diel 61 - moje TOP10 za rok 2021, časť 3 (bonusy, raritky, rubriky)

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 61, 4. februára 2022 Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Rok 2021 je za nami. Alternatívna hudba v roku 2021 priniesla aj toto (čo som sa pokúsil nejako zoradiť a usporiadať). Viď predošlé diely 59 a 60.

 

Miesto číslo 10 / Snail Mail Ben Franklin

Miesto číslo 9 / Oberhofer featuring King Princess Dreaming of U

Miesto číslo 8 / ex aequo Corridor Et hop   a   Boys Noize Affection

Miesto číslo 7 / HTRK, album RHINESTONES (bez upresnenia songu)

Miesto číslo 6 / ex aequo MUNYA Voyage   a  Tolstoys Skin Hunger (We Are Human Beings)

Miesto číslo 5 / ex aequo Party of the Sun Idle Bend  a   LoneLady (There Is) No Logic

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miesto číslo 4 / ex aequo Devotions Excess   a   Indigo Sparke Everything Everything

Miesto číslo 3 / ex aequo Marie Claudel Jaseur   a   Men I Trust Sugar

Miesto číslo 2 / ex aequo Lunar Isles Former Livesjennylee In Awe Of   a  Cassandra Jenkins Hard Drive

Miesto číslo 1 / ex aequo Hobsons Bay Coast Guard Love SongMazey Haze Sad Lonely Groove

 

Ale je to len veľmi približný (a veľmi nedokonalý) pokus nejako číselne (kvantitatívne) popísať niečo, čo je vo svojej podstate analógové (spojité, kvalitatívne). Nezoraditeľné, nekvantifikovateľné (lebo umenie nie je súťaž).

Takto to u mňa v roku 2021 dopadlo. A je to poplatné mojej bubline - mojim filtrom vnímania, mojim preferenciám a mojim averziám. Ak to niekoho z vás zaujalo alebo zabavilo, potešenie je na mojej strane.

SkryťVypnúť reklamu

Ale boli aj ďalšie významné momenty roku 2021. Nedá sa všetko vtesnať do desiatich miest, len do desiatich miest (aj keď som si to svojvoľne zdeformoval takmer na dvojnásobok, na cca 18 piesní).

Sú tu ešte ďalšie fenomény, ktoré stoja za pozornosť. Pozrime sa preto ešte na niekoľko bonusov, pikošiek a doplnkov, ktoré sa vzťahujú aj k niektorým rubrikám tohto blogu.

Jednou z rubrík tohto bloku sú duety alternatívne. Dá sa predpokladať, že duetov v oblasti alternatívnej hudby asi vzniklo kopec, lebo človek je "spoločenské zviera" a aj hudobníci sú takí. Radi spolupracujú a my tie spolupráce máme radi.

SkryťVypnúť reklamu

Duetov asi bolo veľa. O mnohých som sa pravdepodobne ani nedozvedel. Ale jedným z výraznejších v roku 2021 bol duet dvoch amerických autoriek a pesničkárok, dvoch amerických dám, ktoré vídavame prevažne s gitarou (resp. začínali svojho času ako slečny s gitarou) - Sharon Van EttenAngel Olsen.

Až sa človek čuduje, že spojiť tieto dve americké „meluzíny“ nenapadlo niekomu už dávno dávno predtým. Singel Like I Used To vyšiel koncom mája 2021 na značke Jagjaguwar. Na YT si viete dohľadať aj ich spoločné vystúpenia s týmto songom.

* Their voices were made for each other. This is such a stunning collaboration!
* crazy how this is the best song of the year
* I heard this on the radio and I was convinced it was an old classic, and here I am discovering that it was released a couple of months ago.
* Shit, I can't believe this actually happens, two of the best voices of our time working together!
* The art-direction of this video is like all the old photos of my dad in the 70s.

SkryťVypnúť reklamu

Lighting one up like I used to
Dancing all alone like I used to
Giving it up like I used to
Falling in love like I used to

Máme vybavené duety :-)

Ďalšou z pravidelných rubrík tohto blogu je rubrika cover me, ktorá si bližšie všíma tzv. cover verzie.
Čo bolo z môjho pohľadu subjektívne najlepšou cover verziou roka 2021?

Povydávalo sa toho mnoho, cover verzie sú silný fenomén. 

Z toho všetkého, čo sa vydá v priebehu roka, sa, žiaľ, nedá spoznať úplne všetko, ale nejaké covery sa aj ku mne dostali. Opäť vznikli cover verzie Brucea Springsteena Dancing in the Dark... (zdá sa, že je to fenomén a pravidlo ostatných rokov... Každý rok musí byť niekoľko coverov Dancing in the Dark :-)

Povydávalo sa toho veľa. Z môjho pohľadu väčšinou nic-moc (a to ja som fanúšikom coverov!), ale predsa len vznikli aj také covery, ktoré priniesli prekvapenia. A najlepšie covery sú také, ktoré vyskočia úplne von zo svojho žánru.

V tomto zmysle (v zámernom žánrovom posune) bolo v roku 2021 fakt asi neprekonateľným počinom vydanie viac ako 50 coverov songov (53) z čierneho albumu Metallicy (1991, Elektra). To je ten album, kde boli Enter Sandman, The Unforgiven alebo Nothing Else Matters... všetko pre vás notoricky známe veci. Už predchádzajúci album Metallicy ...AND JUSTICE FOR ALL (1988, Elektra) priviedol Metallicu do prvej ligy a tzv. "čierny album" ich už úplne katapultoval do vesmíru superhviezd.

Bol to významný album. Teda ten čierny od Metallicy. Mnohých tiež ale svojho času sklamal, lebo Metallica sa ním dostala bližšie ku mainstreamu...

V roku 2021 uplynulo 30 rokov od momentu, keď čierny album vyšiel (jún 1991). A to bol dôvod na oslavu.

Okrem toho, že vyšla reedícia albumu, vyšiel aj kompilačný tribute album METALLICA BLACKLIST (10. septembra 2021) na značke Blackened Recordings.

A z tých viac ako 50-tich coverov moje uši najviac ocenili cover piesne Sad But True (track číslo 2 na čiernom albume) od Američanky St. Vincent (nemýliť si s českým projektom Svatý Vincent zo začiatku 90-tych rokov), na ktorú sa o niečo radšej pozerám, než ju počúvam... Saint Vincent je veľmi atraktívna dáma, ale jej hudbu až tak veľmi neobľubujem.

Preto je to pre mňa teda až dvojité prekvapenie. Lebo ani Metallica nie je môj svet (stačí mi len veľmi občasne, čo sa objaví v rádiu) a ani St. Vincent nie je práve moja viera... Ale coverovaný Sad But True je v tejto podobe veľmi zaujímavý, skoro až industriálne znejúci track.

Pre mňa pravdepodobne najlepší cover roku 2021.

Bol to významný album. Teda ten čierny od Metallicy.

Vyšla nielen jeho reedícia... ale aj monster tribute album (slovensky by sa dalo asi povedať: monštruózna albumová pocta)... Opuletná kolekcia až zbytočne veľkého množstva coverov. Celkom na štyroch CD. Too many... too many... „vraj sme tým nadbytkom pomätení“.

To je aj podstata problematickosti tej kompilácie - spája v sebe hneď dva mínusy - prílišné opakovanie a nekonzistentnosť.

Vlastne ani neviem, ako sa majú tie cédečká počúvať. Lebo to sa fakt nedá... 6x za sebou Enter Sandman, 7x za sebou Sad But True, 7x za sebou The Unforgiven, 12x za sebou Nothing Else Matter? Každý, kto sa k tomu kompletu fyzicky či digitálne dostal, si asi zvolí svoj vlastný spôsob, ale na preskáčku a výberovo je riešenie. Podľa nálady.

Nevýhodou toho kompletu je tiež to, že tam nájdete kopec coverov, ktoré vám jednoducho nebudú sedieť, lebo aj žánrový rozptyl je veľmi veľký, aj kvalitatívna úroveň je rôzna. Ale je to raritka a mnohí „diskofilovia“ (tak sa to kedysi volalo, že?) to budú chcieť aj fyzicky vlastniť. Zberatelia hudobných bizárov, ktorým ani veľmi nevadí, že to počúvali len v prvom týždni po kúpe, ale potom sa im na to už bude len prášiť. Možno to štvorcédéčko raz bude dobrý objekt na resale.

Ako veľmi staré víno, ktoré fascinuje svojím vekom, svojou archívnosťou... ale viete, že ho nikdy nebudete piť (lebo je nekonzumovateľné). Proste ho máte doma ako artefakt a keď narazíte na niekoho, kto by to mohol oceniť, tak sa ním vystatujete.

Ale dobre, finančný výťažok z albumu, z downloadov a zo streamovania ide na charitatívne účely, takže je to snobarina s myšlienkou.

Album METALLICA BLACKLIST mal aj na Metacritic vlastne len 66/100, čo je stále iba zóna priemeru, resp. len blíženie sa k nadpriemeru.

Ak vás album METALLICA BLACKLIST rozčaroval alebo unavil, je to príležitosť vrátiť sa ku starším coverom Metallicy, ktoré nevznikli z oslavných dôvodov.

Tulia je poľský projekt na pomedzí folklórnej a popovej hudby. Vznikli v roku 2017 v Štetíne. Pôvodne boli 4 dievčatá (+ back-up hudobníci), teraz sú to 3 dievčatá (+ back-up hudobníci). Tulia Biczak, Dominika Siepka, Patrycja Nowicka. Zatiaľ vydali 3 albumy. Používajú "open voice" techniku folklórneho spevu. Cover je z roku 2018.

Album METALLICA BLACKLIST by ma dokázal na čas aj odvrhnúť od cover verzií, a to sa nesmie stať.

Preto si musím ešte napraviť chuť. A chvíľu ešte zostaneme pri cover verziách. Ale nie pri takých, ktoré oficiálne vyšli na nejakom nosiči, ale "iba" pri takých, ktoré boli zverejnené v online priestore.

Americká skupina Lo Moon (viac pozri diel 05) bola v roku 2021 v pracovnom tempe. Pripravovali nový (svoj druhý) album A MODERN LIFE, ktorý vyjde 25. februára 2022 prostredníctvom vydavateľstiev Strngr Recordings/Thirty Tigers.

Naposledy vydali niečo koncom roka 2018 a odvtedy bolo okolo nich dosť ticho. V roku 2021 sa pripomenuli sériou cover verzií, ku ktorým si urobili aj live video záznamy. Jednak sa "zahrievali" a tiež takto stupňovali pozornosť u svojich fanúšikov.

Takže priebežne zverejnili minimálne 4 takéto cover-videá
lo moon - bonny (marec 2021), pôvodne Prefab Sprout
lo moon - planet caravan (apríl 2021), pôvodne Deep Purple
lo moon - anything (jún 2021), pôvodne Adrianne Lenker
lo moon - playground love (september 2021), pôvodne Air

Bonny je asi ich obľúbený song, lebo ho hrávali aj naživo (napr. už v roku 2018).

A dôstojne sa tých coververzií zhostili a veľmi pekne si to aj nasnímali (resp. nechali nasnímať)... dokonca ma to baví viac než ich vlastné nové piesne. Ani novinka Dream Never Dies (z novembra 2021) a ani Raincoat (z januára 2022) ma zatiaľ až tak veľmi nenadchli (aj keď zjednodušená Dream Never Dies alt version je celkom fajn), takže ich nový album očakávam len s podpriemerným nadšením... skôr z nostalgie k menu Lo Moon. Nerobím si veľké nádeje. Zdá sa, že došlo aj k nejakej zmene vo zvuku skupiny... Nový zvuk je hladší, menej prekvapivý a menej rockový... už je to skôr „adult contemporary“ music. Múdrejší budeme po vydaní albumu.

 Ale tie ich covers... tie sa podarili...

Celá tá postupne dávkovaná séria cover verzií je zo strany Lo Moon veľmi dobrý ťah (marketingový) na pripomenutie skupiny pred vydaním albumu (v situácii, keď sa naživo koncertovalo pomenej, až málo...).

Boli to tie výraznejšie cover verzie v roku 2021. Nie prekvapujúce svojou formou, skôr zahrané s úctou k originálom, ale zároveň prinášajúce aj niečo sympatické "lo-moonovské". Ich zmysel pre detail a atmosféru.
Všetky vyššie zmienené cover verzie nájdete v ich kanáli na YT.

Niektoré songy sa do môjho TOP10 rebríčka nedostali, aj keď boli skvelé... Nejako som chcel uprednostňovať menej známe mená, pred tými väčšími, známejšími a významnejšími. A keď tak pozerám (vyššie) na tú rekapituláciu, tak sa mi to aj celkom podarilo. Preto sa do TOP10 súhrnu nedostala napríklad Welšanka Cate Le Bon. Tá postupne vydávala single pred vydaním svojho šiesteho albumu POMPEII (vyšiel 4. februára 2022 na značke Mexican Summer).

Tak preto sa nedostal do rebríčka napr. jej singel Moderation (z polovice novembra 2021) ani jej singel Running Away (z októbra 2021), lebo kam ju dať? Túto moju "kráľovnú alternatívy"? Zahltiť ňou viac miest rebríčka? Tak som ju radšej nezaradil... Lebo ona je mimo akýchkoľvek mierok. Ona je úplne mimo porovnaní... Ak by som Cate Le Bon zaradil do TOP10, úplne by mi "vybuchol" aj ten chabý pokus o zoradenie. Cate Le Bon by mi rozvrátila celý koncept rebríčka.

Len som chcel povedať, že aj takéto úvahy vlastne spôsobovali nedokonalosť a neúplnosť spomínaného rekapitulačného rebríčka.

Ale keď sme už pri rubrikách, tak je tu taká, ktorá sa volá piesne, v ktorých mám obľúbené pasáže. Tak si všímajte napr. čo hrá v Moderation basgitara (počas celej piesne). Alebo si všimnite medzihru od 02:02 po 02:37.

Takže Moderation je, našťastie, možné subsumovať pod rubriku "pasáže".
Mám rád slovo "subsumovať", len nemám veľa možností ho používať :-)

4. februára 2022 vyšiel avizovaný album POMPEII.

Cate Le Bon na novom albume melódie používa už len veľmi ohraničene a striedmo. Dokonca na novom albume texty menej spieva, ale ich viac deklamuje. Mnohé nástroje (predovšetkým klávesy) sú používané hlavne na to, aby vám "rozbíjali" nejakú celostnú predstavu (resp. predpoklad) vášho ucha o tom, kam by sa melódia mohla vyvíjať... pozri napr. French Boys z albumu POMPEII). Je to celkom mätúce. Krásne mätúce. Výsledok je veľmi rytmizovaný a minimalistický. Jej nový album ide asi až niekam ku Anne Clark alebo Laurie Anderson. Alebo k Brianovi Enovi. Toto som si nemohol vpustiť do TOP10 :-) To by mi rozvrátilo všetko :-)

POMPEII je zatiaľ pravdepodobne žánrovo najnekompromisnejší (zvukovo najexperimentálnejší) album Cate Le Bon.

Ak z albumu ešte vydá singel (v marci 2022 asi ešte nejaký vyjde), predpokladám, že to bude Harbour.
Harbour je pravdepodobne najpopovejší (najprístupnejší) song na albume. Melódia a zvuk v slohe pripomínajú niektoré songy skupiny The The z 80-tych rokov.

A jednou z rubrík tohto blogu je aj... aha, tak nie. Rubrika na slovenské piesne tam ešte nie je :-)
Ale niečo je v príprave.

15. marca 2021 vyšiel album ZABIŤ FRANTIŠKA folkového one-man-projektu Zabiť Františka.

zabiť františka (album)
zabiť františka (album) (zdroj: screenshot YT)

Je to Samuel Kovalčík (predtým, medzi rokmi 2015 - 2018 pôsobiaci aj v skupine The Kowal Chicks). Teraz usadený v Brne (absolvent filozofickej fakulty Masarykovej univerzity).

Je na YT len jeden upload a je to len kompletný album. Nie sú tam uploady jednotlivých songov. Ak by boli, je možné, že niečo zo shortlistu Hviezdni jazdci, Moje malé čínské dievča, Po špičkách alebo Svetlá muchám by sa bolo dostalo aj do rebríčka TOP10. Asi by som sa rozhodoval medzi Hviezdni jazdciSvetlá muchám. Takto vlastne (kvôli technickému handicapu) zostal Zabiť Františka mimo hodnotenia... tak aspoň takéto upozornenie, že je to jeden z najzaujímavejších slovenských hudobných albumov roku 2021.

Alternatívny urban-folk s veľmi šikovnými minimalistickými aranžmánmi (striedajú sa tichšie a plnšie pasáže, akustická gitara s elektrickou), s dosť zaujímavými textami (normálne občas rozmýšľate, že „ako toto dopadne“?), so silnými emóciami, s melancholicky povznášajúcou náladou (tá zotrváva stabilná počas celej stopáže celého albumu, takže je to ten z albumov, ktorý si vás „vedie“). Zabiť Františka znesie porovnanie s mnohými podobnými počinmi (projektmi) z euro-atlanticko-austrálskeho hudobného priestoru.

V rozhovore pre newmodelradio.sk Samuel Kovalčík povedal aj toto:
"V Zabiť Františka som na všetko sám a zo začiatku ma prekvapilo, koľko som sa toho musel ohľadom hudby doučiť. Po práci na albume sa už cítim viac-menej komfortne na viacerých postoch, nie iba ako spevák s gitarou.“

Cez jeho bandcamp sa ľahko dostanete k albumu:
https://zabitfrantiska.bandcamp.com/album/zabi-franti-ka

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Kto chce vyhrať voľby? A ako? ...a vlastne načo?

1. februára 2022 zverejnil Tomáš Hudák na Denníku N tento článok.
https://dennikn.sk/2702173/pred-palacom-sa-zjavila-desiva-buducnost/?ref=top


V mnohom sa dá súhlasiť, ale... ja o inom rozmýšľam. Rozmýšľam o tom, kde sa stala chyba a či ju niekto vidí. A či si ju vôbec vie pripustiť a či sa z nej vie poučiť a či je ochotný (alebo schopný) v nej už ďalej nepokračovať. Poviem to tak "v harabinovštine" - ne-po-kra-čo-vať... aby som to zvýraznil.

Pán Hudák nie je politik, ale jeho názor v článku je politický. Je verejnou osobou. Vyjadruje aj politické postoje. Využijem jeho článok na svoj odkaz politikom.

Pán Hudák tvrdí, že pred palácom sa zjavila "desivá budúcnosť". Mnohí sa "so svrbením", s nepokojom pozeráme na to, čo už dnes naznačujú predvolebné prieskumy. Pripomína to situáciu z toho vtipu s mužom padajúcim z mrakodrapu... Kým nedopadol, tak si stále hovoril: "Ešte je to dobré.. ešte je to dobré..."

Ale raz to dopadne. Raz dorazíme aj my do bodu pravdy. V jedno kalné ráno po voľbách.

Výrazne rastú subjekty, ktoré sme chceli voľbami v roku 2020 poslať do minulosti. Sme si hovorili, že definitívnej... haha. Dynamika myšlienkového, spoločenského a politického vývoja v spoločnosti je však dosť iná. Je hrubšia, drsnejšia, je prízemnejšia...

Aké je dnes náčrt budúceho rozloženia politických síl?

január 2022, Focus pre Na telo (TV Markíza)
Hlas-SD 17,8%
Smer-SSD 16,3%
SaS 11,1%
PS 8,3%
OĽaNO 8%
Republika 7,8%
Sme Rodina 6,1%
KDH 5,8%

koniec januára 2022, Median SK pre aktuality.sk(?) (no... tu neviem presne, kto bol objednávateľom)
Smer-SSD 15,6%
Hlas-SD 13,5%
SaS 13,5%
PS 10,5%
OĽaNO 9,5%
Sme Rodina 5,7%
Republika 5,6%
KDH 5,0%

Situácia nie je optimistická, nikto zo subjektov na prvých dvoch-troch miestach zatiaľ nedominuje výrazne, ale sú tu isté tendencie. A poloha jednotlivých subjektov v rebríčku sa už niekoľko mesiacov až tak veľmi nemení. Samozrejme, môže prísť nejaká nečakaná udalosť, ktorá toto rozvrhnutie na šachovnici rozsype, ale... ale nečakajme na zázraky, ani na deus ex machina. Čisto teoreticky by chcel voľby vyhrať každý politický subjekt a niektorým sa to podarí... A niektoré na to nemajú predpoklady a vlohy.

Kto je schopný na Slovensku vyhrávať voľby a kto sa bude len od boka pozerať? Slovné deklarácie sú jedna vec, premiérsky sa už cítili aj Za ľudia, aj Péesko, aj v roku 2021 Čechách Piráti, ale demokracia je už raz taká, že hegemónom je občan. Občan rozdáva karty. Aké stratégie vedú do srdca voliča, k jeho hlasu a k volebnému víťazstvu? Ktoré strany majú ťah na pozíciu 1 a ktorým sa to nikdy nepodarí? Ukážme si to na aktuálnom príklade.

Dve najzákladnejšie aktuálne problematické témy, ktoré hýbu aj politickými preferenciami na Slovensku sú:

1) postoj ku ďalšiemu manažovaniu covidovej pandémie
2) postoj ku tzv. obrannej zmluve s USA

Na vzostupe sú subjekty, ktoré majú skeptický postoj k pandémii ako takej, k opatreniam a v zásade aj odmietavý postoj k očkovaniu (tobôž k povinnému očkovaniu).

Na vzostupe sú subjekty, ktoré sa kriticky stavajú ku obrannej zmluve medzi SR a a USA a odporúčajú takúto zmluvu zatiaľ nepodpisovať (resp. nepodpisovať ju vôbec ako nadbytočnú). Hlas-SD síce ako vždy lavíruje vo všetkom, ale Hlas už to hrá na model "drahá nevesta", lebo po nasledujúcich voľbách možno budú až dve drahé nevesty (závisí od toho, či Sme Rodina sa medzitým neskĺzne pod čiaru... čo nie je vylúčené). Jednou nevestou bude Hlas-SD a druhou bude pravdepodobne Sme rodina. To sú subjekty, ktoré (teoreticky) môžu fungovať na oboch brehoch... aj v "slušno-koalícii" (Hlas - SaS - PS - Sme rodina(?) - KDH) aj v "koalícii hrôzy" (Hlas - Smer - Republika - Sme rodina). Dávam to ale zatiaľ do úvodzoviek, lebo je v tom ešte stále veľa nepresného a emocionálneho. OĽaNO som do koalícií zatiaľ nezaradil, lebo predpokladám, že jeho volebný výsledok nebude oslňujúci a koaličný potenciál nebude práve imponujúci.

Potupný kolaps projektu Za ľudí (aj keď očakávateľný) a budúci (predpokladaný) zlý volebný výsledok OĽaNO zvyšujú pravdepodobnosť, že Hlas nebude smrdieť ani jednému táboru a Sme rodina (ako pragmatický, obchodnícky subjekt) bude opäť raz cennejší než v skutočnosti je.

Na jednu stranu sa vyjadruje rozhorčenie (čo hovorí aj ten vyššie uvedený článok), kam sa spoločenský diskurz uberá a že výsledkom môže byť až demontáž demokracie (áno, môže sa to stať... demokracia je krehká) a na druhú stranu je vidieť, že sa o akože "záchranu demokracie" snažia subjekty alebo názorové prúdy, ktoré ako keby nemali čuch na pohyby v spoločnosti a nálady v spoločnosti. Resp. sú elitárske a myslia si, že elitárskymi nástrojmi docielia zmenu v spoločnosti.

