Dani Mack už bola predstavená (diel 71 - apríl 2022, časť 2), takže len skrátene (pre viac informácií - diel 71).
Vlastným menom Baylee Barrett. Texasanka (z mesta Lubbock), ktorá sa presťahovala do L.A., aby sa pokúsila o hudobnú kariéru. V dieli 71 sme si predstavili singel Someday s precízne (a nápadito) natočeným klipom. Jej druhý singel je priam presný (vizuálny) opak. Vyzerá to skôr ako lo-fi záznam (možno na mobilný telefón) alebo sa to ako lo-fi tvári (použitou postprodukciou). Choreografia je skôr improvizovaná a priznane amatérska, než extra premyslená.
A ešte vlastne upresnenie... Dani Mack je duo. To som v tom apríli 2022 ešte nevedel. Myslel som, že Chris Reagan je „len“ spoluautor hudby, spolupracovník, ale on je až taký spoluautor, že je tiež Dani Mack.
fun fact: Dani Mack je prvé a stredné meno Bayleeinho otca (takže asi Daniel Mack Barrett).
Druhý singel (Fleabag) pod menom Dani Mack bol vydaný koncom júla 2022 a recenzenti oceňujú jeho rockovosť a dynamiku, predovšetkým výraznú basgitaru: „The indie-rock song has something grungy and punky in it... It reminds of some of Nirvana‘s stuff, especially when listening to this heavy bass riff played with a pick, we can picture Krist Novoselic playing it!“ (headphonik.com)
Témou piesne je napätie medzi náboženskými (etickými) princípmi a skutočnou realitou randenia. Baylee priznáva, že vyrastala v nábožensky dosť prísnom prostredí a „randenie pre zábavu“ bolo pre ňu dlho problém a vlastne ešte stále je v nej spojené s pocitom viny.
"On a deeper level, it’s a song about my own sexual repression and difficulties with casual relationships. I grew up a devout Christian and letting go of the guilt that was instilled in me from such a young age is still something I struggle with. Dating for fun is really hard for me. There’s still a little part of me that’s afraid that come Judgment Day, I’m not getting into those pearly gates because I had premarital sex with some guy from a dating app." (glidemagazine.com)
Títo Dani Mack ma bavia (vidíte, už o nich rozprávam v množnom čísle). Jeden skvelý singel za druhým. Dúfam, že tú reťaz nepretrhnú... Fleabag vyšlo koncom júla 2022 na značke Future Gods.
Oh, I just make myself so miserable
It's not my fault, my heart's so cynical on me
Chill at the bar, let you tell me stories
How much you love your mom? And how you make your money?
Guess one more drink won't kill anybody
But on the long drive to your house
Oh, I forget myself
You're the one, I have a hard time
I'm just sad, then fine, oh
God, forgive me for the things I've done
God, forgive me for the things I've done
Will God forgive me for the things I've done?
Will God forgive me for the things I've done?
A zistil som, že mám rád piesne, v ktorých sú "tleskoty". No, veď ja vlastne mám feeling na tanečnú hudbu :-)
Ďalší singel Dani Mack (Light On The Corner) vyšiel 1. novembra 2022 na značke Future Gods. Keď som si to 2. novembra našiel, malo to (v tomto konkrétnom uploade) len 2 zhliadnutia :-) Ale ono sa to rozbehne, lebo je to skvelý singel.
Takže zatiaľ v roku 2022 tri single, všetky dobré a každý iný. V tomto poslednom sú tie vrstvy dychových nástrojov (ale aj klávesy) skoro ako od Talk Talk. A to už ani nie je lo-fi... Znie to, ako keby v štúdiu niekto omylom dohromady zmixoval stopy, ktoré nahrali (povedzme) Florist alebo Frankie Cosmos a Talk Talk.
A malý pop-kultúrny fun-fact. Baylee má na vizuále tričko s vyobrazením albumu RIO (1982, EMI) od Duran Duran. Spoznali ste?
Ja vlastne hudobný projekt mladého Žbirku - Sunnbrella - nemám až tak rád.
V hudbe je neustále prítomné napätie medzi obsahom a formou. A to napätie môže mať aj podobu (a je to veľmi časté), že forma je sexi (zvuk, sound), ale obsah je nie veľmi originálny (alebo dokonca až nudný). Kompozične môže byť pieseň... obyčajná... pominuteľná... zabudnuteľná... a keby mala navyše aj nenápaditý aranžmán a zvuk, potom by aj tak dopadla... Zapadla by v tučnom prúde hudobnej nadprodukcie. Ale keď občas aj obsahovo nijako prevratná vec dostane vydarený „kabátik“ (formu), zrazu hodí odlesk. Hodí vám bliknutie, „prasiatko“. A aj si poviete, že „toto sa do dejín hudby nijako nezapíše, ale ako dobre im to hrá, aký to je sexi zvuk...“.
To je (v mojich očiach) aj prípad Davida Žbirku. Gro jeho hudby vychádza z už existujúcej hudby, nie je v nej veľa prekvapení (jeho otec bol o čosi viac „sám za seba“, bol viac originál). Ale občasne sa vydarí nejaká nahrávka, ktorá formálne „vytrčí“ a pritiahne na seba pozornosť (a občasne má aj hitový potenciál). A keď je to podporené vydarenými obrázkami, je akoby naplnený veľmi dôležitý triumvirát. Zaujímavý obraz + zaujímavý zvuk/aranžmán + hitový potenciál (výrazný, zapamätateľný hudobný motív). A takto to kliklo aj pri singli Wrong. Nič tam nie je wrong.
Tak... toto sa do dejín hudby nezapíše, lebo rodení Briti a Íri to už robili lepšie v 90-tych rokoch (Slowdive, Ride, Chapterhouse, My Bloody Valentine). Ťažko to prekonať, ale aj na epigónskej trajektórii, na ceste prísne žánrovej hudby, je možné občasne zahviezdiť...
Wrong ide niekam do prvej polovice 90-tych rokov. A je oceneniahodné už len to, že sa David tejto formy drží (má ju asi rád), lebo ona dnes naozaj nie je vôbec v hudbe dominantná, skôr okrajová.
A od 02:28 je to vyvrcholenie celkom dychberúce... to je veľká mňamka. To si dosť užívam.
Wrong vyšlo v polovici augusta 2022. Je to super vec, ale nerobí to zo mňa fanúšika Sunnbrella.
Ale čoby... Vök to nie je tá ázijská misa na všeho-varenie (wok), ale islandská skupina. The sound of Ís Land... Indie-tronic trio z Reykjavíku.
Vök vznikli v roku 2013, spieva Margrét Rán Magnúsdóttir, ktorú asi poznáte aj zo spolupráce s elektronickým projektom GusGus. Pre svet vychádzajú na Netwerk Music Group, na Islande na značke Record Records.
Pôvodne som mal v pláne vybrať Illuminating, ale potom som to tak počúval a počúval... a vlastne som si musel priznať, že sa mi ten singel až tak nepáči, tak som radšej vybral niečo z nového albumu - a rozhodol som sa pre Headlights. Táto funkujúca poloha nie je pre Vök typická. Pripomína mi to skôr Emilíanu Torrini, ktorá je tiež z Islandu (napriek menu). Platí však, že Vök sa prinavrátili teraz viac k elektronickému zvuku.
“Headlights is a track about falling in love and how it can be like speeding in a car without a steering wheel. It’s a song about falling for someone without meaning to and not understanding what is really happening. We felt that getting caught in someone’s headlights was a good analogy of this.” (shemakesmusic.co.uk)
Headlights je singel, ktorý vyšiel v polovici augusta 2022. Sexi beat... ááách, to mám rád.
Stop me before I hit the wall
Would you catch me if I fall?
Try so hard to hide my flaws
‘Cause I’m afraid I’ll go too far
Rovnomenný album (ich tretí) vyšiel 23. septembra 2022 na značke Nettwerk Music.
Stadium z albumu VÖK.
NNAMDÏ, vlastným menom Nnamdi Ogbonnaya, je zo Chicaga.
Narodil sa v Kalifornii, jeho otec bol farár (pastor). Vydal 6 albumov (vrátane aktuálneho). Predtým hral na bicie v skupine Monobody a na basu v skupine Nervous Passenger. V roku 2016 absolvoval na "elektrotechnickej fakulte" (electrical engineering) University of Illinois.
"His early solo albums are touched with the spirits of Frank Zappa..." (chicagotribune.com)
Singel Anti vyšiel 11. augusta 2022. Album PLEASE HAVE A SEAT vyšiel 7. októbra 2022 na značkách Secretly Canadian a na Nnamdiho vlastnej značke Sooper Records.
Úprimne, z tých 14-tich skladieb reálne na albume zase nemám až tak veľa čo počúvať a vyberať... predsa len... mám iný hudobný feeling. Mnoho skladieb začína celkom zaujímavo, ale vždy sa to nejako zvrtne niekam, kde nie som doma :-) (porovnanie s eklektickým Frankom Zappom je tak teda celkom namieste). Takže to vo finálne nie je hudba, ktorú by som si nejako užíval. Lebo sa na ňu musím vôľovo sústrediť a zamerať. Je príliš "dekonštruovaná". Preto sa teraz dôsledne vyhýbam hodnoteniu v polarite dobrá/zlá. Ale ten vybratý singel (Anti) je tak fajn, že by mohol byť aj dlhší. Ten hudobný motív by si zaslúžil trochu viac rozkvitnúť. Škoda, že k tomu nedošlo.
Dosť bizarný klip (kto rozumie príbehu, nech zdvihne ruku... a napíše do diskusie... ja moc nie, predpokladám, že asi by to mohol byť nejaký flashback z detstva), ale hudba (aspoň teda v tomto singli) dosť zaujímavá... a ten rytmus urobený cez tikanie hodiniek... tak to je veľká fajnovosť.
I want to forgive you
It’s too hard to forget
All the things you put me through
How much more
Same shit
Yeah I heard it all before
And I can’t take much more of this
How much more
Same song
Yeah I said it all before
But I can’t take much more of this
Dibs z albumu PLEASE HAVE A SEAT (2022, Secretly Canadian). Začne to skvelo a potom to kamsi uletí... A uletí to na asi 4 rôzne miesta. No... a takto "funguje" celý ten album.
King Princess (vlastným menom Mikaela Straus) z Brooklynu (NYC) sa tu už objavila viackrát, tak nebudem príliš opakovať faktografické veci. Stále je to veľmi mladá baba (narodená v roku 1998), takže ešte v umeleckom vývoji. No, uvidíme...
Vydávať svoju hudbu začala vo februári 2018. Debutové épečko vydala v júni 2018. Debutový album (CHEAP QUEEN) vydala v októbri 2019. Ponuky na nahrávanie už mala aj skôr, ale tvrdila, že chce počkať, aby mala jasno, o čom má byť jej hudba (paradox je, že aktuálny album je kritizovaný, že je to miš-maš).
Jej otec je "recording engineer" a ona už ako malé dieťa sa motala v štúdiu. Dnes ovláda hru na niekoľkých nástrojoch.
Dotted Lines z albumu HOLD ON BABY (2022, Columbia).
Druhý album King Princess vyšiel 29. júla 2022 na značke Columbia. Je tak eklektický (a vlastne nepôvodný, lebo je retro), že ho niektorí považujú za nevýrazný a bez kontextu. "The album attempts to bridge a number of gaps in a way that can feel bland and devoid of context." (slantmagazine.com)
A možno aj majú pravdu. Nie je to album, ktorý by mal jasnú koncepciu, nie je to album, ktorý zmení svet a asi sa ani nedostane do rebríčkov typu "100 albumov, ktoré musíte počuť, kým zomriete".
Ale nevadí... ja na nej oceňujem dve veci... jednak mám rád jej podanie (frázovanie) a hlas, mám rád jej mám-na-háku-osobnosť.
A oceňujem, že po experimentovaní s vplyvmi r'n'b (nie žeby na novom albume úplne absentovali... viď napr. Winter Is Hopeful alebo Sexshop) sa tentoraz vrátila vo výraznejšej miere k pop-rocku a rocku. Generickému? Určite áno, ale jej osobný vstup mi dostačuje, aby som sa bavil na hudbe, ktorá je tak trochu obyčajná a tak trochu freš. V celkom akceptovateľnom pomere. A viac gitár na novom albume mi vyhovuje...
Nie je to taká udalosť, ako bol jej singel Upper West Side z augusta 2018 alebo jej coverovanie The White Stripes. Ale mám rád, ako ona spieva... Mám rád jej hlas.
Crowbar z albumu HOLD ON BABY (2022, Columbia).
Laura Veirs je pesničkárka z Portlandu (Or., USA) a brázdi vody folku, indie a trochu alternative-country. Má univerzitné geologické vzdelanie a ovláda mandarínsku čínštinu.
Od roku 1999 vydala nejakých 13 albumov, z toho jeden s detskými pesničkami a jeden ako súčasť projektu Case / Lang / Veirs, čo bola vlastne supergroup pozostávajúca z hudobníčok Neko Case, K.D. Lang a Laury.
Hosťovsky participovala napr. na nahrávaní albumu CARRIE & LOWELL Sufjana Stevensa, napísala knihu pre deti, vedie podcast o hudobníkoch-rodičoch. Má celkom dosť aktivít. Vedie vlastné hudobné vydavateľstvo Raven Marching Band Records.
Ja som ju sledoval od cca rokov 2004 - 2006... to bolo také to obdobie okolo jej výrazného (hitového) singla Galaxies. A stále to bolo fajn... len okolo albumu THE LOOKOUT (2018, Raven M.B. Records / Bella Union) som zvoľnil, lebo ten album mi nepripadal veľmi výrazný... inak mám však od nej veľké množstvo obľúbených vecí. Oplatí sa pohrabať v jej diskografii, ak máte radi americký folk-rock až indie-rock.
Laura vyzerá ako taká nerdka z univerzity, ale občas jej to celkom dobre "rockuje". Keď vydá niečo rockovejšie. Singel Seaside Haiku vyšiel v máji 2022.
* Lovely, wistful... happy-sad... songs
Nový album FOUND LIGHT vyšiel 8. júla 2022. Pre trhy "outside of North America" na značke Bella Union.
Sword Song z albumu FOUND LIGHT.
Album FOUND LIGHT vychádza 4. novembra 2022 aj v rozšírenej (expanded) verzii. Tracklist albumu je doplnený o 4 demoverzie, ktoré Laura Veirs nahrala na iPhone.
New Arms (demo) z expanded verzie albumu FOUND LIGHT.
A keďže ona dosť neobsedí, tak počas covidových čias si vymyslela pre svojich fanúšikov taký seriál tutoriálov pre jej vybrané piesne. Takže si môžete zahrať s ňou, učiť sa s ňou a potom si niečo od nej (po svojom) coverovať.
Veľmi zaujímavá osoba, táto Laura Veirs. A vždy bola skôr "underrated".
Skupina DREAMERS je pop-rockové trio z NYC. (Vlastne duo... sú vraj teraz bez bubeníka). Vznikli v roku 2014. Frontman skupiny Nick Wold sa prisťahoval do NYC zo Seattlu, pretože chcel študovať jazzovú hru na saxofón na newyorskej Steinhardt School. Najprv však zostavil grungeovú kapelu Motive, chceli byť niečo ako The Strokes 2.0. Táto skupina sa rozpadla. Následne od roku 2014 vznikla skupina DREAMERS.
Debutový album THIS ALBUM DOESN’T EXIST vyšiel v auguste 2016, druhý album LAUNCH FLY LAND v apríli 2019. A tak rôzne v medzičase vydali ešte cca 5 épečok, to zatiaľ ostatné v marci 2021.
Nealbumový singel Body Language vyšiel v polovici júna 2022 na Fairfax Entertainment. Tento eightiesový retro zvuk ma dosť baví...
DREAMERS nie je nejaká extra zaujímavá skupina, ale Body Language sa im vydarilo.
Marlon Williams je Novozélanďan (narodený v Christchurch), ale dlhodobo žije v Melbourne, v susednej Austrálii. Okrem toho, že je hudobník, je aj herec.
Okrem folku a rocku jeho staršie veci boli trochu viac countryové a priam neprekonateľný (podľa mňa) je v interpretácii starých tradicionálov, ktoré majú k folku veľmi blízko. A tiež starých rock&rollových piesní z 50-tych rokov. A má charizmu na rozdávanie (čo aj celkom využíva).
Na sólovú kariéru sa sústredil od roku 2013. Zatiaľ vydal 4 sólové albumy (v rokoch 2015, 2018, 2020 a 2022). Nezaratúvam dva live albumy. Aktuálny album vyšiel 9. septembra 2022 na značke Dead Oceans.
"The music is elegant and is performed in a old-school style."
Predošlé jeho veci som mal celkom rád... aj som sa tešil na nový album, ale... skúšal som ten album počúvať niekoľkokrát v rôznych situáciách... Aj sústredene, aj len tak prísluchovo... Pri prísluchovom počúvaní po mne len tak "stiekol" a pri sústredenom počúvaní som sa tiež nenadchol tak, ako v minulosti (ale môže to byť môj problém, pretože Marlon má potenciál byť veľkou hviezdou).
Vyšli postupne 4 single v mesiacoch jún až september 2022 a nejako nadštandarne ma zaujal len ten júnový (Thinking of Nina). Album MY BOY je celkom dobrý na to, aby ste začali s Marlonom. Pre väčší zážitok však odporúčam staršie piesne.
Don't Go Back, singel zo septembra 2022, z albumu MY BOY.
Thinking of Nina, je skvelý popový singel z júna 2022, z albumu MY BOY.
Samotný singel si ľahko nájdete. Na poslednú chvíľu som ho vymenil za (ešte zaujímavejšiu) live verziu nahratú pre francúzsku sériu La Blogothèque (A Take-Away Show). Natočená bola v júni 2022 v karaoke bare China Town Belleville, Paris. Jeho vokálnou parťáčkou je mavi lou.
Bolo natočených 6 rôznych záznamov. A pri každom sa pilo... :-) Vyzerá to tak, že to bol dosť dobrý žúr. No veď, umelci :-)
Myslím, že z tohto sa stane zase jedno z kultových videí série La Blogothèque.
"We did 6 different takes. But what we didn’t know is that they were drinking a cocktail at every take. It felt like an after-party that never ends."
Aaale čo by nevedeli... veď koktejly sú rozmiestnené postupne priamo na trase predpokladanej choreografie.
A ja som si dosť lámal hlavu, kto je to tá mavi lou, ktorá spieva (a chlastá) s Marlonom. Lebo je zremé, že to nie je iba taká nejaká slečna, čo išla okolo. Na to spieva až moc dobre. Trochu mi vizuálne pripomínala Charlotte Gainsbourg (ehm... Francúzky takto vyzerajú), ale s plnšou tvárou. A tak som vyhľadával, ale samé mätúce výsledky som nachádzal. Nie je to úplne dobrý pseudonym, keďže tak nejako podobne sa nechávajú volať aj ďalšie osoby na svete a dokonca osoby aktívne v oblasti hudby.
Ale nakoniec som nejaké chabé vlákienko našiel a vymotal sa z toho bludiska. mavi lou je teda s vysokou pravdepodobnosťou Louise "Lou" Hayat-Camard. Členka dámskeho indie-folkového dua The Dove & The Wolf, ktoré má francúzsko-americkú pôsobnosť.
Skupina existuje od roku 2012. Debutový album CONVERSATIONS vydali začiakom mája 2019. Ale ešte predtým, začiatkom marca 2019, vydali takýto krásny singel Free Around You.
Ja The Dove & The Wolf poznám, len tie ich tváre nemám natoľko v merku, že by som ich spoznal kedykoľvek, kdekoľvek a úplne automaticky.
Ale pátrač som dobrý. Joooj, ja už som vypátral vecí... Nielen nejakú Lujzu. Niekedy sa môže zdať, že v pátraní idem trochu "spomalene", ale nakoniec vždy dokážem odhaliť to, čo je dôležité. (Ej, to vyzerá teraz ako odkaz pre niekoho.)
Od odkazov naspäť k hudbe. V auguste vydali spoločný album CHEAT CODES (2022, BMG) hudobník a producent Danger Mouse a raper Black Thought.
Toto bude trochu ťažké pre mňa, lebo vstupujem do oblasti, v ktorej nie som práve doma :-)
Danger Mouse (vlastným menom Brian Joseph Burton), držiteľ niekoľkých cien Grammy, je pravdepodobne najznámejší ako spoluzakladateľ skupiny Gnarls Barkley (od roku 2004) a Black Thought je lead M.C. skupiny The Roots. Takže obaja sú už veteráni (Danger Mouse cca 18 rokov na scéne, Black Thought vraj dokonca okolo 30 rokov).
Jeden album už raz mali spoločne rozpracovaný (mal sa volať DANGEROUS THOUGHTS), ale nebol dokončený... a nebol vydaný. Danger Mouse medzitým (od roku 2009) ešte spolu-založil skupinu Broken Bells (s frontmanom The Shins), produkoval albumy pre The Black Keys a Karen O a Gorillaz a ďalších... Danger Mouse dokonca spolupracoval s indie-rockovým projektom Sparklehorse. V júli roku 2010 vyšiel album DARK NIGHT OF THE SOUL, čo bol vlastne posledný album skompletizovaný Markom Linkousom (Sparklehorse) pred jeho samovraždou (marec 2010).
Ale tak nejako sa priebežne stále Danger Mouse a Black Thought vracali k sebe ako také "mentálne dvojčatá" a prinieslo to (konečne) aj relevantný výsledok. Album CHEAT CODES. Album, ktorého inkubačná doba bola takmer 20 rokov. Album, pre ktorý spoločne urobili "bare-bones hip-hop" (pitchfork.com).
Nie je celý album úplne pre mňa... je plný featuringov (hosťovských spoluprác) s interpretmi, ktorých vlastne veľmi nepoznám alebo poznám iba po mene. A tiež mám iný hudobný feeling (čo považujem za biologickú záležitosť).
Ale potvrdilo mi to minimálne dve veci... že mi viac vyhovuje old-schoolový hip-hop (tzv. boom-bap, ktorý sa hrával na prelome 80-tych a 90-tych) a že hip-hop počúvam tak, že ma musí uchvátiť ten spodok... tie sľučky a beaty. Ten rap nad tým ma potom buď už len vyruší alebo nevyruší... ale viac to počúvam kvôli tej hudbe. Ten rap tam môže, ale (pre mňa) aj nemusí byť... Väčšinou som spokojný, že tam je a ako tam je... ale uchytilo by sa to u mňa aj ako inštrumentálky.
"The album feels both modern and vintage... Most of these beats are standard boom-bap, handsome but not particularly adventurous." (pitchfork.com) Vďaka bohu, boom-bap je pre mňa najstráviteľnejšia časť hip-hopu...
Vo skvelej, melancholickej Belize rapuje v prvej časti Black Thought a od cca 01:55 príde (pravdepodobne nejaká archívna, nevydaná) sloha od MF DOOMa (ktorý zomrel už dávnejšie, 31. októbra 2020). Tak je to teda trochu aj posmrtný tribute pre MF DOOMa. A Danger Mouse vlastne urobil aj spoločný album s MF DOOMom (v roku 2005). Projekt sa volal DangerDoom a album sa volal THE MOUSE AND THE MASK (2005, Epitaph Records).
Belize z albumu CHEAT CODES. Danger Mouse + Black Thought + MF DOOM (ako hosť in memoriam).
* Thought + Mouse + Doom = Hip-Hop Heaven
* The whole album is amazing. Thank you for bringing old school sampled hip-hop in 2022!
* First time hearing MF DOOM on a track posthumously.
* On repeat for damn sure. Best track on the album!
* The beat and the sample is just in-cre-di-ble.
* This is the truest form of hip-hop.
* This is one of the greatest hip-hop tracks ever created.
* The 90s to early 2000s era of rap will always be the golden era. To me, that’s when hip-hop was at its peak. It really saddens me to see the direction the rap game went and is currently in. I just don’t understand how anyone can get into the new sh!t. Like, everything about the old-school stuff is superior. The beats were so much better, the emcees were so much more talented, the lyrics were more impressive, better wordplay, better flow, etc etc.
MF DOOM (vlastným menom Daniel Dumile). Vystupoval aj pod inými pseudonymami - JJ DOOM, Doom, Metal Face, King Geedorah a ďalšie. To "metal face" je z toho, že vystupoval tak, že mal na tvári kovovú masku (pripomínajúcu niekdajšie masky gladiátorov, presnejšie však vychádzal z postavy Doctor Doom z komiksov vydavateľstva Marvel, neskôr masku podla postavy Maximus z filmu Gladiator). On sám bol fanúšikom komiksov.
Málokedy sa objavil na verejnosti bez masky. Bolo to jeho alter-ego. Aj v rozhovoroch o sebe hovoril ako o postave... v tretej osobe.
Úradne bol Brit (narodil sa v Londýne, aj keď tvrdil, že len náhodou, pretože jeho matka bola vtedy v Londýne na návšteve u príbuzných) ale už ako malé dieťa sa dostal s rodinou do USA (New York). Je predstaviteľom žánrovej škatuľky "alternative hi-hop" alebo "underground hip-hop".
V súkromí MF DOOM prejavoval sympatie k haarlemskému hnutiu černošských islamských pan-afrikánskych nacionalistov Five-Percent Nation, aj keď nepatril ku striktným členom, požíval sympatie tejto komunity.
Väčšinu svojho života prežil v USA, ale nikdy sa nestal držiteľom amerického občianstva. Až raz (v roku 2010, za Obamovej administratívy) mu (pri návrate z európskeho turné) odmietli imigrační úradníci vstup do USA, napriek jeho dlhoročnému "residency" a napriek tomu, že v USA mal vtedy už ženu a dieťa. Bol tak nútený vrátiť sa do Londýna (rodina prišla v roku 2012 trvalo za ním), kde prežil zvyšok života.
Má flow ako náš Prezident Lourajder... (resp. Lourajder ako MF DOOM).
MF DOOM mal celkom zaujímavý život. Viac nájdete napr. v jeho wiki hesle. Aj v iných zdrojoch.
MF DOOM - Doomsday, z apríla 2011. Z debutového albumu OPERATION: DOOMSDAY z roku 1999 (Fondle Them Records). Tie ženské r'n'b vokály tam robí Pebbles The Invisible Girl.
Austrálčanka Phoebe Go (vlastným menom Phoebe Cockburn) je pôvodne členka skupiny Snakadaktal. Po jej rozpade (v roku 2014) spolu s gitaristom Joey Cloughom vytvorili duo Two People. Joey sa neskôr rozhodol venovať sa intenzívnejšie viac grafickému dizajnu než hudbe a pred Phoebe sa otvorila možnosť... teda 2 možnosti... prázdnota alebo sloboda. Dostať strach alebo nabrať odvahu a začať si robiť hudbu úplne podľa seba. Vlastne aj jej umelecké meno pôsobí trochu ako motivačná formulka - Go, Phoebe, go!
"I love songwriting and it’s such a big part of who I am, but I was pretty daunted about losing my safety net and having nobody to hide behind. I think these songs are really true and really raw." (1883magazine.com)
Nebolo to jednoduché a chvíľu to trvalo, ale postupne dala dohromady niekoľko prevažne akustických piesni. Omnoho akustickejších než na akých autorsky participovala v minulosti. Čo je trochu aj z núdze cnosť.
"The acoustic thing probably just comes back to what I listen to most, and the type of music that got me into writing in the first place. It’s also just a reflection of my abilities. I’m pretty rubbish with production and I don’t really enjoy it, but I can pick up a guitar, strum a few chords, and put some words down." (1883magazine.com)
Singel The Kid vyšiel začiatkom júla 2022.
Singel Hey vyšiel v druhej polovici augusta 2022.
Épečko PLAYER si vydala sama (bez vydavateľstva), dňa 28. októbra 2022.
"The EP is a beautiful collection of stripped-back, acoustic songs showcasing her vulnerability and rawness." (1883magazine.com)
Na záver ešte na skok do Českej republiky. Marie Tilšarová (okrem toho, že robí hudbu) je naozaj aj koučka a lektorka metódy Mindfulness - trénovania všímavosti a sebalásky aj cez riadenú meditáciu a prácu s dychom. O tom, ako si zlepšovať náladu bez vonkajších zdrojov (radovať sa z maličkostí) a ako si vnášať do svojho života láskavosť voči sebe samému. Žiť plnšie tu a teraz.
Ona sama mala pomerne zložitú životnú cestu a dlho trpela úzkosťou z chorôb, zo smrti a panickými atakmi. Brala antidepresíva... V istom bode si povedala, že chce žiť bez piluliek. Že chce žiť.
"Začala jsem se hýčkat, být k sobě laskavá, mít se ráda a přijala se se všemi chybami. Najednou se život tak nějak zjemnil. Stále jsem měla smutky a propady, ale už jsem se jich neděsila. A taky jsem se je naučila přijímat. Však jsou mou součástí. Neanalyzovat stále PROČ se mi to děje, jen si je prožít. Klidně den, dva… Naučila jsem se jak vypnout neustálý tok toxických myšlenek. Jak se nebabrat v minulosti a netrápit se tím, co bude. Jak si užívat ten prostý přítomný okamžik." (z jej webu)
Dnes je z nej "inspirátorka, autentická písničkářka a průvodkyně terapií zvukem".
Jedna z jej aktivít sú aj tzv. "ženské kruhy". Na svojom webe píše "Kruh žen, které se navzájem nehodnotí, nesoudí, které se slyší, vnímají a jsou jedna druhé oporou." Tak dúfam, že sa jej v tomto darí, lebo čo ja poznám ženy, tak nikto nehodnotí iné ženy s takou pasiou a tak drsne, ako samotné ženy. Ženský svet je veľmi konkurenčné prostredie :-)
24. júla 2022 vydala Marie Tilšarová album DOMŮ.
Song Ezoteriánka. Najradšej mám verš Sakra, čakra, třetí voko... všechno je to láska
Stalo sa tiež v auguste 2022. V rámci open-air série Rozhovory ZKH naživo na Tyršáku.
Militantná novo-komunistka Zuzana Kovačič-Hanzelová si k téme "Je ťažké byť mužom v 21. storočí?" prizvala
* svojho bývalého frajera
* manžela svojej novo-komunistickej kamošky
Tak sme sa toho veľa dozvedeli :-) Fenomén "diskusia v názorovej bubline" takto ZKH doviedla priam do dokonalosti, lebo toto bol už vlastne "rozhovor v takmer rodinnom kruhu". Rozhovor kamarátov. Rozhovor ľudí, ktorí sa intenzívne poznajú aj zo súkromia. Akurát v prítomnosti divákov. Ešteže to bolo bez vstupného, v rámci self-promotion média...
Leto znesie ľahší žáner, menej formálny prístup. A Hudákove pointy sú fajn na akomkoľvek mieste a v rámci akéhokoľvek formátu. Bolo to zábavné? Ale áno, miestami bolo. Len to nenazývajme žurnalistika, heh :-)
Veru, demokracia nie je pre každého (pozri diel 73). Demokracia vyžaduje sebakontrolu a zvnútornené hodnoty. A relatívne dobre fungujúcu mozgovú kôru, od ktorej očakávame hlavne to, aby bola schopná tlmiť spontánne impulzy z vývinovo starších častí mozgu (z emocionálneho mozgu). Preto demokracia nie je možná kdekoľvek na svete. (A ani nie je a ani nebude všade na svete.)
Človeku všeličo napadne, ale mozgová kôra (u väčšiny ľudí) tie najhlúpejšie nápady odfiltruje. Nepustí ich do fázy realizácie. Lebo inak by sme sa vrátili do prvotnopospolnej spoločnosti alebo vlastne do prvotnej spoločnosti (lebo tá "pospolnosť" by za takýchto okolností aj tam chýbala... zostala by len "kmeňovosť").
Demokracia je plná frustrácie... poznáme to, lebo sme videli (a oplakali) víťazstvo právnika (= psychopata) Mečiara, mráz nám behal po chrbte z niekoľkých víťazstiev právnika (= psychopata) Fica, v Čechách mnohí boli frustrovaní dvojitým víťazstvom prezidenta Zemana, mladí ľavičiari v USA boli priam šokovaní volebným víťazstvom Trumpa (a nejaký čas ex-post aj robili brajgel na uliciach). Demokracia je diktatúra väčšiny a tá rozhoduje... Keď je odvolené, už veľa možností na zvrat nie je... a sú skôr len inštitucionálno-formálne (môže dôjsť k prepočítaniu hlasov a pod.) Keď je odvolený Fico, tak musím akceptovať, že Fico dostal do rúk moc a možnosti a nástroje a prístup k štátnej pokladni...
Aj v obci Žehra (okres Spišská Nová Ves) majú demokraciu. Formálne... reálne musí štát demokratické postupy a inštrumenty predsa len trochu dolaďovať.
V Žehre sa krásne odvolilo... v sobotu 29. 10. 2022 bol enormný záujem, ľudia stáli v radoch (vraj aj niekoľko hodín). Účasť vraj 69,61%. Vysoko nad slovenským priemerom. Kvôli láske k demokracii? Alebo kvôli možnosti mať "kmeňového" príbuzného čo najbližšie k zdrojom?
Vraj boli celkovo 4 kandidáti na starostu a medzi dvoma najúspešnejšími (víťaz Jozef M. a porazený Marián M.) bol rozdiel len 33 hlasov. Ej veru, je to málo... možno by stálo za úvahu požiadať o prepočítanie.
Ale bez tlmivého vplyvu mozgovej kôry sa nežiadalo o prepočítanie, ale... začali lietať kamene, fľaše, zobrali sa do rúk palice, rôzne nástroje (ktoré inak asi ležia skôr v pokoji).
„Po vyhlásení volieb začali nepokoje. Priaznivci protikandidáta vyhlasovali, že ani nezložím sľub... lebo neprežijem. Dav sa vybral do bytovky, kde bývam. Rozbili dvere, okná aj zariadenie. Podarilo sa mi utiecť cez les. Rodina ma vyzdvihla na ceste a išli sme na políciu. Medzitým ešte napadli moju tetu, uja aj babku. Odvtedy sa schovávam. Príbuzní sa boja," povedal novozvolený starosta Jozef M.
Musela zasahovať polícia, aj jej najšpeciálnejšie oddiely (pohotovostná motorizovaná jednotka). Inak by si demokracia možno vyžiadala aj životy...
„Na mieste (31. 10. 2022) sa nachádzalo veľké množstvo osôb, pričom napätá a neprehľadná situácia vyústila medzi miestnymi obyvateľmi k vzájomným hrubým a vulgárnym verbálnym atakom a následnému hádzaniu kameňov, palíc, fliaš a iných predmetov od jednej skupiny obyvateľov k druhej. Počas tejto neprehľadnej situácie došlo aj k poškodeniu vozidiel zaparkovaných na mieste. Celkovú škodu predbežne vyčíslili na 12.000 eur. Policajti sa v prvom rade snažili situáciu upokojiť. Keďže občania od svojho konania neustupovali, hrozila dôvodná obava z fyzického stretu týchto skupín a dochádzalo aj k ohrozeniu policajtov, ktorí sa nachádzali medzi útočiacimi ľuďmi." (azet.sk)
Ale asi nič veľké nebude pokračovať, lebo... "Polovica útočníkov už ušla do Anglicka," doplnil novozvolený starosta Jozef M. Tak už len Britom poprajme "God Save The King... and your democracy too!" Na vašom území - váš problém.
Viac v článku na cas.sk "Dav chcel zlynčovať nového starostu!" a aj na iných portáloch.
A teraz si predstavte... mentálny experiment... čo by bolo keby... Že minorita by bola na Slovensku už majoritou. A že toto by sa dialo plošnejšie, na viac miestach a prípadne aj vo veľkých mestách. Polícia (väčšinovo už tiež minoritná) by nestíhala zasahovať. Alebo by nezasahovala. Alebo by sa zapojila...
Nie veru, demokracia nie je pre každého. Ak žijete v predindustriálnej kmeňovej spoločnosti, môžu byť inštrumenty demokracie pre vás trošíčku mätúce... A keď príde frustrácia a emócie, môže to oslabiť vaše vnímanie dôležitosti pravidiel hry. Že demokracia funguje len v situácii rešpektovania tej hry... takto sa to hrá a keď sa hrá iná hra, už to nie je demokracia.
*********************
A poďme ešte raz ku kríze zastupiteľskej demokracie. Ale z iného uhla pohľadu.
Niekoľko citátov.
"Staré pravidlá demokracie hovoria, že legitimita lídrov je priamo úmerná volebnej (alebo verejnej) podpore. V komunálnych voľbách sme boli dlho zvyknutí na účasť tesne pri 50-tich percentách. Čo bolo reprezentatívne číslo. Dnes táto hladina klesá čoraz hlbšie do šedej zóny. V Bratislave bola volebná účasť necelých 37 percent. ... (takmer dve tretiny Bratislavčanov voľby ignorovali)."
"Ak si to zhrnieme, prakticky všetky úrovne moci - od prezidentky cez vládu po primátorov a starostov - dnes majú nalomenú volebnú alebo verejnú podporu. Podobne to vyzerá s politickými stranami. Ich väzby na spoločnosť sú chabé.
Problém pritom nemusí byť ani na strane politickej ponuky, ani na strane dopytu (voličov). Dôvody sú zrejme hlbšie. Pokojne ich môžeme nazvať systémové poruchy. Kríza verejnej dôvery je len prejavom ďalšej, oveľa hlbšej krízy."
"Základným predpokladom a princípom demokracie je pravidlo, že moc zastupuje spoločnosť a jej záujmy. Voláme to zastupiteľská demokracia. Prezident, poslanci, vláda, starostovia - tí všetci nás zastupujú. Alebo nezastupujú.
A ak nás a naše záujmy nezastupujú, potom tu máme len zdanie demokracie. Fasádu. No obsah a výkon politiky už demokratický - zastupiteľský - nie je. Čoraz väčšia časť spoločnosti (nielen slovenskej) má dnes podozrenie, že politické elity neslúžia domácej spoločnosti. Nezastupujú ju. Nech voľby dopadnú akokoľvek, v konečnom dôsledku politiku určujú aktivisti, zahraniční partneri, médiá, lobisti, sponzori… Priestor pre domáce, národné záujmy a domáce faktory je čoraz užší.
Politika vlád ide čoraz častejšie proti záujmom domácej spoločnosti. Podľa manuálov „cudzej moci“ alebo jej trollov."
"Každý systém je funkčný dovtedy, kým vie správne vyhodnocovať a opravovať svoje chyby. O systéme zastupiteľskej demokracie platí to isté. Buď sa podarí chyby odstrániť a reštartovať verejnú dôveru. Alebo si budeme nahovárať, že všetko je v poriadku - a zastupiteľská demokracia v pôvodnej podobe skoroduje.
Jadro problému je dnes v tom, že z demokratického poriadku sa vytráca jeho podstata: sloboda a voľná súťaž. Narážame na čoraz viac jednostranných kampaní, manipulácií, potláčania iného názoru, cenzúry… Vraciame sa do éry jednofarebnosti a predpísaných postojov. Kto vybočuje, ten je dezolát.
Výsledky sú potom často absurdné. Voľby vyhrá strana, ktorá sa tituluje ako konzervatívna. No v konečnom dôsledku má slúžiť na to, aby sa cez ňu presadili tí z druhého brehu. Vidíme to na všetkých kľúčových ministerstvách.
Ministerstvo obrany riadia atlantisti zo Slovenskej spoločnosti pre bezpečnostnú politiku. Ministerstvo hospodárstva obsadil aktivista zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Šéfom diplomacie je atlantický jastrab z Globsecu."
"Ak chceme prelomiť úpadok demokracie a verejnej dôvery, potrebujeme opäť slobodný, otvorený verejný priestor. K tomu pestrú paletu slobodných médií. A vnútri systému potrebujeme suverénne strany - vrátane konzervatívnych a národných, ktoré kladú dôraz na domáce, národné záujmy."
Dag Daniš, 31. 10. 2022, komentár "S voľbami a demokraciou to ide dolu kopcom"
Otázka je, komu takýto stav vyhovuje? A ako je to možné, že sme sa nechali takto zahnať do kúta? Vyhovuje to tým, ktorí tvrdia, že "národ je sprosté slovo".
