Rozmýšľal som o dramaturgii tohto dielu a... (bože, čo je toto za úvodnú vetu, keď vždy rozmýšľam o vhodnom radení piesní).
Tak teda rozmýšľal som o dramaturgii tohto dielu a bola na úvodnú pozíciu trochu tlačenica. Lebo aj Indigo Sparke (Austrália) by si zaslúžila byť „opener“ tohto dielu, aj Marlon Williams (Nový Zéland) by stál za to, ale rozhodol som sa inak. Rozhodol som sa napokon, že to bude priestor pre úplného nováčika.
Indie-popový (alebo možno skôr bedroom-popový) lo-fi projekt s názvom Sunsee mal na konci júla 2022 na konte len jednu digitálne vydanú pieseň. Uploadnutá bola 28. 7. 2022, ja som si ju objavil 29. 7. 2022. Sunsee si ju vydal sám (aj keď... uvádzané je nejaké Mish Studio... čo bude nejaká lokálna záležitosť, ale asi nie vydavateľstvo).
A pri 4 (štyroch) zhliadnutiach v topic kanále malo toto video dňa 29. 7. 2022 označené až 2x „páči sa mi“ (a kanál rovno dvoch odberateľov).
Pri viac ako 3000 zhliadnutiach uploadu tejto piesne (Easy) v masívnom YT kanále videoumelca a režiséra Davida Deana Burkharta to malo dňa 29. 7. 2022 nejakých 270 lajkov a (možno aj trochu prehnané) reakcie typu
* Most beautiful song I've ever heard
alebo
* Ohhhh... this is nice
Tieto úvodné emócie, samozrejme, ešte veľa neznamenajú pre budúcnosť (nedajú sa ešte robiť žiadne predikcie), ale bolo to silné pre ten konkrétny júlový moment. A navyše, mne sa to tiež dosť páčilo...
O Sunsee neviem veľa. Informácie sú strohé. Je to one-man projekt. Mal by to byť Hamish Berkers a mal by byť z mesta Hamilton, na severnom ostrove Nového Zélandu. Hamilton je štvrté najväčšie mesto Nového Zélandu, cca 150 000 obyvateľov, hlavné mesto regiónu Waikato, v maorštine sa volá Kirikiriroa.
Je to v maximálnej miere do-it-yourself projekt, lebo všetko si Hamish robil sám (SONGWRITER, PRODUCER, RECORDED BY, MIXED BY, MASTERED BY) a ešte si aj nafotil fotky a urobil si dizajn obalu.
Začiatkom septembra 2022 Sunsee vydal double-A-side singel Hideaway / Easy
ale Easy je stále tá lepšia z dvoch piesní... Hideaway ju neprebilo.
Nováčikovské piesne majú (z môjho pohľadu) jednu veľkú výhodu. Nie sú prekombinované, lebo autor väčšinou ešte nevie veľmi hrať... resp. jeho technické možnosti sú veľmi limitované... O to geniálnejšia musí byť kompozícia a aranžmán. Myslím, že aj tu sa podaril minimalistický a predsa efektný aranžmán. Teraz (v októbri 2022) mám už od toho odstup, ale v tie prvé dni na prelome júla a augusta 2022 som na tom tiež dosť fičal.
A práve kvôli takýmto zážitkom som sa ja do alternatívy primotal (a zostal). Práve kvôli tomuto hľadačstvu. Aby som stále mohol počúvať nejaké nové veci... aby som stále mohol byť z niečoho prekvapený.
Easy od Sunsee. Celkom vydarené.
Indigo Sparke sa narodila v Sydney v umeleckej rodine. Jej rodičia sa profesionálne venovali jazzu. Aj krstné meno jej dali (vraj) podľa piesne Mood Indigo od Dukea Ellingtona. Niektorí premotivovaní rodičia vedia s osudom detí dosť experimentovať, že? Ale vždy lepšie, než keby sa volala Ribana Sparke.
Okrem mena dostala však aj gény. Sklony k umeniu sa u nej prejavili skoro, študovala na strednej umeleckej škole (asi ekvivalent nášho konzervatória) a následne trojročné štúdium herectva. Aj sa nejaký čas ako herečka živila. Na gitaru sa naučila hrať sama...
Svoj prvý oficiálny nosič (épečko NIGHTBLOOM) vydala v roku 2016. V roku 2020 bola predskokankou na austrálskom a novozélandskom turné skupiny Big Thief. Jej debutový album ECHO vyšiel 19. februára 2021 na značke Sacred Bones Records (pôvodne mal vyjsť už v priebehu roka 2020). Album produkoval Andrew Sarlo (ktorý pracoval aj pre Big Thief, Courtney Marie Andrews, Hovvdy, Hand Habits alebo Active Child). Spoluproducentkou albumu bola Adrianne Lenker z americkej skupiny Big Thief.
Jej minimalistický "spare folk" na prvom albume bol príkladom toho, že silný zážitok sa dá docieliť aj veľmi úspornou hudobnou formou.
A aktuálne tu máme už jej druhý album. 14-piesňový druhý album HYSTERIA stihol vyjsť 7. októbra 2022 opäť na značke Sacred Bones Records. Vlastne je to pomerne skoro po jej predošlom albume (len niečo vyše roka a pol). Spoluproducentom albumu je tentoraz šikovný Aaron Dessner... polovica dvojice bratov Dessnerovcov, ktorých poznáte z mnohých projektov - The National, Big Red Machine alebo zo spolupráce s Bon Iver alebo s Taylor Swift. A pravdepodobne je to aj kvôli Aaronovi Dessnerovi, že tento jej druhý album je rockovejší (nie tak folkovo-melancholický ako ten prvý) a zvukovo majestátnejší a hutnejší. Aaron Dessner na albume aj hrá na niektoré nástroje (associated performer).
"If Indigo Sparke´s 2021 debut, ECHO, felt like a whisper in your ear, her follow-up feels like a howl from a mountaintop. ... With support from Dessner, Sparke sings over full-bodied instrumentation." (pitchfork.com)
Indigo Sparke preukázala, že sa vie pohybovať aj v stíšenom zvukovom minimalizme, náročnom na výraz, aj teraz v stenickejšom zvuku. Ktorý však stále zostáva v jadre folkovým pesničkárstvom.
Piesne pre nový album vznikali v roku 2020 (áno 2020, tak sa uvádza), v období, keď sa vyrovnávala s partnerským rozchodom. V tlačovej správe k úvodnému júlovému singlu Pressure In My Chest uviedla:
“The grief opened a doorway to the past I thought I had made peace with. But there were days where I just couldn’t get off the floor. It felt like everything was falling through this hole in my chest.”
Indigo zostala pri temnejších témach, len na tomto druhom albume sú ešte osobnejšie. V niektorých skladbách spieva teraz vo vyšších hlasových registroch než predtým, pretože plnší hudobný podklad jej dal nové pole pre rozširovanie jej výrazových možností.
Ja viem... je ošemetné a nie úplne férové komentovať výzor, ale nedá mi to :-) Určite aj dievčatá v Austrálii majú informácie o takej tej farebnej typológii vizážistickej (neviem presne, ako sa to volá), ako že zimný typ, letný typ, jesenný typ... aké farby oblečenia, aká farba vlasov sa im hodí, aký typ líčenia.. všetko s cieľom podčiarknuť prirodzenú krásu (vidíte? aj ja som podčiarkol). Takže ako Indigo prišla na túto farbu vlasov, a prečo, je mimo môj pochop :-) S touto farbou vyzerá, ako... ako keby bola z Letanoviec... Čistý úlet. Chápem, že to nie je to najpodstatnejšie a vlastne by mi to mohlo byť aj jedno... ale dúfam, že sa vráti k prirodzenejšej farbe... Lebo ona vie byť aj omnoho atraktívnejšia, než sa teraz prezentuje.
Júlový singel bol Pressure In My Chest. Veľmi zaujímavý. Potom ešte nasledovali - augustový Blue a septembrový Hysteria, ale tie až tak veľký dojem na mňa neurobili. Celý nový album nájdete v jej kanáli na YT.
* This was all I needed to hear to pre-order the new album!
Album HYSTERIA nie je zlý. Aj Indigo je šikovná autorka, aj Aaron precízne aranžuje... len ku koncu albumu (posledných 4 až 5 piesní) môžete mať trochu pocit, že počúvate variáciu na jeden a ten istý song. Aaron Dessner má nejaký svoj rukopis a trochu to tam preráža.
Mohli spolu urobiť drobnú korekciu dramaturgie albumu. Zo 14-tich to mohlo byť pokojne finálne 11 piesní a bolo by to takmer dokonalé. Out-takes (vyňaté piesne) potom mohli vyjsť samostatne na prelome rokov 2022 / 2023 ako bonusové épečko. A zberatelia by ešte mali pocit, že sa im predkladá nejaká raritka.
Z októbrového albumu som ešte vybral Sad Is Love (desiaty track). Tu niekde mohol album HYSTERIA končiť alebo takmer končiť (ak by zostal ešte záverečný song Burn).
Warpaint vznikli v roku 2004 v L.A.
Kamarátky Emily a Theresa (gitary, vokály) ku ktorým sa (basa + bicie) pridali Jenny a Shannon - sestry Lindberghové (s čiastočne filipínskym pôvodom). Shannon sa od roku 2007 rozhodla sústrediť sa na hereckú kariéru. Po fluktuácii na tomto poste, si za bicie od zimy 2009 sadla Austrálčanka Stella (už vyhratá z niekoľkých skupín) a zostala tam až dodnes.
Najprv Warpaint hrávali naživo len v kluboch a na akciách v spádovej oblasti vesničky střediskovej (Los Angeles). Až neskôr sa rozhodli, že niečo nahrajú aj v štúdiu. Ich najstaršie songy sú napr. Beetles a Elephant. Hrávajú ich na koncertoch aj v tomto období.
Debutové épečko (EXQUISITE CORPSE) vydali v roku 2007 na lokálnej značke Manimal Vinyl. Nahrávali ho 2 mesiace a mixoval ho John Frusciante (poznáte ho hlavne ako gitaristu Red Hot Chili Peppers), ktorý bol v tom čase boyfriendom Emily.
V roku 2009 podpísali zmluvu s Rough Trade Records. Koncom októbra 2010 vydali svoj prvý album - THE FOOL. Pamätám si to ako dnes - keď 10. októbra 2010 (ten dátum sa dobre pamätá) v programe MTV NEW uviedli klip k ich singlu Undertow a ako som sa zamiloval do toho post-punkového osemdesiatkového zvuku basgitary (použitej ako melodický nástroj). Ktorý vlastne stále zostal poznávacím znamením Warpaint.
Prvý album bol kompaktný, rockový, minimalistický, efektný, žánrovo jednoznačný... Nasledovali ďalšie albumy WARPAINT (2014), HEADS UP (2016) a nový RADIATE LIKE THIS (2022).
Od roku 2011 chceli viac hudobne experimentovať a skladať piesne viac ako skupina (ako výsledok jamovania). Chceli byť viac akustické, dokonca priznávali vplyv hip-hopu, r'n'b a popu, pridávali viac klávesov a perkusií. Skúšali aj tanečné vplyvy (viď napr. New Song).
Ich žánrové posuny sa prejavil aj tým spôsobom, že predskakovali nielen na americkej časti turné „Global Spirit Tour“ Depeche Mode, či pred Foals, ale aj pred koncertmi Harryho Stylesa.
Stále mám však najradšej ich prvo-albumové obdobie a na tých novších albumoch si až tak neviem vybrať... ale vlastne stále spozorniem, keď vidím napísané Warpaint. Mám na nich tak intenzívny ten prvý imprinting a teda aj trochu slabosť. Ale čas neviem vrátiť. Vyvíjajú sa tak, že sa mi skôr vzďaľujú...
Začiatkom mája 2022 Warpaint (po 17-tich rokoch spoločného hrania) vydali svoj štvrtý album RADIATE LIKE THIS a koncom júla 2022 ho takto promovali naživo pre sériu FROM THE BASEMENT.
Tieto baby nikdy nehrali zle, ale za tie roky sa celkom vymakali, Emily spieva stále lepšie a Stella Mozgawa je dnes jedna prvotriedna bubeníčka, ktorá dostáva ponuky aj na mnohé štúdiové spolupráce a nahrávanie albumov.
Spomínal som, že na novších albumoch nie sú Warpaint už tak rockové, ako boli na tom prvom. Priebežne skúšali rôzne vplyvy a ich cross-žánrové výlety tak vlastne dohromady spája hlavne ich typický zvuk. Na novom albume (2022) dostali dosť priestoru klávesové pasáže, ktoré sú často akoby "rozladené" a vaše ucho tak poriadne mystifikujú...
"It’s an album that radiates warmth and is lighter in tone than their previous outings, but it is in many ways a typical Warpaint album, one that can mesmerize, seduce, and confound in equal measure. As with previous albums, RADIATE LIKE THIS... requires some patience before it fully reveals itself." (undertheradarmag.com)
Like Sweetness z albumu RADIATE LIKE THIS (2022, Heirloom / Virgin). Tu spieva (skvelo) Theresa.
Kvarteto Human Barbie je tiež z Los Angeles (Ca., USA). Christopher Leopold (bass + spev), Xuan Nguyen (perkusie + spev), Louie Gonzales (gitary), Matt Brundrett (bicie). Veľmi pekný singel No Worries z konca júla 2022 vyšiel na značke Poor Man Records.
Human Barbie hrajú chytľavý indie-rock veľmi často s dominantnou basou (lebo šéf skupiny je basák... multiinštrumentalista, ale predovšetkým basák).
Singel No Worries vyšiel už v júni 2022, ale klip sa objavil až v júli 2022.
To, čo mám rád na amerických skupinách je ich extrémna muzikálnosť a zmysel pre výraznú melódiu. A berme to štatisticky, lebo aj medzi US kapelami sú rôzni podivíni a minimalisti. Ale (štatisticky) platí, že britské kapely sú trochu viac freak a čudné a americké kapely sú občas trochu nudné a nie až tak originálne, ale ich melódie sú chytľavé až popové. Američanom idú tie melódie akoby spontánnejšie. A keď bazírujete na melodickosti, tak americké skupiny sú pre vás dobrá voľba. V USA nájdete veľa neprekonateľne melodických skladateľov... Tak aj Human Barbie tiež majú tento cenný vrodený cit pre melódiu (resp. je to asi predovšetkým talent hlavy skupiny, Christophera Leopolda). To sa prejavilo aj v staršom singli Nineteen80 z februára 2019 (v ešte inej zostave)... a s rozladeným piánom.
Pre toto milujem alternatívu. Tam, kde by inak rozladené piáno bol problém, v alternatívne nie je ani náhodou. A znie to super. Len je potrebné takto "upravený" klavír považovať za legitímny nástroj a nebáť sa ten zvuk využiť.
Singel Get A Life vydali Human Barbie v júni 2020 a následne bol zaradený na album GET A LIFE, ktorý vyšiel v júli roku 2020. Celý album GET A LIFE sa stal soundtrackom k nízkorozpočtovému filmu LIFE OF ED.
Heavy Gus sú trio z mesta Bishop, čo je zas Kalifornia. Je to okres Inyo, ktorý je už takmer púštny a aj samotné mesto Bishop je maličké, má ani nie 4000 duší. Heavy Gus sú multiinštrumentalistka a speváčka Dorota Szuta + Stelth Ulvang (koncertný člen The Lumineers) + Ryan Dobrowski (bubeník indie-folkovej skupiny Blind Pilot).
Podľa recenzentov táto skupina rozmazáva hranice medzi garážovým rockom, surf-rockom a indie-rockom.
Vznikli v roku 2020 najprv ako duo Dorota + Stelth a našli si bubeníka Ryana, na ktorom sa im páčilo, že hrá tak jednoducho, ako keby bol zo skupiny The Breeders.
Singel Still To Be vyšiel v druhej polovici júna 2022, debutový album NOTIONS potom vyšiel začiatkom augusta 2022 na značke Renew Records.
Good-feeling klip pieseň celkom dosť povyšuje... Veľmi často sa stáva, že klip piesni vôbec nepomáha... ale tu sa všetko vydarilo. Títo ľudia sa tešia z toho, čo robia a z toho, čo hrajú. A prenesú to na vás.
Tieto americké indie gitarovky sú príjemne nenáročné. Je to pre mňa vyložene oddychové počúvanie, Ak je melódia ako-tak chytľavá, ak sa podarí zvuk (mal by byť trochu garážovo zašpinený... niečo tam môže drhnúť a niečo väzbiť alebo by to mohlo byť lo-fi), ak je príjemný hlas speváka/speváčka, ak sa podarí refrén... tak potom je všetko v poriadku.
V podstate okamžite zabúdam, čo to bolo, ale je to skvelá hudba na žitie „tu a teraz“. A dobrá hudba do auta... Tak si to pláva medzi popom a alternatívou. Nie je to hlúpe, ale zase to nie je ani žiadna rafinovanosť a nemá to žiadne prehnané aranžmánovo-produkčné detaily, ktoré by ste v aute ľahko mohli prepočuť... Ak máte na to chuť a nastavenie mysle, môžete počúvať sústredene a nesklame vás to... a keď nie, tak to máte len tak prísluchovo a tiež to nie je prúser... Hudba, ktorá vám krásne môže vojsť jedným uchom dnu a druhým zase von a nič hrozné sa nestane. Nikomu.
Ešte ukážka Paracosm z albumu NOTIONS.
A ešte stále zostaneme v Kalifornii. Sme dnes teda si urobili takú west-coastovú prehliadku :-)
Welcome Strawberry je nová skupina z kalifornského Oaklandu. Lídrom skupiny je Cyrus Vanden Berghe. Je to indie-rock akoby trochu so zvukovými prvkami hlukových stien a shoe-gaze, ale nič extrémne prehnané a ani nie žánrovo čisté. Američania koniec-koncov nikdy úplne neholdovali ortodoxnému či príliš "rozostrenému" shoe-gaze. Vždy do toho miešali niečo iné... buď rockovú energiu, popové melódie alebo tanečné beaty... Robili si to po svojom (viď napr. skupinu Medicine).
Ich septembrový debutový album mixoval Jorge Elbrecht zo skupiny Lansing-Dreiden a mastering im robil človek, ktorý spolupracoval s Craft Spells.
Celkom vydarený singel You In Your Rare Ugliness vyšiel 1. júla 2022 prostredníctvom Cherub Dream Records a Too Good To Be True Records.
A skočíme do septembra 2022. Singel The Stream Guides Me Along vyšiel začiatkom septembra 2022, súbežne z vydaním albumu WELCOME STRAWBERRY (2. september 2022).
Album WELCOME STRAWBERRY je skôr "shoegazey" (shoe-gazeovitý), než že by to bol naozajstný shoe-gaze. Albumový song Prettier Than You to potvrdzuje. Lebo toto má takmer indie-popový základ.
Poster Paints sú skupina zo Škótska, z Glasgow.
Hlavnou postavou skupiny sú Simon Liddell (Frightened Rabbit) a front(wo)manka Carla J. Easton, ktorá bola predtým členkou dievčenskej skupiny TeenCanteen a potom nejaký čas aj na sólovej dráhe (ešte aj v roku 2020). Aj som chcel z minulosti niečo vybrať, naozaj som sa snažil... zobralo mi to časť života :-) Ale TeenCanteen mi pripadali viac ako recesia než ako naozajstná kapela a jej sólové veci boli miestami zaujímavé, ale predsa len až príliš popové (sem sa nehodiace).
Falling Hard bol tretí singel (z polovice júla 2022) z debutového albumu POSTER PAINTS, ktorý už medzitým stihol vyjsť 14. októbra 2022 na Ernest Jenning Records a Olive Grove Records.
* Fantastic single!
* Everything Carla creates is joyous. Lovely dreamy guitars on this, very reminiscent of early The Jesus and Mary Chain. Certainly going to be in my top 5 albums of the year!
Gitarový indie-pop skupiny Poster Paints, je miestami trochu obyčajno-predvídateľný, miestami celkom sympatický a občasne aj kreatívny (nie však extra originálny)... Neviem si na nich úplne ustáliť chute... ale Falling Hard ma baví, tak prečo nie... celý album som si ešte nestihol vypočuť. Ale niečo málo som stihol spracovať a vybrať.
Rupture z albumu POSTER PAINTS.
Chcel som povedať, že "také tu ešte nebolo!"... že skupina z Poľska. Ale už bolo. V dieli 54 bola poľská skupina Ziyo.
Takže toto nie je poľská premiéra v tomto blogu.
Skupina Izzy and the Black Trees (niekedy sa skrátene zapisuje ako Izzy & TBT) vznikla v roku 2018. Mali by byť štyria (Izabela "Izzy" Rekowska, Mariusz Dojs, Lukasz Mazurowski, Mateusz Pawlukiewicz).
Skupinu založila Izabela Rekowska po tom, čo nejaký čas žila v Londýne. Debutový album TRUST NO ONE vydali v apríli 2020. Od januára 2021 začali pracovať na druhom albume s Marcinom Borsom, ktorý je považovaný za jedného z najlepších poľských hudobných producentov. Toho tiež nepoznám :-)
Ich štýl je fúzovaný, podľa recenzentov spájajú v sebe punkovú a rock’n’rollovú energiu. Vychádzajú z post-punkových 80-tych rokov, ale občas je rytmika už poučená nu-metalovými 90-tymi rokmi (Rage Against The Machine a podobné).
"Izzy and the Black Trees bring raw punk energy with their noisy psych guitar riffs, strong beat and feisty melodies: we hear the likes of Patti Smith, Debbie Harry, and PJ Harvey channeled through the lyrics and delivery of this passionately political number." (post-punk.com)
Singel Petty Crimes vyšiel na konci júla 2022. Album REVOLUTION COMES IN WAVES medzitým už vyšiel 7. októbra 2022 na značke Antena Krzyku, čo je vraj kultové poľské hudobné vydavateľstvo. To tiež nepoznám :-)
Pre Poliakov je to tiež úkaz, lebo panuje istá (pochopiteľná) nedôvera, či textovanie a spievanie v angličtine je vhodná cesta pre poľskú skupinu.
"Wiele razy, gdy zachwalałem polskie zespoły gitarowe tworzące po angielsku, słyszałem z drugiej strony, że to całkowicie bez sensu, że nie wozi się drzewa do lasu, że to nigdy nie będzie ta jakość i tym podobnie. Na szczęście w przypadku drugiego albumu zespołu Izzy and the Black Trees... w kategorii indie-rock mamy poważnego kandydata na towar eksportowy." (popkulturowcy.pl)
Ale asi je to (v tomto prípade) dobrá cesta, lebo Izzy and the Black Trees sa už dostali dokonca aj do vysielania BBC 6.
Okrem hudobníckych zručností a schopnosti napísať skladby, ktoré majú hitový potenciál, je rodinným striebrom skupiny samotná Izzy a jej hlas. A to, čo s ním vie robiť...
"I na koniec atut równie ważny, czyli frontmenka i wokalistka - Izabela Rekowska, której umiejętności wokalne oraz charyzma wręcz biją po oczach. Jej barwa przypomina czasem PJ Harvey, czasem Karen O, ale konsekwentnie wyrabia sobie dużą markę." (popkulturowcy.pl)
Potrebujete preklad?... nechal som to v originále. Ja poľsky rozumiem tak na 85-90%. Tak kvôli atmosfére som ponechal... ale keď sa posťažujete do diskusie, tak doplním do článku preklady. Nie je problém :-) Ozvite sa.
Skvelý, skvelý, skvelý, skvelý album... REVOLUTION COMES IN WAVES a z neho Visions.
Lily Claire vôbec nie je Francúzka (ako som si pôvodne mylne myslel). Je to chanteuse (speváčka) zo Švajčiarska, ktorá spieva francúzsky a vraj aj anglicky (ale teda žiadne jej anglické songy som zatiaľ nenašiel). "Young, swiss musician writing and singing her own songs in french and english."
Má zmiešaný pôvod, jej otec je rodený Parížan, matka pochádza z oblasti Suisse-Romande. Väčšina členov jej kapely je vraj z Winterthuru (kanton Zürich). Jej najnovšie 5-piesňové épečko VAL-ANDRÉ ale bolo naozaj nahraté vo Francúzsku, v Bretónsku.
Klip ku piesni Rappelle Moi bol zverejnený koncom júla 2022. Nevydržal by som tak dlho sedieť, aby som sa nezačal smiať alebo také niečo... Vôbec nie som dobrý herec. Viem hrať, ale iba chvíľku... Aj tí vzadu už v závere tiež vypadávajú z rolí a pohľadom hľadajú kameru.
Titulná pieseň z épečka VAL-ANDRÉ, ktoré vyšlo 29. júla 2022.
A takto spieva Lily Claire naživo. Leto 2021. La Lune
Larsen Gardens je folková baba, ktorá žije v Seattle (Wa., USA) a v reálnom živote sa volá Sarah Edmonds. Hrá na gitary a melotron.
Jej debutový album MOONFLOWER vyšiel síce už 31. marca 2021 na Good Water Records, ale klip ku piesni Clouds sa dostal na svetlo sveta až 10. augusta 2022.
Inak, je to pomerne stará pieseň, lebo keď si Larsen Gardens vyhľadáte na YT, tak Clouds naživo hrala už začiatkom roka 2019. A znie to dobre aj v minimalistickej akustickej verzii na mäkkých nylonových strunách, aj v podaní trochu rozšafnejšieho ("skupinového") aranžmánu.
Slow Falling Sun sú štyria hudobníci z Londýna, Bristolu a Gloucestershire. Vznikli v roku 2013. Debutový album (SLOW FALLING SUN) vydali v septembri roku 2014.
Album AFTER BEFORE vyšiel v novembri 2021 a deluxe verzia vyšla koncom júla 2022.
Ich "manchesterský štýl" pochválil aj Simon Raymonde (bývalý člen Cocteau Twins a šéf labelu Bella Union), ktorý ich pesničkárstvo prirovnal k Robertovi Wyattovi.
V angličtine existuje ustálené slovné spojenie „slow falling snow“, takže sa dá predpokladať, že ich názov práve z neho vychádzal... akurát to prepólovali do opaku.
Hrajú fajn, ale ja mám pocit, že občas trochu nudne :-) Nie je to taká kapela, ktorú si zapamätáte a chcete sa k nej vášnivo vracať. Ale je to aj tým, že je to skôr lokálna britská záležitosť. Napriek globálnej hudbe, je väčšina hudby naozaj prudko lokálna.
Waking Dream z deluxe edície albumu AFTER BEFORE, ktorý vyšiel 25. júla 2022 (vydavateľstvo som nedokázal vyzistiť).
No a zase sa kopec hudby nepomestilo... nakoniec som vynechal aj Marlona Williamsa, aj Death Cab for Cutie aj Miya Folick. Nejako to popresúvam do ďalšieho dielu. Škoda, ale pre dnes fakt stačilo. Aj tak je tento diel dlhý...
Zatiaľ sa držte. Vonku zúria vojny, krízy a tlaky neomarxizmu predovšetkým od 12. 10. 2022... Kam sa pozrieš, tam je konflikt a nepohoda. Nič dobré nie je pred nami. Budúcnosť bude priať pripraveným, nepodliehajúcim ilúziám.
Ako bonusík, ešte ukážka z toho, čo som v ostatnom čase čítal (aj keď teda mám paralelne rozčítaných vždy aj viac ako 10 kníh... z ktorých niektoré sa občas ukážu aj ako nezaujímavé na dočítanie).
"Velká část poválečné generace například nevěří, že je možné, aby se v západní civilizaci jen spontánním vývojem zrodily a natrvalo zapustily kořeny nešvary, které se zatím objevovaly jen ve školním dějepisu - jako předstupeň zániku říše římské. Učitel přitom nezřídka dodal varovnou poznámku: Taková kultura musela přece zaniknout, děti. V současné době se ale zdá, že každodenní život v západním světě začíná stále více vypadat právě tak. Drogy, hon za konzumem, ztráta víry, sektářství, bezdětnost, neochota bránit vlast, život bez plánů pro budoucnost, brutalita, větší soucit s násilníky než s obětmi... Takové a podobné jevy jakoby se staly součástí naší současné kultury.
...
Řada lidí je přesvědčena, že závratně rychlý úpadek tradičních hodnot, který v nejhorších případech končí barbarstvím a diktaturou nemůže být náhoda.
...
Pokud budeme naslouchat, uslyšíme jak hlasitě občané mručí nad skutečností, že se vlády neřídí jejich vůlí, ať už zvolí kohokoli."
Viktor Farkas - KDO OVLÁDÁ SVĚT?, 1999 Knižní klub
(originál vyšiel v roku 1997 vo viedenskom vydavateľstve, preklad Olga Kolečková)
Text je teda spred roka 1997. Sme o 25 rokov v čase ďalej... a rozklad stále pokračuje. Stále preniká do dôležitejších a dôležitejších oblastí života. To, čo na deštrukcii ekonomických vzťahov (ktoré sú základom spoločnosti) nestihla odmakať psychologická operácia zvaná "pandémia", to dorazí vojna, inflácia a kríza energií. Takže rozbitie doteraz známej štruktúry spoločnosti (koncept "schudobnenie") sa pravdepodobne naozaj podarí. A uvidíme, kto a vlastne čo chce postaviť na troskách predošlého.
Teraz sa proste vypratáva pozemok. Nový projekt ešte nebol predložený na schválenie :-)
***
Práve v týchto dňoch (koniec októbra 2022) vyšiel na portáli msn.com článok The truth about racism in the beauty industry, ktorý pozostával z viacerých kratších častí (blokov). A jedna časť bola o tom, aké je to hrozné diskriminovať (používaním elektronickej ochrany tovaru).
Beauty products for Black customers locked in stores
Several American retailers, such as Walmart, have locked and chained beauty products specifically targeted at natural Black hair. This practice also extended to the makeup and sunscreen sections, where products for darker skin were electronically tagged, unlike their lighter counterparts. The racist practice further highlights daily discrimination in the U.S.
V obchodoch s kozmetikou (v USA) sú kozmetické produkty pre tmavšiu pleť pod elektronickou ochranou a produkty pre svetlú pleť nie sú pod elektronickou ochranou. Podľa článku je to vraj rasistická praktika... Ach, zase niekto niekomu zámerne ubližuje.
Ale veď, čo je na tom čudné? :-) Produkty pre tmavú pleť sú tak veľmi kvalitné a tak veľmi žiadané, že dochádzalo (kvôli zvýšenému dopytu) aj k pokusom o ich krádež. A to v miere vyššej, než v prípade produktov pre svetlú pleť.
Súkromný predajca (určite po precíznom vyhodnotení miery strát za určité sledované obdobie) sa rozhodol, že extrémne žiadúce produkty (ktoré sú vystavené najväčšiemu dopytu a prirodzene aj najväčšiemu riziku krádeže) si zabezpečí elektronickou ochranou. Aby tak zmenšil svoje straty a prípadnú neefektívnosť svojho podnikania. Lebo zmyslom podnikania je zisk. Zmyslom podnikania nie je nediskriminácia ani diskriminácia... Také slová do ekonomickej súvahy nepatria.
Pretože elektronická ochrana je pre predajcu tiež nákladová položka, tak sa selektívne rozhodol elektronicky chrániť len také sortimentové položky, ktoré vykazovali najvyššiu mieru ohrozenia krádežami :-) Načo má chrániť niečo, čo nikto nekradne (alebo kradne zriedkavo)? Je to pragmatické rozhodnutie súkromného podnikateľského subjektu.
Čo je na tom rasistické?
To, čo to (možno) prezrádza o type zákazníkov?
A kto za to môže? Ten bájny systémový rasizmus? A či biela nadradenosť? Ale jdi, ty brepto! :-)
Stále budeme zamieňať príčinu a následok?
Na Západe sú v tom už takí dobrí, že im snáď môžeme aj závidieť. (Len by sme to po nich nemali opakovať.)
Tam je rada jednoduchá. Nekradnite, Čierni ľudia! Nepáchajte kriminalitu, Čierni ľudia! Vpracte sa do kože, Čierni ľudia! Vtedy spoločnosť nebude proti vám realizovať žiadne ochranné alebo zabezpečovacie "akože rasistické" úkony. Spoločnosti totiž nevadí vaša farba kože, spoločnosti nevadí vaša rasa. Vôbec. Spoločnosti vadí, že sa správate nebezpečne. Spoločnosti vadí, že spôsobujete škodu. Spoločnosti vadí, že sa správate ako bulovia...
***
A ešte jeden milý citátik. Tak napoly z oblasti politiky a tak napoly z oblasti hudby.
V diskusii ku komentáru Petra Tkačenka "Kto ešte rozumie SaS?" (SME, 25. 10. 2022) prispel nick kaderník korytnačky Klotildy takouto brutálnou perlou:
Natrafiť na Sulíka s rozumným plánom ako niečo dosiahnuť,
to je ako vidieť Iggyho Popa v tričku.
Schuti som sa zasmial, aj keď cez slzy.
SaS to nemá jednoduché, ale do tej situácie sa dostala sama. Iba, žeby jej to niekto bol poradil :-)
Každopádne mám trochu obavy z ich budúceho volebného výsledku... Ja vlastne mám obavy z budúcich parlamentných volieb tak nejako celkovo. Ešte si môžeme kresliť ilúzie, ale raz ten deň príde a my uvidíme definitívne percentá. A nebude sa nám to páčiť...