Na nebezpečenstvo rozkladu demokracie poukazujú názorové prúdy, ktoré sa "rochnia" vo svojom elitárstve a nadradenosti. Subjekty, ktoré po celý čas pandémie klišéovito podporovali prísnosť opatrení, šírili strach, stimulovali strach, vytvárali nátlak na nezaočkovaných a šírili "vakcinačný fetišizmus" neustálym porazeneckým vzlykaním nad tým, akú nízku máme mieru zaočkovanosti... a čo je najhoršie... permanentne spochybňovali dobrovoľnosť očkovania a dokonca ešte stále pripúšťajú (ergo nevylučujú), že očkovanie (aspoň pre vybrané skupiny obyvateľstva) by mohlo byť povinné. A to je politická samovražda.

Obranná zmluva s USA detto... Verejná mienka (ľud, populus) sa k nej stavia buď odmietavo alebo si žiada jej výraznú rekonštrukciu... Svoje nie hovorí obrannej zmluve s USA polovica Slovenska (35 percent určite nie, 19 percent skôr nie). Za potrebnú považuje obrannú zmluvu menej než tretina obyvateľov Slovenska (17 percent skôr áno, 15 percent určite áno).

To je názor ľudu. Oproti tomu mnohé politické subjekty dnes idú vlnu "polarizovanej geopolitiky" a obhajujú aj dnešnú nevyváženú podobu tej zmluvy. A práve tieto názorové prúdy hovoria, že oni chcú chrániť demokraciu a že by bolo lepšie, keby tento "rozumný" smer prevládol. Ale ako chcú uhrať dobrý volebný výsledok, keď sú v rozpore s vox populi?

Lebo to sa ľahko povie, že "populizmus je zlý", ale ak niekto chce vyhrať voľby (= získať veľa veľa hlasov), tak potrebuje "hovoriť hlasom ľudu". A verejná mienka je dnes väčšinovo ako proti povinnému očkovaniu a proti prílišnej prísnosti opatrení, tak je verejná mienka v zásade aj proti obrannej zmluve s USA. Tobôž v čase tak čudného zvyšovania napätia na východ od nás, že dokonca ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj musel svojím verejným vystúpením ukľudňovať aj médiá, aj najväčších štváčov do vojny...

Dnešná opozícia (pre zjednodušenie "tí zlí") v zásade je zložená zo subjektov, ktoré inštinktívne chápu väčšinové priania spoločnosti aj v téme Covid, aj v téme geopolitika. A tie kruhy, ktoré dnes volajú po "záchrane demokracie" stále vidia pandémiu hlavne ako "hriech nezaočkovaných", stále hustia do spoločnosti negatívne covidové správy, stále hovoria, že očkovanie je riešenie (aj to už je posun, lebo hovorili už aj to otrasné a nestráviteľne cynické, že "vakcína je sloboda") a stále sa aktívne chcú zúčastňovať na "spojenectve", ktoré by nevadilo... ale ktoré v texte tej zmluvy je tak servilné a tak nehorázne submisívne a nekritické, že je to ťažké akceptovať pre spoločnosť, ktorá sa nechce nechať zaťahovať do amerických vojenských dobrodružstiev. Keby sa niečo zomlelo, môže veci skomplikovať, že máme na svojom území cudzie jednotky. A slovenská spoločnosť chce byť zdržanlivá a chce, naozaj chce, sedieť na dvoch stoličkách... nebaví ju počúvať Valáška. Ak sa niečo zomelie, budeme pri konflikte nebezpečne blízko. Bližšie než obyvateľ Americka. Aký je teda záujem Slovenska? (Všimnite si aktuálnu zdržanlivosť Nemecka.)

To, že v budúcich voľbách (nech už budú kedykoľvek) sa zreteľne prejaví chýbanie Za ľudí a prejaví sa mocenská marginalizácia OĽaNO, nás dostáva naspäť pred ten istý problém, ktorý sme mali pred voľbami 2020. Vo februári 2020 to vyriešil jednorazový zázračný nadštandardný volebný výsledok OĽaNO, ktoré sa však nedokázalo stať všeobecne akceptovateľnou dominantnou politickou silou (tobôž nie trvácnou)... a tak voľby 2020 boli iba akási "chyba v programe". Len na čas odložili to, čo aj tak budeme musieť vyriešiť. Boj o charakter štátu. OĽaNO sa ukázalo ako nezrelé a neschopné pracovať uveriteľne a akceptovateľne s mocou, ktorá im bola zverená. OĽaNO tiež nedokázalo efektívne a šikovne odrážať útoky a tlaky tých kruhov, ktorým vo februári "vypálilo rybník". Do takto vzniknutého mocenského vákua sa natlačí kto? Elitári nadšení svojím elitárstvom? Alebo tí, ktorí nemajú škrupule a ktorí to s mocou vedia lepšie?

