Tento diel bude musieť byť svižný. Snáď sa mi to podarí.
Skúsim texty trochu osekať. Budú len také "z lietadla". Dajú len taký základný informačný set. Nemôžem sa už pridlho motať v roku 2022, lebo v januári 2023 (taký bol pôvodne plán) už som mal spracovávať TOP10 diely za rok 2022 (a povyberal som skvelé veci... sám sa na to teším).
Toto bude súhrn až za obdobie troch mesiacov (október až december 2022), ale ako som už spomínal, s vynechaním tých vecí, ktoré si zaslúžia dostať sa do TOP10. Bolo by neefektívne ich zdvojovať, keď to teraz pôjde takto dosť tesne po sebe.
A ešte jedno upozornenie. Z hľadiska časového zaradenia sa mi v prípade skupiny Cape Chacon podaril omyl, ale keď už som vybral niečo z ich albumu, no tak som to už neodmazával preč. Prežiť sa to dá (sú to milé krátke songy s retro zvukom) a ja vás v ďalšom texte na môj omyl upozorním.
Pod menom Fazerdaze vystupuje multiinštrumentalistka, speváčka a autorka Amelia Rahayu Murray z Wellingtonu (Nový Zéland). Fazerdaze je ona, ale naživo s ňou vystupujú ďalší 4 ľudia (zvyčajne).
Amelia začínala v roku 2014 vydaním svojho prvého épéčka, ktoré si nahrala svojpomocne vo svojom domácom štúdiu (mastering už jej robili profíci). Prvý (a zatiaľ jediný) album MORNINGSIDE prišiel na rad v roku 2017 (na značke Flying Nun Records). S veľkým hitom Lucky Girl a tiež so singlom Little Uneasy z mája 2016, ktorý má pekne nasnímaný a upokojujúci klip - Amelia sa v ňom po celý čas len vozí na skejte-longboarde po takmer prázdnych uliciach mesta Hobsonville, nič iné sa tam neudeje.
Po debutovom albume si Fazerdaze vybrala až 5-ročný oddych od hudby a showbiznisu (vraj aj z dôvodu osobných problémov) a v priebehu roka 2022 sa vrátila s épečkom BREAK!. Už sme na ňu takmer aj zabudli...
Je to jej prvá nová hudba po 5-tich rokoch. Épečko pripravila počas besného trojmesačného novozélandského totálneho covidového lockdownu. Tém na piesne mala dosť, pretože v tom období ukončila aj 9-ročný partnerský vzťah. Épečko BREAK! je tak (podľa jej vlastných slov) "Shouting for help... Drawing a line and telling people around me that I´ve had enough..."
V júli 2022 vydala singel Come Apart, samotné épečko vyšlo v októbri 2022. To, čo zostalo zachované sú jej "beautiful layered vocals" (ako píšu recenzenti), ale hudba (okrem singla Winter z novembra 2022) je prekvapujúco hlučnejšia a rockovejšia, než na akú sme boli od Fazerdaze doteraz navyknutí.
Overthinking It je najrockovejší song z épečka BREAK! (2022, Flying Nun Records).
A všimnite si ako tá pieseň začína... akoby niekto stlačil RECORD o polsekundu neskôr než mal... a z prvého "yeeeeeah" zostalo iba "eeeah". To sú také sympatické produkčné drobnosti, ktoré vznikajú až v štúdiu. A basgitara tiež tam hrá zaujímavé melódie (rozklady akordov).
Koncom novembra 2022 vyšiel aj výsledok spolupráce Fazerdaze a skupiny Voom - singel Magic.
Voom sú z Aucklandu, vznikli v roku 1993. Ja teda Voom nepoznám, ale vyzerá to, že sú to už zrelí páni, takže Magic je vlastne taká cross-generačná spolupráca. Spolupráca zrelého, skúseného a oprsklého živlu s mladým a perspektívnym živlom... V zásade to uvádzam len ako pikošku, lebo Voom je skupina len s lokálnym významom a lokálnym zásahom.
Na Novom Zélande ešte chvíľu zostaneme. Lil' Chief Records je novozélandské "independent" vydavateľstvo, ktoré vzniklo v roku 2002 v Aucklande.
Je to malé vydavateľstvo, ktoré si zachováva rodinnú či komunitnú atmosféru. Interpreti sa poznajú, vzájomne si hosťujú na albumoch, coverujú si navzájom veci. Trochu to pripomína napr. americké vydavateľstvo Italians Do it Better.
40-tnik Jonathan Bree je spevák, autor, producent a zároveň zakladateľ labelu Lil' Chief Records. Pôvodne bol členom skupiny The Brunettes. K hudbe ho priviedol jeho bratranec Mark Lyons a Jonathan v ranej mladosti aj bubnoval v Lyonsovej indie-popovej skupine The Nudie Suits.
Od roku 2002 vydavateľstvo Lil' Chief Records bolo primárne určené práve na vydávanie nahrávok skupiny The Brunettes a ďalšie kapely sa postupne pridávali k labelu na základe siete osobných vzťahov.
The Brunettes ukončili svoju činnosť okolo roku 2011. Jonathan Bree sólovo vydáva od roku 2013, ale spočiatku len s lokálnym ohlasom... Až s tretím albumom a s hitovým singlom You're So Cool prišiel aj cezhraničný záujem. Je za tým možno aj tá podivuhodná image... štylizácia do sixtiesovej kapely, ale s anonymizovanými tvárami (prekrytými elastanovými maskami). Len naživo na koncertoch je to pre nich asi dosť obmedzujúce. Každá extrémna image je zároveň aj záťažou.
Koncom októbra 2022 vydal Jonathan Bree singel Destiny, na ktorom hosťovsky vystupuje Princess Chelsea. A k nemu aj minimalistický videoklip.
Destiny je z pripravovaného albumu Jonathana Bree, ktorý vyjde v prvej polovici roka 2023. Tento singel zároveň vyšiel ku 20. výročiu založenia Lil' Chief Records.
* Happy 20th anniversary Lil' Chief Records and thank you for all the gems you've given to us, this one is the perfect anniversary song with my forever fav duet.
* These two are pure magic together!
* Always happy to see collabs between Chelsea and Jonathan, their voices blend so well together.
* Great, great, great! I love both of them, and their work together.
* So simple and so fantastic.
A 10. februára 2023 vyšiel ďalší singel (Pre-Code Hollywood) z pripravovaného albumu Jonathana Bree.
Jonathan a Princess Chelsea spolupracujú spolu veľmi často. Ako napríklad v roku 2019 pri nahrávaní albumu AFTER THE CURTAINS CLOSE, keď Princess Chelsea zaspievala hlavný vokál na treťom singli Kiss My Lips z albumu (singel vyšiel s klipom v polovici februára 2020).
Princess Chelsea a Jonathan Bree sú už zohratý tandem.
Fran z Chicaga (Illinois, USA) sú štvorčlenná skupina, ktorej hlavnou postavou je autorka Maria Jacobson. Ako skupina začali v roku 2015. Prvý album, A PRIVATE PICTURE, vydali v roku 2019.
Ich druhý album (na značke Fire Talk Records) sa volá LEAVING a údajne je inšpirovaný knihou Alana Wattsa WISDOM OF INSECURITY, v ktorej sa rozoberá rozdiel medzi "belief" a "faith".
Až to druhé je skutočne slobodnou vierou, ktorá necháva veci plynúť (preto názov albumu LEAVING, púšťanie, opúšťanie). Údajne aj v osobnom živote sa Maria v ostatných rokoch snažila redefinovať svoje roly a životné ambície... Dokonca vraj v ostatných rokoch dosť obmedzila aj svoje sociálne kontakty, aby mala dosť času a možností učiť sa vnímať realitu bez záťaže rôznych klišé a vnútených myšlienkových konceptov (vzorcov).
