No... takže ďalší nekrológ. Tentoraz slovenský.
A už dlhšie som chcel pridať diel výhradne so slovenskou hudbou, ale nevedel som, ako to urobiť. Resp. či to vôbec urobiť.
Lebo písať o slovenskej hudbe a vyberať slovenskú hudbu, to nie je len tak. Lebo načo nosiť drevo do lesa a sovy do Atén, keď mnohí z vás (možných čitateľov) viete o téme viac. Hudobníkov poznáte osobne, ste kamaráti, ste príbuzní, ste s nimi v intenzívnom kontakte (napr. aj cez sociálne siete), chodievate na koncerty, na festivaly... a niekto tu bude drzo vypisovať čosi, čo bude len také vlažné a nie relevantné a vôbec nie aktuálne. Čo by som k téme „slovenská hudba“ alebo dokonca „slovenská alternatívna hudba“ mohol pridať viac, než čo všetci (alebo mnohí) viete? Čo by som mohol pridať viac, než čo ste si už dávno prečítali niekde inde? Alebo dokonca zažili niekde inde? Aj preto som sa slovenskej hudbe na tomto mieste skôr vyhýbal...
Ale teraz prišla príležitosť. A ani sa nedá povedať, že úplne nečakane. Lebo hoci sme na diaľku držali palce, tak sme si uvedomovali, že z rakoviny pankreasu ešte nikto nevyviazol živý. A ešte jednu vec sme vedeli... že to býva rýchle.
6. júla 2019 ešte koncertoval.... Ale zázrak sa nekonal ani v tomto prípade. V stredu 14. augusta 2019 večer zomrel (vo veku len 46 rokov) spevák a gitarista skupiny HEX, Peter Dudák... Ďuďo.
A sme sami...
Musím sa priznať, že som HEX zase až tak systematicky nepočúval. Mal som takú rámcovú predstavu, čo hrávajú a vydávajú. Často ich hrávalo Rádio Ragtime (keď ešte existovalo) a následne Rádio FM, neboli neprijateľní (nehrateľní) ani pre komerčnejšie rádiá, takže som nemal ten neurotický tik, že musím špeciálne po nich „pátrať“, aby mi niečo neušlo... Naopak, mohol som mať ten luxusný pocit, že „veď ten HEX tak nejako ku mne vždy príde, lebo mi ho niekto proste naservíruje“. Navyše bola to slovenská kapela, nemusel som si prehľadávať všelijaké čudné zahraničné zdroje, fanziny a portály.
Ale pamätal som si niektoré skladby (Vetroň, Nikdy nebolo lepšie), pamätal som si niektoré fragmenty textov.
Príbeh sa končí.
Opona padá.
Linda má iné meno rada.
Maťo skrúšený,
komu teraz uverí... (Maťo a Linda)
Zatiaľ nik netuší, že môj problém bol
vskutku závažný.
S priateľkou som sa nezhodol,
tak som ju zavraždil.
A tak si letím, míňam poschodia ako pelikán.
Dúfam, že to dnes rozchodím,
možno ma rozcvičia. (Vetroň)
Začínali spoločne skúšať v roku 1989 a koncertovali od roku 1990. Ja som ich mal spojených práve so zmenou režimu. Boli pre mňa akoby „zástupcom“ všetkých tých nových kapiel, ktoré sa okamžite vyrojili v nových časoch, po kolapse predošlého utopického spoločenského zriadenia. Keby ma boli v noci zobudili a položili mi otázku „Vymenuj nejaké slovenské kapely po roku 1990“ bol HEX vlastne prvá voľba. A bolo to dobre, že chalanom takto „sadol timing“, pretože refrén „drogová zááávislosť je úúúžasnááá“ by bol asi len ťažko prešiel cez komunistického cenzora.
Hrali fajn (myslím inštrumentálne výkony), Ďuďo mal barytón zaujímavej farby... aj keď ja osobne som mal pocit, že to čo mám v hudbe rád, si viem nájsť v tvorbe iných kapiel (skôr zahraničných) v ortodoxnejšej či dotiahnutejšej podobe. Priznám sa dokonca, že niektoré ich piesne som nemal rád (1, 2, 3, dobrý deň alebo Som on, snežný pluh), ale zase nie až tak, aby som vypínal.
Ani veľmi neriešim, či alternatíva alebo nie... jasné, že teda nie, aj keď na úplnom začiatku boli určite inšpirovaní tým, čo sa dialo vonku, hlavne na britskej nezávislej scéne (Tam, kde slnko spí je dosť britské... niečo ako pokus o „manchester sound“ alebo pokus o niečo ako Ned’s Atomic Dustbin alebo Jesus Jones... vrátane štylizácie klipu... také tie - v tej dobe typické - nájazdy kamerou zhora a rotácia obrazu a voľné psychedelické košele a dlhé vlasy...). Boli asi takým prvým vlajkonosičom indie-rocku (indie-popu) na Slovensku (ak pripustíme, že indie-rock na Slovensku existuje). Možno na začiatku mali viac hudobných ambícií ohľadom štýlu, neskôr si našli svoje (asi aj pohodlné) miesto hlavne ako „goodfeeling“ party kapela, resp. koncertná kapela bez zbytočných experimentov a prekvapení. Publikum sa bavilo, nekrčilo zbytočne nos.
A potom postupne, ako boli dospelejší a dospelejší a ako si mladí nachádzali nových obľúbencov, spolu so svojím zrejúcim publikom hladko vplávali do „adult oriented“ mainstreamu... Mám dojem, že po celý čas svojej kariéry oslovovali (oslovujú) skôr publikum, ktoré si potrpí skôr na texty, než na originalitu hudby. (Ja to mám naopak.)
Ale Priatelia od bobrej rieky je (pre mňa) top od HEXu. Absolútny top. Pre mňa to je pieseň, ktorá v ich tvorbe čnie ďaleko nad všetkými ich ostatnými. Znesie aj tie najprísnejšie moje (a možno aj objektívne) kritériá na „alternatívny hit“.
To je jedna krásne zaranžovaná pieseň. Najprv som chcel pochváliť len klávesy (hlavne kvôli zvuku), ale tam je potrebné pochváliť všetky nástroje, lebo všetky nástroje hrajú PRESNE to, čo treba... a ešte aj trúbka je použitá perfektne. Krásne nakopne ten refrén a pridá mu energiu (inak, celá skladba začína vlastne jednorazovou expozíciou refrénu bez vokálu... čo nie je až tak časté... je to celkom zaujímavý kompozičný prvok, keď treba piesni dať odpich od prvej sekundy).
Pieseň Priatelia od bobrej rieky vyšla na albume SUPERMARKET (1999, Bonton Music), čo bol v poradí piaty album skupiny. Ako hosť v skladbe „prispevuje“ aj Bratislavský chlapčenský zbor. Perfektná energia, dokonalý aranžmán... ak by toto bol ich zvyčajný štandard, bola by to skupina aj pre mňa.
R.I.P. Ďuďo...
