reklama

diel 71 - rubrika: moje najhranejšie (v apríli 2022) - časť 2

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 71, 11. júla 2022 Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

V tomto článku nadväzujeme na diel 69. Druhou časťou sa pozrieme na to, čo sa dialo v apríli 2022 (s malými presahmi do iných období).

Keď skupina vydá album (zvyčajne 9 - 11 piesní), my poslucháči (resp. fanúšikovia) vieme, že na nejaký čas bude „kľud“. Nie že by sme si to až tak priali, ale rozumieme tomu, že kreativita nie je bezodná a že album je výsledok nejakého snaženia za nejaké obdobie. Kapely majú v tomto rôznu rýchlosť. Medzi albumami vie byť niekedy aj celkom dosť rokov a je to tak normálne...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém býva skôr v takých prípadoch, keď má skupina tzv. „nadprodukciu“ a chŕli veci bez sebakritiky (a nie je to práve Prince alebo King Gizzard & The Lizzard Wizzard - tí napr. len v roku 2017 päť albumov a celkovo 20-ty album v marci 2022 + avízo v júni 2022, že do konca roka 2022 vraj vydajú ešte ďalšie 3 albumy).

O to príjemnejšie (naozaj o to príjemnejšie) je, keď skupina vydá len po pár mesiacoch po regulérnom albumovom záreze ďalší bonusík, aj keď sú to „len“ raritky, lajvky, demá a tzv. out-takes (veci, čo sa nezmestili do dramaturgie radového albumu). A ešte, keď je to vo formáte albumu (nie épečka) a v podstate zčistajasna, bez predošlého avizovania... tak to je paráda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte keď je to minimálne tak vydarené, ako ten predošlý album, tak to už je úplné obžerstvo.  

No a presne takto nás prekvapilo austrálske duo HTRK (čítaj Hate Rock). Veď len tuhľa v dieli 59 (TOP10 2021, časť 1) sme sa venovali ich albumu RHINESTONES, ktorý si vydali na vlastnej značke (ale neskôr som zistil, že aj na značke Ghostly International) v polovici septembra 2021... A na konci apríla 2022 (tzn. len po cca 7-ich mesiacoch) je tu pre nás ďalší release vo formáte albumu (10 piesní), ktorý vychádza z RHINESTONES-éry (tzn. z prelomu rokov 2020 a 2021) a prináša materiál pre fajnšmekrov.

Demoverzie (minimálne 3 skladby), jedna live verzia zo skúšobne, 2 odlišné mixy skladieb z albumu plus 4 skladby, ktoré sa nedostali do finálneho albumového výberu (out-takes) - Renaissance, No Big Thing, Devil Do, Death Is a Dream. Celkovo 10 piesní... a je to príjemné prekvapenie, lebo po vydaní albumu sme teda na dlhší čas nečakali nič nové.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takýto materiál býva určený predovšetkým pre pravoverných fanúšikov ktorejkoľvek skupiny. Album raritiek DEATH IS A DREAM (2022, Ghostly International) je však tak dobrý a tak vyvážený (a zvukovo tak sexi), že pokojne môže fungovať ako „album prvého kontaktu“ aj v prípade, že HTRK ste ešte nikdy nepočuli.

A keďže ja mám radšej taký strohejší a drsnejší (raw) zvuk, tak neviem neviem, či mi DEATH IN A DREAM vlastne nevyhovuje aj viac než RHINESTONES.

V súvislosti s albumom RHINESTONES som (viď diel 59) uviedol, že HTRK sú na tom albume po prvýkrát „folková“ resp. „akustická“ skupina (aj keď to nie je akustickosť akustická, ale akustickosť elektrifikovaná). Každý album HTRK je delikátny a minimalistický, ale RHINESTONES bol navyše zvukovým odskočením niekam trochu inam. Album DEATH IS A DREAM je návratom do ich stredu (do toho, čo hrávajú bežne)... je to viac lo-fi, viac garážové, viac surové.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som v zhrnutí roka 2021 vychvaľoval album RHINESTONES, spomínal som v tej súvislosti aj pieseň Valentina. Tá ma pri jeho prvom počúvaní zaujala najviac. Napriek tomu, že v mojom TOP10 2021 sa celý album umiestnil na 7. mieste (čo je aj trochu obídenie pravidiel), som vtedy Valentinu nevybral ako ukážku... a bol to celkom dobrý nápad, lebo až teraz prišiel ten správny moment. Ako keby som to bol tušil (alebo ma niečo viedlo?).

Takže teraz je ten správny čas, aby ste počuli song Valentina v originále a následne Valentina v odlišnom mixe „Cali Highway Version“ s hustejšími bicími. A ich porovnanie - takto pekne za sebou - vám najlepšie ukáže zvukový rozdiel medzi albumami RHINESTONES a DEATH IS A DREAM.

Kým RHINESTONES imitoval akustický (folkovejší) zvuk, DEATH IS A DREAM ide naspäť k surovejšej, strohejšej, garážovejšej (rockovejšej) podstate skupiny HTRK.

Všimnite si, ako sa HTRK s albumom DEATH IS A DREAM zvukovo vrátili do roku 2019, tri roky naspäť, do obdobia vydania albumu VENUS IN LEO (2019, Ghostly International). Akoby si tie albumy z oka vypadli... zvukovo. Ale DEATH IS A DREAM je však ešte viac lo-fi. Je evidentné, že na DEATH IS A DREAM sú nahrávky, ktorým sa nedostalo plnej štúdiovej produkčnej pozornosti. Pre mňa je to ešte omnoho lepšie, lebo ja obľubujem nedokončený, strohý, surový, neučesaný zvuk... Takže DEATH IS A DREAM je (zvukovo) vlastne ako album VENUS IN LEO, akurát v demo zvuku...

Pri hľadaní podobností (lebo som vás možno doplietol tým, že spomínam ešte nejaký tretí album) však nezabudnime, že DEATH IS A DREAM je bonusovým albumom súvisiacim s kreatívnym a nahrávacím obdobím, ktoré rezultovalo do albumu RHINESTONES.

Ak máte k dispozícii fyzicky album RHINESTONES, tak keď si prikúpite album DEATH IS A DREAM a dáte si ich dohromady (hoci aj gumičkou, to je jedno), tak máte k dispozícii skvelú dvojdiskovú (dvojvinylovú) deluxe verziu albumu RHINESTONES. Tie albumy spolu súvisia, spolu komunikujú a na seba nadväzujú. Ilustrujú stav skupiny HTRK na začiatku tretej dekády 21. storočia.

V prvom momente, keď som sa letmo pozeral na obal albumu DEATH IS A DREAM, pripadalo mi to ako výšivka (a asi to má tak aj pôsobiť), ale reálne je to kresba. V tej spodnej strednej časti je to dobre vidieť.

A na záver nádherná inštrumentálka Straight to Hell v demo verzii. V demo verzii má stopáž 03:22, vo finálnej albumovej verzii (na RHINESTONES) má len 02:20 (ale zase s vokálom). V demo verzii tak vlastne dostanete ešte o čosi viac HTRK...

A o čosi viac HTRK, je vlastne o čosi viac zvukových zážitkov. Aj preto u mňa album DEATH IS A DREAM (10 piesní) mierne vyhráva nad RHINESTONES (9 piesní)...

Dani Mack je vlastným menom Baylee Barrett. Mladá dievčina, ktorá sa po svojich osemnástych narodeninách presťahovala z Texasu do L.A., aby sa pokúsila o hudobnú kariéru.

Najprv to skúsila v roku 2018 pod menom Baylee so singlom Pretty Love (a vraj aj Good Time, ale ten som nenašiel). Nebola však spokojná s podmienkami nahrávacej zmluvy a pokúsila sa z nej vyviazať predčasne. Následne sa obklopila inými ľuďmi a zmenila si umelecké meno (čo bolo dobré rozhodnutie, lebo pod menom Baylee vystupuje viacero iných umelcov, dokonca aj z r&b oblasti).

V spoluautorstve s hudobným kolegom (Chris Reagan) napísala pieseň Someday. Ako producenta získala Gregoryho Uhlmanna (Perfume Genius, Hand Habits a ďalší), ktorý do zvuku dostal celkom zvláštnu kombináciu drsnosti a zraniteľnosti zároveň.

“I wrote this new single, Someday, while my first real relationship was falling apart. It was very toxic, but despite all the signs, my naivety gave me hope that things would turn around. If I’m being completely honest, this song was a last-ditch effort to save this relationship… It didn’t work out.” (varioussmallflames.co.uk)

„Break-ups are painful enough as it is; it takes a lot to mend a broken heart - but what’s worse is when you know you’re headed toward a breakup, and there’s nothing you can do to stop that train crash from happening. Reeling toward her own oncoming emotional wreckage, Dani Mack’s new single Someday brings heartache and upheaval to life in a tender tempest of raw alternative sound.“ (atwoodmagazine.com)

Someday vyšlo 30. marca 2022 na značke Future Gods. Ako jej debutový singel pod menom Dani Mack. Je to celkom sľubné. Držíme jej palce, že?

Videoklip potom vyšiel až začiatkom mája 2022. Režíroval a natočil ho nejaký Joel Lavold. A zadarilo sa... A tie časové obrazové „preskoky“... to nie je niečo, čo by sme nikdy predtým nevideli (David Lynch to používal bežne), ale vždy to efektne pridá atmosféru napätia... Celé je to veľmi dobre vymyslené, nasnímané a zostrihané.

dani mack - someday
dani mack - someday  (zdroj: screenshot grafiky na obale)

Maria BC sa v skutočnosti volá Maria Bobbitt-Chertock. Pôvodne z Ohia, teraz usadená v Oakland (Kalifornia).

Debutové épečko DEVIL’S RAIN vydala vo februári 2021. Žije v Kalifornii (ako bolo spomenuté), ale album nahrávala v Brooklyne (N.Y.C.) počas leta 2021.

Singel Betelgeuse vyšiel 19. apríla 2022, album HYALINE následne vyšiel 27. mája 2022 na značke FatherDaughter Records (v UK na Fear of Missing Out Records). Je to jej debutový album.

Maria BC má klasické hudobné vzdelanie (je multiinštrumentalistka, jej hlas je mezzo-soprán) a na albume hrá na kostolnom organe aj jej otec. Jej hudba je skôr experimentálna, ona ju sama nazýva ako „sonic collages“. V recenziách sa spomínajú pojmy ako "ambient folk" alebo "experimental".

No Reason z albumu HYALINE

Album HYALINE je pomerne náročné počúvanie. Ale má sugestívnu melancholickú atmosféru... hlas, gitara, bicie a klávesy sú doplnené samplami, ktoré pridávajú „ambient“. Pripomína to niektoré releasy z klasického obdobia vydavateľstva 4AD (80-te roky, do polovice 90-tych rokov)... napr. This Mortal Coil alebo His Name Is Alive. Väčšinu melódií si nezapamätáte na prvé počutie, čo je dobrý dôvod na opakované prehratie albumu.

ROF z albumu HYALINE

Good Before bol „singel“ z marca 2022. Ale preto v úvodzovkách, lebo ťažko vyberať z takého zvláštneho artového albumu singel, ktorý má propagovať album a podporovať predaj. Tu akosi zvyčajné zabehané marketingové pojmy prestávajú fungovať... resp. sa dostávajú na svoje hranice.

Predovšetkým kvôli jej hlasu mi jej album HYALINE pripomína staršie veci od His Name Is Alive. Na porovnanie... Are We Still Married? z albumu HOME IS IN YOUR HEAD, ktorý vyšiel v septembri 1991 na značke 4AD.

Na konci je to "seknuté", lebo na tom albume jeden track kontinuálne prechádza do druhého, takže je to „vystrihnutie“ z celku.

The Reds, Pinks & Purples je viac-menej (dnes viac) sólový projekt multiinštrumentalistu a skladateľa Glenna Donaldsona zo San Francisca (Ca., USA). Na internete nájdete túto aj charakteristiku: „DIY kitchen pop project of Glenn Donaldson, with live support from friends“.

The Reds, Pinks & Purples boli predstavení v tomto blogu už v dieli 55. Myslím, že by ste o nich asi ani nevedeli, keby som ich pre vás neobjavil. Ešte že ma máte, že? Niet za čo... :-)

Základné veci boli už vtedy povedané. Napríklad:

Nie je to novátorské, ale je to perfektné. Ako keby Glenn Donaldson prevzal všetky milé „catchy“ indie-popové melódie, vhodil ich do šejkra a poriadne poriadne pretriasol... Počas jednej piesne tak mám aj zo tri flashbacky na melódie iných kapiel a iných piesní... Niekedy je ten pocit presnejší, inokedy len tušený. Ale je to príjemný pocit. Nepovažujem to za plagiátorstvo, lebo je to vyslovene žánrová hudba. Takto má znieť gitarový, trochu naivný a trochu lo-fi indie-pop.


Alebo tiež toto:

Všetko som to už za ostatných 30 rokov niekde inde počul. Podobá sa na to na tisíc iných indie kapiel a predsa ma to baví... Dalo by sa povedať, že je to retro zvuk z prelomu 80-tych a 90-tych rokov, ale pravda pravdúca je, že tento zvuk nikdy nezmizol zo scény a teda ani nezostarol. On sa skôr zakonzervoval v čase.


Keďže The Reds, Pinks & Purples je vlastne jednoosobová skupina, má to rozhodne jednoduchšie s nahrávaním aj vydávaním. Preto vydáva pomerne často. Medzi albumami má niekedy len 7-8 mesiacov...

Album YOU MIGHT BE HAPPY SOMEDAY vydal začiatkom októbra 2020. Začiatkom apríla 2021 už dal von ďalší. Album UNCOMMON WEATHER vyšiel 9. apríla 2021 na značke ToughLove Recordings.

Najnovší album vydal ani nie po roku... 4. februára 2022 vyšiel album SUMMER AT LAND‘S END na značkách ToughLove Recordings a Slumberland. Opäť s recykláciou naivného indie-popu à la Teenage Fanclub (resp. à la mnohé iné skupiny).

Súčasťou albumu je aj singel Don’t Come Home Too Soon, ktorý vyšiel ešte v novembri 2021. S atraktívnym videoklipom so zábermi z amerických filmov z 50-tych rokov.

Mám rád ten klip a mám rád aj tú atmosféru... Lebo tie americké 50-te roky avizovali hospodársky vzostup a zvyšovanie životnej úrovne. Bol v tom istý konzumný optimizmus, ktorý už dnes nedosahujeme (lebo vieme, že sa budeme musieť uskromňovať a schudobňovať). Dnes sa vlastne "nemáme na čo tešiť“. Zdá sa, že nás nečaká v blízkej budúcnosti veľa dobrého. Od 70-tych rokov ideme z jednej krízy do druhej (s malým nadýchnutím v 90-tych rokoch). Euroatlantická civilizácia je až po uši v dystopickej prítomnosti, s výhľadom na dystopickú budúcnosť.

Preto tá nostalgia je tak osviežujúca...

Zlé jazyky by o Glennovi Donaldsonovi mohli povedať, že recykluje nielen starý indie zvuk, ale dokonca aj svoje vlastné piesne... no nie je táto Last Summer In a Rented Room (z augusta 2020) dosť podobná tej novšej Don’t Go Home Too Soon (z jesene 2021)? Veru že je.

No a čo?! Nehnevám sa, takto to je OK. Je to žánrové, skvelý zvuk, dobre odspievané, má to všetko, čo to malo mať v roku 1986 až 1992... a čo to má v roku 2022. Je to, ako keby sme vyčítali Ondřejovi Havelkovi alebo Bratislava Hot Serenaders, že sa im tie songy navzájom podobajú... lebo je to vyhranený špecifický žáner a špecifická interpretácia (navyše The Reds, Pinks & Purples je vlastná tvorba, a tam sa istá podobnosť rukopisu prejaví vždy).

Zmenou oproti predošlému albumu (a sérii singlov) je to, že Glenn predtým urobil sériu obalov s použitím pouličných záberov zo San Francisca a teraz urobil sériu obalov tiež pouličných, ale sú to detailné zábery kvetín.

A ešte jedna zmena je tam na albume. Väčšinu sú to 2-a-pol-minútovky, 3-minútovky... a zrazu... 7-minútová veľkolepá titulná inštrumentálka - Summer at Land’s End. Trochu psychedelická. Ale len mierne, neprehnane, stále je to pomerne oddychová gitarovka. Celý album SUMMER AT LAND´S END môžete počúvať aj sústredene (kvôli hudbe) a nebudete hudbou sklamaní, rovnako dobre album poslúži do backgroundu, ako podmaz k nejakej vašej činnosti (k vareniu) alebo k rozhovoru s priateľmi.

Glennovi Davidsonovi sa zase raz niečo podarilo. Ja som dosť spokojný.

King Hannah je duo (Hannah Merrick + Craig Whittle) z Liverpoolu, ktoré funguje od roku 2017. Hannah je pôvodne z Walesu a do Liverpoolu prišla študovať, Craig je rodený Liverpoolčan.

Nie je to ale „liverpoolsky sound“. Skôr dôsledok toho, že cez Liverpool ako prístav sa vždy dostávala aj hudba amerického pôvodu do britského krvného obehu. Ich hudba je skôr americká a ich textovanie je skôr britské... celkom zaujímavá kombinácia.

V novembri 2020 vydali minialbum TELL ME YOUR MIND AND I’LL TELL YOU MINE. Hudobne majú radi Billa Callahana (Smog), Kurta Vilea a Courtney Barnett.

25. februára 2022 vydali na značke City Slang svoj debutový album I’M NOT SORRY, I WAS JUST BEING ME.

Na vinyle tento album vyšiel klasicky na recyklovanom čiernom vinyle, ale tiež ako „coloured LP“, pričom každý jeden kus je unikátny, s individuálne nakombinovanými farbami a farebnými škvrnami...

Vznik skupiny King Hannah, nebol až tak náhodný a nebol až tak „rockový“. Bol systematický a cieľavedomý...

“I remember wanting a band, and that was that. The first thing was to get a guitarist, and that was Craig. But it was never, ‘Let’s just jam’. Instead, as soon as we had our songs together, it was, ‘Let’s build on this. Let’s put a band around it.’ ” (Hannah Merrick pre cityslang.com)

Jednou z hlavných tém albumu je otvorenosť a úprimnosť, k sebe aj k ostatným... skladba All Being Fine je napr. o probléme Hannah s nočným pomočovaním. Názov albumu je teda viac než presný... „nemám sa za čo ospravedlňovať, toto som ja“...

Big Big Baby (singel z januára 2022) trochu pripomína staršie veci od PJ Harvey (cca rok 1993).

It’s Me And You, Kid je singel z februára 2022. Melódia v prvej polovici pripomenie staršie veci od Angel Olsen a v druhej polovici (tej hlučnejšej) od cca 02:20 zase pripomína melódiou staršie (resp. veľmi staré) veci od Sharon Van Etten.

King Hannah však nečerpajú zámerne z množstva zdrojov, oni intuitívne čerpajú zo základného esenciálneho žriedla, ktoré je spoločné pre alternatívny rock ako taký.

King Hannah... takto to znie, keď Briti hrajú Ameriku...

Renata Zeiguer je pesničkárka z New Yorku. Ďalšia z dlhého radu originálnych dievčat s gitarou...

Album PICNIC IN THE DARK, jej druhý na Northern Spy Records, vyšiel 8. apríla 2022. Album ko-produkoval Sam Evian. Predošlý album OLD GHOST vyšiel v roku 2018 na značkách Northern Spy Records a Double Denim Records.

Singel Evergreen vyšiel vo februári 2022.

Jej hudba nie je len indie alebo modern-folk... je omnoho komplexnejšia. Dajú sa v nej nájsť aj muzikálové vplyvy, filmová hudba, podobnosti na pop 60-tych rokov, ba dokonca vykročenie vústrety bossanove (napr. v skladbe Mark The Date)... čomu sa ja skôr vyhýbam, ale nakoniec Renata tú bossanovu tak zdeformovala, že bola pre mňa celkom stráviteľná. 

PICNIC IN THE DARK je celkom zvláštny album, ktorý potrebuje trochu, aby „sadol“, ale potom je to celkom veľká zábava... Takmer každá skladba je akoby v trochu inom žánri. V jednej dominujú sláčiky, v inej zase indie-gitara... Spája ich však celkový spoločný zvuk a tiež (pre ňu typická) tendencia viesť melódie trochu nečakaným (a miestami aj trochu iritujúcim) spôsobom.

Child z albumu PICNIC IN THE DARK

Eloise z albumu PICNIC IN THE DARK

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  104
  •  | 
  • Páči sa:  70x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu