A je tu prvá "treska" v roku 2025 :-)
Vybral som (v závere dielu už aj dosť narýchlo, čomu zodpovedá aj nižšia kvalita sprievodných textov) "pár švestiček" z toho, čo sa urodilo (vydalo) na alternatívnej scéne v ostatnom období, aby sme mali trochu pokrytý prelom rokov 2024 / 2025 + január 2025 + začiatok februára 2025. Ale doplnil som to aj zopár staršími vecami, ak sa to hodilo do širšieho kontextu a bolo by neefektívne to odsúvať na nejakú inú príležitosť (ktorá by ani nemusela nastať).
Zakaždým dosť bojujem s tým, ako udržať obsah dielu v rozumných medziach, lebo hudby vychádza abnormálne veľa a občas sa človek dostane do horšie-kontrolovateľnej "špirály" typu, že: "a ešte toto je dobré a ešte toto je zaujímavé... a ešte toto s tým súvisí", ale to fakt nejde... Musí sa škrtať a odmazávať... A dokonca ešte aj tá optimalizácia zaberá čas.
girlpuppy je Rebecca "Becca" Alexis Harvey. Je to americká indie-pop hudobníčka a autorka z Atlanty (Georgia, USA).
O girlpuppy už bola v tomto blogu zmienka v prvých mesiacoch roka 2023 (v súvislosti so zhodnotením roka 2022, diel 86). Jeden jej song (Somewhere z albumu WHEN I´M ALONE) sa (mi) umiestnil v spodnej časti rebríčka TOP10.
Becca Harvey pôvodne pracovala ako pokladníčka v obchode s pečivom, avšak počas covidovej pandémie prišla o prácu. Neplánované množstvo voľného času jej otvorilo možnosť dokončiť hudbu, ktorú už mala predtým načatú... a jej debutový song For You zverejnila v máji 2020 digitálnou cestou. V auguste roku 2021 vydala svoje debutové épéčko WISH (cez Royal Mountain Records). Jej debutový album WHEN I´M ALONE vyšiel 28. októbra 2022 tiež prostredníctvom vydavateľstva Royal Mountain Records.
Ale dá sa povedať, že dobré kontakty mala už od začiatku, prvé songy urobila so svojím priateľom-hudobníkom a na nahrávanie debutového épéčka sa jej podarilo zohnať (a zaplatiť) producenta, ktorý pracoval aj s ďaleko známejšími a slávnejšími pesničkárkami Phoebe Bridgers alebo Ada Lea. Na prvom albume s ňou zase hral gitarista z projektu Alex G, ktorého si vyhliadla, keď on spolupracoval s pesničkárkou Tomberlin.
Prvé jej skladby boli lo-fi gitarové, ale dnes už nie je tak jednoduché ju žánrovo zaradiť, lebo jej zvuk (asi aj pod vplyvom aktuálnych šikovných spolupracovníkov) sa stal o kusisko farebnejší a štruktúrovanejší, pretože do neho vložila (vložili) aj popové prvky z 80-tych a 70-tych rokov.
Jej hudba je sympatický indie-pop vychádzajúci pôvodne z folkových koreňov (mne pripomína napr. slečnu, ktorá si hovorí Gregory and The Hawk) a recenzenti zvyknú oceňovať aj jej texty, aj keď tie sú skôr sentimentálne a smutné, lebo ona sama hovorí, že robí "sad-girl music".
“It’s hard to relive something bad that’s happened to you, and write it in a way that sounds beautiful and clever. You want to write about it in a way that no one’s ever heard of before.” (Becca Harvey)
Zdá sa, že v medzičase podpísala zmluvu s väčším vydavateľstvom (Captured Tracks) a postupne zverejňuje nové single...
V decembri 2024 vydala (hlučnejší a gitarovejší) singel Champ a hneď 2. januára 2025 singel Windows (už skôr sa asi v rámci kalendárneho roku vydať "release" nedá).
Dnes má Becca okolo seba ďalších 4 členov skupiny, ktorí jej nielen pomáhajú s pestrejším zvukom, ale sú schopní riadiť aj proces nahrávania a produkciu. Ak teda na začiatku kariéry sa Becca Harvey pohybovala v zóne lo-fi indie-popu alebo tzv. bedroom-popu vyrobeného "na kolene", teraz sa pokúša o rafinovanejší a sofistikovanejší zvuk... A výsledok znie celkom dobre.
Januárový singel Windows je (ako inak) o vzťahoch.
Verše
I’m right behind your door
I don’t care if it’s stupid
prezrádzajú, že song je hlavne o tom, ako je ťažké sa "odláskovať"... Proces milostného detoxu vie byť celkom zdĺhavý (nakoľko zamilovanosť je "bio-chemická príhoda v mozgu", ktorá sa podobá látkovej závislosti.)
Becca sa kdesi v promo-rozhovore vyjadrila, že Windows je dosiaľ jej najvydarenejšia pieseň vôbec... a nezostáva nič iné, než mocno súhlasiť. Lebo tak toto je naozaj extra vydarený zvuk aj aranžmán...
Ďalší singel I Just Do! (ktorý nie je až tak výrazný) bol zverejnený na streamovanie 4. februára 2025 a spolu s ním sa objavila aj informácia, že album SWEETNESS vyjde 28. marca 2025 prostredníctvom Captured Tracks. Predpokladám, že začiatkom marca 2025 ešte spoznáme jeden (singlový) song... a potom už bude album. Zopár dní sa však ešte vyspíme...
Finnish Postcard sú (zatiaľ dosť obskurné) duo z L.A. Leo a Trey. Leo McEwan Dolan a Trey Shilts.
A možno aj takým obskurným duom zostanú. Je to lokálna kapela so (zatiaľ) len lokálnym dosahom. Ale ten ich lo-fi "skúšobňový" zvuk ma dosť baví...
Na svojom webe (na ktorý sa prelinkujete cez ich bandcamp) o sebe prezrádzajú možno až priveľa z ich kuchyne:
Something you may not know about us, is that we live together and share groceries a lot. We usually ask first, but ultimately have an understanding that, at the end of the day, it’s all easily forgivable. It’s basically never been a problem. I’ve eaten a lot of Leo’s bagels in particular. Leo just had my last bagel last night without asking. I think neither of us mind that much because our main love language is acts of service.
"Možno o nás neviete, že spolu bývame a dosť sa delíme o potraviny. Zvyčajne sa najprv opýtame, ale ak aj nie, je pochopiteľné, že na konci dňa je ľahko sa cez to preniesť a hodiť za hlavu. Nikdy to nebol problém. Ja už som zjedol veľa Leových bagiet. A Leo si práve včera večer dal moje posledné pečivo bez toho, aby sa opýtal. Ani jednému z nás to však nevadí, pretože naším hlavným jazykom lásky sú skutky služby."
Haha... tá posledná veta sa odkazuje na knihu 5 JAZYKOV LÁSKY...
5 jazykov lásky je 5 rôznych spôsobov, ktorými ľudia prirodzene prejavujú lásku (resp. náklonnosť) iným. Americký párový terapeut Dr. Gary Chapman identifikoval 5 spôsobov (modalít), ktorými sa ľudia snažia živiť vzťah... Tieto modality nazval "jazyky lásky" (asi aj preto, aby zdôraznil, že ak sa nezhodujú vaše jazyky lásky, tzn. vaše prirodzené sklony prejavovať náklonnosť, dostáva sa vás vzťah do nedorozumení nie nepodobných situácii, ako keď hovoríte jeden na druhého inou rečou. Rozprávate sa, ale nerozumiete si. V prípade odlišných jazykov lásky sa môže stať, že váš partner/partnerka nedokáže ani len identifikovať, že týmto prejavujete vzťah, lebo nevie dekódovať, že práve toto je váš prejav náklonnosti.
Základné jazyky lásky sú tieto:
* Slová uistenia
* Pozornosť
* Poskytovanie darov
* Skutky služby
* Fyzický kontakt
Tak aj vy si môžete určiť resp. aspoň odhadnúť, ako (v akej modalite, v akej podobe) ľuďom okolo seba poskytujete pozitívne emócie, náklonnosť, lojalitu (a v hraničnom prípade lásku). Ja som vždy bol veľmi slabý v "slovách uistenia", ostatné spôsoby som celkom zvládal. Ale v skutkoch služby sa cítim asi najviac doma...
Finnish Postcard žijú v bohémskej oblasti L.A. (Altadena)... teraz síce majú problémy s následkami požiarov, ale donedávna žili čulým komunitným životom. Často organizujú tzv. "house shows" u seba v záhrade, čím zosieťovávajú nielen nezávislú hudobnú komunitu, ale aj celkovo komunitu alternatívno-umeleckú (na vystúpeniach je priestor aj pre verejné čítačky, stand-upy či slam-poetry). Len ako príklad (pretože u nás tieto lokálne mená nepoznáme)... v auguste 2024 u nich "vo dvore" napr. hrali Unrecovery z Ohia, Sparkler (shoegaze kapela zo San Diega) a pesničkár Shuggie Shooter.
Pripravia hand-made plagáty, niečo vylepia po okolí a zvyšok rozošlú ako sken alebo foto cez sociálne siete a mailami. Keď sa to tak vezme, nezmenilo sa skoro nič. Alternatívne komunity sa aj dnes udržiavajú pri živote presne takto svojpomocne (presne ako kedysi začínali "indies" na prelome 70-tych a 80-tych), akurát to teraz nejde primárne cez "flyers", z ruky do ruky, ale skôr elektronickou cestou. Zmenila sa forma, ale podstata zostala taká istá. Mnoho z tých kapiel aj na tom leveli navždy zostáva... nikdy nedosiahnu na nahrávaciu zmluvu alebo možnosť vydať album na drahom vinylovom materiále. Mnoho kultových kapiel nikdy nevydalo žiadny oficiálny release a zostali po nich len koncertné a demo nahrávky (bootlegs) na páskach...
Vydarená pieseň Atom vyšla 31. januára 2025 na spoločnom split-singli ("delenom-singli" - každý song na iného autora a interpreta) s názvom EVERY MOMENT LIES BESIDE ME. Vydaného spoločne so Short Frenzy (Will Rydell) cez I'm Into Life Records.
Je to taká zvyklosť, keď chcete ušetriť peniaze, tak sa vydanie (release) šéruje... a vydáva sa ako digital dowload, v lepšom prípade sa niektoré épéčko vyhodí do sveta aj v podobe kazety. 4-piesňové split-épéčko (2x Finnish Postcard a 2x Charlie Havenick spoločne) s názvom EXCEPTIONS TO THE RULE takýmto spôsobom vydali Finnish Postcard aj 18. októbra 2024.
Tak takýto do-it-yourself svet sme teraz navštívili spolu so skupinou Finnish Postcard.
Dark in the Hollow je singel, ktorý vydali Finnish Postcard cca v apríli/máji 2024 (samotné vydanie bolo v apríli, klip potom od mája 2024).
Youth Lagoon je stage-name tridsiatnika Trevora Powersa z Idaha (USA)... Najprv bol jeho projekt Youth Lagoon v činnosti medzi rokmi 2010 až 2016, potom si dal Trevor pauzu a od novembra roku 2022 Youth Lagoon reaktivoval.
Žáner? Ťažšie určiť... povedzme, že niečo ako elektronická neo-psychedélia, ale Youth Lagoon je celkom eklektický projekt, ktorý sa nebráni ani popovým, dance-floorovým a ani experimentálnym vplyvom.
Albumy vydal v roku 2011, 2013, 2015. Po pauze projektu vydal album v júni roku 2023. V medzičase vydal dva albumy (2018 a 2020) pod menom Trevor Powers.
Speed Freak je januárový singel z albumu RARELY DO I DREAM. Album vyjde 21. februára 2025 na značke Fat Possum Records.
Toto je krásne vystavaná a zaranžovaná pieseň. Všimnite si, ako tam jednotlivé stopy pribúdajú... a zase odchádzajú. V podstate je to klasika, žiadny veľký experiment, ale táto architektúra piesne dobre funguje... Kým to bolo demo, možno to bolo priemerné, ale finálny aranžmán (a zaujímavé detaily v ňom) "urobili" tento track.
Cursive sú indie-rocková skupina z Omahy (Nebraska, USA), ktorá vznikla na jar 1995 na troskách skupiny Slowdown Virginia.
Meno "cursive" sa vzťahuje ku praktike Britov (ešte z čias koloniálneho ovládnutia Indie), keď súčasťou (pre)výchovného prístupu k Indom bolo aj to, že Briti trvali na tom, že Indovia sa musia naučiť angličtinu aj cvičeniami s písaným písmom (kurzívou). "Cursive" podľa skupiny znamená v tomto prenesenom význame disciplínu a dril... čo členovia Cursive považujú za symboliku toho, že hudbu myslia vážne.
Prvé štúdiové épéčko vydali Cursive v roku 1996, prvý album v roku 1997.
Z osobných dôvodov členov skupiny (vrátane sťahovania do rôznych časti USA) sa skupina už v roku 1998 rozpadla a vydala druhý album. Zdalo sa, že posledný. Ale frontman sa v roku 1999 rozviedol a vrátil sa do Omahy. V pozmenenej zostave kapela vydala v roku 2000 svoj tretí album. Ten bol (po prvý raz) dobre prijatý aj hudobnými kritikmi... V roku 2001 (do cca roku 2005) prijali do zostavy aj čelistku (aby dosiahli farebnejší a zaujímavejší zvuk). Nasledovali albumy v rokoch 2003, 2006, 2009, 2012, 2018 a 2019. V roku 2005 bol vydaný kompilačný album s piesňami z épéčiek a raritkami (b-strany singlov, nevydané veci).
Na sklonku roka 2004 (po ukončení turné s The Cure) Cursive opätovne oznámili prerušenie činnosti, nakoľko frontman sa chcel viac venovať svojej "paralelnej" skupine The Good Life. Toto prerušenie tiež netrvalo dlho, lebo už v roku 2006 bol na svete piaty štúdiový album skupiny Cursive, na ktorom do zvuku pridali aj 5-člennú dychovú sekciu.
13. septembra 2024 (po takmer 5-tich rokoch od vydania ostatného) vyšiel album DEVOURER prostredníctvom Run For Cover Records.
Singel Dark Star vyšiel v januári 2025.
Ja nemám Cursive vo veľkej obľube, ich žánrová poloha mi až tak nešmakuje (často hrávajú dosť "profesorsky" - post-rockovo a math-rockovo), ale Dark Star je veľmi vydarený song (až na hrane indie-popu), ktorý by bolo škoda nevyužiť ako singel. A to, čo tam robí basgitara, sa nemôže nepáčiť.
Hovoriť o Sharon Van Etten je ako nosiť drevo do lesa. Či?
Myslím si, že niekedy v rokoch 2008/2009 som bol možno-aj-jediný(?) človek zo Slovenska, ktorý ju pravidelne počúval, ale verím, že v roku 2025 už je situácia iná. Aj Radio FM "Sharonku" pravidelne hráva, takže si myslím, že aj u nás už má svoje publikum... aj keď jej "geografický zásah" sa - prirodzene - sústreďuje hlavne na USA a časť západnej Európy (vraj je celkom populárna vo Francúzsku).
Pôvodne je z New Jersey, dlho žila v New Yorku... pred pár rokmi sa presťahovala do Los Angeles. Je aj príležitostnou herečkou. Už na strednej škole spievala v zbore a v ochotníckych (resp. študentských) naštudovaniach muzikálov. Pracovala v predajni hudobnín aj ako hudobná publicistka.
Vydala zatiaľ 6 vlastných albumov a (vokálne) hosťovala na albumoch mnohých iných interpretov (napr. The Antlers, Beirut, The National, Local Natives, Xiu Xiu, Deep Sea Diver, King Hannah a ďalších).
Začínala ako folkáčka, ktorá si robila hand-made obaly pre svoje demo-nahrávky, s koncertným vystupovaním začala ako sólistka, ale neskôr už mala aj (personálne sa meniacu) skupinu, ktorá hrala jej autorské piesne.
Aktuálne je tiež členkou skupiny, ale nie je to len "sprievodná skupina". The Attachment Theory je plnohodnotná skupina aj v autorskom zmysle. V novom projekte nejde o výhradne jej autorské piesne, ale piesne, ktoré vznikli z kreatívneho procesu celého ansámblu. Teda songy majú skupinové autorstvo.
“For the first time in my life I asked the band if we could just jam. Words that have never come out of my mouth - ever! But I loved all the sounds we were getting. I was curious - what would happen? In an hour we wrote two songs that ended up becoming I Can’t Imagine and Southern Life.” (Sharon Van Etten)
Trouble je januárový singel združenia Sharon Van Etten & The Attachment Theory. Album s názvom SHARON VAN ETTEN & THE ATTACHMENT THEORY vyšiel 7. februára 2025.
Rozumiem tomu, že nechcela ostať iba pri "stripped" akustickom zvuku... ale trochu ma mrzí, že Sharon (v ostatných rokoch) je na ceste hľadania väčšieho a komplexnejšieho zvuku... Jej šiesty album (ktorý vyšiel v máji 2022) priniesol dokonca až trochu "prepálený" preprodukovaný zvuk, ktorý (spolu s menej zapamätateľnými melódiami) spôsobil, že po prvýkrát bol jej album prijatý trochu rozpačito...
Aktuálne teda Sharon bočí nielen od akustického folkového zvuku, ale potrebovala si oddýchnuť aj od výlučného autorstva a vyhovuje jej byť "len" spoluautorkou, členkou kolektívu. Samotný čerstvý album som ešte nepočul, v doterajších singloch je dokonca celkom dosť post-punkovej melanchólie... The Attachment Theory je zatiaľ asi najrockovejšia poloha, v ktorej sa nám Sharon Van Etten zjavuje.
(Podľa mňa) jej songom však svedčí omnoho omnoho viac intímnejšie a minimalistickejšie podanie s využitím minima nástrojov...
Dve staršie ukážky, ktoré to dokazujú... For You (pôvodne z albumu BECAUSE I WAS IN LOVE (2009, Language of Stone)) naživo v roku 2009 pre kevchino.com (Kevin Serra)...
... a Taking Chances (pôvodne z albumu ARE WE THERE (2014, Jagjaguwar)) naživo (spoločne s Heather Woods Broderick) v roku 2014 pre New Musical Express Sessions.
Sharp Pins je predovšetkým Kai Slater zo Chicaga, pôvodne spevák a gitarista skupiny Lifeguard.
Sharp Pins je jeho sólový projekt.
V roku 2023 vydal album TURTLE ROCK, druhý album RADIO DDR (vlastným nákladom a takmer bez propagovania) vyšiel v máji 2024 a I Can't Stop je ešte singel z neho. Pôvodne bol druhý album zverejnený iba na Bandcampe a výťažok z jeho predaja bol nasmerovaný pre charitatívny fond - Palestine Children’s Relief Fund.
I Can´t Stop spolu s klipom vyšiel začiatkom januára 2025 preto, lebo album RADIO DDR vychádza v reedícii koncom marca 2025 už prostredníctvom vydavateľstva Krecs Records.
Na YT nájdete Sharp Pins v kanáli Krecs Records (K-Records) a tiež v samostatnom kanáli.
Zaujímavá je aj vizuálna štylizácia Sharp Pins - stará moda idúca ešte niekam k subkultúram "swinging London" a „The Mods“ zo 60-tych rokov (britský veľkomestský dandy look, saká a kárované saká, roláky, svetríky s V-výstrihom, úzke kravaty, členkové Chelsea boots)... Ja sám mám rád takúto módu. Stále znova a znova sa to recykluje...
Dá sa povedať, že od 60-tych rokov 20. storočia má každá generácia svojich „Mods“ a keďže The Strokes už sú tiež „starci“, tak sa objavujú stále nové generačné pokusy, ktoré sa opätovne pozerajú späť... a teraz sú takouto retro-inkarnáciou aj Sharp Pins.
You Don´t Live Here Anymore z albumu RADIO DDR (2024, Sharp Pins)
Kai Slater (Sharp Pins) vydáva aj fanzine HALLOGALLO, v ktorom dáva priestor chicagskej alternatívnej scéne.
Album RADIO DDR je miestami folkový, miestami popový (power-popový), miestami indie-rockový (a miestami aj hlučný). Má retro zvuk, ale hudba na ňom nevychádza výlučne len z retro vzorcov zo 60-tych rokov. Často skôr z lo-fi folk-rocku, ktorý (snáď už od čias Boba Dylana) stojí vlastne mimo času...
Sycophant z albumu RADIO DDR (2024, Sharp Pins)
Race for The Audience z albumu RADIO DDR (2024, Sharp Pins). Reedícia albumu vyjde v marci 2025 prostredníctvom K-Records.
Poďme do Kanady teraz... The Weather Station je projekt Tamary Lindeman, pesničkárky z Toronta.
Začiatkom januára 2025 vyšiel už jej siedmy album... a celkom prekvapuje, pretože Tamara (aspoň pre tento raz) rezignovala aj na folkovú podobu (ktorou boli charakteristické jej prvé albumy), aj na pokračovanie v art-popovej línii (hlavne jej piaty a šiesty album z rokov 2021 a 2022) s koreňmi v 80-tych rokoch (tzn. v línii podobnej napr. skupine Prefab Sprout).
Siedmy album vznikal inak, ako jej dva predošlé... jednak Tamara prechádzala (ba možno ešte stále prechádza) ťažkým osobným obdobím (psychické vyčerpanie, depresie). Album HUMANHOOD je denníkom toho obdobia a vysporadúvania sa s prekážkami v osobnom živote. Vznikol album, ktorý má v sebe celkom slušnú dávku temnoty, hoci bol myslený katarzne...
"Born from a difficult period, with a history of pressing mental malaise and depression. Humanhood is basically the diary of those moments but it also represents the rebirth of a true, sincere and sensitive artist. Produced by Marcus Paquin, musician and sound engineer, it’s an elegant, refined album that reaches the borders of jazz." (kanál Radiorock The Original)
A druhak album HUMANHOOD nevznikal bežným spôsobom spôsobom (od hudobného motívu, cez aranžmán až po štúdiovú nahrávku), ale je výsledkom dvoch štúdiových jam-sessions (improvizácií) ešte z roku 2023, z ktorých vznikol cca hodinový záznam. Na albume teda sú tracky, ktoré majú o niečo voľnejšiu (rozmazanejšiu) hudobnú formu... a spájajú tu trochu modern-folku, tu trochu rockovej psychedélie, ingrediencie elegantného popu a pomerne veľa jazzového závanu. Výsledkom sú dosť impresionistické koláže hudby, spevu a dokonca hovoreného slova - vôbec nie nepodobné tomu, čo robili Talk Talk (alebo sólovo aj Mark Hollis) na sklonku svojej kariéry...
Songy teda skôr porušujú kompaktnú piesňovú formu a majú tendenciu sa "rozlievať". Album HUMANHOOD si preto zaslúži skôr celostné počúvanie bez nervného preskakovania z tracku na track... je to akoby konceptuálny album, ktorý však nie je priznaný ako konceptuálny album.
Neodrádzam vás... nie je to zase až tak náročné počúvanie, len treba na moment zo seba striasť symptómy našej ADHD-doby... až vtedy ten album "zavonia". Vyžaduje nenáhlivý posluch a potom na ňom nájdete aj naozaj skvostné veci (ako bude napr. Lonely uvedená nižšie).
Januárový singel Mirror bol posledný pred vydaním samotného albumu...
Album HUMANHOOD vyšiel 17. januára 2025 cez vydavateľstvo Fat Possum Records.
A reakcie publika (aj profesionálnych recenzentov) sú veľmi pochvalné.
* Amazing album and such an elegant and talented artist!
* So pleased that I found this by chance. Reminds me of Paula Cole.
* Joni Mitchell is not a wrong house-number where to case Lindeman, her songs and her voice. Fellow-Canadienne, fellow-Song-Writesse. Lindeman has also affinities with Beth Gibbons and Waxahatchee. Best Album 2025 so far.
Irreversible Damage z albumu HUMANHOOD (2025, Fat Possum Records)
Ribbon z albumu HUMANHOOD (2025, Fat Possum Records)
HUMANHOOD môže byť (pravdepodobne) prvý z najdôležitejších albumov roka 2025. Uvidíme, ako sa bude tento rok vyvíjať. Koľko silných albumov ešte pribudne...
Lonely z albumu HUMANHOOD (2025, Fat Possum Records)
Nowhere Luna sú "an Indie Folk/Dreampop duo from Greece".
Nick a Antonis... Z Grécka!!! Zaujímavé, že práve odtiaľ (aj keď s veľkou pravdepodobnosťou je takýchto skupín v Grécku asi toľko, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky).
Zverejňujú piesne len tak neplánovite - po jednej. A ani ich ešte nemajú veľa. Systematickejší hudobný marketing ich zatiaľ len čaká (alebo možno aj nie).
Take Care vyšlo začiatkom decembra 2024. Zvuk pripomína shoe-gaze skupiny z Británie zo začiatku 90-tych rokov.
Možno si poviete, že tomu chýba výraznejší melodický prvok, ktorý by podporil zapamätateľnosť (= hitovosť) tejto piesne. Ale zvuk je celkom šikovne vymyslený... veľmi vkusne a vyvážene zároveň „poničený“, ale zároveň aj „čitateľný“. Dokonca v priebehu stopáže sa mi zdalo, že ma song „vťahoval do seba“ a bavil ma čoraz viac a viac... to sa mi nestáva často... Ale aj takmer 7-minútová stopáž tomu celkom napomáha...
Je fajn, že sme ich našli a uvidíme, čo s nimi bude. Zdravíme do Grécka... hoci "shoe-gejzování tam nemá tradici"... Nie je asi jednoduché byť alternatívnou skupinou v takej časti sveta, v ktorej pre tento druh hudby chýba citeľnejší kultúrny background.
* Like the distorted guitar - it's like this crackling electricity layered on top of this melodic, dreamy song. Great job!
Stretnutie s Laibach je ako stretnúť niekoho z vysokej školy, z intráku... Nevideli ste sa možno aj 20 rokov, už sa vlastne ani nepoznáte, život vás odvial čosi-kamsi každého niekam inam... ale nie je to nepríjemné stretnutie. Práve naopak... ak by ste mali (v tomto momente) viac času, asi by ste si dobre pokecali. Tak si poviete, že "super, musíme sa niekedy stretnúť"... ale viete, že je to dosť nereálne... a že sa to nestane. Ale nabudúce si ten istý sľub (ak sa uvidíte) dáte znova.
Držia vás pohromade iba spomienky na obdobie, ktoré bolo síce intenzívne, ale už je to preč... V niektorých prípadoch sa síce registrujete vizuálne, ale ak by ste si mali spomenúť (navzájom) na vaše mená, nedopadlo by to veru slávne :-) Ale bolo to super obdobie... vymetanie pubov, návštevy filmových klubov, spontánne intrákové večierky s lacným vínom, dlhé rozhovory, stváranie chobotín, hulenie trávy a spoločné varenie...
Takisto slovinskí Laibach... pre mňa je to už minulosť. Už sú dosť mimo mňa (alebo ja mimo nich) a ani už veľa neurobím pre to, aby som ich znovu-spoznával. Zachovám si ich len ako spomienku na isté obdobie. Len ako "sign of the times".
Netuším, čo sú teraz zač a čo robili v medzidobí... A ani to nebudem zisťovať, aby som tu o nich mohol niečo napísať. Vyžadovalo by si to veľké investície energie a času. Ale zistil som aspoň, že v polovici decembra 2024 vydali nielen reedíciu svojich John Peel Sessions z rokov 1986/1987, ale aj reedíciu svojho "klasického" albumu OPUS DEI z roku 1987 (pod názvom OPUS DEI REVISITED). Na vinyle to vychádza ako dvojalbum - prvé LP je OPUS DEI prepracovaný (reworked) priamo skupinou a druhé LP je OPUS DEI remixovaný producentom (Rico Conning) pôvodného vydania z roku 1987.
Ale nie je zlé stretnúť raz za čas takúto "starú známosť". Zvlášť ak vydajú cover songu, ktorý aj v originále je super.
Začiatkom januára 2025 vydali Laibach singel I Want to Know What Love Is (čo je cover songu pôvodne od americkej skupiny Foreigner). Aj s klipom, aj s nejakými alternatívnymi mixami...
Takáto delikátnejšia a menej štylizovaná podoba Laibach trochu pripomína ich starší cover Across The Universe (pôvodne The Beatles).
Páči sa mi to, pretože Laibach? Pretože je to vydarené? Neviem...
Páči sa mi to, lebo sa mi to vždy páčilo. Hlavne preto, lebo Foreigner :-)
The Cure nás teda zásobujú, že?
Len prednedávnom (začiatkom novembra 2024) dlhoočakávaný nový album a od začiatku januára 2025 je vonku aj archívny koncert z októbra 1984.
7. januára 2025 sa v digitálnej podobe a na streamovacích platformách objavil (zvukovo trochu dočistený) live záznam koncertu z Paramount Theater v Seattli (Washington, USA)... Koncert sa uskutočnil 23. októbra 1984 (pred ním The Cure mali koncerty v Japonsku a Kanade a následne zo Seattlu odchádzali ma minimálne 2 koncerty do San Francisca). Bolo to v období propagácie albumu THE TOP (1984, Fiction).
Je to obdobie, ktoré je označované za prechodové a aj album THE TOP je považovaný za prechodový. Stretávajú sa na ňom vplyvy z ich "temného obdobia" (ktoré vyvrcholilo "gotickým" albumom PORNOGRAPHY) a popový akcent, ktorý The Cure v sebe objavili na prelome rokov 1982/1983, keď vydali (reálne to vtedy bola len dvojica Smith/Tolhurst, lebo The Cure boli de facto rozpadnutí) sériu takzvaných "veselých singlov", ktorých kompilácia vyšla ako mini-album JAPANESE WHISPERS (1983, Fiction). Ich manažér (Chris Parry) prišiel po personálnych pnutiach v skupine (v roku 1982) s myšlienkou, že pre The Cure (po naozaj zvukovo dosť extrémnom PORNOGRAPHY) v tomto štádiu je riešením "to reinvent its musical style". Že pre The Cure je riešením nejaký druh formálneho reštartu...
Album THE TOP je preto do značnej miery psíčko-mačičkovský eintopf týchto dvoch vplyvov, vyplývajúci z medziobdobia, v ktorom predošlý (temný) The Cure ešte nebol úplne zapadnutý prachom a nový sound The Cure ešte nebol plne zadefinovaný a vykresaný (stalo sa tak až na ďalšom albume THE HEAD ON THE DOOR o rok neskôr).
Ja to obdobie mám ale veľmi rád, lebo mám rád temnotu pomiešanú s popom a k tomu ešte aj originálne zabalenú... Mám rád album THE TOP, lebo je pestrý, kreatívny a so skvelými vokálmi...
Album THE TOP bol dosť dlho považovaný za skôr slabší album (ba dokonca až za najslabší album z éry pred-DISINTEGRATION)... nebolo úplne jednoduché ho (v tom čase) stráviť a pochopiť.
Až čas (podľa mňa) ukázal, že THE TOP bol veľmi dôležitý album a že je prekvapujúco šťavnatý, v dobrom zmysle "šibnutý" a psychedelický... Vzhľadom k tomu, že The Cure boli vtedy len Smith/Tolhurst, na albume všetky nástroje nahral Robert Smith, okrem bicích (Andy Anderson) a saxofónu (Porl Thompson, ktorý sa následne stal členom skupiny).
Samozrejme, na koncerte bolo hráčov dohromady 5 kusov a nehrali sa iba piesne z albumu THE TOP, ale aj veci z predošlých albumov. Ale nejaká evolúcia soundu The Cure je citeľná práve aj v podaní tých starších vecí.
25. februára 2025 vyjde tento koncert z októbra 1984 z Paramount Theater aj na vinyle (v podobe dvojalbumu na oranžovom priesvitnom vinyle). Vyjde ale cez mne neznáme vydavateľstvo The Media Champ (ktoré vydáva predovšetkým staršie live nahrávky).
Happy The Man naživo v októbri 1984 v Seattli
Charlotte Sometimes naživo v októbri 1984 v Seattli
Play For Today naživo v októbri 1984 v Seattli
Maddie Jay je basgitaristka, gitaristka a autorka z L.A. Pochádza z provincie British Columbia v Kanade. Pôvodne sa učila na sláčikové nástroje (hlavne husle).
V Berklee Music School absolvovala aj skrátený kurz (pre under-graduates) pre husle a neskôr aj pre basgitaru.
Mala aj svoju skupinu (Maddie Jay & The pH Collective). V roku 2016 vydali vraj album. Neskôr pôsobila ako členka skupiny Winnetka Bowling League.
Ako inštrumentalistka hrávala (hlavne ako koncertná posila) s viacerými skupinami a interpretmi (napr. Lorde). Od roku 2018 vydáva hudbu pod svojím menom.
Je typickým do-it-yourself umelcom, keďže si piesne napíše (vymyslí), sama sprodukuje a zaranžuje, nahrá a zmixuje, vymyslí si klip... aj si ho natočí...
O svojom videoklipe k piesni Little Love Maddie hovorí: “I filmed the video in my garage and I had to cut out 120 stars by hand from glitter paper and glue them to fishing line.” Na vystrihovanie 120 hviezdičiek potrebujete dosť trpezlivosti a silnú motiváciu...
Veľkú pozornosť získali jej video-tutoriály, v ktorých ukazuje, ako nahráva jednotlivé rytmické a nástrojové stopy a potom ich spája dohromady...
"My studio is in my bedroom and I keep saying I’m gonna move it out but I really like being able to work until I can’t keep my eyes open and jumping into my bed. I really love when my cat crawls onto my lap while I’m trying to figure out a sound or lyric."
"Moje štúdio je v mojej spálni a stále si hovorím, že ho presťahujem... Ale naozaj sa mi páči, keď môžem pracovať, až kým už neudržím oči otvorené a neskočím do postele. Naozaj mám rada, keď mi moja mačka sadne do lona práve vtedy, keď sa snažím nájsť zvuk alebo text."
Debutový album I CAN CHANGE YOUR MIND vyšiel 10. januára 2025 na značke Real Canadian Cheddar. Pretože tento jej výstup je projektom s najväčším množstvom spolupracovníkov, pripustila, že nahrávanie albumu ju dostalo trochu mimo komfortnej zóny.
Album príjemne prekvapuje svojím produkčným spracovaním, preto sa objavili aj nadpisy typu "Production taken to the next level" alebo "Charm of bedroom-pop". Nie je to nejaké "čisté" indie... práve naopak. Maddie je tak eklektická autorka, že berie čokoľvek takmer odkiaľkoľvek... veľa trackov je však príjemne tanečných, s prvkami popu a dokonca miestami r´n´b. A sú často osviežené nejakým drobným detailom rytmickým alebo zvukovým...
Na albume sa nájdu aj takéto milé drobnosti... len také intro k inému tracku, len také prepojenie trackov... Škoda, že tento sľubný hudobný motív nebol viac rozvinutý.
Please Hold! z albumu I CAN CHANGE YOUR MIND (2025, Real Canadian Cheddar)... len nejakých 30 sekúnd.
Maddie Jay sa rada pohybuje naprieč žánrami - spontánne spája rôzne vplyvy - jazzové, soulové, hip-hopové... A v rôznych obdobiach to bolo u nej aj rôzne nakombinované... Počas kurzov na Berklee sa venovala hudbe, v ktorej bolo omnoho omnoho viac jazzu.
Keďže mňa väčšina jazzu neuveriteľne otravuje a unavuje, tak jej skupinu The pH Collective je pre mňa ťažšie rozdýchať... ja mám radšej jej indie-podobu premiešanú s popom. Ale ako ukážku to viem pretrpieť :-)
Lo-fi pop alebo bedroom-pop je jej žánrová štylizácia, ktorá je pre mňa najsympatickejšia a najlepšie aj korešponduje s jej do-it-yourself svetom...
Produktom tohto sveta je aj singel Undertow z roku 2020. Written, Produced, Performed and Animated(!) by Maddie Jay.
Maddie Jay k videoklipu napísala:
"I made this video with my scanner! It took way too long to make but I only spent $50 on the play-doh and beads and stuff, so maybe it was all worth it!!! I hope you love it."
"Toto video som natočila pomocou skenera! Výroba trvala straaašidelne dlho, ale minula som len 50 dolárov na plastelínu a korálky a ostatné, takže snáď to všetko stálo za to!!! Dúfam, že sa vám bude páčiť."
A nadšení diváci/poslucháči jej odpísali:
* Well yes! Love the video and song. These chords and bassline unlocks my smile.
* The fact that Maddie did this on her own is amazing!
* This is adorable especially knowing how much work you put in.
* Wow - this is way too nice. Musically and visually!!!!
* Omg so much love went into creating this.
* This is really well done. The video is super-cool and the tune is a lot of fun.
* Beautiful work, Maddie.
* Best 2 minutes and 29 seconds of my day.
* That is such a clever way to do low-budget stop-motion. I love it!
* This is one of the best music videos I´ve seen in a while, amazing job!
flipturn sú z Fernandina Beach (Florida, USA). Najprv začínali ako trio (ešte na strednej škole). Neskôr sa rozšírili na kvinteto.
Svoje prvé épéčko vydali v roku 2017, v roku 2022 podpísali zmluvu s Dualtone Records a v auguste 2022 vydali prvý album SHADOWGLOW. V roku 2023 nahrali (nie až tak vydarenú) cover-verziu piesne Everybody Wants To Rule The World od Tears For Fears.
Skvelý singel Sunlight vyšiel na konci novembra 2024. Svoj druhý štúdiový album BURNOUT DAYS vydali na konci januára 2025 (spolu s rovnomenným singlom Burnout Days).
Dead Gowns je "songwriting project" Geneviève Beaudoin z Portlandu (Maine, USA).
Vydávať začala od roku 2022, prvé épéčko vydala koncom roka 2022. Jej trvalým súputnikom, producentom a spolupracovníkom je nejaký Luke Kalloch.
Z hľadiska hudobnej formy a poetiky ju prirovnávajú napr. ku Cat Power alebo k Adrianne Lenker zo skupiny Big Thief. Single Wet Dog, In The Haze a albumová See People (podľa mňa) pripomínajú najviac asi staršie veci od Angel Olsen, pretože je v nich cítiť ingrediencie americany.
"Beaudoinová, šikovná textárka s rozsiahlou škálou poetických farieb a textúr, vykresľuje svoj príbeh temnou romantikou. Predstavuje ženu na vrchole leta dospelosti, ktorá dešifruje schopnosť života buď naplniť túžby alebo ich nechať bolestivo nenaplnené." (deadgowns.com)
Jej debutový album začal vznikať ešte počas pandémie... Tracky boli nahrávané na rôznych miestach štátu Maine - v odsvätenom kostole pri Deer Isle, v telocvični na ostrove Peaks Island a vo viacerých domácich ("kuchynských") štúdiách... Nahrávku vo finále produkoval Luke Kalloch a nahrávalo viacero spriaznených hudobníkov z oblasti.
Plynutie času a jeho "strácanie sa" pomedzi prsty je dôležitou témou albumu... Jej texty začínajú vždy niečím konkrétnym z jej života ("an autobiographical place") a potom ich Geneviève rozvinie do niečoho košatejšieho ("then expanding into fiction”).
Album prechádza od leta, cez jeseň až do zimy... a Geneviève postupne rozširuje (resp. prehlbuje) rozsah svojej introspekcie...
Prvý singel z albumu (How Can I) vyšiel koncom októbra 2024, druhý singel (In The Haze) vyšiel v polovici novembra 2024, tretí singel - double A-side singel (Swimmer / Wet Dog) v polovici januára 2025, piata zverejnená pieseň z albumu (Maladie) je zatiaľ najlepšia...
12-piesňový debutový album Dead Gowns vyšiel 14. februára 2025 na značke Mtn Laurel Recording. Má veľmi zaujímavý názov IT´S SUMMER, I LOVE YOU AND I´M SURROUNDED BY SNOW.
Poetický názov albumu je prevzatý z básne Shhh od poetky Eileen Miles(ovej). Má vyvolávať akýsi pocit dezorientácie a túžby po nevyhnutnej transformácii chaosu na zrozumiteľnosť. Túžby, aby vykorenenie bolo začlenené do širšieho kontextu (a tým prinieslo pochopenie zmyslu "životnej cesty"). Lebo inak by došlo k úplnému emocionálnemu rozkladu. Vonkajšie a vnútorné sily útočia na Geneviève, jej vnútorný svet sa mení, podobne ako zmena ročných období (nad ktorou nemáme kontrolu).
Zdá sa, že Hospital je len príležitostné združenie... lebo sa píše, že album HOSPITAL II je "product of one evening and several years of friendship".
V projekte Hospital sa stretli Kevin Linn (Sad Eyed Beatniks, Present Electric), Mike Ramos (Tony Jay, Flowertown) a Karina Gill (Cindy, Flowertown).
Kevin Linn šéfuje v San Franciscu malému vydavateľstvu Paisley Shirt Records, ktoré vydáva nahrávky predovšetkým na kazetách. A keď vydával kazetu pre Present Electric, potreboval k dodávkam aj bonusovú kazetu (lebo má zvyklosť k objednávke zákazníkom priložiť aj nejaký bonus). Ozval sa svojim kamarátom z lokálnych kapiel a požiadal ich, aby prišli k nemu na jeden nahrávací večer... že niečo spoločne vymyslia a nahrajú... a skompilujú to na bonusovú kazetu.
Nahrali jednoduché a kratšie lo-fi songy s nekomplikovanými textami, ktoré reflektujú jednoduché až banálne veci - ich zvyklosti a spoločné zážitky (napr. že Karina zvykne prechladnúť počas skúšania v pivničných priestoroch alebo že Kevin chová slimáka ako domáce zviera)... také jednoduché, nekomplikované "jednohubky", ktoré boli výsledkom improvizácie len počas jedného večera.
Album HOSPITAL II už vyšiel digitálne a na kazete a vychádza 7. marca 2025 aj na vinyle (len 250 kusov) prostredníctvom vydavateľstva Tough Love Records. K albumu bude priložený ešte 7-palcový vinyl (formát singla) so štyrmi doteraz nevydanými piesňami z tej plodnej nočnej improvizačnej session.
Earl's Star z albumu HOSPITAL II (2025, Tough Love Recordings).
A pri rešeršovaní tých kapiel, z ktorých členov je vyskladaný projekt Hospital, sa mi asi najsympatickejšie javilo kvarteto Cindy.
Tak som vybral ešte jednu práve od Cindy. Singel Lost Dog z augusta 2021. Singel je z albumu s názvom 1:2, ktorý vyšiel cez Tough Love Recordings 1. októbra 2021.
liz uninvited je celkom fajn pseudonym... nepozvaná líza alebo dokonca možno nežiaduca líza.
Vlastným menom Elizabeth Nweze z Toronta (Ontario, Kanada).
Nezistil som to presne, takže nemám istotu, ale liz uninvited svojím pseudonymom možno naráža na svoj migračný pôvod. Áno, bola nepozvaná, ale... prišla (resp. možno už je druhá generácia), je tu a zdá sa, že je dobre adaptovaná... Ak vieš v euro-atlantickej spoločnosti fungovať presne ako biely človek, potom nezáleží na tom, akú máš farbu pleti... Takí sme veľkorysí a farboslepí (farboslepí dovtedy, kým niekto nerobí problémy, neporiadok či rozbroje v spoločnosti).
Domáci nemajú žiadnu povinnosť niekoho integrovať (vydávať nadmernú energiu na to, aby cudzinec "zapadol")... naopak, to prichádzajúci majú povinnosť pochopiť hodnoty a každodenné modely/mustry fungovania euro-atlantickej spoločnosti a vo vlastnom záujme si ich zvnútorniť. Prichádzajúci majú pochopiť, ako sa v euro-atlantickej spoločnosti kráča k úspechu a ako sa k sebe navzájom správame, čo si veľkodušne tolerujeme a čo už je "za čiarou". A nosiť so sebou gitaru je v euro-atlantickej spoločnosti rozhodne chvályhodnejšie, než nosiť so sebou mačetu/nôž alebo vrážať autom do ľudí...
Civilizácia je miernosť, sebakontrola a rešpekt k druhým (chápem, máme s tým aj na Slovensku problémy, ale tiež som nikdy netvrdil, že Slovensko je extra civilizovaný kúsok sveta). Slovensko je balkánska kmeňová spoločnosť a čo sa týka samotnej republiky (štátu) a štátnych inštitúcií, tak Slovensko je stále ešte iba zločinecký štát, lebo orgány verejnej moci sa tu až príliš často dopúšťajú nezákonností (ba dokonca aj zámerného páchania trestnej činnosti), hrubého zneužívania moci proti občanom a nesledujú verejný záujem a sú ovládané (unesené) organizovanými zločineckými skupinami. (Často dokonca idú proti zmyslu svojej existencie, proti dôvodu, pre ktorý boli ustanovené... pamätáte si napr. čo sa dialo na špeciálnej prokuratúre za čias JUDr. Kováčika? - presný opak toho, čo špeciálna prokuratúra mala robiť. A ten vypasený brav a JUDr-zločinec po celý čas poberal nemalý štátny plat od daňovníkov... už len samotná táto skutočnosť napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu. JUDr. Kováčik dlhodobo uvádzal občanov SR do omylu, že je vysoký štátny úradník zodpovedný za potieranie organizovanej kriminality a v skutočnosti bol JUDr-chudáčik, ktorého si na šnúrke vodili zločinecké skupiny, vrátane strany Smer-SD.)
Tak to v kmeňovej spoločnosti je... Uplatňuje sa špecifická kmeňová etika. Dobré je nie to, čo je žiaduce pre spoločnosť ako celok, ale dobré je to, čo je dobré pre kmeň (konkrétnu skupinu). A pre záujmy kmeňa (rodu, rodiny, skupiny) hopsa-hejsa pokojne zneužijeme aj štátnu inštitúciu (ak na ňu máme potenciálny mocenský dosah). Slovensko je zatiaľ iba sprostota a všadeprítomné lži. Klamstvá, kam len pozrieš... Lebo klamstvá sú tu nevyhnutné... Pravda by nás zabila, pravda by ukázala v plne nahote, aké úbohé hnojisko sme tu vybudovali od roku 1993.
Slovensko ešte zďaleka zďaleka nie je (hodnotovo) Západ. My sme zatiaľ Západom iba okupovaní a exploatovaní... ale (aby sme nešli do zbytočného sporu) je omnoho lepšie byť okupovaný Západom než Východom. A trumpovská vlna (veríme) o čosi odkloní Zapad od neomarxizmu a ľavicových "kazítok spoločnosti" a snáď bude opäť možné byť na Západ hrdý (lebo v ostatných rokoch to bolo ťažké až nemožné). Západ sa bude musieť spamätať aj z toho dôvodu, že USA si teraz "idú" úplne samostatnú líniu, v ktorej na Európu v podstate úplne kašlú (viď aktuálne udalosti ohľadom Ukrajiny).
Ale veľmi som uletel... naspäť k hudbe...
Pseudonym liz uninvited môže smerovať aj niekam inam... Líza neskrýva, že sa potýka s diagnózou borderline personality disorder (hraničná porucha osobnosti) a ono "uninvited" sa môže celkom dobre vzťahovať aj k jej osobným skúsenostiam, ktoré súvisia s tým, ako na ňu reaguje jej okolie...
Síce nepozvaná, ale kreatívna Elizabeth je zatiaľ predovšetkým do-it-yourself autorka. Občas si niečo napíše, potom svojpomocne zmixuje a sama si aj zverejní (viac toho nájdete v jej YT kanáli, než na jej bandcampe). Nevyzerá to na systematickosť či cielený zámer, skôr to vyzerá byť zatiaľ dosť náhodné...
Z jej doterajšej ponuky sa mi najviac pozdáva Mom z novembra 2024.
Obskurný hudobný projekt OMW42 je z Ukrajiny. Mykola Osennykh a jeho vokalistka Mira.
Je to temná elektronika s prvkami dark-ambientu, breakbeatov, ale aj rapu a trapu.
Väčšinou sú to kratšie veci, často so stopážou dokonca kratšou než dve minúty... často sú to teda skôr len také naznačené hudobné motívy... ktoré by potrebovali ešte trochu rozvinúť, aby sa z nich stali regulárne piesne alebo tracky. Ale je to sľubné... Mykola má zmysel pre atmosféru a to je na ňom zaujímavé...
https://soundcloud.com/5tadkgnckbvh
Z toho, čo sa dá dohľadať, vyplýva, že Mykola používa aj umelo generovaný hlas (asi na vokály), tak neviem úplne presne, či Mira spieva vždy alebo len v niektorých trackoch... V Crow mi niektoré pasáže textu znejú takmer ako japončina :-)
Kanaďanka Georgia Harmer je späť!
Po viac ako dvoch rokoch od albumu STAY IN TOUCH (2022) ... Znamená to, že bude album v tomto roku. Verím tomu...
Siedmeho februára 2025 vyšiel singel Can We Be Still. Mala by to byť pieseň pre jej najlepšiu kamarátku...
they/live je hudobný projekt Whitney Mower (inak, ex-mormónky).
Meno je prevzaté zo sci-fi filmu They/Live Johna Carpentera z roku 1988.
Je to sofistikovaný synth-pop zámerne využívajúci atmosféru a hudobné postupy z 80-tych rokov. Zaujímavo kombinuje elektronické a organické nástroje (akustické aj elektrifikované).
Mower(ová) je multiinštrumentalistka aj hlavná autorka piesní... Podľa jej vlastných slov ju najviac fascinuje hľadanie hraníc, ako ďaleko až dokáže popová pieseň byť prostriedkom na existenciálnu reflexiu... V ostatnom období ju zaujíma aj politická rovina spoločenských procesov... úpadok klasického kapitalizmu a stále väčší vplyv oligarchie a tzv. "korporátneho fašizmu". Zaujíma ju to, ako "human lives under an oligarchical empire in decline" (ako človek dnes žije v úpadkovej oligachickej ríši).
Whitney to asi celkom trafila... problém tohto sveta sú extrémne bohatí ľudia a ich pokusy o ovládanie sveta... (a to hovorím ako pravičiar). Extrémni boháči deformujú kapitalizmus a sú jeho ohrozením...
A keďže peniaze sú moc, tak je bohatých ťažko kopnúť do zadku... ale hľadať nástroje, ako eliminovať ich vplyv na politiku, by sme mali každý deň. V zásade sa v budúcnosti budeme musieť asi zaoberať nie utopickými kolektivistickými konceptmi (ako je napr. šialený multikulturalizmus), ale skôr tým, ako zachrániť kapitalizmus. Lebo málokto si uvedomuje, že kapitalizmus je dnes reálne v ohrození... a s ním sú v ohrození aj osobná sloboda a demokracia.
Elegantný temný pop projektu they/live nech nám je v tom nápomocný :-)
Master Melody je singel, ktorý vyšiel 7. februára 2025.
Album NATURE & STRUCTURE vyjde 21. marca 2025 na značke Born Losers Records.
Na albume bude aj song For The Pleasure, ktorý vyšiel ako singel koncom novembra 2024. K albumu sa ešte vrátime, keď vyjde...
