reklama

diel 38 - be my V(alt)lentine 2020

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 38, v Bratislave, 14. februára dvetisíc dvadsať

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Toto je jedna príležitostná rubrika, ktorú sa mi v tomto roku podarilo takmer vynechať. (V minulom roku to bol diel PWP13).

Takmer? A prečo? Takmer preto, lebo diel PWP37 (novinky nov / dec 2019) mi oproti môjmu pôvodnému plánu trochu prerástol cez hlavu a na jeho prípravu som minul o niečo viac času, než som predpokladal... A tiež z toho dôvodu, že sa mi to v tomto roku nevyvíja tak, že by som si práve Valentína mal v kalendári zaškrtnúť...

Ale rád by som zachoval tradíciu pravidelných valentínskych dielov (podobne ako aj vianočných dielov). Takže V(alt)lentín 2020 je tu!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre tých, ktorí valentínsky deň síce úplne neignorujú, ale chcú ho mať „trochu inak“. Zopár piesní, ktoré sa voľne vzťahujú k láske.

***

Alice Maria Boman je zo Švédska, z Malmö. Jej prvé hudobné „skice“ na ep SKISSER (2013, Adrian Recordings) vyšli tak trochu proti jej vôli. Ona svoje demo nahrávky poslala do štúdia avšak len s tým, že sa pýtala, či by bola možnosť ich profesionálne nahrať. Jednému človeku zo štúdia sa však nahrávky tak páčili, že ich poslal do Adrian Recordings a tí sa tie demá rozhodli rovno vydať...

End Of Time bol ne-albumový singel z roku 2017. Live nahrávka pre Buzzsession je z roku 2018.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

I would take your pain
If I could
I would take it all
I swear I would

No one can save you (no one can save you)
From the dark (from the dark)
But I will hold you
When things fall apart

Let me love you and I will love you
Till the end of time
Let me love you and I will love you
Till the end of time
Till the end of time

It’s like a fever (like a fever)
It burns and sparks (burns and sparks)
Don’t close your mind
Don’t close your heart

Turn your face (turn your face)
To the light (to the light)
I always give up
But this time I will fight

Jej debutový album DREAM ON vyšiel 17. januára 2020 na značke Play It Again Sam (PIAS). Na CD, na kazete, na čírom vinyle a v limitovanej edícii na žltom vinyle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vraj najintenzívnejšie zamilovania sú tie detské.

Veľa ľudí tvrdí, že s tým začínali už v škôlke (ja teda nie... nepamätám si...). No a na základnej sa občas síce našla nejaká výraznejšia slečna, ale nepreháňal som to... Žiadne veľké vodenie za ručičky ani čakanie pred školou nebolo. Párkrát som pomohol odniesť ťažkú školskú aktovku alebo bolo nejaké to spoločné sánkovanie (vyrastal som v časoch, keď sánkovanie po škole bolo bežné, lebo bol bežný aj sneh). Ale radšej som lovil žaby, spúšťal sa na igelite z prachového kopca, jazdil na bicykli a staval plastikové modely... Toľko som mal zaujímavých chlapčenských aktivít, že na dievčatá mi až tak veľa času nezvyšovalo. A to považujem za normálne (v tamtom veku). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sú všetko len také „testovacie“ lásky/sympatie, na ktorých sa decká učia, ako funguje dynamika vzťahov, čo platí na chlapcov, na čo reagujú dievčatá... Postupne sa učia komunikovať, „baliť“ aj rozchádzať sa.

A tie detské rozchody sú drsné... Nechcel by som to už zažívať. Som tak rád, že mám už svoje stabilné dospelé „obrany“ krásne vybudované dlhoročnou skúsenosťou. Zamilovanosť ma už nerozhádže... Nie až tak, ako v "nahom" veku, keď som na rozchody a na zradu a žiarlivosť a všetok ten emocionálny bordelík okolo nebol vôbec pripravený.

Stuck On The Puzzle napísal Alex Turner (Arctic Monkeys). Je súčasťou soundtracku k filmu SUBMARINE (2011).

Film bol natáčaný v roku 2009 podľa románu SUBMARINE od Joe Dunthornea. Film bol režijným debutom Richarda Ayoade... britského filmára, herca, komika. Je vám to meno povedomé? Ak máte radi sitcomy, tak ste ho mohli vidieť v britskom seriáli IT CROWDS (Ítečkári), ako postavu Mauricea Mossa.

Momenty, ktoré vedú k láske (alebo si myslíme, že by mohli viesť k láske) sú tak prchavé a tak zriedkavé, že aj keď vlastne v konečnom dôsledku nespôsobili nič, čo by malo trvalejší charakter, tak už len svojím zriedkavým výskytom sú vzácne. To sú také klenoty v našom vlastnom čase...

Máme pocit, že to bol ten moment, v ktorom sme neprežívali, ale naozaj žili... a za chvíľu sú aj tak preč. A v tom okamihu je niečo príťažlivé aj desivé zároveň. Nejako tušíme, že takto to funguje s celým životom. Že život sú len okamihy... Že aj v živote sa väčšinou len čaká na tú výnimočnú chvíľu (v láske na tú pravú a na toho pravého). A že keď si nedávame pozor, tak nám prekĺzne medzi prstami. A že aj keď si dávame pozor, aj tak nám prekĺzne medzi prstami.

A toto je tá metafyzická časť lásky... že nám ukazuje, ako je všetko prchavé a ako málo máme času.

If I could keep this moment here
And never let it get away
Then I would feel you close to my heart
Shining, shining like a jewel

Like walking high on a wall
And let's not fall, let's not fall
Sweet dreams I remember it all
I remember it all

If I could keep this hour
And hold it gently next to me
Then it would sparkle like a jewel
And always mean so much to me

But now it's gone, it's gone too fast
I wish it would never be in the past
For then all our love wouldn't go to waste
There would be no more screaming it away

Jewel od skupiny Cranes vyšiel v roku 1994 na albume FOREVER na značke Dedicated Records.

Problém s dievčatami (mnohí muži mi asi dajú za pravdu) je ten, že sa málokedy vedia vyjadriť jasne... Na jednu stranu sa tomu dá rozumieť, lebo „párovanie“ je aj mocenská hra medzi mužmi a ženami, a „byť nejasný“ (= nečitateľný) predstavuje mocenskú výhodu. To je vlastne kamufláž - presne ako v prírode alebo vo vojne.

Ale ja mám podozrenie, že ony (= ženy) fakt niekedy nevedia. Ony si tak chodia po zemskom povrchu ako také fondánové panenky, ktoré „čakajú na ponuku“. A tento druh „pasivity“ vlastne je niekedy škodlivý aj pre ne, pretože si myslia, že ony nikdy nemusia „zabrať“...

Takto môže slečne „ubziknúť“ aj celkom dobrá partia (resp. vhodný jedinec do páru), ak sa ona nevie jasne vyjadriť alebo ak vysiela zmätočné signály (napríklad nelogicky strieda signály záujmu a nezáujmu).

Dievčatá majú pocit, že ony sú tie stredy-vesmíru, okolo ktorých sa všetko točí a ktoré majú na všetko dosť času a ich jedinou úlohou je byť... preberajú, čakajú na lepšiu ponuku a potom príde 40-tka... a zistia, že postupne vyexpirovali. A že muži sa obzerajú, ale po 20-tničkách... (teraz hovorím v hrubých rysoch, štatisticky, takže výnimky existujú).

Kopec partnerských príbehov sa vlastne nikdy ani nezačne... zo štádia „očumovania“ sa nikdy nedostanú do žiadneho iného. Každopádne väčšina mužskej populácie má živú skúsenosť s tým, aké je to vzácne, keď sa vám od ženy (v tej fáze „balenia“) dostane jednoznačný feedback bez manipulácií a bez postrannej úrovne... a tobôž jednoznačný pozitívny feedback (a nie je to nejaká volavka, ktorá funguje ako Mata Hari alebo Alena Ajuška).

Čitateľný záujem žien je vzácna komodita... mňa síce už aj na priamo na ulici jedna balila, ale len 30 sekúnd trvalo moje nadšenie, lebo rýchlo sa ukázalo, že... že si chce nechať zaplatiť za sex. No ale kto by to tušil, že ide o TO... veď som nebol niekde pri Slovnafte, niekde na odľahlom mieste, ale okolo druhej popoludní v širšom centre mesta... Preto som bol pár sekúnd v omyle, že záujem žien existuje.

Začala nenápadne, že či sa nepoznáme (nebola úplne taká, že "pouličná", aj všetky zuby mala, aj pleť v poriadku)... A ja že nie... a ona, že to nevadí... Ale šikovná bola, keď stála tesne pri mne, pozerala sa mi do očí a svojím štíhlym stehnom išla medzi moje stehná... No, ale biznis nechajme bokom... To je úplne iný príbeh, to je úplne iný žáner.

No a keďže baby nevedia jasne prejaviť záujem v realite, tak o tom musia (ako náhradku) spievať. A aj to len niektoré...

I know, you don’t have to be friendly
I know, that you can say anything you want to me.
I know, you've got places to be
But you are sitting right next to me

I liked, that song, you sang to me
It sounded like, something from a Christmas tree
You make, me feel, so fucking sexy
There’s something about you that I just need

You make me crazy, I know, I don’t care
Send me lazy love notes and play with my hair

Sexy boy I like you. Do you like me?
Sexy boy I like you, I like you a lot, and I’m sure you can see
Oh sexy, sexy boy, you’re a sexy boy
I like you, sexy boy, you’re a sexy boy

Sexy Boy vydala Angličanka Rosey PM v auguste 2016 na ep SLEEP OVER SONGS (2016, Blancmange Lounge). 12. februára 2020 vydala Rosey PM singel Soft Focus. V lete 2020 má vyjsť nové ep.

Prins Thomas (občianskym menom Thomas Moen Hermansen) pochádza z Osla (Nórsko). No veru, my pochádzame z Opice, a on pochádza z Osla...

Je to DJ a producent elektronickej tanečnej hudby. Jeho štýl je označovaný ako „space disco“, v ktorom je nafúzované disco, house, minimal techno, electro, krautrock, trochu jazzu, space rock a ďalšie.

AMBITIONS je Prins(ov) Thomas(ov) šiesty album a jeho druhý album na značke Smalltown Supersound. Pôvodne išlo iba o zabudnuté, odložené hudobné motívy, ktoré nemali byť albumom. Prins ich však dokončil a doaranžoval. Skladby sú to kratšie a melodickejšie, než robil doteraz.

Feel The Love je vôbec jeho prvá skladba, ktorá je postavená na vokále. Vysamplovaná je tam nórska popová speváčka s poľskými koreňmi, hviezda 70-tych a 80-tych rokov Alexandra (Alex) Naumik... Vyšlo to začiatkom augusta 2019 na albume AMBITIONS (2019, Smalltown Supersound).

Gloria Laing je z Aucklandu (Nový Zéland) a zdá sa, že ešte len začína. V roku 2019 jej vyšli len prvé piesne. Dve. V júni 2019 vydala (zverejnila) skladbu Why Can't I Have You. Hmmm... a viac zatiaľ neviem.So, you say that I'm never fooled by
The depth of your eyes
I don't agree but I see
I'm not what you want babeWell we
Waste our time
On things we want
Why can't I have you baby?
Why can't I get you baby?
Waste our love on things that will never give it back
Why can't I have you baby?
Why can't I get you baby?

 

Niekedy sú naše predstavy o partnerovi tak presné a úplné, a tak silno trváme na tých podmienkach (a podrobujeme nimi potenciálnych partnerov), že úplne prestaneme vnímať to, čo sa nám reálne ponúka.

Sledujeme len to, čo chceme my. A čím viac podmienok, tým hustejšie staviame sito, cez ktoré prejde stále menej a menej jedincov... Niekedy dokonca nula.

Ženy sú v tomto fakt majsterky. Svoju predstavu o partnerovi majú niekedy tak premakanú (a tak na nej trvajú), že majú len veľmi malú šancu, že na tomto svete existuje čo len jedna osoba, ktorá to má nakombinované presne takto - podľa ich osobnej objednávky.

Priložíš vzor... ehm... nesedí... ďalší, prosím. A takto až do konca života :-)

Niekomu vadí "drevená noha" (protéza / artificial leg) a inému hoci len taká drobnosť... tretia bradavka...

Jeden môj známy mi vždy zdôrazňoval, že ženská duša sa živí ilúziami. A sú silné... niektorí muži to vedia, a tak si pripravujú pre ženy „kalerábové pasce“. Napríklad tento (reálny) zoznamovací text:

Maestro s vášňou pre hru na ženské telo. Mentálne zrelý, emocionálne stabilný, v intímnej oblasti skôr dominantne orientovaný empatik inklinujúci k prírode a prirodzenosti v nás. Muž schopný vnímať ženu na hlbšej úrovni.

Na to, aby muž dal dohromady niečo také, musí mať ženské ilúzie dobre naštudované :-) No, ktorá by mu potom neodpísala? Mentálne zrelému, emocionálne stabilnému, empatikovi... ktorý miluje prírodu?

No a toto je vlastne tiež zoznamovací inzerát...

Chci mít holku co má psa,
v neděli bych ho bral ven.
Na barvě mi nezáleží,
ale spíš větší než malej...

Všechny mý holky měli tak
akorát tu kočku.
To je taky celkem fajn,
ale pes, to je kámoš...

Tak, možno aj vy máte niekde vo svojom okolí také dievča so psom... už len ju zbaliť :-)

Holka se psem pražskej skupiny Dukla vyšla na albume ŽIVOT PERFEKTNÍ (2018, Theremin Records).

Vyššie sme sa už zaoberali tým, že nemôžeme byť po celý čas svojho života v takom stave mysli, aby sme si uvedomovali vzácnosť toho, čo nám plynie... občas musíme aj prať ponožky, cestovať mestskou hromadnou dopravou, platiť účty, čakať v rade. A tým sa opotrebováva náš život... podobne sa opotrebováva láska. Zamilovanosť zomiera na banalitu každodennosti. Keď musíme byť s partnerom aj vtedy, keď nechceme...

Veď existuje aj taký bonmot, že "Manželstvo má tú výhodu, že môžeš mať sex aj vtedy, keď nechceš..."

Nedá sa žiť ani v permanentnom očarení, v tom feťáckom, zmenenom stave vedomia... A keď nám serotonín (dopamín a ďalšie) klesnú na normálnu úroveň, vidíme nášho partnera v reálnom svetle so všetkými chybami... ("bože, už s tým zase začína... a ešte sa aj uráža" ) a to je začiatok erózie zamilovanosti.

Ak na začiatku zamilovanosti veríme, že protiklady sa priťahujú, tak od úplného rozpadu nás zachráni len to, čo máme spoločné, to čím sa na seba podobáme (a vytvárame kompaktný tím).

No a takto sa naše srdce postupne vybíja a vybíja a vybíja... a nakoniec sme už tak unavení a vybití, že toho druhého až neznášame... Keby sa tak dali naše srdcia dobiť a mohli by sme sa navzájom vidieť tak, ako vtedy... prvýkrát. To by bolo, že? Potrebovali by sme taký Charger of Love... (a bolo by asi menej nevery).

In doubt
Nothing’s in my sleeve
No it isn’t over now
Makes me feel naïve
Better not be the one who falls in love again
Don’t want to make-believe now

Meltt je kanadská skupina z Vancouveru (Britská Columbia). Love Again je z albumu SWIM SLOWLY, ktorý vyšiel v septembri 2019. 

Strawberry Guy je Alex Stephens. Narodený v južnom Walese, teraz žijúci v Liverpoole. Študoval hru na klavíri a hrával na klávesy so skupinami Trudy & The Romance a aktuálne The Orielles.

V apríli 2018 vydal svoj prvý singel Without You a 27. septembra 2019 svoje 6-piesňové ep TAKING MY TIME TO BE na značke Melodic Records.

Singel Without You pripomína zvukom trochu tvorbu skupiny Beach House. Pre bidolito.co.uk povedal, že mnohé jeho piesne vznikli z omylov: „Sometimes I’ll play a chord wrong and it’ll sound interesting...“

Do you really have to talk about the things you do with him?
Do you really have to talk about your love?
Do you really have to talk about the way that you love him?
Do you really have to talk about it now?

Living my life without you
Living my life without you

Did you really have to do those things that you knew could hurt me?
Did you really have to do those things to Me?
But I know that I can be the one you love that's in your life
But i know that I can be the one you love

Living life without you
Living life without you

Clan of Xymox (v niektorých obdobiach svojej kariéry vystupovali len ako Xymox) sú pôvodne z Holandska a nejaký čas žili v Nemecku. Hrali (resp. hrávajú) takú svojskú fúziu alternative-rocku + gothic rocku + cold-wave (darkwave) + ambient music a prešli si rôznymi obdobiami, niekedy boli viac temní, niekedy tanečnejší, ale vždy boli melancholickí...

Album MEDUSA vyšiel v roku 1986 na značke 4AD. Pre label 4AD vtedy nahrávali aj Cocteau Twins či Dead Can Dance, The Wolfgang Press a ďalší...

Album dostal nielen skvelú obálku (grafické "združenie" 23 Envelope), ale dostal aj vynikajúcu produkciu a sound-engineering. Už nikdy nemali Clan Of Xymox takýto skvelý zvuk, plný priestoru... Bol to viac 4AD zvuk než gothic zvuk... album je preto dodnes prístupný širšiemu publiku.

https://en.wikipedia.org/wiki/23_Envelope

Je to album, ktorý znie najlepšie zo všetkých ich albumov a kvalitu ešte podčiarkuje výnimočný grafický dizajn albumu (čo sa im tiež darilo horšie po odchode skupiny od 4AD).

Clan Of Xymox začali veľmi dobre, tretí a štvrtý album dokonca zaznamenal komerčný úspech v USA, ale potom sa im to (ako to v živote býva) nejako rozsypalo a ďalšia ich tvorba bola skôr rozpačitá...

Láska si občas vyžaduje veľké slová a gestá, lebo má tendenciu „zomierať na všednosť“, ale byť láskou „agonised“ , to je ako byť láskou paralyzovaný. A komu tím prospějete! Vlastne ani tej láske nie...

Ale „gotici“ boli vždy tak trochu hysterky (drama queens)... Aby tie ich tajomné, gotické príbehy fungovali, musí byť navodená dráma... Takže patetické veľké slová k tomu patria.

I'm deeply agonized by you
Deeply agonized by love
Deeply agonized by you
Deeply agonized by love

V láske vraj vyhráva ten, kto miluje menej. Ale za súťaž "kto z koho" lásku považuje len ten, kto vlastne stále zostal sebecký... Kto hrá len na seba.

Ale nechcem to spochybňovať úplne. Ak niekto v páre miluje viac, otvorenejšie, naivnejšie... ten je zraniteľnejší. To sa dá tvrdiť... to platí určite. Ale príliš "veľké srdce" niekedy môže spôsobovať komplikácie. Hlavne ak to nie je dávkované a vyvalí sa to hneď na začiatku vzťahu...

Ten klip (ktorý asi všetci poznáte) vyznieva trochu negatívne voči tomu mužovi, ale... pre mužov sú emócie trochu nebezpečná pôda (nie vždy im rozumieme) a keď zrazu máte pri sebe niekoho, kto tých emócií má neproporčne veľa a ešte sa na vás zavesí a vy zistíte, že objektom všetkých tých emócií ste vy a ešte ste za ne zodpovedný (máte ich akceptovať a máte ich vylaďovať), tak väčšina mužov to takticky zahrá na ústup... To vôbec nie je nepochopiteľné.

Is that your heart? It‘s big!
It's small now, it was bigger before!
Scary...
That's my problem...

A v tušení záveru trochu odskočíme od alternatívnej hudby, nech to máme pri tejto valentínskej príležitosti pestré...

Britka (z Liverpoolu) Rebecca Ferguson dala o sebe vedieť cez súťaž X Factor (finalistka súťaže X Factor v sezóne 2010, skončila druhá). Nothing's Real But Love je jej debutový singel, ktorým sa začala jej spevácka kariéra po súťaži. Koncom roka 2011 vydala album FREEDOM na RCA/Columbia. A potom ďalšie albumy. Minimálne tri.

Rebecca Ferguson... niečo ako mladá Aretha Franklin... aj výzorom.

Ak by som JA bol režisér toho klipu, tak tí dvaja „gangstas“ by sa v ňom určite neobjavili (tie zábery sú rušivé, aj keď sú tam aj iné zábery z boxerského prostredia)... no ale... ale nie som.

Na koniec som chcel niečo, čo pôsobí optimisticky (aspoň zvukom)... Nie je to pieseň iba o láske, ale tak celkovo o živote, o pádoch a nových začiatkoch. O hrdosti a sile... alebo žeby nie? Text je trochu zložitý... Nevadí...

John Anthony Frusciante je gitarista, autor a hudobný producent, ktorého širšia verejnosť pozná skôr z pôsobenia v skupine Red Hot Chili Peppers. Ale bol u nich tak "na preskáčku" (1988-1992, 1998-2009 a od 2019). V roku 2019 sa dohodli na novej spolupráci...

Ja mám radšej jeho sólovú tvorbu a je jej toľko (nejakých 11 albumov, možno aj viac), že doteraz v nej nemám uspokojivý prehľad (a doteraz som nepočul všetko). Jeho kariéra bola prerušovaná drogovými excesmi (a liečeniami) a zložitým rozvodom, ale keď pracoval, bol vždy perfektný.

Možno to tak na začiatku rôznych vzťahov nevyzerá, ale spárovanie sa s niekým nás aj tak nezbaví pocitu "kozmickej osamelosti". Na dôležité veci sme v živote aj tak sami. My sami si musíme byť dobrým životným partnerom. My sami sa musíme mať radi...

Song To Sing When I'm Lonely vyšlo v roku 2004 na albume SHADOWS COLLIDE WITH PEOPLE (2004, Warner).

Tak teda happy v(alt)lentine's day!

valentine
valentine (zdroj: zdroj: talkroute.com)
Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  70x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu