Pokračujeme v rubrike, ktorá prináša hudobné novinky (teda väčšinou). Ale tak, ako ja na nich narazím :-) Takže to budú veci cca od januára po marec 2022. A doplnené o nejaké staršie veci pre vysvetlenie súvislostí. A pretože sa ukázalo, že marec 2022 bol veľmi štedrý na novinky, bude ešte jeden marcový diel.
Ale teraz sme ešte len na začiatku prvého marcového dielu...
Keď som prvýkrát počul názov Silver Liz, tak som si myslel, že to je to dievča. Akože „Strieborná Líza“. Že to ona je Líza, Liz, Lizzie.
Ale potom som viac klikal a našiel som ďalšie veci pod tým názvom, ale v niektorých spieval akýsi muž... hm, a tak som si hovoril, že „tak toto nebude úplne také jednoznačné“.
A naozaj... lebo Silver Liz je projekt. Silver Liz je manželské duo Carrie Wagner a Matt Wagner z Brooklynu (NYC). S hosťovskou výpomocou kamarátov a známych (predovšetkým na bicích a perkusiách).
https://silverliz.bandcamp.com/
Dokonca sa Silver Liz veľmi neobmedzujú ani žánrovo. Ich prvý album z roku 2017 bol prevažne shoe-gazeový resp. dream-popový, v roku 2020 sa venovali skôr tanečnej hudbe... (na YT nájdete napr. ich tanečný Roman Candle Part II).
Ale mne vyhovuje skôr ich aktuálna, „tradičná americká“ poloha. Taký ten typický (väčšinou akustický) americký urban-folk. Ten na mňa vždy zaberá... Tieto americké folky na mňa vždy dobre fungujú.
Singel Until Lately vyšiel v polovici januára 2022.
Klip bol natočený v newyorskom Central Parku. Na iPhone a na jeden záber. “We wanted to try making a video like ‘Yellow’ by Coldplay, but in Central Park. It’s shot in slow-motion, so it gives the viewer time to potentially fixate on the entertaining microcosms of people we pass by in the busy park... You notice something new each time you watch it.”
Until Lately bude úvodnou skladbou („openerom“) ich nového albumu. A ten klávesový (resp. klavírny) motív v závere je super. Že?
Zaujímavé je, že text v slohe sa (vôbec!) nerýmuje... V refréne potom už sú verše crazy - lately, head - rest... tam už to je zvládnuteľné.
Vždy mi vŕtalo v hlave, ako sa dá spievať taký text. Lebo občas sa také niečo objaví (aj na Slovensku). Podľa mňa je to veľmi ťažké, lebo hudba je opakujúca sa matematika... v hudbe sa vám vždy opakujú nejaké celky, hudba je štruktúrovaná a rytmizovaná (loopovaná). A tak (podľa mňa) do niečoho rytmizovaného vložiť niečo, čo nemá v sebe žiadnu pravidelnosť, je veľmi ťažké. A predsa to Carrie Wagner v slohe odspieva veľmi prirodzene. Akoby nič. Môžete si to odsledovať aspoň na prvej slohe.
When I was young I wanted to be just like you
I wanted to get my nose pierced,
smoke cigarettes behind that tree in our schoolyard
Bought your same clothes with my small paycheck from the movie theatre
I’d follow suit, it’s just now getting through to me:
I was driving myself crazy,
and it wasn’t until lately
those thoughts got out of my head
I think I put them to rest
A ak sa vám ten klavírny motív páčil, tak v live verzii (pre NPR Tiny Desk) z marca 2022 si ho užijete v podstatnejšej časti stopáže. V marci 2022 vydali tiež ďalší singel, ktorý sa volá Thousand.
Toto je zvuk Holandska! Ale vôbec nieee... je to americký rockový zvuk, sú to americké viachlasy. Ale pekne to tým Holanďanom ide... Elephant sú kvarteto z Rotterdamu, ktorý hrá „sunny, melancholy and mellow pop music with an eccentric edge“.
Predtým než na jar v roku 2020 vznikli, niektorí členovia kapely hrali v holandskom Fleetwood Mac Tribute Bande. Frontmanom je Frank H. Schalkwijk. Svoje debutové ep ELEPHANT vydali v roku 2021.
Chalani sú milovníkmi americkej hudby a držiteľmi dobrého vkusu (to, že majú radi Fleetwood Mac, je dobrou vizitkou samou osebe).
Nahrávajú pre holandský label Excelsior Recordings a čoskoro (avšak neviem presne kedy) by mal vyjsť ich debutový album BIG THING. Informácií mám zatiaľ o nich veľmi málo.
Hometown vyšlo v polovici marca 2022 (na 3-piesňovom épéčku).
A keď v sobotu 19. marca 2022 v klube Paradiso v Amsterdame hrali Elephant ako predskokani ("support") pre (v Holandsku) slávnejších De Wolff, mohol vzniknúť takýto "zvieratkovský" poster. Priam sa tento šikovný nápad ponúkal.
Dievčenské indie duo Wet Leg sú z UK (z Anglicka), aj keď z pomerne exotickej destinácie Anglicka, z ostrova Isle of Wight, na juhu britských ostrovov. Veď aj majú dosť nezapamätateľné mená - Rhian Teasdale a Hester Chambers (pre živé vystúpenia sú však piati). Rhiana a Hesterka. To je už tak na prechode medzi anglickým a keltským živlom.
Prvýkrát som si ich všimol s ich druhým singlom Wet Dreams zo septembra 2021 (prvý Chaise Longue z júna 2021 a ani Too Late Now z novembra 2021 ma až tak nebavili, naopak veľmi si to u mňa vylepšili singlom Oh No z prelomu januára a februára 2022). A keby som sa v minulom roku nebol "motal", tak už dávno sa tu mohli objaviť v septembrovom 2021 či októbrovom 2021 mesačnom výbere (so singlom Wet Dreams určite).
Ale napriek môjmu predsa-len-trochu-pindaniu, Wet Leg od začiatku získavajú dobré ohlasy a dobré recenzie. Dá sa povedať, že je to skupina, ktorá je od bodu nula miláčikom poslucháčov aj hudobných publicistov. Singel Chaise Longue sa de facto stal virálny, lebo za krátky čas získal milióny videní/počutí na rôznych streamovacích platformách.
* Imagine coming out of nowhere and making outrageously good music.
* I haven't heard alt-rock this good since the 90's. Keep up the outstanding work!
* I’ve never experienced a new band I liked so much in the modern era… The last band I liked this much was The Strokes in 2001.
* They make me feel like I did back in 1978 -79 when the B-52’s blew everyone’s mind with Rock Lobster and Planet Claire… love them.
* These girls are going to be huge!
Ale je to aj špecifická vlastnosť britskej hudobnej tlače, ktorá má istý bulvárny "odér" a rada vytvára takéto hype-vlny. No na druhej strane to nie je žiadny výmysel, lebo je to potvrdené streamovaním a vo Wet Leg je naozaj akási "britská iskra". Také to "máme to všetko na háku, my sa chceme len baviť". A pritom to nie je hlúpe, dokonca je to vtipné, väčšinou absurdné, sarkastické a miestami (asi nechtiac) aj sociálne kritické. Je to non-effort a predsa je to intenzívne. To, čo sme na britských skupinách (teda na britských skupinách pozostávajúcich z etnických Britov) mali vždy radi... Takže si trochu počiatočného "povyku" okolo seba rozhodne zaslúžia. A čo bude ďalej, sa uvidí...
Rhian najprv hudbu robila sama, ale osamote to pre ňu nebolo dosť zábavné. Tak nahovorila svoju kamošku Hester, že veď obe majú gitary a že teda "start the band!". Hester o tom povedala pre The Guardian: "It was being in the room with another woman, no boys around. That was the moment... look at us, look at us making music together."
Wet Leg začali hudbu robiť, keď boli na univerzite (obe študovali hudbu, ale nedokončili štúdium), cca keď mali 22 - 23 rokov (teraz sú pred tridsiatkou). Chaise Longue nebola ich prvá pieseň, ich prvá bola o únose mimozemšťanmi... Nemali ani veľké ambície a ani nemali na kapelu veľa času. Hester pracovala v rodinnom klenotníctve a Rhian predávala zmrzlinu a pracovala ako kostymérska asistentka pre filmové a reklamné produkcie. Občasne hrali na lokálnych akciách. Rádovo pre desiatky ľudí.
Keď ich prvýkrát kontaktovali skauti z Domino Recording, baby im povedali, že nemajú čas. So zástupcami iných labelov sa síce stretli, ale vo svojom obľúbenom pube v mestečku, ktoré nemá ani železničnú stanicu. V novembri 2020 však predsa len podpísali zmluvu s Domino Recording a začali sa pre nich aj promotion-hrania na festivaloch (Latitude Festival, Green Man Festival), kde zrazu stretali osobne skupiny, o ktorých predtým čítali len v New Musical Expresse. Takže si postupne dávali dohromady repertoár, aby nehrali iba 15 minút. Ešte stále však vraj občas majú pocit, že "čo my tu robíme, veď my sme len dedinčanky z Isle of Wight!".
Aj samotný názov Wet Leg ilustruje zvláštnu absurditu celého ich príbehu... Wet Leg neznamená nič. Názov vznikol ako súčasť zábavy (emoji quiz, emoji game), ktorú možno aj vy poznáte. Cez emoji obrázky sa pokúšate zapisovať (zakódovať) názvy skupín alebo známych filmov či kníh...
A dá sa to naopak... Hráte sa s emoji obrázkami, len tak náhodne, a sledujete, čo vám vyjde v slovnom zápise. A tak vznikol názov Wet Leg. Neznamená nič... teda okrem tej možnosti, že to znamená "mokrá noha" a vraj ešte aj "tsunami robot" a "rain chicken".
Rovnomenný album WET LEG vyjde nezadlho, 8. apríla 2022 na Domino Recording.
Singel Angelica vydali úplne až na sklonku februára 2022. A (podľa mňa) je zatiaľ ich najlepší... Veľmi britský, veľmi svieži, s ostrými gitarami. A to takmer psychedelické, čo sa tam deje od cca 03:00 je dôkaz, že alternatíva ešte nezomrela... Baby, to ste hrozne dobre zahrali...
A spomínal som, že ich všetci milujú, len ja ešte váham? :-)
Lebo som videl až príliš veľa pre-chválených skupín zažiariť a aj rýchlo vyhorieť.
Tu je zopár (ďalších) reakcií, ktoré už sa týkajú väčšinou práve singla Angelica.
* I love the expansive wall-of-sound feel, it just begs to be played at full volume!
* This is some of the best music I've heard in years.
* Just too good. Like the best music of the last 7 decades distilled into one band.
* It does remind me of punk rock of the 70s-80s. Or maybe Blondie times.
* It has such a cool 90’s underground vibe.
* So many amazing songs from one band!
* Wet Leg are in my opinion Something Special and their debut album is destined to be a true classic English Indie Punk Rock Masterpiece!
Trio Cannons z L.A. vzniklo v roku 2013. Takže hrajú už celkom dosť dlho... Tí dvaja muži (Clapham a Davis) sú kamaráti od detstva a hrávajú spolu už od teenagerských rokov. Vokalistku a frontwomanku Michelle Joy našli na inzerát cez inzertný web Craigslist.
V súvislosti s nimi sa spomínajú žánrové škatuľky ako synth pop, dream pop, and psychedelic pop. Pri basgitare tam nájdete trochu funkových prvkov.
Prvé ep UP ALL NIGHT vydali v septembri roku 2014. Prvý album NIGHT DRIVE (celkom dobrý) si vydali sami v máji 2017. Druhý album SHADOWS vydali v júli 2019 cez label AntiFragile Music.
Ja som ich po prvýkrát začal registrovať so singlom Fire for You z jesene 2020 (ale pôvodne vyšiel na albume SHADOWS). To bol aj ich najväčší komerčný úspech, po ktorom podpísali zmluvu s „major“ labelom Columbia Records.
V roku 2021 vydali épečko s covermi a v tomto roku, 25. marca 2022, tretí album FEVER DREAM. Takže teraz je to na internetoch trochu „precannonované“.
* This band is a real hidden gem!
Je to celkom zvláštne, že oni nepredvádzajú žiadne veľké výkony inštrumentálne ani skladateľské ani vokálne... a predsa efektívne, jednoduchými prostriedkami, vytvárajú celkom zaujímavú atmosféru. A aj mnohí rockeri si ich radi vypočujú aspoň ako "guilty pleasure". Máte taký ten pocit, že "Wtf? V čom to je, že ich nemôžem prestať počúvať?"
"Joy's vocals draw you into a disco daydream that is at once romantic and intoxicating..." (thelineofbestfit.com)
"Leading lady Michelle Joy’s vocals are both angelic and eerie in their ability to entice listeners like a siren beckoning her prey into a fantasy along the sunny shores. While she does remain within a very comfortable vocal zone..." (spillmagazine.com)
Na albume FEVER DREAM si zachovali svoj štandard, zachovali si balansovanie na hranách popu a diska, ale predsa len je nový album trochu viac „vyleštený“ než by som ja osobne potreboval. Cannons vždy boli eightiesový synth-pop, ale teraz už sú celkom dosť "posh" (= nóbl).
Inak, je veľká devíza pre skupinu (z hľadiska popularity a marketingu) mať ako frontwomanku takúto štíhlu sexi zlatovlásku. Aj na mňa to funguje... aj keď som skôr na rôzne iné farby vlasov (štíhlosť však áno, štíhlosť preferujem). A Cannons to aj úplne racionálne využívajú... nečudujem sa im. Kde môžu, tam pred seba nastrčia Michelle.
Singel Hurricane vyšiel začiatkom marca 2022. Video je estetické, na Michelle sa viac než dobre pozerá, ale nie som si istý, či obrazová storyline sa neodklonila od samotného textu... O čom ten klip sakra je? Neviem... možno to má hlbší význam (v to dúfam!), lebo je tu isté riziko, že sa budú objavovať nie veľmi vhodné asociácie na kokaínovú tematiku... "a ty už toľko »nefúkaj«, lebo skončíš ako snehový/snehová zombie".
Erasers sú duo z Perthu (Western Australia). Rebecca Orchard a Rupert Thomas.
Začiatkom februára 2022 vyšiel ich singel Constant Connections. A tak sa bude volať aj album, ktorý vyjde 22. apríla na značkách Fire Talk Records a Night School Records. Hrajú minimalistickú elektronickú hudbu („drone music“) alebo ako to nazvali niektorí novinári „almost ritualistic pop“.
Málo je o nich informácií, podľa uploadov z bandcampu, to vyzerá tak, že vydávajú od roku 2010. Skôr kratšie formáty, ale v roku 2015 aj prvý album STEM TOGETHER a v roku 2019 album PULSE POINTS.
CONSTANT CONNECTIONS bude ich tretí album.
„Layers of synth and keys whirl around over the top of a classic Rupert drum loop. Voice is used almost as another instrument, making melodies and repetitions on the delicate nature of existing in the world and the strength in connection." (firetalkrecs.com)
Novší singel A Breeze ma však až tak veľmi nenadchol.
Chýba vám, že Depeche Mode už dávno nehrajú ako Depeche Mode?
Skúste nejakú inú skupinu, ktorá hrá ako Depeche Mode!!!
So skupinou Night Sins sa teraz môžete dostať naspäť v čase približne do obdobia albumu VIOLATOR, 1990 (to už ma Depeche Mode postupne prestali zaujímať).
Night Sins sú „philly darkwave project“. Dark-waveový a post-punkový projekt z Filadelfie (Pennsylvania, USA). Ich zvuk obsahuje prvky hudby Depeche Mode („circa BLACK CELEBRATION through VIOLATOR“ napísali v post-punk.com), ale aj zvukovú mustru iných temnejších kapiel (napr. The Sisters of Mercy). Ak si nájdete ich cover You Keep Me Hangin´ On (pôvodne od The Supremes), naozaj môžete mať chvíľu pocit, že počúvate "Sisters". Je to jednoducho taká hudobná zmeska, dosť typická pre tento žáner...
Mali by byť dvaja, muž a žena. Hlavnou postavou je Kyle Kimball (člen aj ďalších skupín... napr. Nothing, Death of Lovers, Salvation a ďalších, väčšinou na poste bubeníka).
Albumy vydali Night Sins v rokoch 2012, 2013, 2017 a 2019. Prvé dva na Avant! Records, druhé dva na Funeral Party Records a nový (piaty) album VIOLET AGE vyjde 10. júna 2022 na Born Losers Records. V rámci pred-objednávok si môžete objednať album aj na ružovom vinyle a tiež na white/pink swirl vinyle (na bielom vinyle s ružovými "prskancami").
Singel Violet Age vyšiel začiatkom marca 2022.
Tie zvuky ako v Enjoy The Silence už používajú dlhšie, len k tomu pridávali trochu industriálnejšie korenie.
Annihilator je z leta roku 2019.
Fontanarosa sú z Francúzska. Z Lyonu. Hlavným človekom v skupine je Florian Adrien.
Prvé épečko FONTANAROSA (nahraté v prvej polovici roka 2019) vydali hneď v prvých dňoch roku 2020 cez S.K. Records
Way In Out je singel z albumu ARE YOU THERE?, ktorý vyšiel 18. marca 2022 na značke Howlin´ Banana.
Je to vydarený indie-rock anglo-amerického strihu... a čo je najlepšie, je to, že je to trochu lo-fi.
Pre lo-fi Francúzi väčšinou vôbec nemajú zmysel... Oni väčšinou sa snažia zvuk skôr vyčisťovať a vyhladzovať, preto v rocku Francúzi nepatria vôbec k premiantom. Ale keď si pustíte Anytime, tak to má normálne skúšobňový „smrad“. A keď si dáte Days Go By, tak je to zase retro zvuk ako zo 60-tych... All By Myself zase prináša tak esenciálny gitarový riff takmer akoby od The Rolling Stones. Fontanarosa pobrali to najlepšie z indie-rocku z Británie a z USA a premiešali to... Do toho veľmi dobrý spev.
Francúzi? Neuveriteľné... vôbec to nepočuť, že Francúzi. Lebo „rock and roll“ je super, zatiaľ čo „le rock and roll“ je taký čudný... Tu sa nehráme na autentickosť world-music, tu sa hráme skôr na žánrovú čistotu a dotiahnutosť. A takto hrať indie-rock (resp. rock) som Francúzov ešte nepočul.
Ja som najprv mal k dispozícii len ten singel Way In Out a album ARE YOU THERE? som ani nemal v úmysle počúvať... nebol čas a kopec výhovoriek. A akú chybu by som bol urobil! Zatiaľ jeden z najlepších albumov roka 2022! Zatiaľ som ani jednému albumu v roku 2022 nedal k toľkým jednotlivým skladbám (k trom alebo štyrom) po 4 hviezdičky (dokonca ani aktuálny album Aldous Harding som tak nedohviezdičkoval)...
To je ten môj hviezdičkový systém... už som to spomína. Keď si odkladám YT linky, aby som aj s odstupom času vedel, čo bolo dobré a čo nie... V zásade každá pieseň môže dostať k sebe poznámku alebo hodnotenie (viď nižšie)
(?) = neviem, čo si mám o tom myslieť, vrátim sa k tomu ešte, ak budem mať čas
(nie) = dosť prúser, viac už s týmto nestrácať čas
nič (bez zápisu) = nezaujímavé, zbytočné, len vata
* = celkom fajn
** = dobré, ale niečo tomu ešte chýba, nevydarený aranžmán, možno som to počúval v nesprávnom čase
*** = veľmi dobré, hitové, reprezentatívne, kľúčový song na albume
**** = výnimočné, outstanding
Len za obal albumu si Fontanarosa zaslúžia kritiku. Obal je (z môjho pohľadu) fakt odfláknutý... Keby aspoň pôsobil undergroundovo, ale pôsobí iba... iba odfláknuto :-)
Hm, neviem kto toto rozhodol a povedal: "super, teraz je to dobré, toto pôjde von". Myslím, že stále mnohým ľuďom nerozumiem :-) Ale budem ešte zisťovať, možno je to práca nejakého slávneho výtvarníka. To jediné by to možno zachránilo...
Anytime z albumu, ktorý vyšiel 18. marca 2022.
All By Myself. Nádhera. Toto je fakt krásny zvuk... Mnohí Briti (aj Američania) by celkom závideli.
MJ Lenderman je gitarista a skladateľ z Asheville, North Carolina.
Okrem toho, že hrá na gitaru v skupine Wednesday, robí aj vlastnú hudbu pod menom MJ Lenderman.
29. apríla 2022 mu vyjde na značke Dear Life Records album BOAT SONGS, po dvoch jeho predošlých releasoch pre Dear Life Records v roku 2021. Bude to jeho prvý album, ktorý nahrával v profesionálnom štúdiu.
V recenziách bolo uvedené, že jeho nový album „It challenges the perception of what modern day country music is supposed to be and where it can go.“
V jeho prípade sa spomína žánrová priehradka lo-fi alternative country. Reálne to však je kombinácia amerického folk-rocku, s trochou blues a americany. Alternative country je podľa mňa countryovejšie a žánrovo čistejšie. Ale nechcem sa hádať s Američanmi... zo Slovenska. Oni vedia svoje. A ja si myslím svoje.
MJ Lenderman je oceňovaný aj pre jeho úprimný storytelling zakorenený v každodenných postrehoch a v absurdite všedného dňa.
V zmysle odpovede Hanka Williamsa na otázku „Prečo je country hudba obľúbená?“ - „Pre jej úprimnosť.“,
tak aj MJ Lenderman nejde ďaleko ani pre sprosté slovo, ani pre drsnosť, ani pre vtip, ani pre zemitosť. Vraj je to ako sedieť so svojimi priateľmi na verande, zabávať sa na drsných vtipoch a rozprávať si znovu a znovu staré príbehy, ktoré nikdy neomrzia. Hej, niekde v USA je život ešte stále jednoduchý a prirodzený. USA, to nie je len šibnutý „wokeizmus“, propagovaný Demokratickou stranou.
MJ Lenderman... taký americký vidiečan. Aj klip je urobený tak svojpomocne. Za 5 korún. Teda za 5 dolárov... You Have Bought Yourself A Boat vyšlo v polovici februára 2022.
Predtým (v januári 2022) ešte vyšiel singel Hangover Game a v marci 2022 singel TLC Cage Match.
A keď som tak prechádzal jeho staršie veci (vydané ešte cez iné vydavateľstvá)... len tak pre zaujímavosť... a porovnával ich s novými singlami, tak musím povedať, že jeho staršie veci na mňa fungujú ešte lepšie. Ja mám proste radšej surovejší, jednoduchší, špinavejší lo-fi zvuk. Skúste napr. Left Your Smile z júna roku 2019. Tak to je veľká paráda!
Melódia trochu pripomína veci Sufjana Stevensa z jeho prvého albumu A SUN CAME (1999, Asthmatic Kitty Records). Len to má ešte horší zvuk :-)
Samotná skupina Wednesday je však žánrovo niekde inde než MJ Lenderman sólovo... je to lo-fi (až veľmi lo-fi!) indie-rock.
Veď aj nejakí poslucháči poznamenali, že Wednesday „... sounds like somebody dragged My Bloody Valentine through a swamp“. Alebo „has a sound between Sonic Youth and The Pixies.“
Song November zahratý naživo v predajni DZ Records.
Alebo ako príklad vyskúšajte Cliff z albumu TWIN PLAGUES (2021, Orindal Records).
Doplnenie z augusta 2022:
Celý ten album TWIN PLAGUES je re-uploadnutý (od polovice júna 2022) a linky na všetky piesne už majú inú podobu. Takže nám nefunguje ani link na ten Cliff. Nebudem ho tu dávať znova (asi by sa čoskoro stalo to isté). Ľahko si ho nájdete...
Pre dnešok by aj stačilo. Dnes to bolo dosť rockové, dosť gitarové, dosť hlučné.
Čoskoro bude ešte jeden marcový diel.
