diel 52 - rubrika: moje najhranejšie vo februári 2021

Písmo: A- | A+

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 52, v Bratislave, 15. marca dvetisíc dvadsaťjeden

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Človek mieni a život mení... Januárový diel som končil so slovami, že už asi viem, čo budem mať najpočúvanejšie vo februári 2021. A myslel som tým, že budem intenzívne „prevetrávať“ nový album od Buzzy Lee (Sasha Spielberg)... ale to som ešte vtedy vôbec nevedel o Cassandre Jenkins.

Jej konco-januárový singel Hard Drive (druhý singel z albumu vtedy nachystaného na vydanie) bol nakoniec bez konkurencie mojou najpočúvanejšou piesňou vo februári 2021.

Cassandra Jenkins prišla, uvidela... a rovno zobrala februárový Jackpot. Toto je krása.

In this life
the mind is
just a hard drive...

Urobilo to celkom frmol (aspoň v istej bubline). Reakcie poslucháčov boli intenzívne:

* We're only one month into 2021
and I think I've already found my favorite song of the whole fucking year.

* Everything about this song is beautiful...

Album AN OVERVIEW ON PHENOMENAL NATURE následne vyšiel v piatok 19. februára 2021 na značke Ba Da Bing Records.

S novým albumom to pre ňu bude asi prvý „breakthrough“ z prevažne alt-country do (zvukovo) širšie poňatej alternatívy... a možno jej to prinesie aj zvýšenú znalosť jej mena.

Na začiatku januára 2021 vydala prvý singel z nového albumu (Michelangelo). Na konci januára 2021 vynikajúci singel Hard Drive a cca týždeň pred albumom trochu slabší singel Crosshairs (ale s vizuálne pekným klipom... veľmi odporúčam).

* Wow she sounds just like Aimee Mann!
* Reminds me of Jane Siberry, most beautiful.
* Beautifully intimate close-mic'd vocals! And the songwriting is insightful is well!

Jej aktuálny zvuk je asi jej najviac rockovo-alternatívny doteraz (producent: Josh Kaufman, okrem iného aj člen skupiny Muzz, v ktorej pôsobí aj Paul Banks z niekdajších Interpol) na viacerých miestach doplnený o field-recordings (ambientné zvuky, monológy).

S výnimkou singla Michelangelo, vraj všetky ostatné piesne vznikli v priebehu jedného týždňa. Čo je úctyhodný výkon.

Cassandra Jenkins však nie je žiadny hudobný nováčik. Je z New Yorku. Odmalička hrávala v rodinnej kapele, s ktorou cestovali po USA. Má vyštudovanú Rhode Island School of Design.

Aktuálny album je jej druhý v poradí. Zaujímavosťou je tiež, že v roku 2019 mala hrať s Davidom Bermanom na turné jeho projektu Purple Mountains, ale turné sa neuskutočnilo z dôvody samovraždy Davida Bermana.

Prvý album PLAY TILL YOU WIN vydala v apríli roku 2017. Z neho je aj pieseň Red Lips, ktorú takto zahrala live pre PASTE STUDIOS.

Takmer celé dejiny (belošskej) americkej populárnej hudby sú tam... od Elvisa Presleyho, cez Toma Pettyho, Lanu Del Rey až po Twin Peaks... (zdôraznil som belošskej nie zo zlomyseľnosti, ale preto, že pri použití pojmu "celé dejiny rôznofarebnej americkej populárnej hudby" by moja veta nebola pravdivá)

Keby som bol všetko v správnom poradí stíhal, tak Dorvina Bormana by ste už poznali. Lebo prvýkrát som si ho našiel už v lete 2020 (objaví sa teda v pripravovanom zhrnutí za júl až september 2020).

Dorvina Bormana len tak postupne spoznávam... vydáva zatiaľ tak „prískokom“, po jednej skladbe. Dve priemerné, jedna vynikajúca, dve priemerné, jedna vynikajúca... taká je (veľmi zjednodušene) zatiaľ jeho postupka... Jeho singel z leta 2020 ma mimoriadne nadchol... potom zase povydával nejaké slabšie veci.

Čo ma však na ňom baví vždy, je jeho jednoduchý insitný zvuk, ktorý svojou prevažne elektronickou nekomplikovanosťou a purizmom pripomína zvuk prvej polovice 80-tych rokov. A to je pre mňa veľmi zaujímavé, dosť minimalistické, obdobie. Toto však nie je rok 1983, ale 2021.

Pressure Valve. Vyšlo 8. februára 2021 prostredníctvom Ashki Records.

Tak toto je asi historicky najkratší song od islandských GusGus vôbec. Teda aspoň čo viem (nevylučujem, že nejaké raritky od nich môžu byť ešte kratšie, ale to by snáď museli byť nejaké demá... a hlavne o žiadnom takom prípade vôbec neviem... ak vy viete, dajte mi vedieť do diskusie).

02 minúty 30 sekúnd? To vážne? :-)
Inštrumentálna verzia Stay The Ride (Cast The Light) má dokonca len 02:06.
Lebo tam chýbajú tie video-príbehové "prestoje".

GusGus sa prekonávajú (v stručnosti)... Asi je to ich opätovný príklon k pesničkovej forme, tak ako zvykli hrať medzi rokmi 1997 - 2000. V období albumov POLYDISTORTION (1997, 4AD) alebo THIS IS NORMAL (1999, 4AD).

GusGus je skôr umelecký projekt" resp. "umelecké združenie" než skupina. Aj vlastným personálnym obsadením, aj tým, že vytvárajú veľký priestor pre hosťov a featuringujú hlavne spevákov. Vokály (okrem Dániela) v ich nových veciach teraz spieva Margrét Rán (VÖK) - ako už aj v predošlom singli Higher z novembra 2020.

Aktuálne (koniec februára) majú GusGus vydaný ďalší singel Our World. Všetky videoklipy z tejto novej série, vytvorila produkčno-režisérska dvojica Arni&Kinski.

Zatiaľ som to ešte cielene nezisťoval, ale 3 single v priebehu 4 mesiacov... hmmm, to nemôže znamenať nič iné než album na spadnutie.

Real Estate majú nový singel... a to mi robí dobre... V poslednom februárovom týždni vyšiel singel Half A Human aj s klipom (no, s klipom... to rozvediem ešte nižšie).

Klipy sa dnes robia inak, než pred 20-timi rokmi. Klip je možno už aj atavizmus. Niečo, čo sa prežilo, prekonalo... niečo, čo už je úplne passé.

Videoklip už úplne nezodpovedá forme, ako sa dnes predáva a šíri hudba... ale ešte stále dokáže robiť image interpretovi/umelcovi. Trúfam si však tvrdiť, že reálny priamy vplyv na predaje (resp. stiahnutia) už videoklip nemá... Je to už len nástroj "budovania mena", "budovania značky".

Épečko HALF A HUMAN vyjde 26. marca 2021 na značke Domino Record Co.

A keď už sme pri Real Estate, tak prečo sa nepristaviť pri Ducktails.

Real Estate a Ducktails sú prepojené cez osobu autora a multiinštrumentalistu Matta Mondanilea, ktorý v roku 2017 odišiel z Real Estate a následne sa venoval už iba svojmu sólovému projektu. (Sú tam nejaké rušivé šumy ohľadom dôvodov odchodu, ale o tom si môžete dohľadať niečo sami, resp. ja sa k tomu pristavím, až keď bude dlhšia reč o Ducktails.)

Singel Security Analysis (For Studying) vyšiel v druhom plnom januárovom týždni 2021 a predznamenáva kazetu (resp. album na kazete, alebo épečko na kazete... zatiaľ neviem presne) SONGS FOR STUDY, ktorú vydá vydavateľstvo New Images Limited.

A tak som premýšľal (nie prvýkrát), ako sa zmenila videoprezentácia hudobných interpretov a ako sa zmenil marketing v časoch relatívne všeobecnej prístupnosti internetu a relatívne široko dostupných prístrojov, ktoré nahrávajú obraz a zvuk... Okrem toho, že internet do značnej miery ničí povolanie "novinár", veľmi zmenil aj videoprezentáciu hudobných umelcov.

V pope a v časti hip-hopu sa ešte nosí istá okázalosť a hranie sa na nablýskaný "efekt" (chcete pre klip atraktívnu scénu, drahé propriety a krásnych alebo aspoň vulgárne krásnych ľudí... takže potrebujete niečo ako produkciu a casting a nejaké zdanie luxusu), ale alternatíva už dlho produkuje klipy-neklipy. Je už dosť dlho preč obdobie "veľkých produkcií" a pokiaľ nie je vyložene žiadúce "podporiť jedinečný obrazový koncept" adekvátne veľkolepou alebo profesionálne dotiahnutou vizuálnou formou, tak sa už väčšinou robia iba videoklipy "za 5 dolárov".

Často len civilne (neštylizovane) pôsobiace zábery natočené na smartphone alebo na malú ručnú digitálnu kameru... Preferuje sa skôr autentickosť než obrazová kvalita (mnohé digitálne kamery majú ešte stále problémy s veľkými svetelnými kontrastami - silné protisvetlo vám urobí "vypálený" vertikálny pás cez celý obraz a prechod zo zóny jednej svetelnosti do inej intenzity svetla je celkom prekérnou skúškou pre automatické programy vyváženia bielej (white balance, WB). Tam vždy vidíte, že nebolo použité profi zariadenie... O pekle autofokusu ani nehovorím...).

Dokonca občas si až poviete, že "a načo mám toto pozerať", lebo obraz často nesúvisí ani s textom a často nemá ani nejakú jasne definovateľnú atmosféru alebo myšlienku. Takže zostáva relevantný pocit, že "toto bolo nasnímané len náhodne". Veď máme nejaké zábery v šuplíku, urobíme z nich klip...

Nie žeby som si v klipe Security Analysis (For Studying) nemal čo pozrieť... napríklad farby... ako taká neónová oranžová je harmonicky doplnená neutrálnou sivou (sivo-bielym patternom), že? :-)
Ale je otázne, či takýto druh klipu je vlastne dnes vôbec potrebný pre marketing.

Dnes poslucháči už nesedia pri MTV alebo Viva2 (no vidíte, navyše aj kríza televízie ako média) a hudbu si hľadáme samostatne... resp. nám ju vo veľkých množstvách ponúknu naše vyhľadávacie algoritmy na streamovacích platformách... Hudba je teraz naozaj dostupná vo veľkom, ešte v 90-tych rokoch som tiež čakal na to-moje-obľúbené, ale teraz mám kompletné albumy k dispozícii na kliknutie (ak viem, čo hľadať a kam klikať). O dramaturgii vtedy rozhodovala hudobná stanica, teraz si ju určujeme sami. Počúvame veľké množstvo hudby, často ani nedopočúvame... Dnes nás už videoklip nevyháňa do predajne kúpiť si fyzický nosič, lebo nutne potrebujem ten singel mať doma alebo "ten singel je fajn a ja chcem počuť aj ostatné piesne z albumu".

Tak ako video killed the radio star, tak online killed the video star... a klipy s takou produkciou, aké sa točili v 80-tych a 90-tych rokoch, už nikto ani neoceňuje... a ani neočakáva...

Ale istý druh videoprezentácie ešte stále bude potrebný a bude realizovaný - pretože dokáže podporiť informáciu, že "buďte v strehu, niečo sa chystá na vydanie". Ale investuje sa do toho už minimálne. Preto sú dnešné klipy technicky (často) doslova amatérske... môžu však byť vytvárané pružnejšie, s menším "stuff" okolo...

Vlastne vôbec neviem, kam to povedie, ale rozmýšľam, či to nezničí trochu aj filmársko-obrazo-tvorcovské remeslo (tak ako internet postupne ničí novinárstvo alebo ako digitálna fotografia oslabila vážnosť profi-fotografovania). Lebo keď zoberiem do ruky iPhone a začnem točiť, to ešte neznamená, že rozumiem obrazovému remeslu...

Pri videoklipoch sa pravdepodobne stane presne to, čo pri fotografii. Kedysi bola fotografia tiež len pre niekoho (chemický proces bol nie práve jednoduchý a keď už ste sa do toho pustili, tak ste si všeličo naštudovali aj o kompozícii), ale potom prišla digitálna fotografia. Takže teraz fotí každý, ale zaujímavé fotky stále robí len niekto.

Teraz točí takmer každý, ale zaujímavé obrazové záznamy bude stále robiť iba niekto. To je ten rozdiel medzi náhodným a cieleným...

Čo sa mi nepodarilo pri Dorvinovi Bormanovi, to sa mi (našťastie) podarilo pri Samire Winter. Tú už poznáte z dielu 51 (PWP51). To bola tesnotka (keďže toto je diel 52).

Samiru Winter (= Winter) nejako extra nezbožňujem, ale každému sa občas podarí niečo výraznejšie... a to je optimistické.

Tento zvuk sa zámerne vracia do prvej polovice 90-tych rokov. Aj tým brejkovým rytmom, aj tým zvukom, ktorý doooooosť pripomína My Bloody Valentine (MBV). Aj keď v zásade je to popová pieseň prehnaná cez „filter MBV“. Ale pekne je ten zvuk obšvihnutý, opajcnutý... miestami (hlavne v refrénoch, keď tam nie sú až tak výrazné klávesy, ale aj prvých 14 „čistých“ sekúnd) mám takmer autentický-MBV-pocit. Šikovne sprodukované. Obal je tiež dosť typicky shoe-gazeový... fotografia kvetinky vylepšená "tlačovým rastrom".

Singel Violet Blue vyšiel 10. februára 2021 na značke Bar None Records. Fialovo-modrá? Hmmm... taká farba by mi mohla vyhovovať. O mojich čudných sklonoch ku fialovej som už písal dávnejšie. A modrá je úplná klasika (pre mužov).

Pri hlasnom hraní sa pôžitok zvyšuje... tie walls-of-sound si pýtajú svoje... takže volume doprava.

Pokusy recyklovať zvuk legendárnych (ikonických) shoe-gazeových skupín sa objavujú so železnou pravidelnosťou. Niektoré sa podaria viac, niektoré menej...

Takto sa o to pokúsila austrálska skupina Flyying Colours v apríli 2013 na ich debutovom épečku FLYYING COLOURS. To je ten lepší pokus. (A dokonca ešte aj stále existujú... vo februári 2021 vydali čosi nové.)

Občas sa podarí zrekonštruovať ten psychedelický zvuk, ale väčšinou v tých pokusoch chýbajú originálne melódie. Často sú to doslova vykradnuté staré songy.

Takže aj tak sa vždy dostanete k tomu, že najlepší shoe-gaze sa hrával priamo v 90-tych rokoch. A je možné, že shoe-gaze bolo "znamenie doby", že sa to už nedá nijako vrátiť späť... a Samire Winter sa to asi tiež nepodarí resuscitovať.

alison_s halo
alison_s halo (zdroj: zdroj: loomernescent.com)

Takto hrali v 90-tych rokoch americkí Alison's Halo z mesta Tempe (Arizona). Cítiť tam silný vplyv anglických Slowdive, ale pridali tam aj niečo svoje vlastné, niečo rockovejšie, razantnejšie, hrubšie...

Calendar je z dvojalbumu EYEDAZZLER (1998, Burnt Hair Records), ktorý je kompiláciou songov, ktoré Alison's Halo nahrali medzi rokmi 1992 až 1996.

Vyzerá to tak, že album sa dočkal nejakých reedícií. V roku 2013 de luxe verzia na značke Captured Tracks v rámci série "Shoegaze Archives" a v roku 2017 pravdepodobne ďalšia reedícia na značke Manufactured Recordings.

Eeeej, ale som sa zamotal v shoe-gazeovaní... Disciplína, Robo, disciplína musí byť! Takže naspäť k najpočúvanejším vo februári 2021, čo je hlavnou témou tohto dielu. Pre shoe-gaze možno vytvorím samostatnú rubriku.

Song 1-800-Im-So-Lonely vyšiel začiatkom januára 2020. Ja som to počúval vo februári 2020. Skôr sa to ku mne nedostalo.

Pekná gitarovka... v závere trochu zbytočne nadstavovaná... pokojne mohla byť o 30 (i viac) sekúnd kratšia a bola by absolútne bez chyby.

Myslím, že tohto Mikea Katza si budem v tomto roku všímať trochu viac... Tento naivistický lo-fi zvuk mi robí dosť dobre.

Ten garážový zvuk Mikea Katza v úvode predošlej piesne mi pripomína Mňágu & Žďorp (Hodinový hotel). Ak si odmyslíte ten saxofón... ak si odmyslíte ten dominantný saxofón :-)
Bože, ja vám ale dávam impossible úlohy...

Nie je jednoduché si to v hlave rozložiť na stopy a následne si to fiktívne v hlave nanovo poskladať a "prehrať" si to bez saxofónu.

Bol to taký spontánny fleš. Počúvam Katza a zrazu mi v hlave "preblikne" Mňága.

Niečo majú vo zvuku spoločné... "ale ságo to není, jasný pane..."
Ale ospravedlňujem sa tým, ktorí podobnosť necítia.

Zatiaľ jediné, čo som našiel o Sleep Radio je to, že je to: „lo-fi DIY recording project from Bristol". Jeho občianske meno je Henry C. Sharpe (v niektorých zdrojoch uvádzané ako HC Sharpe).

Nový song z 19. februára 2021 sa volá Comforts a začína to tak trochu ako Karma Police od Radiohead... že? :-) Ale je to ešte krajšia melanchólia než Thom Yorke.

Na YT nájdete aj jeho krásnu Forms z marca 2020. Na bandcampe si ho nájdete ako sleepradio a na FB a IG ako sleepradiomusic.

Poďme od smutných ľudí k niečomu latentne tanečnejšiemu. Aleksandra Lilah Yakunina-Denton (= Shura) a Rosie Lowe spojili svoje (hlasové) sily pre singel Obsession.

Obsession vyšlo 17. februára 2020. Je zrejmé, že vizuálne to pokračuje v línii albumu FOREVHER (2019, Secretly Canadian)... monochromaticky modré... fotografie a vizuály pripomínajúce sochy v galérii... Pekné...

Vlastne to tak aj musí byť, lebo Obsession bola zaradená ako bonus na de luxe reedíciu albumu FOREVHER. Predpokladám, že je to nejaký out-take z nahrávania albumu FOREVHER.

Ale vlastne neviem, či obsession je vždy šťastie... Ak je to obsession opätovaná, tak asi áno, ale ak máte obsession, ale navonok sa musíte tváriť akoby nič, tak to nie je úplne komfortná pozícia. Aj keď je poučná... každá strasť je poučná. Per aspera ad astra.

Podľa všetkého pieseň Surface Tension od Genevieve Stokes bola zverejnená už v marci 2020, šírená cez Spotify a na YT sa už vtedy objavila s pôvodnou verziou klipu (autor: Roman Spataro).

Ale začiatkom februára 2021 vyšiel k tej skladbe ešte iný klip, o niečo výtvarnejší (viac neostrosti, viac štylizácie), s krajším svetlom... Tak preto som to počúval (resp. pozeral) až vo februári 2021.

K realizácii nového klipu došlo v súvislosti s vydaním jej prvého oficiálneho épečka SWIMMING LESSONS (2021, Atlantic). Vyšlo 5. marca 2021. Recenzenti tvrdia, že je to "lo-fi piano bliss". Mňa úplne všetky jej melódie zase až tak nevzrušujú, ale veď nejako sa to bude s ňou vyvíjať.

Šikovná Genevieve Stokes je z Portlandu (Maine, USA). Je mladučká, má len niekde okolo 19... 20 rokov... Hudbu robí intenzívne od strednej školy...

Sama si nahrávala veci na telefón a potom si ich editovala cez Garage Band. Zverejňovala to všetko cez soundcloud a získala tak milióny vypočutí... ešte ďaleko pred tým, než si ju všimli z "music industry".

Od marca 2021 má vonku aj klip ku piesni Parking Lot.

Revival 80-tych rokov našťastie neustáva ani v roku 2021. Kombinácia basového syntetizátora a celkom fajn ženského hlasu má na mňa účinky podobné ako stroj času...

New Constellations majú trochu nešikovný názov, pretože minimálne jedna skupina na svete už mala kedysi takýto názov a tiež nejaké albumy sa už kedysi dávno menovali podobne... takže pri vyhľadávaní zažijete celkom prekérne situácie.

New Constellations si vydali sami singel Hot Blooded a vyzerá to tak, že je to ich úplne prvý oficiálny song. Pozeral som ich soundcloud a majú tam len túto jednu vec...

Na instagrame zatiaľ propagujú tiež len tento jeden singel. No, veď raz to musí byť prvýkrát.
https://www.instagram.com/newconstellationsmusic/

New Constellations sú zmiešané duo - Josh Dotorg a Harlee Case.

Znie to ako rok 1986, ale je to rok 2021. Bonusom na záver je outro, ktoré opakuje základný motív, ale s akustickou gitarou.

Mladšie ročníky si to nemôžu pamätať. V 90-tych rokoch existovali také pohľadnice - Boomerang Free Cards (mám pocit, že na Slovensku skončili okolo roku 2005). To boli ešte pred-internetové časy a reklamné médiá boli predovšetkým papierové (okrem TV a rádia).

Neboli to kartičky na ozajstné poštové posielanie (aj keď vzadu tuším mali tú predtlač na adresu a text), ale bolo to reklamné médium. Na titulnej strane boli reklamné alebo vtipné alebo provokatívne vizuály.

A jedným z tých provokatívnych bol opakovane vizuál FUCK 1994... FUCK 1995... a tak ďalej... Čiernobiely typografický vizuál. Veľké FUCK a rok a na pozadí malým písmom tézovito uvedené všetky prúsery, ktoré sa v tom roku stali (a pre ktoré sa oplatilo ten konkrétny rok zahodiť za hlavu). Boli to deväťdesiate roky s vybuchujúcimi autami mafiánov a s Mečiarom... Za jeden rok sa toho vždy dosť udialo, aby to plochu kartičky pekne zaplnilo :-)

Raz dva raz dva majk ček prináša presne ten istý pocit... FUCK 2020.

Myslím furt na biznisy, ktoré krachli.
Nejak to neprekryjú ani hajzli, ktorých zatkli.

Idete teraz po meste a len sledujete... jéj, tu bola reštaurácia, už nie je... tu predávali koláčiky a zmrzlinu... tu bola parfuméria... tu sa lúči s doterajšími zákazníkmi starožitníctvo. Časť predaja sa presunula na internet, ale niečo z toho už je asi definitívne preč...

Nejaká nová realita bude, ale bude aj dosť pestrá? Neviem...

A ten temný trip-hopový "spodok" je parádny (hudba: Roland Kánik a Peko).
To keby v roku 1997 vydali Massive Attack alebo Portishead, to by bol dosť veľký medzinárodný hit.

Raz dva raz dva majk ček vydali Modré hory hneď v prvých januárových dňoch 2021.

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Pred nedávnom sa v tlači (ono to nie je až tak dôležité kde, ale v PLUS magazíne, čo je asi víkendová príloha denníka Plus 1 Deň) objavil článok o nakrúcaní filmu SPRÁVA (réžia: Peter Bebjak). Je to príbeh (mnohým známy príbeh) úteku dvoch väzňov - Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera - z koncentračného tábora v Osvienčime.

Možno by ste čakali nejaké hlboké posolstvo v tomto kontexte. Ale čoby... ja som chcel len malú poznámku o tom, ako drobný gramatický detail vie úplne zmeniť zmysel textu.
V článku je viac fotografií, ktoré majú popis. A jedna má popis:
Hlavná postava ušla mladému hercovi Noëlovi Czuczorovi

Pričom to zjavne malo byť (chcelo byť)
Hlavná postava sa ušla mladému hercovi Noëlovi Czuczorovi

Drobný rozdiel gramatický. A veľký rozdiel obsahový :-)

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Jedno sarkastické múdro o manželstve:

Manželství není loterie. V loterii se totiž někdy vyhrát dá!

(Halina Pawlovská, Banánové rybičky, nakladatelství Motto, Praha 2000)

separator - graficky prvok
separator - graficky prvok (zdroj: free clipart)

Zvláštne veci sa rozbehli po (pomerne nešťastnom) double-interview Meghan Markle a princa Harryho na záhrade u Oprah Winfrey. A nie je to len nešikovný problém rodinný (každá rodina má problémy... naozaj by ste nechceli počúvať o vážnych problémoch našej rodiny... o vydieraní a nátlaku, o strate súkromia, o finančných škodách... o zničených rodinných vzťahoch).

Nie je to len nevkusný problém spoločensko-kultúrny, pretože takáto "špinavá bielizeň" jednoducho nepatrí(!) na verejné fórum. Ale čo je najhoršie... naberá to povahu politického problému. Chúďa Meghan... nikdy jej "nedocvakne", na čo bola použitá.

Meghan ako Američanka nemá ako mať zvnútornený aristokratický "royalizmus". Má to v hlave pozapájané inak, než keby bola Európanka a nebodaj Britka z Ostrovov. Alebo keby bola aristokratka rodom, genealogicky... (Jej dosť neusporiadané a nezávideniahodné rodinné pomery nechajme bokom, ale aj to malo na ňu určite vplyv.) Meghan nerozumie tomu, čo je to Monarchia ako inštitúcia. Ani časovo limitovaný pobyt v tom prostredí ju veľa nenaučil a nezmenil...

Vôbec to nie je jednoduché, aj väčšina Slovákov by s tým mala problém. Veď my máme problém ešte aj s "republikánstvom" (po ktorom teraz volá Macron v multikulturálne poničenom Francúzsku a pod tlakom prezidentských predvolebných prieskumov) aj s "ústavnosťou". Rozumieť tomu, čo sú verejné cnosti a povinnosti voči republike a ústave... Že republika a ústava znamená nejaký étos, zodpovednosť a súbor pravidiel a hodnoty (napr. že republika nie je "dojná krava" pre mňa a mojich kamošov). A royalizmus... ten je ešte násobne zložitejší...

Meghan Markle spustila (resp. stala sa nástrojom) pre vznik politického problému. Lebo... (vyzerá to tak) smietkom v oku globalistov je royalizmus, je monarchizmus.

Britská monarchia je najvplyvnejšou svetovou monarchiou (konštitučnou monarchiou). Sú aj iné monarchie (aj v Európe), ale tie sú čím ďalej tým zanedbateľnejšie... nemajú reálnu mocenskú váhu. Sú len tradicionalisticko-formálne. Nie sú to reálne centrá moci. Belgicko, Španielsko, Holandsko, Švédsko vnímame dnes už skôr ako republiky európskeho strihu (Švédsko dokonca ako socialisticko-experimentálnu krajinu). Ale niečo iné je britská monarchia a britská kráľovská rodina. Napriek škandálom je relatívne populárna a jej globálny vplyv nie je zanedbateľný. A v súvislosti s dokonaným Brexitom je dnes (cez Commonwealth) ešte potenciálne väčší. A Brexit bol v istých kruhoch naozaj nechcený, nežiadúci a nenávidený.

Dynastia Windsorovcov vládne nielen vo Veľkej Británii, ale formálne je Elisabeth II. kráľovnou aj pre Kanadu, Austráliu, Nový Zéland a pre ďalších 13 štátov.

Commomwealth je teda samostatné mocenské centrum... no a také globalisti nechcú. Veru nie. Globalisti chcú (ekonomicky a následne politicky) kontrolovať celý svet... alebo čo najväčšiu časť sveta. (Ja Rusov nemám extra rád, ale asi rozumiete, prečo jelcinovské Rusko nebolo pod geopolitickým tlakom a putinovské Rusko je dlhodobo pod geopolitickým tlakom.)

V tomto momente (z toho známeho macchiavellistického hesla) sa realizuje časť ROZDELIŤ.
S použitím metódy - spochybniť, oslabiť legitimitu...

Na stole je úloha ROZBIŤ COMMONWEALTH, zlikvidovať ho ako samostatné a svojbytné mocenské centrum... Lebo NOVÁ STAVBA sa dá postaviť len vtedy, keď STARÚ STAVBU rozoberiete... a stará stavba má ešte nejaké pevné časti, ktoré odolávajú globalizácii a zapojeniu do "všehomíra so spoločnými problémami a spoločnými svetlými zajtrajškami". Monarchizmus sa vníma ako staromódny, prekonaný, nezodpovedajúci "duchu doby". Kultúrno-revolučnému duchu doby. Musíme utekať dopredu, každý kto sa obzerá vzad (k tradičným hodnotám) je v lepšom prípade na smiech.

"Vzhľadom na to, že sociálne normy podliehajú čoraz dynamickejším zmenám, musí kráľovský dvor prispôsobovať svoje konanie požiadavkám doby." (SME, 11. 3. 2021, Ondrej Ficeri)

Všimnite si milú formuláciu "sociálne normy podliehajú čoraz dynamickejším zmenám". No áno, lebo zmeny sa dnes vo svete takto dejú samé od seba, že?

Niekto tie zmeny navodzuje a hrotí. Niekto tie zmeny propaguje, podporuje a urýchľuje. Niekto o nich píše a niekto ich vychvaľuje. Niekto tie zmeny exportuje po celom svete (spreading) alebo sa o to aspoň snaží (už rozumiete prečo vadil trumpovský izolacionizmus?). Niekto si vymýšľa (a podporuje) hnutia, rozvracačské hashtagové kampane a stresuje celosvetovú spoločnosť nielen problémami, ktoré sú, ale dokonca ešte aj problémami, ktoré ešte len budú... Možno...

Globalisti a ľavicoví social-justice-warriors a médiá v jednom šíku (ako to už viackrát predviedli). Aj keď nie úplne vedľa seba. Lebo niekto je na špinavú prácu a niekto (vzadu) na riadenie...

Ako spochybniť monarchie? Predstavme ich verejnosti ako "systémovú pascu, do ktorej sa následníci trónu rodia bež možnosti odchodu" (tamže - SME, 11. 3. 2021) To je ale fuuuuj... mali by sme ich oslobodiť. Monarchia je pasca dokonca aj pre šľachtické rody (len oni o tom ešte nevedia).

Chuderka Meghan... bola jej daná možnosť realizovať svoju neštandardnú osobnosť (teatrálnosť a sebadramatizácia, manipulatívnosť, túžba byť stredom pozornosti, neúmyselné aj úmyselné klamanie, ľahká citová zraniteľnosť)... a dobre vedeli prečo...

Nejde len o to, že moderátor (obľúbený moderátor) program GOOD MORNING, BRITAIN, ktorý sa vyjadril, že Meghan si tak trochu vymýšľa... už nie je moderátorom programu.

Ale ide aj o to, že sa tak decentne vráža klin medzi krajiny Commonwealthu a kladivkom sa ťuká do najslabšieho miesta, do nespokojnosti, ktorá už v tom spoločenstve existovala (napr. veľmi nízka popularita princa Charlesa)... Vajíčko najlepšie rozbijete v mieste, kde už je puklina.

A už sa to rozbehlo. Bývalý austrálsky premiér (ktorý hlavne pri globalistickej migračnej kríze prejavil prekvapujúco chladnú hlavu a zdravý rozum) Malcolm Turnbull sa znížil ku tvrdeniam, že "Po vyjadreniach Harryho a Meghan sa objavil ďalší dôvod na prerušenie ústavných väzieb s britskou monarchiou" a pridal: "Naozaj chceme, aby bol ktokoľvek z kráľovskej rodiny automaticky aj našim panovníkom? Po skončení vlády kráľovnej nastal čas, aby sme povedali - stačilo!"

Ej Austrália, veď máte pomerne pomerne rozsiahlu samostatnosť... ak vystúpite z Commonwealthu, zostanete sami... a stanete sa ľahším terčom.

A môžeme sa pozerať (kriticky) na ruské záujmy rozdeliť (názorovo, nie zatiaľ územne) Európsku úniu... ale potom by sme sa mali pozerať aj na to, kto sa dnes dosť podobným spôsobom pokúša rozbiť Commomwealth a v záujme koho...

Prekvapivo zdržanlivo sa zachoval (zvyčajne prudko progresivistický) kanadský premiér Justin Trudeau (môj liebling). Povedal: "...okamžité zrušenie všetkých inštitúcií a reštart nie je riešenie. Želám všetkým členom kráľovskej rodiny všetko dobré... Ak ľudia chcú neskôr hovoriť o ústavných zmenách v našom vládnom systéme, je to v poriadku. Budem načúvať. Ale nie teraz." Neverím, že toto povedal Trudeau... tuším sa z neho stáva štátnik. Vyhovoril sa síce na covid, ale prejavil zdržanlivosť, ktorá mu nie je práve vlastná.

To, čo sa deje, je mediálno-geopolitický útok na Commonwealth a na britskú Korunu.
Chúďa Meghan. Nikdy to nepochopí... Uvidíme, či sa spamätá Harry.

V diskusii pod článok v SME z 11. 3. 2021 "Udrží si britská kráľovská rodina trón?" napísal jeden z diskutérov:

"Zaujímavý článok. Vhodný k rozmýšľaniu o potrebe harmónie konzervatívnych a liberálnych hodnôt v spoločnosti i politickom živote. Samozrejme, tá harmónia nemusí byť nutne symbolizovaná akceptovaním existencie monarchie popri či v konštitučnom systéme. Ale symboly majú svoj význam i váhu... pokiaľ sa ich obsah i obraz neskompromitujú."

Na záver aktuálna titulka Charlie Hebdo. Drsná (ako sa na Charlie Hebdo patrí), ale vôbec nie je prekvapením. Jeden z diskutérov (na aktuality.sk) po rozhovore u Oprah povedal:

"Afroameričanka si myslela, že zmení kráľovský protokol, ktorý je starý najmenej 1000 rokov. Prerátala sa a teraz chŕli oheň a síru. Nepodarilo sa jej BLM na kráľovskom dvore."

Až zamrazí, že toto bolo napísané ešte pred vydaním tej karikatúry.

Pourquoi Meghan à quitté Buckingham? -Parce que je ne pouvais plus respirer!
Prečo Meghan opustila Buckingham? -Pretože som už nemohla dýchať!

charlie hebdo, marec 2021
charlie hebdo, marec 2021 (zdroj: zdroj: agentúra AP)
Skryť Zatvoriť reklamu