Ospravedlňujem sa... Toto bude trochu zmätočný diel... pomiešali sa mi v ňom totiž ukážky hudby z rôzneho obdobia...
Niektoré boli vydané ešte na prelome rokov 2024/2025 (dánska gitaristka ML Buch), hudobná spolupráca dvoch elektronických projektov (Lust For Youth + Croatian Amor) vyústila do albumu, ktorý vyšiel v marci 2025. A to všetko som potom doplnil dosť novými vecami z ostatných mesiacov...
Základ tohto dielu totiž vznikol dávnejšie... potom som mal "hustejšie" pracovné obdobie, na hudbu bolo málo času. Článok som si ponechal "v koncepte", že ho dokončím... a na ten koncept som potom aj zabudol :-) Napadal mi na neho prach...
Aby som si ten diel "zachránil", predsadil som teda pred tie staršie veci niekoľko čerstvých vecí a "vyhodil ho von". Vzniklo tak niečo, čo pripomína známu rozprávkovú situáciu, keď psíček s mačičkou varili... Aj sa mi pomerne ťažko dokončoval. Tento článok vzdoroval a vzdoroval...
Ako vravím, dosť zmätočný, neharmonizujúci a "bordelársky" diel... Ale nakoniec aj celkom dosť veľká porcia zaujímavej hudby.
********************************************************************************
BOKKA je poľská alternatívna skupina, ktorá funguje od roku 2013.
Hrajú... hrajú "elektronickú alternatívnu hudbu". Radšej takto všeobecne to nazvime, lebo "trafiť to" napresno ani nie je úplne možné. Synth-pop domiešaný s indie-rockom s občasnými prvkami z viacerých dance-floorových žánrov...
Ako píšu na ich wiki-hesle, ide o skupinu, ktorá "prijala konvenciu scénickej kamufláže". To znamená, že členovia skupiny sú anonymizovaní a doteraz nie je (aspoň nie oficiálne) známe, kto skupinu BOKKA tvorí... používajú nejaké zvieracie pseudonymy (Činčila, Tigrík, Nefritová líška a viaceré ďalšie).
Pochopiteľne, je to dosť cool... čo už môže byť alternatívnejšie, než skupina, ktorá "fakuje" základné zákonitosti komunikácie a budovania popularity a zosilňuje si takto svoju inakosť, ignorantsko-individualistický odstup od sveta až "čudáckosť"... Ale už som sa raz podobnej témy dotkol (v súvislosti s The Cure a fenoménom "extrémny imidž" v dieli 109... aha, tak nie, asi iný diel to bol).
Nie je to úplne ideálny stav (pre skupinu)... na prvý pohľad to vyzerá, že je to hrozne cool, ale v dlhodobom kontexte je to aj kopec starostí a abnormálne veľká porcia disciplíny. Dôsledne dodržiavať buď extrémnu podobu imidžu alebo extrémnu anonymizáciu nakoniec na seba naviaže také veľké množstvo mentálnej energie, že je na zváženie, či túto kreatívnu energiu radšej nepoužiť na hudbu samotnú.
Je tam aj hľadisko fyzického veku - mladé "odpálené" skupiny v stave, keď ešte len túžia "svetu nakopať riť" sa radi pohrávajú s imidžom. Pre zrelších muzikantov je však extrémny imidž nielen štrapácia, ale do značnej miery aj absurdnosť nie úplne korešpondujúca so zrelosťou osobnosti...
Vždy som "obdivoval" ľudí, ktorí sa na toto dali, pretože udržiavať extrémny imidž sa ešte ako-tak dá, ale anonymizácia je v dnešnej (digitálno-informačnej) dobe čoraz náročnejšia až nemožná... Z môjho pohľadu investície (námaha) pri takejto metóde vždy prevyšujú benefity...
A nechce sa mi veriť, že vzniknuté špekulácie sa netriafajú niekam už dosť blízko ku menám skutočnej zostavy. Hudobníkov na istej kvalitatívnej úrovni nie je nekonečne veľa... určite majú spolupráce aj s inými skupinami a hlavne vokál (farba hlasu, frázovanie) býva väčšinou tak charakteristický, že je ťažké ho nejako "utajiť". (Ja však nebudem tipovať, lebo novodobú poľskú hudobnú scénu v podstate nepoznám. ... ja som s poľskou scénou stratil kontakt ešte v čase skupín ako Ziyo, Obywatel G.C. alebo Balkan Electrique...)
Skupina BOKKA by mala byť trojčlenná (dvaja muži + speváčka)... to je "tvorivé jadro", koncertná zostava je širšia (občas až 5 ľudí). Na prvom koncerte v roku 2013 vraj vystupovali tak, že boli "podsvietení" od chrbta silným svetlom (to sa tiež nedá technicky vždy zabezpečiť)... väčšinou však vystupujú s maskami na tvárach. Jednoducho komplikácie, komplikácie, komplikácie...
V novembri 2013 vydali svoj debutový album s názvom BOKKA (2013, Nextpop). V rokoch 2015, 2018 a 2022 vydali ďalšie albumy (rozostup medzi nimi sa zatiaľ zväčšoval... 2 roky... 3 roky... 4 roky). Táto rastúca séria asi bude prerušená, pretože je avizovaný nový album na tento rok... Prvé dva albumy boli vydané na lokálnej poľskej značke Nextpop, od tretieho albumu vydávajú cez Play It Again Sam! Recordings (presnejšie cez pobočku PIAS Eastern Europe).
V roku 2023 vydali aj kompiláciu (ku desaťročnici svojej existencie).
Viac vlastne neviem... vypočul som si aj časť ich staršej produkcie a až tak veľmi "odvarený" som z nich nebol... to však nie je prípad nového singla. Skvelý singel On Your Side... vyšiel 23. mája 2025... sexy zvuk doplnený extrémne artovým klipom. Toto je jeden z najlepších video-editov, strihov a post-produkcie zatiaľ v roku 2025. Veľmi dobrý koncept, veľmi dobré spracovanie a veľmi dobrý výsledok...
Poland kicks ass. To jest naprawde zajebiste!
Kanaďanka Ada Lea (vlastným menom Alexandra Levy) z Montréalu po dlhšom čase dala o sebe vedieť...
V roku 2019 vydala svoj debutový album (aj v tomto blogu sa objavil), v roku 2021 svoj druhý album a v máji 2025 avizovala vydanie tretieho albumu s názvom WHEN I PAINT MY MASTERPIECE, ktorý vyjde 8. augusta 2025 cez značku Saddle Creek Records.
V druhej polovici júna 2025 vyšiel prvý singel z albumu - Something in the Wind. A zase je sa na čo tešiť... Už predošlé albumy boli dobre prijaté (druhý bol aj v širšom výbere nominácií pre kanadskú Polaris Prize) a nevyzerá to, že by Ada Lea mala chuť podliezať latku...
Šikovná multitalentovaná Ada je hudobníčka, skladateľka, výtvarníčka ("visual artist") a aj celkom slušná korčuliarka... čo sme sa dozvedeli až teraz.
NewDad sú írske indie-rockové trio (z mesta Galway). Vznikli v roku 2018 (to boli ešte na strednej škole).
V roku 2020 vydali svojich prvých 5 singlov. Od roku 2022 sa presťahovali do Londýna (UK). Debutový album MADRA (2024, A Fair Youth) vydali v januári 2024 (mixoval ho slávny Alan Moulder, ktorý robil "engineering", mixáž alebo produkciu pre My Bloody Valentine, The Jesus and Mary Chain, Lush, Ride, Curve, The Smashing Pumpkins, Mobyho, Yeah Yeah Yeahs a mnohé ďalšie veľké mená).
Prvý album bol prijatý veľmi dobre (dostal sa napr. do rebríčka 100 najlepších albumov roka 2024 podľa New Musical Expressu), o skupine sa písalo ako o "a rising force in the alternative music scene", tak odvtedy sú vystavení celkom veľkým očakávaniam.
A rok 2025 majú napchatý a plodný. V máji 2025 vydali épéčko SAFE a hneď 19. septembra vyjde ich druhý album s názvom ALTAR.
Kým prvý album skúmal ešte zvyčajné problémy ranej dospelosti, druhý album sa zaoberá skôr identitou a vykorenením, "dislocation" (vôbec nie prví Íri, ktorí sa tak cítia v Anglicku!) a témou, aké obete si vypýta túžba po dosahovaní svojich snov... Na novom (cudzom) mieste sa túžba po dôvernosti a pohodlí môže dostávať do rozporov s úlohami a ambíciami dospelosti a vytvárať tak celú sériu konfliktov...
Nový singel Roobosh vyšiel 7. júla 2025.
Sila NewDad je v nástrojovej zručnosti (exceluje u nich najmä gitarista, ale ostatné nástroje za ním príliš nezaostávajú) a skvelý (naozaj alternatívny!) zvuk, v ktorom nie je všetko nezmyselne štúdiovo dočistené a nahrávke sú zámerne ponechané "hrubé okraje" je len čerešničkou na tejto írskej hudobnej lahôdke z Londýna.
Titulná Safe z nedávneho (májového) épéčka SAFE.
Sickly Sweet z ich prvého albumu MADRA (2024, A Fair Youth). Tak sme zvedaví, čo prinesie nový album. Už čoskoro...
Siedmy štúdiový album CARRIE & LOWELL amerického pesničkára Sufjana Stevensa vznikal v priebehu roka 2014 v (jeho) veľmi ťaživom období... V podstate je to album o vysporiadavaní sa s rodinnou karmickou záťažou...
V roku 2012 zomrela Sufjanova matka Carrie, ktorá rodinu (manžela + 4 deti) opustila, keď mal (najmladší) Sufjan len jeden rok... Carrie sama mala "ťažkú cestu" - trpela depresiami (v rámci bipolárnej poruchy), "substance abuse" (látkovými závislosťami) a mala diagnostikovanú ľahšiu formu schizofrénie.
Deti zostali s otcom (a s macochou) v Michigane a ani pre jedno z nich nebolo ľahké sa so stratou vyrovnať a nebolo ľahké si potom budovať nejaký obnovený vzťah k svojej biologickej mame, ktorá ich takto "zradila". Až v zrelšom veku si dieťa dokáže predstaviť (a logicky zdôvodniť) pohnútky, ktoré k takému niečomu dospelého človeku vedú... k zmiereniu však nikdy úplne nedochádza ("zranené dieťa" vnútri stále zostáva). A často je na zmierenie už aj málo času... V zásade tam dochádza vždy k nejakej psychologickej disociácii, keď síce dôjde k racionálnemu pochopeniu udalostí, ale emocionálne zranenie ("zrada") sa spravidla nikdy úplne nevylieči (pretože k nemu došlo vo fáze ešte málo diferencovanej a prevažne emocionálnej psychiky dieťaťa) a zostáva hlboko vpísanou a doživotne nesenou psychologickou záťažou a stigmou.
To samo osebe spôsobuje závažné sekundárne životné komplikácie (ak za primárne životné komplikácie budeme považovať bežné problémy spojené s dozrievaním a individuáciou - napĺňaním človečenskej životnej cesty - snaha riadiť svoj život, hľadanie svojho individuálneho profesijného uplatnenia, hľadanie partnera, duchovný vývin a pod.).
Mama Carrie sa o 4 roky neskôr znova vydala (v Oregone) a deti jej novú rodinu niekoľko rokov aj navštevovali (hlavne cez prázdniny). Dve rodiny však nie sú lepší stav než jedna rodina... je to skôr istota emocionálneho zmätku. Carriein druhý manžel Lowell Brams bol (našťastie) Sufjanovi veľmi blízky a nápomocný (významne mu napr. pomohol pri rozbehu vlastného vydavateľstva Asthmatic Kitty Records).
Carrie a Lowell sa napokon rozišli tiež a Sufjanov kontakt s matkou bol potom už len sporadický... U Carrie sa v zrelom veku rozvinula rakovina žalúdka, na ktorú v roku 2012 aj zomrela.
Textovo album CARRIE & LOWELL skúma následky smrti jeho matky Carrie v roku 2012 a vzťah medzi Stevensom a Carrieiným druhým manželom Lowellom Bramsom. V centre sú rodinné vzťahy - vzťah k mame (Carrie) a vzťah k otčimovi (Lowell).
Album CARRIE & LOWELL nás teda sprevádza rodinnými "trinástymi komnatami", emocionálnym liečením, pocitmi zranenia, odvrhnutia, vyrovnávaním sa s neprajným osudom... Album sa zaoberá otázkou odpustenia a vyrovnávania sa so smrťou...
Sufjanove albumy sú veľmi často tematizované a CARRIE & LOWELL je jeden z najkonceptuálnejších Sufjanových albumov a zároveň jeden z jeho najtemnejších... "a deeply personal album written to process his sorrow after the death of his mother".
Pri príležitosti 10. výročia vydania albumu CARRIE AND LOWELL (2015 / 2025) vydáva Sufjan Stevens "ultimátnu" verziu toho albumu v podobe dvojalbumu, s rozsiahlym bookletom s rodinnými fotografiami. Pôvodný album plus bonusy, demá, alternatívne verzie z obdobia vzniku a nahrávania albumu... vysoko zberateľská záležitosť.
Nahrávanie albumu CARRIE & LOWELL malo byť pre Sufjana katarziou, pustil sa do neho, aby sa vyrovnal so smrťou biologickej matky, s rodinnou záťažou a aby si celú záležitosť v sebe uzavrel... Nepodarilo sa... V roku 2014 mal Sufjan "nahodené" motívy piesní, mal rozpracované nejaké demo-snímky, ale bol v natoľko rozvrátenom psychickom stave, že ich nedokázal dokončiť. Bol úplne zablokovaný a (očakávaná) emocionálna katarzia neprichádzala. ("V minulosti mala moja práca vždy akúsi symetriu - niečo som odovzdal a niečo som z toho získal. Ale tentoraz to tak nebolo. Akosi sa mi to vymklo z rúk.")
Album by ani nikdy nebol dokončený, keby sa finalizovania nahrávok nechytil Thomas Bartlett (Doveman), hudobník a Stevensov známy, ktorý tiež potreboval "nezaoberať sa sám sebou", lebo mu v tom období zomrel na rakovinu brat... Bartlett vzal všetky Sufjanove "skice" a pokúsil sa dať im formu a zastrešujúcu zvukovú líniu... Bartlett bol dôležitým činiteľom, ktorý vniesol do procesu finalizácie albumu poriadok a emocionálny odstup, ktorý Sufjan v tom čase ešte nedokázal mať...
Celé to nie je práve pekný príbeh (ale presne takto posraté bývajú ľudské životy veľmi často)... Sufjan sa z toho tiež musel nejako dostať a to, čo bola pre Sufjana terapia, nám prinieslo kultivované umenie, ktoré reflektuje všeobecne dôležité témy, dokonca minimálne dve ústredné témy úplne všetkých životov (smrť a vzťahy v rodine)... Sufjanov (silne osobný) umelecký výstup aj nám môže pomôcť si to nejako uchopiť.
Vznikol zvukovo komorný a delikátny album, ktorý sa po elektronickom úlete AGE OF ADZ (2009) a opulentne inštrumentálne prepchatému ILLINOISE (2006) vracia naspäť k formálne folkovému zvuku so skôr prázdnejšími aranžmánmi a skôr úspornou až minimalistickou inštrumentáciou... zvukovo je CARRIE & LOWELL (2015) návrat až (s prižmúrením oka) niekam ku zvuku albumu SEVEN SWANS (2004).
Je to pravdepodobne prvý Sufjanov album, na ktorom Sufjan nedokázal prísť s nejakým hudobným (či žánrovým) prekvapením, ale je zrejmé, že v tomto prípade "hudobné hľadačstvo" alebo "hudobné experimentovanie" nebolo hlavným dôvodom vzniku albumu. V zásade môžeme byť radi, že sa Sufjanovi vcelku podarilo vyhnúť sa "cintorínskemu" pátosu na jednej strane či prílišnej sentimentalite na strane druhej...
Should´ve Known Better z albumu CARRIE & LOWELL (2015/2025, Asthmatic Kitty)
All of Me Wants All of You z albumu CARRIE & LOWELL (2015/2025, Asthmatic Kitty)
Drawn to The Blood z albumu CARRIE & LOWELL (2015/2025, Asthmatic Kitty)
Album v zberateľskej de-luxe verzii vyšiel 30. mája 2025 ako dvojalbum a s odlišným obalom než pôvodné vydanie. Na jednom LP (resp. jednom disku) nájdete pôvodný album, na druhom LP (resp. disku) nájdete cca 40 minút bonusového materiálu - demo verzie, nevydané songy z obdobia nahrávania albumu, alternatívne verzie - medzi nimi napr. aj takmer 14-minútová verzia songu Fourth of July. K tomu rozsiahly (40-stranový) booklet s množstvom rodinných fotografií (vraj prierezovo cez 4 rodinné generácie) a so Sufjanovými fotografiami rôznych lokácií zo štátu Oregon.
https://sufjanstevens.bandcamp.com/album/carrie-lowell-10th-anniversary-edition
Vzhľadom k tomu, že už predtým vyšiel aj koncertný záznam CARRIE & LOWELL LIVE (apríl 2017) a kompilácia demosnímok a raritiek THE GREATEST GIFT (november 2017) práve z obdobia nahrávania albumu CARRIE & LOWELL, je práve toto obdobie jedným z najlepšie pokrytých aj čo sa týka vydaných hudobných nosičov...
Ak viete americky, tak recenziu si môžete pozrieť aj v kanáli "theneedledrop"
(dajú sa zapnúť aj titulky):
https://www.youtube.com/watch?v=W9jTFYXzSa8
No Shade in the Shadow of the Cross z albumu CARRIE & LOWELL (2015/2025, Asthmatic Kitty)
Elektronicko-tanečné trio Saint Etienne boli podstatnú časť času Bob Stanley, Pete Wiggs a speváčka Sarah Cracknell.
Robili/Robia žánrovo veľmi pestrú tanečnú elektronickú hudbu ("indie-dance"), ktorá si nebrala na seba žiadne žánrové obmedzenia... Bolo obdobie (v 90-tych rokoch), keď som si na nich trochu zvykal, lebo mi pripadali trochu "cheesy" (až priliš popoví)... ale potom som sa do nich "buchol" tak, že aj veci, ktoré boli na hrane gýča, som potom považoval za takmer kultové... To ich "blender-masterstvo", keď dokázali sfúzovať aj nečakané, som si začal užívať.
Za ich zlaté časy je nutné považovať 90-te roky, keď sa na plné obrátky fičala tanečná a raveová kultúra... vznikali veľké festivaly, ľudia vyhľadávali a zbierali rôzne obskurné remixy...
Od sladkého tanečného cheesy popu s prvkami filmovej hudby, s retro-prvkami zo 60-tych a 70-tych rokov, cez skladby s raveovými prvkami až po downtempo a trip-hop si eklektickí Saint Etienne vyskúšali takmer všetko... Saint Etienne je jedna z najeklektickejších skupín, ktoré sa vôbec kedy zjavili na hudobnej svete.
Sú vlastne veľmi typickým produktom "samplovacieho" obdobia v tanečnej hudbe, ktoré vyrašilo koncom 80-tych a potom pokračovalo v 90-tych rokoch... a tiež takého toho "novo-psychedelického obdobia", ktoré jednak dokončovalo ortodoxnú acid-houseovú vlnu (ktorá nebola úplne pre všetkých... hlavne kvôli drogám) a duševne nadväzovalo na atmosféru konca 60-tych rokov (Woodstock, Swinging London, hippies) a viedlo k opätovnému rozkvetu kultúry masových hudobných festivalov.
Saint Etienne vznikli v Londýne v roku 1990 pôvodne len ako duo (Wiggs + Stanley) a vydali dva single Kiss and Make Up a Only Love Can Break Your Heart (čo je vlastne cover songu Neila Younga). Až o čosi neskôr (pre singel Nothing Can Stop Us) sa pridala Sarah Cracknell... a stala sa súčasťou skupiny ("the permanent vocalist"). V roku 1991 vydali debutový album FOXBASE ALPHA (1991, Heavenly Recordings), kompiláciu YOU NEED A MESS OF HELP TO STAND ALONE (1993, Heavenly), druhý album SO TOUGH v roku 1993, komerčne veľmi úspešný tretí album TIGER BAY v roku 1994... a potom už vydávali menej často, ale vydávali... (1998, 2000, 2002, 2005, 2012...)
23. mája 2025 Saint Etienne oznámili, že 5. septembra 2025 vydajú svoj finálny album s názvom INTERNATIONAL na značke Heavenly Records.
Z ich strany je to vedomý a naplánovaný "ústup z pozícií". Skupina sa nerozpadá, aj po 35 rokoch spoločného nahrávania stále zostávajú najlepšími priateľmi. Ale nemajú pocit, že by chceli pokračovať navždy a keď už odísť, tak efektne...
Múdrejší budeme teda začiatkom septembra 2025, či to bude naozaj také zabuchnutie dverí, ktoré bude stáť za to... Prvý singel znie tak sviežo, ako keby ani neboli takmer-šesťdesiatnici... (sú narodení medzi rokmi 1964 až 1967).
Glad je prvý singel z nového albumu. Jeho (primárnym) autorom je však Tom Rowlands z The Chemical Brothers (Saint Etienne sa ho spýtali, či nemá niečo "v šuplíku", čo by sa im hodilo) a tie pekné gitarové party (hlavne v refrénoch) hrá Jez Williams, gitarista skupiny Doves...
Album INTERNATIONAL - deklarovaný ako záverečný album Saint Etienne - vyjde 5. septembra 2025.
Ak sa zamotáte do diskografie Saint Etienne, budete mať pocit, že počúvate 6 až 10 odlišných skupín (aj keď nejaký "rukopis" na pozadí tam je). Nie všetko sa vám asi bude páčiť bez výhrad, ale pravdepodobne oceníte tú neuveriteľnú pestrosť. Pestrosť tak pestrú, že občas vlastne ani neboli až tak taneční...
Rozsiahlosť a eklektickosť ich diskografie ďalej rozširuje aj veľké množstvo rôznych remixov (lebo to boli prevažne 90-te roky a remixovanie bolo totálny "hype").
Keďže Saint Etienne boli (prevažne) skupinou 90-tych rokov, nebolo pravidlom, že vždy spievala iba Sarah Cracknell. Tak ako sa využívalo samplovanie, využívali sa aj samplované vokálne stopy (napr. kúsky z dialógov z filmov) alebo tzv. featuringy - hosťovské účinkovanie externých spevákov, ktorí sa skupine hodili... (napr. aj Shara Nelson alebo Tim Burgess z The Charlatans UK a mnohí mnohí ďalší...)
Takýmto príkladom featuringu je aj Filthy - B-strana singla Only Love Can Break Your Heart, v ktorom ako hosť spieva britská raperka Q-Tee.
Filthy (okrem toho, že to bola B-strana singla) nájdete aj na menej známej kompilácii YOU NEED A MESS OF HELP TO STAND ALONE (1993, Heavenly Recordings), ktorá zahŕňala ne-albumové single a ich b-strany z úvodného obdobia skupiny (roky 1990 - 1993).
https://en.wikipedia.org/wiki/You_Need_a_Mess_of_Help_to_Stand_Alone_(album)
Join Our Club bol singel z mája 1992. Trochu pop, trochu club-music... v podstate žánrový mash-up veľmi typický pre Saint Etienne. Very british, very clubby...
Tessa Fleur je Austrálčanka z Brisbane (Queensland).
Jej rodičia sa tiež venovali hudbe (hlavne mama) a Tessa celkovo vyrastala v prostredí, ktoré malo blízko ku kultúre. Ona sama bola na strednej škole pôvodne viac priťahovaná divadlom než hudbou... až po 20-ke (to už bola študentkou na Queensland University) sa viac priklonila k hudbe, začala písať svoje vlastné piesne a vystupovať na "open-mic" akciách v Brisbane a okolí... Žánrovo prepája prvky folku, alternatívneho popu s trochou "americany" (fúzie folku a country).
Jej zameranie je však multidisciplinárne (hudba, film, móda), čo sa prejavuje hlavne na art-vizáži jej videoklipov... Nie je to živelný ("punkový") prístup k tvorbe, skôr tiché zameranie na detail, aby tak vytvorila vlastný svet asociácií, kde všetko do seba zapadá... O sebe tiež hovorí, že nahráva a vydáva skôr pomaly ("slow approach to making music").
Táto "nemodernosť" a "anti-trendovosť" je na nej celkom sympatická. A že je Tessa Fleur na vzostupnej krivke, potvrdzuje aj to, že sa stala finalistkou lokálnej Queensland Music Awards v roku 2024.
Prvý singel vydala v roku 2021, veľmi jej vtedy pomohla aj pozornosť rádiostanice Triple J. Začiatkom novembra 2023 vydala 5-piesňové épéčko TRIAL, na ktorom sú aj staršie single (Death By Black Hole a Avalon).
14. mája 2025 vyšiel singel I'm Alive. Predpokladám, že séria singlov zase po nejakom čase bude rezultovať do ďalšieho épéčka...
Tessa Fleur sa snaží aj čo najčastejšie koncertovať. Jednou zo skupín, s ktorými koncertovala na prelome rokov 2024/25 je austrálsky dream-popový projekt Arbes. Tí vydali 1. novembra 2024 svoj debutový album COUNTERWAYS (2024, Third Eye Stimuli), takže v ostatnom období koncertovali celkom často, aby nový album propagovali...
A ako Tessa Fleur tak aj Arbes sa snažia vytvárať podobnú atmosféru... je teda pochopiteľné, že sa na koncertoch spájajú skupiny, ktorú sú (aspoň približne) z "podobného cesta".
Bowvee (vyslovuje sa pravdepodobne tak isto ako David Bowie) - je indie-popová skupina, ktorú zostavil veľmi mladý (20plus) Nick Bove.
Nick sa vraj narodil do "nomádskej" rodiny, pretože kým sa usadili v Milwaukee (Wisconsin, USA), žili na rôznych miestach v piatich štátoch a na dvoch kontinentoch (ten druhý kontinent je hlavne Južná Amerika a štát Kolumbia... lebo Nick Bove má zmiešaný americko-kolumbijský pôvod). Bowvee už vydali jeden album - COOL GUY - v septembri 2023.
Bowvee sa snažia hrať energickú a optimisticky pôsobiacu indie-rockovú hudbu... niekde v zóne, kde sa pohybujú napr. skupiny Dayglow, Wallows alebo francúzski Phoenix. Teda ten druh hudby, ktorý vo väčších dávkach môže pôsobiť trochu banálne a nie-až-tak-originálne, ale v malých dávkach neškodí a dokonca pobaví...
Bowvee však (našťastie) vďaka svojej mladosti a nevycválanosti ešte vykazujú motiváciu nerobiť piesne úplne "na hladko" a vedia porobiť aj trochu hluku...
Najnovší singel La Croix ("kríž" po francúzsky) naznačuje sympatický vývoj hudby skupiny Bowvee smerom ku plnšiemu a ambicióznejšiemu zvuku (v porovnaní s ich prvým albumom). Singel vyšiel 23. mája 2025.
Solomon Jack Crook je z Nového Zélandu (Auckland, predtým Wellington, ešte predtým Opoutere/Coromandel). Začínal v roku 2015 v rámci každoročnej súťaže Smokefree Rock Quest pre mladých novozélandských hudobníkov... Zaujal vtedy (svojím hlasom aj chytľavými melódiami), ale v tom ročníku 2015 skončil "iba" tretí.
S hudbou začal na strednej škole, keď so spolužiakmi mali kapelu, v ktorej hrávali gitarový indie-pop. Po strednej škole študoval 3 roky odbor Commercial Music na univerzite vo Wellingtone. V tom univerzitnom období aj vydal svoje prvé épéčko (máj 2018, épéčko ABANDON ADOLESCENCE). Hudbe sa venuje profesionálne, vlastní nahrávacie štúdio a poskytuje produkčné a nahrávacie služby...
Singel Too Strung vydal 16. mája 2025.
Medzi hudobných obľúbencov Solomona Crooka patria Adrianne Lenker (zo skupiny Big Thief) a Bon Iver. Niektoré podobnosti by sa dali naozaj nájsť aj pri výbere hudobných postupov (hlavne vokálnych). V istom období Solomon celkom dosť používal auto-tune na deformáciu vokálu (podobne to robieva Bon Iver). V najnovších veciach sa však Solomon vrátil ku civilnejšiemu folkovému výrazu...
Singel Women je ešte novší, vyšiel v júni 2025.
Flopsy´s Dream je pravdepodobne len one-man-show. Mal by to byť Tom Davies z mesta Walsall v Anglicku (blízko pri Birminghame a Wolverhamptone). Tom Davies je aj cestovateľským youtuberom (nájdete ho na YT pod menom GeoWizard).
V tzv. kreditoch ku nahrávkam je uvádzaný aj bubeník, ale zdá sa, že ten nie je členom "skupiny".
Flopsy´s Dream je opäť jedným z výsledkov takzvaného bedroom-popu - svojpomocného nahrávania a mixovania hudby v domácich podmienkach, čo umožňuje vyhnúť sa vysokým nákladom pri využití oficiálnych nahrávacích štúdií (za predpokladu, že dokážete pracovať sami s hudobnými stopami a máte zvládnuté aspoň základné zákonitosti hudobného aranžovania).
Flopsy´s Dream je celkom zaujímavý retro indie-pop ("melodic, dreamy bedroom-pop with a nostalgic sheen"), len nie je jasné, aká je budúcnosť projektu a či vôbec nejaká... pretože hudba asi nie je úplné jadro jeho aktivít. Možno sú aktuálne nahrávky iba výsledkom jednorazovej ambície "veď niečo mám v šuplíku a skúsim to dokončiť a vydať".
Tom Davies však naozaj prekvapil... pozitívne... lebo to nepôsobí amatérsky a hudobná tlač ho aj vychválila. Tie najpochvalnejšie reakcie dokonca porovnávajú jeho hlas s Damonom Albarnom (Blur) a hudbu prirovnávajú k Johnovi Frusciantemu - a to sú všetko veľmi sympatické a cenné referencie, takže chalanisko má byť na čo hrdý...
Piesne sú to vraj staršie... vznikali postupne medzi rokmi 2008 až 2014, s aranžmánmi mu pomohol kamarát, s ktorým Davies kedysi hrával v lokálnej birminghamskej psychedelickej kapele Kinds of Light.
A nevadí vôbec, že piesne nie sú nové, lebo aj ten žáner je vlastne celkom retro... minimálne v rovine zvuku... veľa tam robia tie klávesové zvuky, ktoré pripomínajú tzv. "hammondky".
Épéčko PLEASANT PUDDING vyšlo cez Podge Records na konci júna 2025 a nájdete ho aj na YT alebo tuto na bandcampe:
https://flopsysdream.bandcamp.com/album/pleasant-pudding
Velvet Trip je tanečno-psychedelický projekt Zeppelina Hamiltona z Austrálie (Sydney), ktorý má (minimálne čiastočne) aborigénske korene... aj keď na fotkách vidím dvoch ľudí.
Väčšina songov má aj spoluautora (Clayton Allen) a to môže byť tá druhá osoba na fotkách... V niektorých zdrojoch je teda Velvet Trip uvádzané ako duo... NME v septembri 2022 dokonca uvádza "the Sydney psych-rock trio" a na fotke sú naozaj traja chalani... Koncertná zostava Velvet Trip je vraj 4-členná. Najlepšie bude sa zatiaľ vyjadrovať o Velvet Trip ako o "hudobnom projekte", ktorého ústrednou postavou je Zeppelin Hamilton. Ostatné nie je úplne pevné...
Ich hudobná história nie je tiež úplne jasná (je to Austrália... sú od nás dosť ďaleko), ale ak sa mám držať ich bandcampu, tak prvé nahrávky zverejenili koncom roka 2018, menšie formáty (single a épéčká) v rokoch 2019 a 2022 a potom v priebehu roka 2023 už postupne vychádzali single, ktoré potom rezultovali do debutového albumu HARMONY BLOOMS, ktorý vydali vo februári 2024.
Hrajú veľmi sympatickú, náladovo-funkujúcu hudbu, naozaj dosť slnečnú, optimistickú a up-beatovú až tanečnú... v minulosti aj trochu psychedelickú (inšpirovanú 60-tymi rokmi), teraz skôr popovú...
https://velvettrip.bandcamp.com/album/glimmers-ep-2
5-piesňové épéčko GLIMMERS vyšlo začiatkom marca 2025, The Bends je singel, ktorý z neho vyšiel začiatkom mája 2025.
Nezdá vám to byť podobné ako Young Folks od Peter Bjorn and John? Tí Škandinávci tie svoje "popiny" robia podobným spôsobom...
Sigrid Solbakk Raabe je z Nórska. Ešte nemá ani 30 rokov...
Od siedmich rokov začala s hrou na klavíri a od 13-ich spievala, ale najprv sa pripravovala na bežné zamestnanie, lebo neverila, že by sa jej hudobná kariéra mohla zadariť. Teraz má za sebou už dva albumy (v rokoch 2019 a 2022, oba cez Island Records) a rastúcu popularitu v Nórsku, v UK a tiež v Austrálii.
Svoju prvú pieseň napísala, keď mala 16 rokov... ale pod tlakom. Jej brat (ktorý je tiež hudobník) jej povedal, že "už musí konečne prestať s tými cover-verziami Adele" :-) Keď mala 17 rokov, založili si so sestrou Johannou svoju prvú kapelu...
V roku 2017 vydala svoje debutové épéčko. V roku 2018 vyhrala anketu odborníkov z hudobnej branže BBC Music Sound of 2018 a to bol pravdepodobne najdôležitejší prelom v jej kariére. Potom už išla celkom razantne hore.
Aktuálne (v prvej polovici júla 2025) vydala singel Jellyfish.
Lust For Youth z Kodane je dánsko-švédske elektronické duo (Hannes Norrvide and Malthe Fischer). Pôvodne však Lust For Youth začal ako sólový lo-fi cold-wave projekt Hannesa Norrvida. Vo dvojici potom (Fischer sa pridal v roku 2013) došlo k žánrovému posunu k minimalistickej elektronickej hudbe, ktorá čerpá z viacerých zdrojov... a tiež k posunu k čistejšiemu (menej garážovému) zvuku. Albumy v rokoch 2014 a 2016 vydali dokonca ako trio (plus tam bol s nimi Loke Rahbek).
Postupne ich tvorba smerovala viac k popu a ambientu... Bolo v nej čoraz viac melódie a v ostatnom období aj čoraz menej beatov... Ich sound sa postupne odľahčoval až do tej miery, že ich začali označovať ako "synth-pop" (čo podľa mňa ich až tak nevystihuje).
V roku 2019 vydali album LUST FOR YOUTH (2019, Posh Isolation).
Croatian Amor je sólový elektronický projekt Dána Lokeho Rahbeka (áno, toho, ktorý kedysi hrával s Lust for Youth). Rahbek od roku 2009 prevádzkuje aj label Posh Isolation cez ktorý umožňuje vydávať množstvu škandinávskych experimentálnych elektronických hudobníkov... (ups... činnosť labelu bola ukončená vo februári 2025).
Album, ktorý je výsledkom staro-novej (trojčlennej) spolupráce medzi Lust for Youth a Croatian Amor sa volá ALL WORLDS a vyšiel 7. marca 2025 na Sacred Bones Records.
Singel Dummy (ktorý avizoval vydanie albumu) vyšiel na konci januára 2025.
Nowhere z albumu ALL WORLDS (2025, Sacred Bones)
Lights in the Center z albumu ALL WORLDS (2025, Sacred Bones)
Panda Bear - autor a multiinštrumentalista Noah Lennox - je predovšetkým jednou štvrtinou eklektického hudobného združenia Animal Collective. Ale veľmi zaujímavá je aj jeho sólová tvorba (pre mňa osobne aj o niečo stráviteľnejšia než Animal Collective).
Vyrastal v Baltimore (USA), ale už viac ako 20 rokov žije v Európe (Lisabon). Tvrdí, že mu viac vyhovuje európsky spôsob života.
Od 8 rokov sa učil hrať na klavíri, neskôr aj na čelo... Noah má celkom zaujímavý hlas a už ako dieťa spieval (tenor) v školskom zbore...
Vydal 7 (až 9) sólových albumov (dva albumy v spolupráci s kolegom Aveyom Tareom), zatial ostatný SINISTER GRIFT vyšiel 28. februára 2025 cez Domino Recording. Je to jeho najpopovejší a najoptimistickejší album zatiaľ.
Singel Praise je z konca februára 2025.
Zatiaľ najlepší pojem, ktorý popisuje jeho tvorbu, je "avant-pop". V minulosti (v jeho starších veciach) bolo cítiť veľa chill-wave a dubu... v novších veciach je viac exotických (karibských) rytmov...
Tým, že na novom albume je menej experimentovania, SINISTER GRIFT lepšie obnažuje to, že Panda Bear je výnimočne nadaný skladateľ. Takmer každá skladba na SINISTER GRIFT pôsobí, akoby mohla byť napísaná kedykoľvek za posledných 50 rokov. Mnohé jeho postupy (hlavne vokálne viachlasy a harmónie) vedia pripomínať "klasiku" z 50-tych a 60-tych rokov...
Záverečný (viac ako 6-minútový) song na albume Elegy for Noah Lou je tak minimalistický a folkový, až sa zdá, že Panda Bear dozrieva niekam do ticha a esenciálneho pesničkárstva... tá forma je tak prekvapujúco priamočiara, strohá, že sa dá predpokladať, že v mladšom veku by Panda Bear do nej napchal ešte množstvo ďalších zvukových vrstiev a polyrytmických stôp. V podmaze tam síce cvrlikajú klávesy, ale v porovnaní s tým, ako Panda Bear dokázal prehusťovať svoje aranžmány v minulosti, je to vlastne len ľahká pavučinka...
Ends Meet z albumu SINISTER GRIT (2025, Domino)
Panda Bear nahrával nový album s kolegon Deakinom (členom Animal Collective) vo svojom lisabonskom štúdiu... Na nahrávaní albumu sa zúčastnili aj Avey Tare a Geologist, čím sa SINISTER GRIFT stáva jeho prvým sólovým albumom, na ktorom účinkujú všetci štyria členovia Animal Collective; plus tiež Lennoxova partnerka, Rivka Ravede zo skupiny Spirit of the Beehive. Gitarové sólo v skladbe Defense si zahral Cindy Lee - bývalý spevák a gitarista kanadskej bývalej skupiny Women (ktorý v roku 2024 sólovo vydal jeden z najlepších albumov toho roka).
SINISTER GRIT je zatiaľ najmenej experimentálny a najprístupnejší album "vo vesmíre Animal Collective".
Venom´s In z albumu SINISTER GRIT (2025, Domino)
Dánska gitaristka ML Buch vydala v októbri 2023 svoj druhý album SUNTUB (2023, 15 love). Bol to rozsiahly 15-piesňový dvojalbum. Napriek tomu z nahrávacích sessions zostal ešte nejaký extra materiál... Preto na konci roka 2024 (pár dní pred Vianocami 2024) vydala 6-piesňové inštrumentálne épéčko SUNTUB EXTRAS - štúdiové zbytky z nahrávania album SUNTUB. Takže takzvané "extras", resp. "unreleased"... v tomto prípade len inštrumentálne (bez vokálov).
Svet atmosférických elektrických gitár a vrstvených vokálov a hľadania nových nástrojových spôsobov expresie. V tomto zmysle je možné vnímať ML Buch ako experimentálno-ambientnú gitaristku...
Album SUNTUB vyvážene osciloval medzi pesničkovosťou a snovými "hudobnými plochami". Ak toto sú nejaké skice piesní, ktoré sa mohli dostať na album SUNTUB, potom celý album by bol o niečo viac o voľnejších hudobných plochách než o piesňovej forme... je možné, že aj preto boli tieto "polotovary" z dramaturgie albumu vyradené...
Produkčne sú tie tracky zjavne nedoprodukované, nedokončené, pretože okrem vokálov tam chýbajú aj iné nástroje... Poslucháči to však majú radi, lebo to evokuje princíp "lost tapes"... skryté poklady, ktoré sa našli v zaprášenom rohu... Je to aj z marketingového hľadiska celkom dobrý ťah... živiť nejaké mytológiu okolo pôvodného albumu... nestojí to veľa a efekt (minimálne pre verných) to má celkom značný.
ML Buch používa 7-strunovú baritónovú gitaru, prednahraté gitarové slučky a tiež rôzne elektronické "virtuálne gitary". Vokály nahráva na rôznych miestach... často sú nahraté s aute alebo v rôznych šatniach či kúpeľniach...
Sway Walking z épéčka SUNTUB EXTRAS (2024, self-released)
Suncrumb Trail, Staging z épéčka SUNTUB EXTRAS (2024, self-released)
Halfdark, Slow Blinking z épéčka SUNTUB EXTRAS (2024, self-released). Tento track prináša zvuk, ktorý je charakteristický skôr pre Robina Guthrieho (Cocteau Twins).
Épéčko SUNTUB EXTRAS prísni recenzenti považujú za pomerne zbytočné, lebo neponúka žiadny nový pohľad na ML Buch... Pre pravoverných fanúšikov však určite predstavuje zaujímavý voyeristický vhľad do zákulisia prípravy albumu SUNTUB, lebo väčšina laikov si zvyčajne nevie predstaviť strasť pochybností a váhania, ktoré nakoniec vedú k finálnej dramaturgii albumu... Častokrát práve veci "vyhodené" sú tie, s ktorými sa umelec vlastne najviac natrápil, pretože buď nejako vzdorovali dokončeniu alebo sa počas prípravy albumu dostali mimo zamýšľaný kontext. Škrtať a vyhadzovať nie je asi jednoduché pre nikoho, ale vždy sa niečo musí obetovať...
OK, určite platí, že "bonusové" épéčko SUNTUB EXTRAS neprebije svojím zvukom alebo originalitou pôvodný album SUNTUB, minimálne je však zaujímavým pohľadom "do kuchyne" tvorby a nahrávania...
Solid je ešte malá ukážka z pôvodného albumu SUNTUB (2023, 15 love).