Lebo to sa ľahko povie, že "populizmus je zlý", ale ak niekto chce vyhrať voľby (= získať veľa hlasov), tak potrebuje "hovoriť hlasom ľudu". Nemôžete byť geopoliticky nezdržanliví, keď ľud si praje geopolitickú zdržanlivosť (áno, je možné, že ľud si praje až geopolitický alibizmus... zoberme to na vedomie) a nemôžete používať vety, v ktorých sa objavia slová "očkovanie" a "povinné" príliš blízko pri sebe... Tí občania, ktorí dôverovali covidovému očkovaniu, sa už zaočkovali a tých ostatných si radšej nepopudzujte proti sebe, nehovorte im, že sú sprostí... lebo sa môže stať, že Smer-SSD bude mať volebný výsledok začínajúci cifrou 2... a to len vám (nám) ostanú oči pre plač. Potom možno budete hovoriť "ja balím kufre, tu sa nedá žiť...", ale to už bude neskoro. Lebo všetko ste dobre vedeli, lebo toto sa tu nedeje prvýkrát...

Lebo ste dobre vedeli, že vyhrať voľby s postojmi a názormi, ktoré spôsobujú v spoločnosti averzie, sa nedá. Dobre ste vedeli, že ak ste fanúšikom politického subjektu, ktorý má preferencie (alebo volebný výsledok) okolo 8%, tak pri cca 60% účasti na voľbách, reprezentujete takýmto spôsobom názory ani nie 5% oprávnených voličov... To je ako prd vo vetre.

Chcete vybudovať catch-all party (stranu pre všetkých, stranu pre masy)? Naučte sa počúvať svojich voličov. Hlasy voličov ležia doslova „na ulici“.

Keď vám ľud hovorí, že tu nechce cudzích vojakov, skúste ho počúvať.
Keď vám ľud hovorí, že si nepraje plošné (alebo segmentované plošné) povinné očkovanie, skúste ho počúvať.

Nie je to hanba. Viete, vy tu nie ste na to, aby ste pekne spievali, keď pred voľbami lapáte vtáčka... Vy ste tu na to, aby ste pracovali pre nás... Lebo my sme tu doma a vy ste naši zamestnanci.

Matovič je od roku 1989 len tretí líder (tretí politický subjekt), ktorý vyhral slovenské parlamentné voľby. (Je zaujímavé si to vypočuť s odstupom času). Ale najprv dočítajte...
https://plus.rozhlas.cz/matovic-je-teprve-treti-lidr-ktery-od-roku-1989-na-slovensku-vyhral-volby-je-8156263

Predtým sa to podarilo len Vladimírovi Mečiarovi (HZDS), ktorý využil vhodné historické udalosti (dopyt po pro-slovenskej, pro-národnej až pro-národoveckej politike po rozdelení ČSFR).

Predtým sa to podarilo len Robertovi Ficovi (Smer-SD, dnes Smer-SSD), ktorý cielene hľadal tému (naratív), s ktorým by mohol dominovať. Našiel ju v dopyte po paternalizme, ktorý stále funguje v tomto národe a v tejto spoločnosti. Veľká časť spoločnosti vníma „štát“ ako subjekt, ktorý je od neho oddelený. Ktorý je subjektom per se (samým osebe). A majú to tak radi... chcú silný, ochraniteľský štát a spolu s ním oceňujú aj charizmatického a silného lídra. Archetyp vládcu. Nevadí im, že štát je zdeformovaný a púšťa sa mu žilou, keď oni majú to svoje isté...

Môžeme sa z toho vysmievať aké je to byzantínske a neeurópske a nesebavedomé. Iste, môžeme. Ale takto to je a je to fenomén, ktorý vždy rozhodoval voľby. Smer-SD (Smer-SSD) s týmito masovými obrazmi cielene pracoval... Navonok prevzal sociálno-demokratické mimikry, ktoré predhodil lačnému davu, aby v realite mohol v pohodlíčku budovať oligarchickú plutokraciu (vlastne extrémne pravicovú, kde silnejší žerú slabších). Kriminálne siete „našich ľudí“ naprieč inštitúciami, rezortmi a strategickými odvetviami. Vlastne Mečiar_2, len s kozmetickými zmenami, ktoré priniesla doba.

Máločo sa zmenilo v roku 2020. Aj tie voľby vyhrali emócie a masovosť (populus), ale... zdalo sa, že konečne dozrievame. Zdalo sa, že toto už konečne bude ten „hlas ľudu“, ktorý volá po niečom konštruktívnom. Po zmene charakteru štátu, aby sa tu nežilo dobre iba zlodejom, právnickým psychopatom, podvodníkom a servilným podržtaškárom, ktorí za teplé miestečko urobia čokoľvek. Zdalo sa, že ľud (akokoľvek je ten pojem nepresný a vágny) konečne pochopil, že môže mať naozaj silný štát. Štát, ktorý férovo a kvalitne poskytuje svoje služby. Keď to bude štát nedeformovaný kriminálnymi záujmami skupín, skupiniek, mafií alebo dokonca vysokopostavených jednotlivcov, ktorý si z „každej akcie“ zoberú svojich 40%, aby svoje príbuzenstvo zabezpečili na niekoľko storočí. Že štát prirodzene zosilnie, keď sa mu nebude púšťať žilou.

Igor Matovič len ako tretí pochopil, ako národu ponúknuť tému, resp. ako presne formulovať tému... preto vyhral. Vidíte, ako je dôležité „osloviť mnohých“, keď chcete vyhrať voľby?

Igor Matovič svoju rolu lídra nezvládol. Rola „aktivistického krikľúňa a buriča“ mu sadla dobre. Keď mal robiť funkčnú politiku z pozície vládnej strany, zistil, že je bezradný... Keď nemusel robiť nič (len show), zdalo sa, že by niečo robiť vedel. Ale odkedy musí niečo naozaj aj robiť, tak už vieme, že mu to nejde...

Chvíľu hľadal nepriateľa (zvolil si Covid a stavil veľmi zle, lebo Covid sa chová nelogicky...), skúšal robiť „teátro“ (Sputnik V)... To mu predtým vždy vychádzalo, ale narazil na odpor geopolitických extrémistov a stiahol chvost. Niečo začal, nedotiahol. Nedokázal tlmiť pnutia v koalícii a masívne „nabíjal zbrane“ svojím kritikom. Sám sa aktívne zúčastňoval zbytočných prestreliek (či už voči Sulíkovi alebo prezidentke). U časti spoločnosti tak pomohol vybudovať voči sebe averziu tak silnú, že... že radšej budú voliť Fica, než toho „trnavského blázna“. To sa stalo... Z 25% volebných percent je dnes ledva 10 (skôr ešte menej) a nejakých 15 percent hlasov je bezprizorných. To sú tie volatilné hlasy, ktorých na prelome rokov 2019 a 2020 zaujala Matovičova ponuka. Na čo zareagujú teraz?

Ja nehovorím, že "buďte subjektmi bez vízie, bez hodnôt".

Ale... začnite slúžiť naozaj svojmu ľudu, začnite rešpektovať záujem svojich občanov... slúžiť nielen Severoatlantickej aliancii a nielen farmaceutickým firmám. Keď to pochopíte, nájdete aj tie správne slová, ktoré možno zoberú vietor z plachiet tým hnusným populistom, ktorými tak pohŕdate... ale ktorí zjavne kráčajú k volebnému víťazstvu. Lebo rozumejú tomu, čo dav chce. A dajú mu to pred voľbami v miere vrchovatej (a po voľbách? to budú riešiť po voľbách).

Nedá sa robiť stále tie isté chyby a čakať, že to prinesie nové výsledky. Nemôžete ľudí poučovať, pozerať sa na nich permanentne zhora, urážať ich a prevychovávať ich... a očakávať dychberúci volebný výsledok. Na víťazstvo vo voľbách potrebujete ľudí a ich hlasy. Veľa ľudí a veľa hlasov. Aj hlasy dezolátov, aj hlasy alkoholikov, aj jednoduchých dedinčanov, aj hlasy tých, čo veria v panslavizmus, aj tých, čo si ešte stále myslia, že hlavnou vlastnosťou štátu je postarať sa o nich.

Čakáme na nového lídra. Takého čo pochopí, že ak chce vyhrať voľby, musí rozumieť (alebo aspoň skúsiť porozumieť) čo ľudia chcú. A musí jasne formulovať túto ponuku celému národu.

Lebo ak to nedokážete, ak budete samo-ulietavať na tom, ako sú vaše postoje tak krásne elitné a keď sa budete štítiť „davu“, potom budete mať aj elitné volebné výsledky na úrovni štatistickej chyby.

Keď vám ľud hovorí, že tu nechce cudzích vojakov, skúste ho počúvať.
Keď vám ľud hovorí, že si nepraje plošné (alebo segmentované plošné) povinné očkovanie, skúste ho počúvať.
Nie je to hanba. Nie je to populizmus.

Hlasy voličov ležia doslova „na ulici“. Pripravte ponuku pre ľudí a potom ju pre ľudí aj realizujte. Pretože vy nebudete poslanci NATO, ani poslanci BigPharma korporácií. Budete zástupcovia občanov v parlamente (poslanec = poslaný občanom do parlamentu). Ich vôľu budete mať povinnosť realizovať. Netreba sa báť ani slova „demos“ ani „populus“ - obe znamenajú to isté.

Sú tu hlasy nespokojných voličov. Sú tu hlasy voličov, ktorí notoricky nechodia k voľbám (skoro 40% oprávnených voličov). Nepozbiera ich geopolitický extrémista a vojnový štváč Tomáš Valášek a spol., lebo väčšina Slovákov rozmýšľa úplne inak... Sú tu voľné hlasy. A ak ich nezdvihne niekto, kto si bude vážiť „ľud“, pozberá tie hlasy Fico. A my už vieme, čo on dokáže.

Spomínate si na ten vtip? Ešte je to dobré...
Ale už nie dlho. Raz to dopadne.

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu