Tento diel (septembrový) bude rozdelený na dve časti, aby sa udržal rozumný rozsah textu.
Nazberalo sa toho viac... Vlastne presne tak veľa ako zvyčajne :-)
Nie je úplne jednoduché dať to dohromady v prijateľnej forme, takže rozdeliť to, je dobré riešenie.
Bez veľkého otáľania, pusťme sa do počúvania. Noviniek (a v závere... výnimočne)... aj menšej dávky ne-noviniek.
Pod dosť zvláštnym názvom 26fix vystupuje Erika Jene Goodwin zo Salt Lake City (Ut., USA).
Niekoľko rokov fungovala ako gitaristka skupiny Brother, tí predskakovali skupinám ako The Marías alebo Alvvays...
Vydala už aj predtým nejaké sólové veci svojpomocne (koncom roku 2021 pieseň A Pickle a v júni 2022 singel Peggy Paradise aj s klipom), ale She Hit Me First by mal byť jej prvý singel vydaný prostredníctvom vydavateľstva Nice Guys Records.
A je to zatiaľ to najpsychedelickejšie, čo som od nej kedy počul a dokonca ešte aj tie mexické "mariachi" trúbky sú použité tak, aby sa vám zatočila hlava...
Mám rád tie mexické trúbky, lebo vždy má moje ucho pocit, že hrajú falošne... a to je super, to je také alternatívne :-) A keď sa im ešte v štúdiu pridá ozvena/dozvuk (reverb), vznikne z toho fakt veľmi zaujímavý zvuk. Ktorý je niečím skoro až agresívny/invazívny. A ten sa v singli She Hit Me First parádne mieša s gitarami... Je to dosť zaujímavý zvukový nápad a kreatívne zmixovaný.
I know that she’s already dead,
but her red spew got all over my seats.
A pocket full of apologizes she owes me,
oh my god her lips are blue!
Oh, and he cried out “But she hit me first!”
Oh, and she smiled cuz he smelled so nice.
Oh, and he cried out “But she hit me first!”
Oh, and she smiled cuz he smelled so nice.
Dancing on her countertops I still can taste her will,
but I never ever tripped.
And when, she bent over my knees, and looked at me,
I swear I saw my mamas eyes.
Oh, and he cried out “But she hit me first!”
Oh, and she smiled cuz he smelled so nice.
Oh, and he cried out “But she hit me first!”
Oh, and she smiled cuz he smelled so nice.
Oh, and he cried out “But she hit me first!”
Kvarteto Nonsuch Park by mali byť zo South London, z južného Londýna.
Debutové épečko CLOSURE vydali v júni 2019. A potom dosť dlho o nich nebolo ani zmienky. Na ich facebooku napríklad majú post z 1. marca 2020 a potom až z 5. septembra 2022 :-)
Hrajú indie-rock s krásnym retro zvukom, retro feelingom... Znie im to naozaj veľmi dobre.
Pod jedným z videí na YT majú uvedené: "Nonsuch Park is an alternative rock band from South London with lo-fi melodic hooks tinted with 90's nostalgia." So všetkým sa dá súhlasiť, len s tými 90-tymi rokmi asi nie... resp. dobre, možno to platilo o tom épečku z roku 2019. V nových skladbách sa Nonsuch Park vybrali ešte viac do minulosti - podľa mňa ich aktuálny sound je kombinácia skôr 60-tych rokov a zvuku indie-gitaroviek z 80-tych rokov.
Singel Sounded Better In My Head vyšiel 14. septembra 2022 a 6-piesňové épečko HERO HITS ROCK BOTTOM následne vyšlo 26. septembra 2022 prostredníctvom (dúfam) Catchy1Studios.
To "dúfam" som tam pridal preto, lebo informácií o nich je skôr pomenej. Takže nie je ľahké všetko verifikovať.
Kedysi existovala taká hláška: „skántri country“. A možno sa ešte stále používa.
A bolo to síce myslené žartovne, ale zase dosť vážne na to, aby tá frazeológia vyjadrovala, že country je veľmi špecifický žáner, ktorý nie je vhodný pre každé ucho. Ortodoxné country (ktoré v USA tak milujú) vie byť pre európskeho poslucháča dosť otravné. A miestami aj smiešne.
Courtney Marie Andrews je južanka z Arizony, z Phoenixu. Stále ešte veľmi mladá (rok narodenia 1990).
Začala hrávať na gitaru od cca 13-tich rokov a od 15-tich začala aj verejne vystupovať. Do showbiznisu ju uviedol Jim Adkins zo skupiny Jimmy Eat World, ktorý si ju všimol a ponúkol jej možnosť robiť back-vokály na ich albume INVENTED (2010, Interscope). A nielen to. Bola aj súčasťou ich koncertnej zostavy ako klávesistka a back-vokalistka.
V roku 2011 opúšťa skupinu a sťahuje sa na sever do Seattlu. Napriek tomu, že vydala 5 (sólových) albumov medzi rokmi 2008 až 2013, pomerne dlho čakala, kým ju svet ocenil ako samostatnú jednotku. Jej prelomovým albumom bol až ten z roku 2016... všade píšu, že to bol „piaty“ album, ale mne to vychádza, že je v poradí šiesty... pristúpim na túto hru, lebo možno niečomu v tej jej histórii (diskografii) som neporozumel. Nevadí. Pre tento moment to nie je rozhodujúce.
Takže piaty album HONEST LIFE v roku 2016 na značke Fat Possum Records jej zmenil život a vstúpila do prvej ligy. Získala dobré kritiky, výročné ocenenia za rok 2016, umiestnenia vo výročných rebríčkoch najlepších albumov, získala mnoho hviezdičiek v recenziách a dokonca aj možnosť vystúpiť v programe LATER WITH JOOLS HOLLAND na BBC2.
HONEST LIFE bol veľmi countryový a americana-ový. Ďalší album MAY YOUR KINDNESS REMAIN už bol menej countryový (čiastočne folkový), tak som si ho všimol už aj ja... Album dostal vynikajúce recenzie a pochvaly za inštrumentáciu, spev a tiež texty...
"Absolute beauty, a set of nuanced, compassionate portraits and vignettes of good people in difficult circumstances." (The Daily Telegraph)
Album sa tiež dostal do žánrových rebríčkov typu 25 Best Country and Americana Albums of 2018 a dokonca do všeobecných (bez žánrového ohraničenia) rebríčkov 25 Best Albums of 2018.
V roku 2020 vydala album OLD FLOWERS, za ktorý bola nominovaná na Grammy v kategórii Best Americana Album, (nominácia však nepriniesla cenu) a 7. októbra 2022 album LOOSE FUTURE na značke Fat Possum Records.
V roku 2021 vydala Courtney svoju debutovú básnickú zbierku OLD MONARCH.
Pred samotným albumom LOOSE FUTURE vyšli z neho single Satellite (jún 2022), Loose Future (júl 2022) a začiatkom septembra 2022 hlavne bombasticky vydarený singel These Are The Good Old Days. Skvelo zaranžovaný, skvelo vymyslený, so zábavným klipom. Ako to nazvať? Minimalistické "futuristic country"?
* This sounds like if Joni Mitchell were produced by Blake Mills (I love it!!!)
Niečo mi toto "futuristic country" pripomína... Že by niečo od bostonských žánrových experimentátorov The Magnetic Fields?
The Magnetic Fields - No One Will Ever Love You z masívneho trojalbumu 69 LOVE SONGS (1999, Merge Records). Tuším to boli 3 CD v jednom balení a naozaj na tomto albume bolo 69 piesní o láske. Nie sladkých, skôr smutných, paradoxných a cynických. Pravda je však vždy ukrytá práve v paradoxe.
Možno by som našiel ešte aj podobnejšiu na These Are The Good Old Days, ale v tej obrovskej diskografii The Magnetic Fields nie je ľahké sa pohybovať a času som tiež nemal neobmedzene. Tak som vybral približne podobný zvuk, tempo a stopáž. Ale na ilustráciu takého toho "prázdneho", vzdušného, minimalistického zvuku s prvkami country a s výraznou ozvenou (reverbom) to postačuje... Ak sa sami pohrabete v YT kanáli skupiny The Magnetic Fields, nájdete si tam svoje vlastné "futuristic country" (ale aj folkové a new-waveové) klenoty.
Singel Loose Future vydala Courtney Marie Andrews v júli 2022.
Ako už bolo spomenuté vyššie, album LOOSE FUTURE vyšiel 7. októbra 2022 na značke Fat Possum Records
Michael B Thomas (píše sa to bez bodky za písmenom B) je vlastným menom Thomas Barr, hudobník a songwriter z Leedsu (UK).
Toto je jeho sólový projekt, predtým však už mal skúsenosti ako autor a spevák skupiny Party Hardly.
Jeho lo-fi indie-folkový debutový singel August vyšiel 17. augusta 2022 na značke Bam Bam Records. S veľmi vydareným (nákazlivým) refrénom. Som si ho pospevoval niekoľko dní za sebou.
Trochu nostalgický príbeh o "august butterflies" je symbolom nielen o odchádzajúcom lete, ale aj o odchádzajúcej láske, o odchádzajúcom človeku, ktorý bol súčasťou vášho života... a už nie je a nebude. Zároveň je to (podľa Thomasa) aj symbol o prerode z adolescencie do dospelosti. Z bezstarostného leta (mladosti) do zamračenej jesene (dospelosti). Koniec mesiaca, koniec leta, koniec vzťahu, koniec nejakej éry... Nevratnosť času.
Ja mám ten konco-letný spleen (na prelome augusta a septembra) aj sám osebe, ani rozchody k tomu nepotrebujem. Už len samotný koniec leta je pre mňa ťaživá skúsenosť :-) Sakra... neviem tú zemeguľu nijako pribrzdiť. Takže už od takého októbra sa začínam tešiť na apríl nasledujúceho roka.
August je zatiaľ jeho jediný release pod menom Michael B Thomas. Vraj koncom roka by mal na Bam Bam Records vydať aj album, ale nič presnejšie som nezistil.
Mini Trees je hudobný projekt dievčiny z L.A., ktorá sa vlastným menom volá Lexi Vega. 16. augusta 2022 vydala 4-piesňové épečko LET DOWN (Let Down, Spring, Differently, Youth) na značke Run For Cover Records.
Vyrastala v rodine, kde sa počúvalo veľa hudby a jej rodičia ju podporovali v hre na hudobné nástroje (bicie, gitara). Ako stredoškoláčka bola bubeníčkou v niekoľkých hard-coreových(!) skupinách. Postupne sa však jej vkus menil a dnes sa pohybuje na poli (povedzme) bedroom-popu a indie. Dokonca na svojom bandcampe si ona sama nazvala svoj štýl ako "living-room pop" (obývačkový pop), čo je vtipná asociácia na oficiálny pojem bedroom-pop.
Svoje prvé épečko (STEADY ME) vydala v máji 2019. Aj v tomto blogu sme si z neho vtedy vybrali ukážky.
Differently z épečka LET DOWN (2022, Run For Cover Records). Differently už predtým vyšlo aj na albume ALWAYS IN MOTION, zo 19. septembra 2021. Ale som na to úplne zabudol. Tej hudby je tak absurdne veľké množstvo, že je úplne bežné, že na niečo zabudnete a potom si to znovu objavíte... a ešte sa aj vytešujete, že "hmmm... to je naozaj dobré". Ako keby ste to počuli prvýkrát :-) Absurdné, že?
Ale naozaj netuším prečo to vyšlo ešte raz na épečku, lebo sa mi nezdá, že by to bolo prearanžované alebo inak zmixované.
Doomsday je song z minuloročného albumu ALWAYS IN MOTION, videoklip však vyšiel až v apríli 2022. Klip je nápaditý (využíva estetiku povojnových béčkových katastrofických filmov) a vyzerá to tak, že jeho natáčanie najviac pobavilo samotnú Lexi.
Godzilla v jej podaní naozaj "naháňa strach" (sarcasm!).
Originál Let Down (pôvodne od Radiohead) bol v každodennom playliste Lexi a jej spoluhráčov, keď sa presúvali vo svojej dodávke od klubu ku klubu, keď boli na zimnej časti svojej minulej koncertnej tour (zima 2021/2022). Tak sa im nejako dostala pod kožu, že po skončení tour (tzn. keď sa im porúchala dodávka) sa rozhodli, že z nej urobia cover a vydajú ho.
OK COMPUTER bol tretí album skupiny Radiohead... a prvý album, ktorý získal celosvetový ohlas (asi si spomínate na priam kultový singel Paranoid Android)... od toho momentu už boli Radiohead medzinárodnou hviezdou... Je to album, ktorý je pravdepodobne vrcholom prvej (gitarovej) etapy Radiohead. Následne už partia okolo Thoma Yorkea viac experimentovala so "zmiešaným" zvukom, v ktorom bolo už aj veľa elektroniky.
Pieseň Let Down - pôvodne z albumu OK COMPUTER (1997, Parlophone), teraz coverovaná z épečka LET DOWN (2022, Run For Cover Records).
Trio Korben Dallas vzniklo v roku 2010. Z kapely podľa mena asi najviac poznáte speváka (a zároveň aj architekta) Juraja Benetina.
Prvý album vydali v roku 2011 a postupne si budovali svoj zvuk. Aby ho poriadne spochybnili na albume BAZÉN (2019, Slnko Records), ktorý im produkoval Angličan Eddie Stevens (partner Jany Kirschner). Nový album DETI RÝB (2022, InnoSense) im produkoval Tomáš Sloboda (Le Payaco, Sounds Like This). Vyšiel vo februári 2022.
Predošlý album som mal radšej, na tomto novom si neviem nájsť až tak jasné self-hitovky, ale Korben Dallas je skupina, ktorá už nejde pod istý štandard.
Práve na predošlom albume BAZÉN začali používať vo väčšej miere ženské back-vokály. A aj keď pre nový album vymenili producenta, pri rozšafnom používaní (doplnkových) ženských vokálov zostali. Vybral som klip Dvere zo začiatku septembra 2022 hlavne kvôli sympatickému zákulisnému vhľadu do nahrávania vokálov. Dievčatá to zvládli pekne. A aj sa pozabávali... Girls just wanna have fun.
HÆLOS sú elektronické (až trip-hopové) trio z Londýna.
Fungujú od roku 2014 a za sebou majú dva albumy (v rokoch 2016 a 2019). Nie je to hudba temná (ako mnohé trip-hopy z 90-tych rokov boli), skôr melancholická s občasnými sklonmi k popu. Ale HÆLOS majú celkom schopnosť pohrať sa so zvukom... Nie je to práve extra-trieda britskej elektronickej hudby, ale nie je zlé im venovať trochu času.
"You is a song about the power of self-worth and choice in unhealthy relationships," píše sa v popise videa.
Koncom septembra 2022 vydali singel You. Či je to predzvesť nejakých ich nových rozsiahlejších plánov, som nezistil... snažil som sa, ale samý starší obsah sa mi zobrazoval.
Pod menom Hunter Noll Bell sa skrýva (vlastne ani až tak že by sa vyložene skrýval) mladý muž s menom Hunter Bell. A viete, čo je zaujímavé?... Že on je viac herec ako hudobník.
Ba dokonca ani nie že by bol rozkročený len cez tieto dve oblasti... to zas nie je až také netradičné (u nás napr. Richard Autner alebo Martin Geišberg) ale on má na webe uvedené
I’m an actor
I’m a musician
I’m a photographer (to mu veľmi schvaľujem)
I’m a painter (ja zvládam byť len "abstract painter“)
Takže tzv. renesančný človek. Ale keď ste pravo-hemisférový, tak to z vás ide von rôznymi cestami... tie žánre sú vlastne dosť blízko (no, asi okrem herectva). Je to stále ten istý pravo-hemisférový proces, len si z vás hľadá rôzne cesty von.
Hunter Bell študoval na Stella Adler Studio of Acting. Jeho herecké vrcholné roly sú zatiaľ napr. Laertes v „Hamletovi“, Benedick vo „Veľa kriku pre nič“, Marius v Les Miserábles/„Bedári“, Lysander v „Sen noci svätojánskej“. To len tak pre informáciu, lebo herectvom sa tu nezaoberáme (ani herectvu veľmi nerozumiem). Ale asi je Hunter so sebou spokojný, že sa mu (napriek mladému veku) darí byť obsadzovaný hlavne do Shakespeara a do klasiky vôbec.
No a tento nádejný herec 22. septembra 2022 vydal dokonca album EXPERIENCES BETTER SHARED prostredníctvom vydavateľstva Overworked Insomnia.
Soul Ties (You Are The One) z albumu EXPERIENCES BETTER SHARED (2022, Overworked Insomnia).
Inak, celkom „chytil“ nielen ten indie gitarový sound, ale aj indie vizuálny jazyk... Záber na kvetinky je na alternatívnej scéne pomerne častý. Tu navyše je v zábere ešte aj motýľ a človeku tak mimovoľne preletí hlavou fenomén „the butterfly effect“.
Na to, že je Hunter Bell skôr herec než hudobník a pesničkár, to vlastne vôbec nie je zlé... Dobrá práca, Hunter!
Glass z albumu EXPERIENCES BETTER SHARED (2022, Overworked Insomnia).
Blondshell by mala byť 24-ročná Sabrina Teitelbaum z L.A.
Hrá (a skladá) indie-rock, v tých lepších momentoch trochu dokonca s takým grungeovým "smradíkom" vo zvuku. Aj sama rada nosí flanelové košele. Štýl musí byť...
Singel Sepsis vyšiel 18. augusta 2022.
Začiatkom júna 2022 vydala debutový (sympatický rockový) singel Olympus, o toxickom vzťahu (toxickom aj kvôli alkoholu a drogám), a v júli 2022 pieseň Kiss City.
I wanna save myself
you’re part of my addiction
I just keep you in the kitchen
while I burn
Burn Burn Burn Burn
Milk Jennings je pesničkár usadený aktuálne v predmestí Seattlu (Wa., USA), predtým žil v New Yorku.
Late Night je štvrtý singel z jeho debutového albumu SLEEP TALKER, ktorý vyšiel 3. júna 2022 na značke Telefono. Back-up vokály v piesni urobila slečna Bri Leary.
Jeho inšpirácie sú napr. The Beatles alebo Andy Shauf a je to v jeho hudbe aj počuť. Sympaticky počuť.
SLEEP TALKER je pomerne krátky album... 9 piesní trvá len 34 minút, aj to prezrádza úspornú formu, v ktorej sa Milk Jennings rád pohybuje.
Milk Jennings vydal svoj debutový album SLEEP TALKER začiatkom júna 2022. Album produkoval a mixoval Sam Cohen, ktorý produkoval nahrávky aj pre také mená ako Kevin Morby, Alexandra Savior, Cass McCombs či Danger Mouse (Aj som prekvapený, že Danger Mouse, súc sám renomovaný producent, potrebuje ešte producenta. Ale tak tvrdia zdroje...)
Pod pseudonymom ettkhett komponuje a nahráva slečna Virginia Robinson z mesta Tucson (Arizona, USA). Vytvára temnejšiu elektronickú hudbu, s množstvom samplov a zvukových (hlukových) slučiek, výrazne inšpirovanú trip-hopom z 90-tych rokov. Vraj je to "industrial trip-hop".
"Her work involves complex distortion and shifting of samples into musical soundscapes," má napísané na svojom SoundCloude.
23. augusta 2022 napísala cez svoj profil na bandlab.com: "I have left my label. They are very nice, talented people, but they were overwhelmed, and it looked as though my album wouldn't be coming out for another 6 months. Thus, I will be releasing my album independently very soon."
Album THYESTEAN ORCHARD vydala 1. septembra 2022 na vlastnom labeli Piss Girl Records. Z albumu som vybral track The Promised Land.
V novembri 2022 vydala singel Moths. Kedysi (keď sa vydávalo iba cez vydavateľstvá), tak to všetko malo akýsi zrozumiteľný poriadok... vydal sa album a potom ešte vyšli 1 či 2 single z albumu a hlavne sa koncertovalo (a zarábalo). V dnešnej bandcampovej dobe si elektronicky vydáte album a za dva mesiace už zase máte vonku niečo nové, čo nemá s albumom nič spoločné. Lebo teraz je to už len na vás... Preto je dnes ťažšie (než kedysi) predpovedať nejaký časový rámec aktivít autorov hudby.
Henry Nowhere je z Kalifornie (myslím, že žije teraz v L.A.). Prvú gitaru dostal na svoje 8. narodeniny.
"Henry Nowhere’s sound is of the easygoing, sun bleached spirit of his native California," píšu na stránke sleepwellrecords.com
Henry hrá „nostalgic indie-pop“ s kalifornskou atmosférou. Piesne vo zvuku kombinujú gitary, analógové syntetizátory a dychové nástroje v nostalgicky rozostrených, ale sviežich a milých aranžmánoch, ktoré majú trochu lo-fi rukopis. Je to naschvál trochu akoby nedotiahnuté a nedokončené. Hudobne pripomína mená The Radio Dept. alebo Andy Shauf, textovo vraj countrových pesničkárov (Willie Nelson alebo George Jones), to však neviem posúdiť. Naozaj sa teraz nepustím do študovania Willieho Nelsona.
Od roku 2020 vydal niekoľko svojich épečiek cez Sleep Well Records.
Okrem toho, že teda robí svoju hudbu, tak hrával v koncertnej zostave skupiny DayWave a s Pete Yornom. Tiež produkoval aj nejakých svojich kamarátov a kamarátky (medzi nimi napr. Beauty Queen... musím sa veru pozrieť, čo má tá slečna nové).
V roku 2022 už prišiel čas aj na jeho plnoformátový album (14 piesní), ktorý si vydal sám - cez Nowhere Music.
Je to veľmi príjemný a nebanálny zvuk, v ktorom sa dajú hľadať zaujímavé nápady a predsa je to ľahučké a v dobrom slova zmysle popové. Svižne to odsýpa, hýbe vám to nohou aj hlavou... Pravdepodobne (v roku 2022) album s najlepšou kombináciou zaujímavého zvuku a easy-to-go zábavy.
Hneď začiatok albumu je (zvukovo) pekný... inštrumentálka Intro z albumu HENRY NOWHERE.
Zatiaľ neviem, či sa mi k tomuto albumu bude chcieť vracať sa častejšie (skôr nie, pri tom veľkom množstve hudby), ale je to vydarený album. Možno v druhej polovici trochu strácajúci moment prekvapenia (zo 14-tich skladieb by sa dala dramaturgia zúžiť na 11 alebo 10). Ale na albume preukázal Henry Nowhere dobré remeslo... je to dobre nahraté, dobre zaranžované, dobre odspievané (aj keď on nie je žiadny veľký hlas)... žiadne veľké umenie, ale veľká porcia príjemnej hudby.
After You've Gone z albumu HENRY NOWHERE, ktorý vyšiel 26. augusta 2022.
Často robí to, že svoj vokál "filruje", a tým ho trochu znejasňuje.
Stay The Night z albumu HENRY NOWHERE.
Všetky skladby na albume sú od 02:56 po 03:34, takže majú ideálnu stopáž do rádia, tzn. okolo 3 minút... (nepočítam Intro a Outro, tie sú kratšie).
Supposed To Be z albumu HENRY NOWHERE. Ako singel to vyšlo už v januári 2022.
Sloe Noon bol pôvodne sólový projekt Anny Olive z Brightonu (UK), od marca 2020 však pribudol jej priateľ (Dennis Mielke), gitarista a bubeník. A ako duo sa usadili v Dortmunde (Nemecko). V tom roku 2020 vydali aj debutové épečko EMBASSY COURT, potom podpísali zmluvu s Dalliance Recordings a teraz pripravujú nové épečko.
Prvé épečko nebolo veľmi výrazné... Ale zlepšujú sa. Ich novšie veci sú „mellow, yet grungy“ (podľa destroyexist.com) - tzn. jemné a predsa hlučnejšie...
To zodpovedá aj ich vlastnej charakteristike na ich bandcampe: „Sloe-roasted alternative dreampop seasoned with a pinch of noise...“
Pravdepodobne jednorazová návšteva v tomto blogu, ale ktovie... možno sa vypracujú do vyššej ligy. Zatiaľ nám stačí, že vieme, že existujú.
Teeth of Time vyšlo začiatkom septembra 2022.
Pri vyhľadávaní na YT ste vystavení niekoľkým algoritmom. Jeden z nich je ten, že je sledovaný dátum pridania (uploadovania) videa a dostávate (okrem iných filtrovaní) aj odkazy na videá, ktoré boli uploadnuté približne v čase, v ktorom bolo uploadnuté video, ktoré ste si práve dopozerali... alebo z obdobia, ktoré si väčšinovo prehliadate. Filtrovanie podľa času.
Takže ak si monitorujete v septembri (auguste) novinky, tak sa prirodzene motáte v množine videí, ktoré boli uploadnuté v septembri 2022 (auguste 2022). A už sa vám to sype. A sype a sype a sype.
Ale dátum uploadnutia (pridania) videa nemusí vždy korešpondovať s dátumom vydania. Preto sa môže stať, že natrafíte aj na staršie veci. Nechtiac, ale vlastne radostne...
A v auguste 2022 bol uploadovaný (alebo re-uploadovaný) aj album Američanky Kaley Rutledge.
A v septembri 2022 bol uploadovaný aj starší album (vlastne najstarší, lebo prvý) od kanadskej skupiny Nancy Pants.
Krátko sa pri nich pristavíme, aj keď to teda vôbec nie sú novinky z augusta / septembra 2022.
Kaley Rutledge sa narodila na Floride, ale už viac ako 10 rokov žije v Nashville (Tennessee, USA). Predtým (od roku 2016) už robila experimentálnu hudbu pod názvom De Joie. V roku 2020 takmer skončila s hudbou a sústredila sa na získanie titulu Doctor of Psychology, ako terapeutka.
Krátko na to jedna jej priateľka spáchala samovraždu (nie v rámci ňou poskytovanej terapie... terapia sa nikdy nepodáva priamym priateľom či príbuzným, nikomu s kým máte naozaj osobný vzťah a voči komu máte osobné očakávania) a Kaley vtedy zažila, že je v tak hlbokom smútku, že sa z neho dokázala dostávať von len cez hudbu.
Preto sa k hudbe vrátila, a tak postupne vznikol materiál pre album TENDER HEAT, ktorý vyšiel 15. októbra 2021 na značke Tone Tree Music. Rozhodla sa však zmeniť aj žáner, aj meno... všetko smerom k väčšej prístupnosti (popovosti).
"For a long time, I felt like something was wrong with me. I felt like I was the only one around me who felt things deeply. I was told countless times that I needed to ‘toughen up’ and felt shame for my emotional sensitivity. As cliche as it may sound, music was my confidant and friend. As a young girl, it helped me have a voice and continues to do so." (fortherabbits.net)
Social Cues z albumu TENDER HEART (2021, Tone Tree Music). Dlhšie som nepočul takto fajnovo zaranžovanú a zmixovanú skladbu. Je radosť to počúvať opakovane, znova a znova a všímať si všetky tie drobné detaily. Pop-rock trochu a la Fleetwood Mac. Toto ale nie je september 2022, ale október 2021.
Tough Enough z albumu TENDER HEART (2021, Tone Tree Music). Ako singel to vyšlo v máji 2021.
Baby, Get Your Hopes Up z albumu TENDER HEART (2021, Tone Tree Music).
Nancy Pants sú garage-popové trio z Montréalu (Kanada). Oni sami o sebe hovoria, že hrajú „dirty pop“. Ohara Hale (spev, gitary), Adam Waito (basgitara, vokály), Jeremy MacCuish (bicie).
Skupina sa zrodila po ceste na „comic book convention“ v roku 2014, pretože Ohara a Adam sú zároveň aj výtvarníci. Ako povedali, tak aj urobili. Svoje prvé demá nahrali už v roku 2014 na iPhone.
Hrajú lo-fi arážový indie-pop vychádzajúci z dvoch sviežich období - z popu 60-tych rokov a z punkových a post-punkových období na začiatku 80-tych a (už recyklovane) 90-tych rokov. Sú to jednoduché skladby s vtipnými či absurdnými zvukomalebnými textami (často postavené na nejakej detinskej slovnej hračke alebo absurdnom slogane).
Hrajú jednoducho, priamočiaro, energicky... uznávajú prístup „don´t overthink anything“.
Debutový album TOTAL NANCY PANTS si vydali vlastným nákladom v novembri 2014.
"While Nancy Pants are pop in essence, they're definitely punk in execution." (Exclaim!)
"Ohara’s yelps and vocals become an instrument in and of themselves, adding high octane soprano bursts of colour. There’s a skill to crafting a sound that is fuzzy and dreamy and yet still high in energy." (forgetthebox.com)
Album TOTAL NANCY PANTS vyšiel 20. novembra 2014 (uploadnutý alebo re-uploadnutý v septembri 2022).
Halley´s Comet z albumu TOTAL NANCY PANTS (2014, Nancy Pants). Tu však spieva Adam.
Borderline z albumu TOTAL NANCY PANTS (2014, Nancy Pants).
Just a Little More z albumu TOTAL NANCY PANTS (2014, Nancy Pants).
Díky, Nancy Pants! Dobre som sa bavil... Aj mi je trochu ľúto, že som sa o albume z roku 2014 dozvedel až v roku 2022.
September 2022 bude mať ešte jednu časť. Čoskoro.
27. novembra 2022 vo večerných hodinách (tamojšieho času) sa v Šanghaji (ale vraj aj v Pekingu) uskutočnil ďalšia proti-covidová demonštrácia. Rozhorčený dav sa tak rozhodol vyjadriť svoj nesúhlas s oficiálnou čínskou "zero-covid-policy" (prísne lockdowny, silou vynucované zákazy vychádzania atď.). Ľudia žltej rasy sú poväčšinou disciplinovaní a zodpovední, ale v Číne už aj im dochádza trpezlivosť...
Polícia sa pokúsila protesty rozohnať. Britská stanica BBC v nedeľu (27/11) uviedla, že jej novinára, ktorý v Šanghaji informoval o priebehu protestov za ukončenie prísnych opatrení čínskej vlády proti šíreniu covidu, zadržala a zbila čínska polícia. Novinár BBC bol zadržaný na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti aj udierali a kopali.
Čínske úrady sa vyjadrili, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom :-)
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok 28. novembra 2022 uviedlo, že reportér BBC zadržaný počas víkendového protestu v Šanghaji sa na mieste neidentifikoval ako novinár a dobrovoľne nepredložil novinársky preukaz.
To druhé vysvetlenie je už snaha nejako žehliť problém, ale to prvé (pôvodné) vysvetlenie je čarovné :-)
Typické komunistické. Lebo (zapamätajme si): Komunisti vždy klamú!
