Dlho sme už nemali rubriku "cover me", že?
A dnes sa pozrieme na zriedkavý príklad akoby reverzného (opačného) postupu...
Coverovať sa má hit, úspešná a (všeobecne) známa pieseň. Vtedy to dáva zmysel. Dosť často sa teda stáva, že alternatívne kapely urobia cover nejakého masovo známeho popového (resp. mainstreamového) songu.
https://www.youtube.com/shorts/urd8Rf87wbM
Dea Matrona hrajú Murder On The Dancefloor (pôvodne Sophie Ellis-Bextor)
Či už preto, že je to ich "guilty pleasure" alebo s cieľom, aby ho nejakým spôsobom dekonštruovali a rozvrátili či "poničili" jeho popový charakter (takto napr. Sonic Youth svojho času coverovali Madonnu).
Alternatívne covers maistreamových vecí balansujú na tenkej hrane medzi bezuzdnou radosťou a zámerným rúhaním. Niečo, čo je všeobecne známe, sa použije v novej (alternatívnej) podobe. To dáva zmysel... ale v opačnom garde? Môže to fungovať? Môže človek z hudobného "mainstreamu" zmysluplne coverovať song, ktorý je pôvodne alternatívny (nekomerčný)? Komu to čo dá?
A ak Davida Gilmoura (Pink Floyd) - pri všetkej úcte k jeho schopnostiam a k historickému odkazu jeho domovskej skupiny - budeme zjednodušene považovať za hudobný mainstream alebo klasickú (= masovú) hudobnú pop-kultúru 20. storočia, potom to, že sa Dave Gilmour rozhodol coverovať "alternatívu" je niečo, čo sa vidí veľmi zriedkavo... lebo songy z alternatívy majú (oproti mainstreamu) zväčša značne ohraničený poslucháčsky zásah. Sú málo známe, resp. sú málo známe mainstreamovému publiku...
Takže ak ste mainstream a vyberiete si na coverovanie song od alternatívnej skupiny, znamená to predkladať svojmu (masovému) publiku de facto neznámu vec... Vlastne je to teda dobročinnosť a "popularizácia". A zároveň popretie princípu cover-verzie.
Od všeobecne známeho k "originálne inému"
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že coverovanie dáva viac zmysel vtedy, keď si vyberáte známu vec... najlepšie nejaký hit. Aby ľudia pochopili a ocenili "pozmenenie" musia mať predsa dostatočne napočúvaný originál.
Coverovanie je hra rozdielov... a keď teda niečo nepoznám, ako si užijem odlišnosti oproti originálu? Ak je pre mňa pieseň úplne nová, je pre mňa nová v akejkoľvek interpretácii...
Preto sa (všeobecne povedané) coverujú prevažne notoricky známe piesne... Zážitok z cover verzií vzniká z inakostí, z toho, že pieseň, ktorú ste počuli už takmer "miliónkrát", náhle počujete interpretovanú "trochu inak" alebo dokonca "výrazne inak".
Z tohto pohľadu je rozhodnutie Davida Gilmoura nielen sympatické z hľadiska hudobného remesla, ale aj z hľadiska kultúrno-edukatívneho, lebo som si na stopéro istý, že mnohí poslucháči (ani na Západe, na Slovensku už vôbec nie, lebo originál mal skôr len lokálny dosah) doteraz netušia, že ten song je prevzatý... (ak si teda neštudovali "credits" na obale albumu).
Na začiatku septembra 2024 vydal David Gilmour svoj šiesty sólový album LUCK AND STRANGE (2024, Sony Music). Between Two Points (pôvodne od The Montgolfier Brothers) bol druhý singel z albumu - vyšiel v polovici júna 2024.
Tu v live verzii:
A tu David Gilmour (aspoň čiastočne a stručne) vysvetľuje, prečo si vybral práve tento song a niečo málo zo zákulisia jeho nahrávania... (dajú sa zapnúť titulky v angličtine).
Anglické duo The Montgolfier Brothers boli Mark Tranmer (GNAC) + Roger Quigley (Lovewood). Malo krátke trvanie... príležitostné britské duo fungovalo len v období 1999 - 2005. Vydali tri albumy v rokoch 1999, 2002 a 2005.
Mark Tranmer, hudobník a hudobný producent, bol súčasťou väčšieho množstva hudobných projektov a hudobných spoluprác - napr. GNAC (vyslovuj "ňak"... ako v slove cognac), The Montgolfier Brothers, Vetchinsky Settings, Wingdisk, Bad Dancers Collide, Mark Tranmer & Alessandra Celletti.
Všetky hudobné projekty Marka Tranmera nájdete napr. tu:
https://marktranmer.bandcamp.com/
V máji 1999 vyšiel ich prvý album SEVENTEEN STARS cez Vespertine Records (v roku 2000 znovuvydaný na značke Poptones Records - label, ktorý založil Alan McGee, po tom, čo ukončil činnosť Creation Records).
Nie všetkým sa album SEVENTEEN STARS páčil. Na rateyourmusic.com ešte stále visí recenzia, v ktorej sa o albume píše cca toto: "jeho efekty kolíšu medzi príjemnou ospalosťou a nepríjemným pocitom nudy".
Je to pomalá, melancholická hudba... viem si predstaviť, že to nevyhovuje každému. My (milovníci alternatívnej hudby) sme ju však "sjížděli" už od cca rokov 2000/2001.
Toto nie je vhodný priestor na kritiku, negativizmus a podpichovanie. Nová interpretácia Between Two Points je poňatá veľmi striedmo a vkusne. Vznikol opäť raz kus dobrej hudby. Myslím, že použitie harfy a ženský vokál pieseň osviežili... aj keď... úprimne... vokálny prejav Romany Gilmour je technikou síce v poriadku, ale je trochu plochý a bez výrazu. Autor Mark Tranmer sa vyjadril, že nová verzia je síce odlišná, ale zachováva ducha piesne. David Gilmour sa zase vyjadril, že nerozumie, prečo sa (ten pôvodný) song nikdy nestal hitom.
Takže všetko je v poriadku... aj zdvorilosti boli vymenené. Ale aj tak by som chcel povedať, že pôvodná verzia (vydaná v roku 1999) je z môjho pohľadu o kusisko intímnejšia a "atmosférickejšia" (plnšia atmosféry) hoci zvukovo určite sparťanskejšia... Ale kto chce počuť pinkfloydovskú gitaru, zborové back-vokály a zložitejšie bicie, bude asi preferovať novú verziu.
Hrať len to najnutnejšie
A v tomto ja vidím veľkú výhodu tzv. "alternatívy" (a už tradičnú výhodu alternatívy) - že sa neboja hrať iba to nevyhnutne nutné (aj keď verím, že by tam dokázali "napchať" viac hudobného remesla). Že v alternatíve je často na prvom mieste atmosféra a samotná kompozícia... a nie hudobnícke skills. Napríklad sa v alternatíve len veľmi veľmi zriedkavo stretnete s gitarovým sólom... Gitarové sólo je (v alternatívnom svete) rušivý ego-trip.
Ako som povedal, nie je to výčitka voči nikomu... David Gilmour hrá svojím typickým spôsobom a robí to dobre... všetci tam hrajú to, čo majú... udržali to vo veľkej striedmosti. Hrajú bez exhibícií, podriadili sa piesni. Len v podstate ani toto nie je nevyhnutne potrebné, ani táto široká (a disciplinovaná) zostava nie je potrebná. Lebo tá pieseň je napísaná tak, že sa vie predviesť, vie sa rozžiariť a vie "pustiť šťavu" aj pri omnoho zoštíhlenejšom nástrojovom obsadení. A to práve nám predviedol ten minimalisticky zahratý originál z roku 1999. Ťažko sa ho dá zjednodušiť viac...
Coverovanie nie-hitu. Má to zmysel?
Coverovať pieseň z alternatívnej priehradky pre široké publikum, je trochu bizarnosť, lebo len ohraničená "bublina" ju pozná. Ale nás "z alternatívy" môže (a naozaj aj trochu zlomyseľne!) tešiť náš náskok, pretože my... my sme Between Two Points mali radi už v roku 2000, teda nejakých 23 rokov predtým, kým sa niekto odhodlal ho coverovať "pre všetkých".
Hej... sme vpredu. Sme predvoj :-) Niekedy máme náskok aj niekoľko desaťročí.
Viem, že je otravné počúvať 3x to isté, ale keby ste ešte mali záujem o videoklip, tak tu je:
A ešte jedno doplnenie. V priebehu roka 2025 (koncom júna 2025) vyšla výberovka (14 piesní) THINK ONCE MORE - A JOURNEY WITH THE MONTGOLFIER BROTHERS cez vydavateľstvo Needle Mythology Ltd.
Z nej jedna ukážka - The First Rumours of Spring.
