016 sa skupina dala opäť dohromady, aby podporila vydanie a predaj kompilácie ich nahrávok pre Peel Sessions (z rokov 1992/1993).
Potom v roku 2017 už ako zrelí (a už trochu aj pupkatí) ľudia nahrali 5-piesňové épéčko THE BLACK FOREST, ktoré vyšlo na 10-palcovom vinyle a CD. Bol to ich prvý nový materiál od roku 1993.
Cover-verzia Bizzare Love Triangle ale vyšla dávno... ako b-strana singla Blue Suburban Skies už v decembri 1987. Tzn. v čase, keď Frente! ešte ani neexistovali a Bizzare Love Triangle bola vlastne ešte novinka (z jesene roku 1986). Takže je dosť možné, že je to jedna z najranejších oficiálne vydaných cover-verzií Bizzare Love Triangle. Nemám úplne istotu, ale pravdepodobne to je tak...
Francúzske "hudobné združenie" Nouvelle Vague ("nová vlna" po francúzsky) coverovala asi všetko podstatné hitové z 80-tych rokov*, všetky podstatné indie hity z 80-tych rokov... preto Bizzare Love Triangle nemôže chýbať.
* (Na prvom albume NOUVELLE VAGUE (2004, Peacefrog Records) boli coverované napr. piesne od Joy Division, Depeche Mode, Public Image Ltd., Dead Kennedys, XTC, The Cure, The Sisters of Mercy, Modern English, Killing Joke, Tuxedomoon a ďalších...)
Nouvelle Vague je v podstate cover-band, ale napísať to priamo takto znie trochu dehonestujúco, akoby to bola nejaká lokálna kapela, ktorá chodí po dedinských kulturákoch. Nouvelle Vague je však zámerne-cover-band alebo programovo-cover-band. To už znie lepšie...
Tento koncept - systematicky sa venovať cover-verziám dobre fungoval na prvom albume ("to je ale skvelý nápad!"), ešte aj na druhom ("prekvapujúco spracované"), ale od tretieho albumu pozornosť médií aj publika silne klesala ("hmmm, stále dookola to isté"). Taká je realita a také je ľudstvo :-) Apollo 11 sledovali miliardy ľudí na celom svete, ale už let Apolla 13 bol pre väčšinu ľudstva nudaaaaa :-) Takže aj Nouvelle Vague mali obdobia, keď boli unavení a rozčarovaní z konceptu, ktorý si vymysleli (do ktorého sami seba ohraničili) a v dôsledku toho nahrávali a koncertovali menej... Ale sú stále aktívni, priebežne vydali nejakých 8 albumov (jeden dokonca aj vo februári 2024!), 2 live albumy a myslím, že 5 kompilácií obsahujúcich ich nevydané alebo raritné nahrávky...
Poďme k Bizzare Love Triangle - Nouvelle Vague song "prehodili" do svojho špecifického štýlu s dominujúcimi prvkami bossanovy (inak, aj "bossa nova" znamená "new wave", ale po portugalsky)... a kombinácia dvoch ženských hlavných hlasov dáva aranžmánu aj prekvapenia, aj vrstvenie (v jednej časti dokonca dievčatá paralelne spievajú úplne odlišnú časť textu... čo aj ušetrilo čas... a umožnilo skrátiť stopáž... ok, robím si prdel). Určite je to jeden z najzaujímavejších a najatraktívnejších coverov Bizzare Love Triangle. Jeden z tých lepších...
Bizzare Love Triangle v tejto podobe vyšlo v roku 2019 na kompilácii RARITIES (2019, Kwaidan Records). Tá nevyšla fyzicky, iba ako digitálny download.
Len malá tematická odbočka... Napriek tomu, že sa nám mnohým Nouvelle Vague už stratili z radaru, oni stále pracujú a vydávajú...
Vo februári 2024 vydali album SHOULD I STAY OR SHOULD I GO? (2024, Kwaidan Records). 13 piesní na albume sú cover verzie hitov Duran Duran, Depeche Mode, Iggyho Popa, Yazoo, Dead Or Alive, Blondie, The Smiths alebo Bauhaus. Na albume nájdete aj Shout (Tears for Fears) v reggae(!) podobe alebo veľký hit anglickej skupiny ABC, ktorý pôvodne vyšiel v máji 1982 ako tretí singel z ich debutového albumu THE LEXICON OF LOVE (1982, Neutron Records). The Look of Love bol najväčším hitom skupiny ABC (#4 v Británii, #1 v USA a #1 v Kanade).
The Look of Love - ako ho coverovali (a začiatkom roka 2024 aj vydali) Nouvelle Vague.
Bizzare Love Triangle - ak teda myslíme teraz na pôvodnú verziu - umožňuje pri jej coverovaní "rozbehnúť" sa minimálne dvomi smermi... viac popovejším a tanečnejším smerom, ale tiež zvukovo ťažším, rockovejším (post-punkovým) smerom. A Sonic Blume z USA si vybrali práve ten druhý.
Pretože Bizzare Love Triangle v sebe obsahuje oba tieto roviny... aj ten pôvodný aranžmán je atraktívny práve v tom, že je to vlastne veľmi originálny "mačkopes". V tomto zvukovom paradoxe je sila toho neworderovského originálu...
Sonic Blume je indie-rockové trio z Asbury Park (NJ, USA). Vznikli v roku 2016 ešte na strednej škole, keď sa stretli traja kamaráti a zistili, že ich spája sympatia ku eightiesovej indie hudbe. Debutové épéčko vydali v roku 2017 a získali ním lokálne renomé v štáte New Jersey. Druhé épéčko vydali v roku 2019 a následne podpísali zmluvu s lokálnym vydavateľstvom Shore Point Records. Po strednej škole sa chalani rozbehli na vysoké školy v NYC a Philadelphii, ale existenciu Sonic Blume zachovali... Počas pandémie využili čas na ich debutový album WE´RE DRIFTING FURTHER APART, AREN´T WE? (2021) a ten získal ocenenie Best Indie Album v štáte New Jersey. Po vydaní albumu sa Sonic Blume vydali na svoje prvé koncertné turné... hlavne v oblasti amerického NorthEastu.
Medzitým už majú vonku druhý album (ALL YOUR FAVORITE SONGS, ktorý vyšiel koncom roku 2023) a rozšírili sa na kvarteto. Už dokončili štúdium na univerzitách a zdá sa, že Sonic Blume sa až teraz rozbehnú do početnejšieho koncertovania a masívnejšej kariéry...
Cover Bizarre Love Triangle od Sonic Blume je relatívne nový - vyšiel na Valentína vo februári 2019.
Tento cover ma - priznám sa - baví čoraz viac, aj keď originálu nič moc nepridal... ba práve naopak... nástrojové vrstvy zjednodušil a zostručnil. Sonic Blume extrahovali skôr post-punkové korene tohto songu a to tanečné odhodili bokom.
Loungeový pop urobila z neworderovskej klasiky Kanaďanka Munya (vlastým menom Josie Boivin). Je z frankofónnej časti Kanady, z provincie Québec.
Munya sa dlhodobo nevie rozhodnúť, či ísť viac do indie alebo do r´n´b a popu.
"The songs are at turns playful and melancholy, as catchy as they are strange, light and airy but full of powerful emotion." (luminellerecs.com)
Munya sa dlhodobo pohybuje tak trochu "na území nikoho". Na bežný pop je to celkom podivné a na alternatívu je to zase trochu "light".
A tak dopadol aj ten cover... je to fúzia viacerých štýlov... ale celkom sympatická. Pravoverných "indie" ľudí asi až tak nenadchne, ale rozhodne ich nezarmúti a nepovedia si, že zbytočne stratili cca 3 minúty života... Munya istú kvalitatívnu latku nepodlieza...
Klasicky študovaná klavíristka spočiatku nespievala. Spevom sa začala zaoberať až po tom, ako ju učiteľ hudby započul ako komicky napodobňuje operný spev a motivoval ju, aby sa spevu systematicky venovala... Neskôr študovala aj jazzovú kompozíciu a interpretáciu na univerzite v Montreale. Po skončení štúdia sa ešte nepustila do vlastnej tvorby, ale hrala na klávesy a spievala back-vokály pre množstvo lokálnych (montrealských) skupín. Až v roku 2017 sa odhodlala na svoju vlastnú autorskú hudobnú kariéru (ale o tom inokedy) a opustila svoje civilné povolanie.
Prvé demo-nahrávky robila v kuchyni bytu, v ktorom bývala spoločne so svojou sestrou (aby ušetrila náklady). Výsledkom toho prvotného impulzu bola trilógia épéčiek, ktoré vyšli v roku 2018 a na prelome rokov 2018/2019.
Začiatkom septembra 2023 Munya vydala Bizzare Love Triangle dokonca ako singel. Jej tretí album JARDIN (2023, Luminelle Recordings) potom nasledoval v polovici októbra 2023.
Nie je to jej jediný cover song. Vydala napríklad aj cover-verziu veľkého hitu The Smashing Pumpkins - Tonight, Tonight.
A zostaneme ešte vo frankofónnej Kanade, v Montreale.
O niečo dance-floorovejší a zároveň dark-minimalistickejší prístup zvolil projekt Desire z amerického vydavateľstva Italians Do It Better, de facto hudobnej komunity okolo hudobníka a producenta Johnnyho Jewela.
Desire je duo (občasne trio) v zložení Megan Louise a Johnny Jewel. Je to taká kanadsko-americká družba.
Cover Bizzare Love Triangle vyšiel v roku 2020. Toto má asi najbližšie k feelingu, o ktorý sa snažili aj samotní New Order. Temnejšia tanečná elektronika (ako koniec-koncov celé vydavateľstvo Italians Do It Better).
No a takto to môže ísť donekonečna, donekonečna a donekonečna... Pretože kto ešte necoveroval Bizzare Love Triangle - jeden z esenciálnych songov 80-tych rokov - nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Už veľa hudobníkov a skupín bez zárezu nezostáva :-)
Kopec coverov Bizzare Love Triangle som vynechal, lebo naozaj sa tu nedá uploadovať všetko... A aj tak tieto cover-verzie boli v dnešnom dieli iba doplnkom. Lebo "Čerstvejšie než treska" má byť o novinkách. A novinkou je (ako sme si už vyššie povedali) aj jeden doteraz oficiálne nezverejnený remix Bizzare Love Triangle. Práve preto to bola vhodná príležitosť pozrieť sa aj na niektoré cover-verzie.
Poďme ale k podstate tejto rubriky. Poďme k novinkám.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Heartbeat od londýnskych Mannequin Flowers bola v ostatných 2 mesiacoch jedna z noviniek u mňa skoro najhranejších (spolu so Something I Know od írskych Silverbacks, ktorí svoj album EASY BEING A WINNER vydali v piatok 18. októbra 2024).
Mannequin Flowers podľa novinárov "masterfully blend lush dream pop reveries with sharp indie rock edges and an arthouse aesthetic". Prepájajú svieže dream popové sny s ostrými indie rockovými hranami a artovou estetikou :-) Povedzme, že áno...
Vždy je trochu zložité presne pomenovávať tie štýly, ale o Mannequin Flowers vieme, že sú kvarteto, ktoré vzišlo z pôvodne dvojice (speváčka a autorka Isadora + gitarista Luca), ktorá sa navzájom našla na základe náklonnosti k zvukomalebným gitarovým skupinám 80-tych rokov (napr. Cocteau Twins) a shoe-gaze kapelám 90-tych rokov. Ku dvojici sa neskôr pridal bubeník a basáčka. Takže v symetrickom mužsko-ženskom zložení 2 + 2.
Ako inšpiráciu pre svoju tvorbu uvádzajú filmy Davida Lyncha. A túto inšpiráciu sa snažia uplatňovať aj v oblečení a pódiovej prezentácii. "This Lynchian influence extends beyond their music, shaping the band's fashion and overall artistic vision, resulting in a cohesive and immersive experience. Their music is a seamless marriage of the classic and the modern..."
Ich debutový singel Heartbeat vyšiel 7. augusta 2024 na Mannequin Recordings (asi teda vlastným nákladom). Začiatkom októbra 2024 vydali svoj druhý singel Drunken Carousel.
Anglickým hudobným žurnalistom sa javí, že celý tento shoe-gaze / dream-pop sound je na opätovnom vzostupe ("back in vogue") a oceňujú, že nové kapely nielen recyklujú "zdrojový sound", ale hľadajú nové cesty a obohacujú ho o svoju individuálnu a modernú pridanú hodnotu...
Heartbeat, the new one from Mannequin Flowers, is the perfect example of this new sonic seed blossoming in the still fertile soil of the old scene. (bigtakeover.com)
Alice Costelloe som si všimol z veľmi povrchných dôvodov - na základe akustickej podobnosti jej mena s menom Elvis Costello (anglický hudobník).
Veď si to povedzte za sebou... alice costelloe (elvis costello)... takmer rovnaký zvuk...
Alice Costelloe je Angličanka. Medzi rokmi 2011 až 2016 bola členkou grunge-folkového dua Big Deal (spolu s Američanom Kacey Underwoodom). Duo vydalo tri albumy. Následne sa Alice extenzívne venovala aj svojej sólovej hudobnej kariére... Jej najnovším výsledkom je épéčko WHEN IT´S THE TIME.
Singel My Whole Life vyšiel 9. októbra 2024 prostredníctvom Moshi Moshi Records. Épéčko WHEN IT´S THE TIME vyjde 1. novembra 2024.
Singel When It´s The Time, mal byť pôvodne o konci vzťahu, o oslobodení sa od skončeného vzťahu... ale keď jej pri dverách zazvonili členovia náboženskej sekty a chceli sa rozprávať o konci sveta, jej úvahy (a text) sa vybrali trochu iným smerom... k úvahám o konečnosti všetkého v hmotnom svete... a aj o konci sveta.
Geowulf sú austrálske duo (Star Kendrick + Toma Banjanin), ktoré sa usadilo v Londýne. Zatiaľ vydali 3 épéčká (2017, 2022, 2023) a 2 albumy (2018, 2019) a priebežne aj väčší počet singlov.
Vlastne nie... nie je to pravda. Na prelome rokov 2022/2023 sa Toma Banjanin z projektu Geowulf stiahol, aby sa venoval sólovej tvorbe a značku Geowulf plne prenechal Star Kendrick(ovej).
Singel Memory Serves Like Lightning vyšiel na konci septembra 2024. Takto ho koncertná zostava Geowulf zahrala naživo v Pony Studios. Záznam bol uploadnutý 10. októbra 2024.
Singel Nightmare vyšiel v polovici augusta 2024. V roku 2024 Geowulf už vydali 4 single (Dolly, Something Good, Nightmare, Memory Serves Like Lightning). Takže predpokladám, že niečo nové (épéčko, album) je na ceste...
Cornelia Murr je britsko-americká speváčka autorka. Narodila sa v Londýne (UK), ale väčšinu svojho života prežila v USA (v rôznych mestách a rôznych štátoch USA). Má dvojité občianstvo...
Jej debutový album sa volal LAKE TEAR OF THE CLOUDS (a neviem, kedy presne vyšiel), épéčko CORRIDOR vyšlo v roku 2022.
Singel Meantime vyšiel 16. októbra 2024.
Meantime by mal byť singel tom, ako nás plynutie času limituje v slobode... keď sme mladí, sme slobodní a môžeme sa "túlať", ale to trvá len krátko... postupne nás život stavia pred dôležité rozhodnutia a životné míľniky, ktoré následne náš priestor slobody ohraničujú. A život od nás vyžaduje, aby sa udiali v konkrétnom čase... inak sa dostávame "do závozu" a len z tej samotnej skutočnosti nám môžu vznikať sekundárne problémy...
Nový album sa bude volať RUN TO THE CENTER a vyjde 22. februára 2025 vo vydavateľstve 22Twenty.
Wussy sú indie-rockové kvarteto zo Cincinnati (Oh., USA). Vznikli v roku 2001.
Zatiaľ vydali 7 albumov (v rokoch 2005, 2007, 2009, 2011, 2014, 2016, 2018) plus nejaké kompilácie.
Ich ôsmy album - CINCINNATI OHIO - vyjde 15. novembra 2024 na Shake It Records.
Singel The Great Divide vyšiel v polovici septembra 2024.
Mild Orange je indie kvarteto z Nového Zélandu, z mesta Dunedin na Južnom ostrove.
Zatiaľ vydali tri albumy - v rokoch 2018, 2020 a 2022.
Meno ich skupiny sa odkazuje na oranžovú farbu z rovnakých dôvodov, z akých sú v oranžovej farbe rúcha buddhistických mníchov.
The colour orange can cause one to experience a heightened sense of optimism, a boost in aspiration, and a stimulation of warmth and happiness. (Mild Orange pre muzicnet.nz)
Nový singel Mood vyšiel 24. októbra 2024.
Klip bol natáčaný vo Veľkej Británii, v Londýne a na ďalších cca 30-tich lokáciách v Anglicku. A nebolo to až tak jednoduché, lebo sa v takom prípade natáča veľa materiálu, aby ho bolo dostatok pre finálny patchworkový strih... a chvíľu trvá aj to, kým sa človek na verejnosti uvoľní...
"We wanted to capture that feeling you get when you have your headphones on and you're able to fully zone out from the rest of the world, letting your mind wander. That's something very comforting, but ironically, filming this video really took me out of my comfort zone. We filmed it in 48 hours in 30+ locations... I had to do the full 5 min take in each spot in order to make all the moments sync (sometimes twice). I definitely felt like a muppet doing many of the takes, but then you learn not to worry, and that no one else is actually really minding you either. Do you. Get into it. Who cares. Spot me out in London bopping carefree." (Josh Mehrtens / Mild Orange)
Ešte raz dnes Nový Zéland. Phoebe Rings sú z Aucklandu. Sú štyria. Hlavnou tvorivou silou je klasicky a jazzovo študovaná klavíristka (klávesistka) Crystal Choi (niektoré zdroje uvádzajú jej meno ako Soo Jung Choi), ktorá ma juhokórejské korene...
Ak vám niektoré ich zvuky a melodické postupy pripomínajú skupinu Stereolab, tak ste to "chytili" dobre... Istá dávka "cukríkovosti" zase môže pripomínať prvý album švédskych The Cardigans.
The EP is a love letter to some of the band’s influences: Studio Ghibli films, Zelda and Stardew soundtracks, bossa-nova, Stereolab, and 90’s Korean ballads.
Lazy Universe je track 3 zo 6-piesňového debutového épéčka PHOEBE RINGS, ktoré vyšlo 18. októbra 2024 cez americké vydavateľstvo Carpark Records.
Creepoid je shoe-gaze kvarteto z Philadelphie. Zdroje informácií o nich sú pomerne strohé... Najaktuálnejší hudobný obsah na bandcampe majú z novembra 2016.
Nejako som sa nevedel dopátrať k tomu, prečo je video nové, ale singel je (vraj) starý... až som narazil na jednu správu na brooklynvegan.com a až vtedy to celé začalo dávať zmysel...
Shaking je singel vybratý z ich tretieho albumu CEMETERY HIGHRISE SLUM (2015, Collect Records), ktorý vyšiel koncom júna 2015.
Creepoid sa rozpadli začiatkom roka 2018 rozlúčkovým koncertom v ich domovskej Philadelphii. Dvaja z členov skupiny sa následne presťahovali do Austinu, kde založili hard-core skupinu Mugger. Ale Creepoid sa (po cca 6 - 7 rokoch) dávajú opäť dohromady a koncom februára 2025 uskutočnia "reunion show", koncert na ktorom ich bude sprevádzať ako druhý gitarista aj Andrew Clinco (Drab Majesty, VR SEX).
Pri príležitosti blížiaceho sa 10-teho výročia vydania ich tretieho (zatiaľ posledného) albumu a zároveň znovuobnovenia skupiny, Creepoid zverejnili (doteraz nevydaný) klip k singlu Shaking.
Predpokladám, že znovuobnovenie Creepoid nie je dôvodom na ukončenie skupiny Mugger, pretože nový album Mugger s názvom LUCK FOREVER vyjde 15. novembra 2024.
Klip k piesni Shaking bola natáčaný ešte klasickým spôsobom na 8 mm film a až následne digitalizovaný. Zverejnený bol 24. októbra 2024.
"Nasypalo sa" v ostatnom čase viacero nahrávok z oblasti žánra dark-wave, tak záverom ešte séria niečoho post-punkového, gitarovo-temného a elektronicky-studeného...
Je zaujímavé, že mnoho z takýchto kapiel sa dnes nachádza v okrajových zónach euro-atlantickej civilizácie (alebo už možno mimo hraníc euro-atlantickej civilizácie). V 80-tych rokoch boli geografickým centrom tohto zvuku (soundu) Británia a USA... dnes (s odstupom 40-tich rokov) sa tento žáner často drží pri živote cez produkciu v celkom exotických destináciách... silná je táto studená scéna v Bielorusku a Rusku a v dnešnom výbere bude skupina z Chile... kto by to povedal, že?
Magic Wands vznikli v roku 2008 v Nashville, ale dlhší čas už žijú v Los Angeles (Ca., USA). Prvý album vydali v roku 2012. Rovnako v roku 2012 vydali cover-verziu Madonninej staručkej piesne Burning Up. Nasledovali ďalšie 4 albumy v rokoch 2016, 2018, 2020, 2023. Niektoré z ich nahrávok vyšli cez argentínske vydavateľstvo (a aha... už sa dostávame do exotiky).
Najnovšia nahrávka (singel?) - Armour - vyšla 18. októbra 2024 cez Metropolis Records.
Skupinu z Chile sme tu ešte nemali... Vioflesh sú zo Santiaga (Chile), z hlavného mesta Chile (údajne je to jedno z najbezpečnejších miest v Južnej Amerike).
Hudobný projekt Vioflesh je duo - speváčka a textárka Vio a hudobný producent Flesh. Cold-wave a synth-pop...
Začínali v roku 2019 najprv cover-verziami songov skupiny Crystal Castles, postupne sa však pustili do vlastnej tvorby...
Singel Always vyšiel vraj v druhej polovici júla 2024, ale "visualiser" (lebo klip v pravom slova zmysle to teda nie je) bol zverejnený až 14. októbra 2024. Obsahuje zábery z filmu Fright Night (1985).
Magic Wands sú mužsko-ženské duo, Vioflesh sú mužsko-ženské duo a... Black Doldrums by mali byť trio. Ale mená viem aj tak len dve (Kevin Gibbard, Sophie Landers). Sú z Londýna (UK).
Podľa žurnalistov hrajú "contemporary form of gothic post-punk" respektíve "a mix of gothic-rock and shoe-gaze sounds".
Dying For You je tretí singel z ich druhého albumu IN LIMERENCE, ktorý vyšiel 18. októbra 2024 prostredníctvom vydavateľstva Fuzz Club.
Boli časy, keď kanadskí Men I Trust si neboli istí s tým, čo chcú (žánrovo) vlastne hrať (pretože členovia skupiny pochádzajú pôvodne skôr z jazzového prostredia), spočiatku tiež nemali speváčku a striedali rôzne hosťujúce spevule...
Príchodom Emmanuelle Proulx sa stabilizovala nielen ich zostava, ale postupne aj ich výraz a dnes sú veľmi jasnou súčasťou alternatívnej scény a "indie" zvuku... Do akusticko-folkovejšej polohy sa dostávajú skôr v live nahrávkach...
Pekný indie zvuk má aj ich septembrový singel Husk. Ich jediná novinka v roku 2024. Zatiaľ...
