Po veľmi dlhej dobe (pozri napr. veľmi dávne diely 09 a 28) vznikla príležitosť vrátiť sa k rubrike "videoklipy", ktorá sa zameriava skôr na vizuálnu stránku hudobnej pop-kultúry.
V rubrike sa zaoberáme videoklipmi, ktoré je možné (z formálneho alebo tematického hľadiska) vnímať ako podobné alebo spadajúce pod jednu kategóriu...
Tentoraz som si vybral tému "sťahovanie".
Sťahovanie je, samozrejme, v realite hrozná patália. Veď nie nadarmo sa hovorí, že "radšej dvakrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať". Tiež nemám sťahovanie vôbec rád, ale život to z času na čas prináša...
Sťahovanie však má aj (ako všeobecný kontext) v sebe silnú symboliku... Väčšinou predstavuje koniec niečoho (či už nútený alebo naplánovaný) a zároveň začiatok niečoho iného. Preto v sebe obsahuje nostalgiu, ba dokonca dosť veľkú dávku nostalgie. A téma, s ktorou sa spája veľa emócií a sentimentu je vždy témou vďačnou pre umelecké spracovanie... (pripusťme, že indukovanie emócií je najdôležitejším dôvodom pre vznik videoklipu... "prilepiť" k songu emócie, ktoré sú následne využité pre marketing).
Emocionálny kontext je jasný... A teraz je otázkou, ako sťahovanie obrazovo spracovať. Lebo sťahovanie sa je vlastne dosť chaos a nebýva to ani vizuálne práve pekný pohľad... všetky tie krabice s nápismi hrubou fixkou... že KUCHYŇA... SKLO... ZIMNÉ OBLEČENIE... KANCELÁRIA... DAŇOVÉ DOKUMENTY... KOZMETIKA... KNIHY... CÉDÉČKA... HRAČKY...
Ale chaotické sťahovanie sa naozaj dá vizuálne zobraziť, ak SŤAHOVANIE zameníme za VYSŤAHOVANIE (tzn. ODCHÁDZANIE alebo VYPRÁZDŇOVANIE). Hmmm, takto by to šlo...
Takto sa dá sťahovanie zobraziť cez "vyprázdňovaciu" fyzickú akciu a ešte sa tým aj zosilní ten pocit nostalgie, zobrazenej symbolickým obrazom "niečo tu bolo a už nie je"... alebo "aha, tu niečo práve teraz končí".
Dva videoklipy (dva tvorivé tímy) z ostatných mesiacov na to išli práve takto. Ukázali sťahovanie a zmenu cez to, ako sa nejaký priestor vyprázdňuje. A obom tímom ich prístup dokonca umožnil čo najviac znížiť produkčné náklady, pretože oba videoklipy sú natáčané statickým setom... pevne umiestnenou kamerou, ktorá sníma scénu.
Prvý klip v sebe obsahuje strihy, ale v zásade len na to, aby sa z nejakého kontinuálneho časozberu vybrali relevantné pasáže (situačné vhľady do priebežného deja)... kamera je stále statická. Druhý klip sa mi javí (ak som dobre pozeral) ako "one shot", tzn. natočený "na jeden záber"*. Čo je, samozrejme, o niečo väčšia frajerina ako strihať... Ale napriek tomu mi prvý klip pripadá intenzívnejší a autentickejší... Do veľkej miery je to tým, že sťahovanie v ňom priamo realizujú 4 členovia kapely a režisér klipu si ustrážil aj to, aby ich akcie a pohyb v priestore boli veľmi prirodzené a autentické. Pri prvom klipe naozaj máme pocit, akoby sme boli voyeri reálne prebiehajúceho vysťahovania, ktoré sledujeme "epizodicky", vo fragmentoch z dlhšieho časového úseku.
* Pri druhom videoklipe sa nedá vylúčiť ani skladanie (vrstvenie) obrazu - nie je vylúčené, že Jenn Wasner spievala a hrala pred green-screenom a sťahovacia akcia bola natáčaná úplne samostatne - bez speváčky. Následne boli obrazy spojené...
Druhý klip (hoci "one shot") pôsobí o dosť formalistickejšie, sterilnejšie... a pomerne strnulo... pretože osobám, ktoré sťahujú v tomto prípade akoby chýbala autenticita (a tvár/identita)... Nepôsobia ako ľudia, ktorí niekde žili a teraz odchádzajú, ale pôsobia skôr ako keby boli nejakou neosobnou silou, ktorá spôsobuje vyprázdňovanie (je to podporené aj tým, že sú oblečení identicky, akoby v nejakej "uniforme")... Možno to tak aj bolo myslené, možno tak znázorňujú (materializujú) len nejaký vnútorný proces tej autorky a speváčky. V druhom klipe je práve speváčka v popredí, sťahovanie sa deje až v druhom pláne, na pozadí (za jej chrbtom)... to je princíp FIGÚRA/POZADIE. V prvom klipe je sťahovanie priamo hlavným hrdinom.
Druhý tvorivý tím to mal o kúsok ťažšie, pretože Flock of Dimes je jedno-osobový projekt (len Jenn Wasner)... aj tam sa dalo k veci pristúpiť tak, že ona by vynášala veci a nespievala by a neobsluhovala by nástroj vôbec... Ale vznikali by tam komplikácie... lebo gauč len s dvomi rukami proste nevynesiete... Predpokladám, že z toho obmedzenia v tom druhom prípade "vykorčuľovali" práve takto. Cez využitie dvoch plánov (dvoch úrovní) scény.
Prvý klip považujem za zaujímavejší a autentickejší... výhodou je prirodzené svetlo, scéna, ktorá pôsobí ako reálne obývaný a používaný priestor... a kľúčovou veľkou výhodou bolo, že režisér mohol priamo použiť 4 členov skupiny Spacey Jane a viesť ich nielen k tomu, aby realizovali "scenár"/príbeh... ale viedol ich aj k tomu, aby medzi sebou interagovali spôsobom, na základe ktorého môžeme mať pocit, že sme tajnými pozorovateľmi reálneho sťahovania - ak si teda chceme realitu idealizovať do tej miery, že hudobnú skupinu chceme vnímať ako akúsi "komunitu", ktorá nielen hrá, ale aj žije spoločne. Nie je to pravda (väčšinou), ale ten symbol "spoločenstva" je silný a máme ho radi... lebo človek je "spoločenské zviera".
Zaujímavým momentom v prvom videoklipe je tiež záverečná obsahovo-vizuálna "bodka", keď skupina ponecháva v opúšťanom priestore jeden interiérový kvet v sklenenej váze, ktorý po záverečnom zatvorení dverí ešte zostáva osvetlený prúžkom svetla... predpokladám, že to má pripomínať názov piesne (How to Kill Houseplants)... niečo v tom pôvodnom priestore zostáva (akoby zabudnuté) a postupne zomrie... tak, ako naše spomienky na nejaké obdobie postupne zomrú (stratia sa, vyblednú). Alebo to možno znamená to, že na tom starom mieste aj tak vždy niečo zo seba nechávame, niečo z nás tam zostáva... To sa dá, samozrejme, vykladať rôzne...Ten prvý klip síce pôsobí civilnejšie a menej štylizovane, ale v podstate (paradoxne) je nakoniec o kusisko intenzívnejší v symbolike...
Prvý klip (od skupiny Spacey Jane) dnes teda u mňa vyhráva, druhý klip je slušný štandard... K prvému sa budem občasne aj vracať, k tomu druhému asi len náhodne (ale súvisí to aj s tým, že singel Long After Midnight považujem v diskografii Flock of Dimes za podpriemerný).
Spacey Jane sú austrálske indie kvarteto zo Západnej Austrálie (z blízkosti Perthu)... a nie je úplne veľa skupín zo západnej časti Austrálie, väčšina (aspoň tých známejších) je z juhovýchodného pobrežia Austrálie (z oblastí okolo Melbourne a Sydney). Perth (zdá sa mi) nie je úplne typické kultúrne centrum Austrálie...
Spacey Jane vznikli v roku 2016, v rokoch 2017 a 2018 vydali svoje prvé épečká, v roku 2020 prvý album, v roku 2022 druhý album (aj v tomto blogu sme si ho predstavili) a v roku 2025 tretí album...
Album IF THAT MAKES SENSE vyšiel nedávno - 9. mája 2025 cez Concord Records.
Singel How to Kill Houseplants vyšiel na konci februára 2025.
Flock of Dimes je sólový projekt Jennifer Wasner, ktorá je predovšetkým jednou polovicou indie dua Wye Oak. Jenn Wasnerová je z Baltimore (Maryland, USA). V budúcom roku bude mať 40 rokov...
Wye Oak mali/majú dosť nejednoznačný štýl, v ktorom je (indie)rock, (indie)pop aj (indie)folk... Vznikli v roku 2006, prvý album si vydali sami v roku 2007 a od roku 2008 podpísali zmluvu s Merge Records a vydávali už cez nich.
Jenn Wasner mala šťastie, že ju k hudbe šikovne priviedla jej matka... Už od piatich rokov sa učila hrať na klavír, od cca dvanástich rokov ju mama učila hrať na gitaru... Ale nebolo všetko len idylická "prechádzka", jej rodičia bojovali so závislosťami, duševnými problémami a nedostatkom financií. Istý "bohémsko-umelecký" základ, ktorý bol Jenn v útlej mladosti poskytnutý, však dokázala v dospelom veku produktívne zužitkovať...
Okrem vlastného projektu Flock of Dimes Jenn Wasner vystupovala (ako účasť koncertnej zostavy) aj s Dirty Projectors a Bon Iver, je členkou príležitostného dua Dungeonesse a venuje sa aj hudobnej produkcii (napr. produkovala album Madeline Kenney, ktorý vyšiel v roku 2023). Pod menom Flock of Dimes vydala zatiaľ dva albumy (v rokoch 2016 a 2022), tretí je pripravený na vydanie...
Singel Long After Midnight vyšiel na konci júla 2025 a ohlasuje nový album - THE LIFE YOU SAVE - ktorý vyjde 10. októbra 2025 na labeli Sub Pop.
Zneužijem túto situáciu na malú odbočku (mimo hlavnej témy tohto dielu). Pozrieme sa ešte na Wye Oak a na jedno ich konkrétne obdobie, ktoré významne pomohlo k budovaniu ich mena.
Koncom februára 2011 ohlásili Wye Oak vydanie svojho tretieho albumu CIVILIAN (2011, Merge Records / City Slang) a zverejnili prvý singel z albumu (rovno titulný track Civilian), v apríli 2011 vyšiel singel Fish a v septembri 2011 singel Holy Holy. Samotný album (ktorý bol prelomovým z hľadiska ich kariéry a globálnej popularity) vyšiel v marci 2011. Podľa ankety hudobného portálu The A.V. Club bol CIVILIAN albumom roka 2011.
V roku 2021 vyšla jeho reedícia v súvislosti s 10. výročím jeho pôvodného vydania... v podobe zberateľského setu dvoch CD, pričom na druhom CD (ktoré malo názov CUT ALL THE WIRES: 2009–2011) sú zaradené demá a out-takes, ktoré vznikli v období prípravy a nahrávania albumu CIVILIAN.
Civilian - singel Wye Oak z februára 2011.
Album CIVILIAN (2011, Merge) bol naozaj dosť zaujímavý album (hlavne svojím zvukom). Oplatí sa k nemu občasne vracať.
Dogs Eyes z albumu CIVILIAN (2011, Merge)
No Words z výberovky predtým nevydaných songov, ktorá bola pripojená ako bonus k zberateľskej reedícii albumu CIVILIAN (2011/2021, Merge).
Replacement z výberovky predtým nevydaných songov, ktorá bola pripojená ako bonus k zberateľskej reedícii albumu CIVILIAN (2011/2021, Merge).