"Jacobson began seeing everything around her as possible religions: social media, family, capitalism, individualism, science." (firetalkrecs.com)
Singel Palm Trees vyšiel 7. decembra 2022. Mám rád ako tam Maria spieva a mám rád indie-piesne v 3/4 valčíkovom takte.
Do you hear what they say?
How can I give it away
Wanting it to last another day?
Album LEAVING vyšiel následne 18. januára 2023. How Did I z albumu.
Heather Woods Broderick je známa predovšetkým dlhodobou koncertnou spoluprácou s americkou urban-folkovou pesničkárkou Sharon Van Etten. Ale spolupracovala aj s Alelou Diane, bola členkou skupiny Efterklang a mohli by sme pokračovať... Ale má aj vlastnú tvorbu a mala ju ešte skôr, než začala spolupracovať so Sharon.
Heather už má pod strechou ďalší album, ktorý sa bude volať LABYRINTH a ktorý vyjde 7. apríla 2023 prostredníctvom vydavateľstva Western Vinyl.
7. novembra 2022 vydala singel Blood Run Through Me. Je skvelý.
23. januára 2023 vyšiel ďalší singel Crash Against The Sun.
Ešte sa k nej vrátime (keď vyjde album). Preto teraz len tak stručne.
Speváčka/autorka Signe Marie Rustad z Osla má nórsko-americký pôvod. Detstvo prežila na farme v strednom Nórsku.
V tomto roku vydáva svoj štvrtý album.
Jej tretí album WHEN WORDS FLEW FREELY vyšiel v roku 2020 a bol mimoriadne úspešný... Signe sa dostala do výročných rebríčkov, do najsledovanejšej nórskej talkshow, na festivaly... album získal "nórsku Grammy" Spellemann Award za najlepšie texty.
Je oceňovaná za "her poetic lyrics and vivid songwriting". Aj keď jej hudbu je ťažko žánrovo zaradiť, má nový album byť viac klavírny a menej "americana", menej s vplyvmi country a alt-country.
Recenzenti vidia zvukovú podobnosť s Joni Mitchell alebo Carole King, samotná Signe však pripomína, že skôr než Joni na ňu mal vplyv indie-pop a indie-rock z prelomu 80-tych a 90-tych rokov (zo zlatej éry MTV) a zdôrazňuje mená ako R.E.M., Fiona Apple, Crowded House alebo Tori Amos.
Jedna z ochutnávok z nového albumu, singel Bark Up Someone Else's Tree vyšiel 16. novembra 2022 v jej vlastnom vydavateľstve Die-With-Your-Boots-On Records.
Album PARTICLES OF FAITH vyšiel 17. februára 2023.
Najčudnejšie krstné mená v Európe majú Nóri, Íri/Welšania a potom asi Albánci... Otázka je, či Albánsko je Európa. V mojich očiach nie, ale čisto geograficky samozrejme áno. Ale ja som značne prísnejší v tomto, podľa mňa hranica medzi Európou a Áziou leží na rieke Morava... pre mňa už aj Balkán je čistá Ázia.
Aoife Nessa Frances (vlastným menom Aoife Nessa Frances McCarthy) ma prvýkrát oboznámila so ženským menom "Aoife". V živote som také meno nepočul. Asi sa to vyslovuje "aojfí". No proste, írske mená... resp. keltské mená. To je exotika sama osebe.
Aoife je z Dublinu, pomerne mladá (ročník 1992), s hudbou začínala od roku 2013 v shoe-gazeovej skupine Princess.
Debutový sólový album LAND OF NO JUNCTION vydala v januári 2020 na značke Ba Da Bing! Records. Album bol prijatý veľmi pozitívne (aj hudba aj texty) a Aoife pozberala všetky tie prísľubové nálepky a ocenenia ako "the next big thing in music" alebo "hot for 2020".
Na jar roku 2020 sa po prvýkrát presťahovala z veľkého mesta na vidiek, do County Clare na západnom pobreží Írska a tam pracovala na piesňach, ktoré sa potom stali jej druhým albumom. Potrebovala si oddýchnuť od rušivých civilizačných nánosov a odstrihnúť sa od svojho predošlého života.
“I might have been running away from my problems. I was disconnected from myself and from nature, but I found peace far away from the city, where there were no distractions. I isolated myself with nothing to do but make music.” (Aoife pre monorailmusic.com)
Piesne skladala osamote. Vytváranie aranžmánov a nahrávanie prebiehalo v štúdiu, ktoré bolo v blízkosti pláže a Aoife s producentom a bubeníkom si zaviedli taký ranný rituál, že (ešte pred samotným nahrávaním) začínali deň plávaním v Atlantiku.
Album PROTECTOR (8 piesní) vyšiel 28. októbra 2022 na značke Partisan Records. Aoife nemá veľký hlasový rozsah a naživo neintonuje vždy úplne čisto, ale atmosféra jej piesní to hravo vyváži. Zdá sa, že sa naozaj do nich dostala tá pokojná prázdnota írskeho vidieckeho Zapadákova a šumenie Atlantiku na pozadí. Jej prvý album bol prevažne folkový, tento druhý pridáva k folku až ambientné inštrumentálne plochy... vlastne by sa malo povedať že inštrumentálne priestory.
"Inspired by the rugged yet serene beauty of Ireland’s west coast." (pitchfork.com)
A keď som už spomínal tie keltské mená... Za sláčikové pasáže v nahrávke zodpovedá Ailbhe Nic Oireachtaigh a na harfu na albume hrá Meabh McKenna (obe krstné mená - Ailbhe a Meabh - by mali byť ženské mená).
This Still Life je singel, ktorý vyšiel v septembri 2022.
"Vlnkovitý" singel Emptiness Follows je z mája 2022. Harfa vždy svojím zvukom urobí "vlnky".
“Writing and recording this album was a spiritual experience." (Aoife pre monorailmusic.com)
Eaves Wilder je jednoosobový projekt z Londýna. Pod týmto názvom tvorí a v režime "bedroom-production" aj nahráva svoju hudbu teenagerka (alebo už asi čerstvá dvadsiatnička... neviem presne ten jej dátum narodenia) Eavie Wilder. Súčasťou "skupiny" je však aj Kyle - jej automatický bubeník :-)
Je prvým vydaným singlom bol Won't You Be Happy na jar 2020 (keď práve začínal covid). Klip k nemu jej natáčala a strihala jej staršia sestra Dora.
Tell us something really interesting about you that isn’t to do with music
I found a sad mouse in my kitchen at the start of lockdown, and was so happy cos I was like: “Ah, now I have a quarantine buddy and we will be best friends,” but she died a day later. I think it was when I was trying to play Dua Lipa's Don’t Start Now and I turned it up too high, and basically killed the mouse with bass. The guilt is eating me alive. RIP Lockdown Mouse.
I am very pro-rodent. Rats are my favourite animals. I had two little rat sisters called Ringo and Bingo, who were my favourite people in the world: I used to walk around with them in my hoodie, or in my pockets.
(Eaves Wilder v rozhovore pre New Musical Express, júl 2020)
Informácií o nej nie je až tak veľa. Prirodzene, lebo ona je ešte naozaj na úplnom začiatku. Takže zatiaľ len také teenagerské pikošky sú o nej známe, čo pozisťovali novinári vo flashových rozhovoroch s ňou.
Jej obľúbenou karaoke piesňou je 24 Hour Party People od Happy Mondays. Medzi jej hudobné idoly patria skupiny Broadcast, The Sundays, Radiohead, Throwing Muses a Kathleen Hanna (zo skupiny Le Tigre).
Singel Morning Rain vyšiel 30. novembra 2022 na značke Secretly Canadian. (Myslím si, že je to jej prvá vec, ktorá vyšla cez toto vydavateľstvo).
The WAEVE je nový hudobný projekt, v ktorom je zaangažovaný Graham Coxon (áno, ten, ktorý bol do roku 2002 členom londýnskej brit-popovej legendy - skupiny Blur).
The WAEVE je duo. Coxona v ňom dopĺňa Rose Elinor Dougall. Je známa nielen ako bývalá členka The Pipettes, ale aj zo svojej sólovej tvorby. Rose je partnerkou Grahama Coxona aj v súkromnom živote a myslím, že v roku 2022 sa im narodilo dieťa.
Graham má tak teraz 3 deti s tromi rôznymi partnerkami :-) Môžeme byť radi, že mu ešte zostáva nejaká energia aj na hudbu... 3 deti nie sú problém, ale 3 partnerky (hoci 2 bývalé), to už vie byť zdrojom záťaže a turbulencií.
Singel Kill Me Again vyšiel 29. novembra 2022 na Transgressive Records
Ďalší singel (Over And Over) vyšiel 19. januára 2023. A v ňom naozaj je trochu cítiť Blur. Miestami... Klavír, gitara, atmosféra, melódia v medzihre (od 02:47). To všetko sú malé subtílne odkazy na Blur... Ale nezámerné a prirodzené, lebo zvuk Blur bol do značnej miery práve o Grahamovi Coxonovi.
Rovnomenný 10-piesňový debutový album THE WAEVE dua The WAEVE vyšiel 3. februára 2023 na značke Transgressive Records.
Ak by ste čakali od Coxona priamočiaru ostrovnú gitarovku oháknutú v tweedovom sáčku, tak to v tomto prípade nie je úplne tak. Je to pomerne náročné počúvanie. Komplexné aranžmány majú dosť elektronických vrstiev, veľa klavíra, veľa sláčikov a pozitívne prekvapí hlavne časté využitie saxofónu a to dokonca v dosť nervóznej (takže naozaj alternatívnej) podobe... Na tomto albume je saxofón použitý väčšinou disonantne. Na tomto albume saxofón väčšinou "škriabe" okolo seba, jeho úlohou je vás rozrušiť.
"It’s not the record you might imagine from the pen of a Britpop guitar hero and a onetime ’50s girl-group revivalist. For a start, The WAEVE don’t use much guitar, leaning heavily on saxophone, piano, drums, and synth." (pitchfork.com)
Gitary je na albume pomenej, netlačí sa dopredu a po celý čas skôr len prihráva ostatným nástrojom. Coxon aj v akomsi rozhovore priznal, že čo sa týka The WAEVE, úplne cielene sa snažil o to, aby sa pri počúvaní tejto novej hudby nedalo povedať: "aha, veď to je ten Coxon z Blur". A úspešne. Občas tam preráža to, že Coxon má vo zvyku nejako stavať melódie, ale zvuk je od Blur dosť odlišný. Dedičstvo Blur je vo zvuku The WAEVE pomerne prchavé a len epizodické. Nájdete ho tam (lebo krv a hudobný talent nie je voda), ale musíte mať Blur napočúvaných naozaj zhora zdola...
Prekvapením sú aj pomerne dlhé skladby (aj to je veľká odlišnosť od raného obdobia Blur). Väčšinou okolo 5 minút, viaceré cez 6 minút, dokonca cez 7 minút (Undine). Sú to úplne nerádiové stopáže, ale zase dobré na to, aby ste sa nechali do albumu vtiahnuť.
Dovolím si však predikciu, že z hľadiska predajných čísiel to nebude veľká sláva, lebo je to pomerne temne pôsobiaci album. Ani melódie nie sú prvoplánové a už vôbec nie chytľavé. Nie je to hudba pre masy... je to skôr album, do ktorého "dorastáte" postupne pri opakovanom posluchu.
Sleepwalking z albumu THE WAEVE (2023, Transgressive), ktorý vyšiel 3. februára 2023. Saxofón je tam úplne skvelý...
A musím sa pochváliť, že pôvodne tu bol iba upload Sleepwalking s obalom albumu. Ale od 20. februára 2023 má Sleepwalking aj klip, takže predpokladám, že je to tiež singel. Hm... ja mám asi nejakú schopnosť vyberať z albumov single :-)
Kvarteto Sour Sob (Venus, Jack, Maxwell a Josh) pochádza z Adelaide (Austrália). Na miestnej scéne sa stali objavom roka 2021.
"The band has been causing waves in the Adelaide scene, becoming one of the hottest up and coming acts to emerge in the past year." (amrap.org.au)
28. novembra 2022 vydali na značke Swirl Records svoj debutový singel New Wood, Old Ashes. Informácií je zatiaľ o nich málo, takže... ani ja tu žiadnu nepridám. Fakt nemám odkiaľ.
Ale bude sa to nejako vyvíjať a ja dúfam, že pre Sour Sob dobre.
Kvarteto Cape Chacon (sestry Emma Hitch + Margaret Hitch + dvaja chalani) je indie-popová gitarovka z Portlandu (Or., USA). Piesne sú skôr rýchle (upbeat), neprekombinované, sú lo-fi, ale keby trochu "pritlačili", tak by mohli byť aj garážové :-)
"Written on bike rides through our midwest hometown: past all our friends houses, the cemetery, our elementary school..." (z ich bandcampu)
No a tu som sa pomýlil, pretože videá boli uploadnuté v októbri 2022 a v popise k týmto uploadom bolo všeličo, len nie dátum vydania. Najprv som sa nadchol a až potom som pátral. Až o dosť neskôr som tak zistil, že 11-piesňový album DOING MY BEST bol vydaný 23. februára 2019. Ale keď som mal už povyberané a vložené do článku, tak som to už neodmazával preč. No tak tu máme návštevu z minulosti...
V roku 2020 vydali album I CAN'T MUSTER IT a tiež épečko BUT IF I TRY #1 a po ňom BUT IF I TRY #2
Na albume DOING MY BEST nájdete smršť krátkych piesni (okolo 2 minút), typicky amerických, so sympatickými vokálmi a mierne infantilnými melódiami, ktoré ale sú hrozne namotávkové...
Podľa recenzentov sa v Cape Chacon spája niečo detinsky naivné s čerstvo nadobudnutou slobodou a nepoškvrneným sebavedomím človeka, ktorý na prahu svojej dospelosti zhadzuje nánosy teenagerovského vzdoru a znechutenosti a zisťuje, že byť dospelý vôbec nie je trápne.
"The vocals are beautiful, grounded firmly in each note sung. It has the feel of young adults shaking off the skin of teenage apathy, realizing that feeling earnest and genuine isn’t a bad thing." (thedelimagazine.com)
My Cat Likes Me Best z albumu DOING MY BEST (2019).
"Sure, there’s panic and despair, but there’s also a friendly hand there to help you out." (z ich bandcampu)
Honestly z albumu DOING MY BEST (2019).
I'm Bored z albumu DOING MY BEST (2019).
Toľko neplánovaná návšteva z minulosti (2019). Vraciame sa do posledného kvartálu roku 2022.
Shirley Hurt je v skutočnosti Sophia Ruby Katz a je z Toronta (Ontario, Kanada). 2. decembra 2022 na značke Telephone Explosion Records vydala svoj debutový album SHIRLEY HURT.
Album vyšiel ako digital download a tiež v podobe 100-kusovej limitovanej edície na kazetách.
V októbri 2022 vydala Shirley Hurt singel Problem Child (aj s klipom), v novembri skvelý skvelý singel Empty Hands (zatiaľ bez klipu) a začiatkom decembra 2022 prišiel na rad aj album.
O svojom albume rada hovorí, ako by to bolo dielo niekoho iného...
“This album feels lonely and roadworn to me. The woman who wrote this was definitely in the winter of her life. The landscape feels blue and burnt orange. There is a wistfulness and longing, whether I like it or not.” (z tlačovej správy)
"Tento album je osamelý a utrmácaný. Žena, ktorá ho napísala, bola určite už na sklonku svojho života. Krajina okolo nej je smutná a spálená do oranžova. Ale je v nej múdrosť a túžba, či sa to niekomu páči alebo nie."
Na albume spolupracoval Joseph Shabason (flauta, saxofón) zo skupiny The War On Drugs.
Let Me Down Easy z albumu SHIRLEY HURT (2022, Telephone Explosion Records).
Nemám veľmi rád, keď dobré albumy vychádzajú až na konci roka! Pod tlakom stáleho prísunu noviniek mám tendenciu na nich zabúdať rýchlejšie, než na tie albumy, ktoré "zasvietia" v prvej polovici (ktoréhokoľvek) roka. Neskoré album sa mi nestihnú dobre zafixovať, usadiť v hlave. Neskorý album - hotová sirota! :-)
Na Shirley Hurt je zaujímavé, že jej hlas sa podobá na jeden z nižších hlasov "multihlasovej" Novozélanďanky Aldous Harding. Možno namietnete, že Aldous je iná liga (a asi budete mať aj pravdu), ale občas som mal pri počúvaní albumu SHIRLEY HURT také "flashbacky". Spontánne ma to prepínalo do občasného pocitu, že počúvam Aldous... Ale trochu "hranatejší" hlas Shirley Hurt sa však pohybuje skôr v strednej zóne... nemá príliš veľký rozsah a jej prejav je skôr ležérny až emocionálne odťažitý. Aldous s hlasom viac pracuje, hrá sa a zámerne zosilňuje emócie.
Smile z albumu SHIRLEY HURT (2022, Telephone Explosion Records).
Winter sa už v tomto blogu objavila (v jednom staršom dieli song Endless Space Between You & I). V skutočnosti sa volá Samira Winter a je z Brazílie. Má matku Brazílčanku a otca Američana. Winter je skupina, ktorá je bilinguálna. Niektoré piesne majú aj s portugalskými textami. Novšie veci však už majú vlastne iba v angličtine (som tak nejako vypozoroval).
"Samira spent her formative years growing up in Curitiba, Brazil, where her mother filled their home with the gentle melodies of MPB (música popular Brasileira), and her father introduced her to the distorted sounds of American punk." (echoesanddust.com)
Samira začala s hudbou v L.A., kde študovala na univerzite. Kapelu však zostavila od roku 2012 v Bostone. A Boston je stále domicilom skupiny. Na tour však často cestujú aj do Brazílie alebo Argentíny (kam bežne americké skupiny rozhodne nechodia).
Štýlovo sa pohybuje v gitarovkových vodách... dream-pop a indie-pop s prvkami shoe-gaze. Dokonca sa jej to postupne zvukovo stabilizovalo tak, že naozaj je to shoe-gaze zvuk. Samira však obľubuje aj tzv. twee-pop z vydavateľstva Sarah Records. Preto v rozhovore pre portál brooklynvegan.com, v ktorom sa sústredili práve na hudobné aj nehudobné vplyvy na novom albume, priznala, že Nothing To Be Done od The Pastels je "One of my favorite songs of all time!"
Na albume sa hosťovsky objavila Austrálčanka Hatchie a tiež SASAMI.
Singel Good (na ktorom hosťovsky prispevuje SASAMI, Američanka s kórejskými koreňmi) vyšiel začiatkom septembra 2022 na Bar/None Records.
Album WHAT KIND OF BLUE ARE YOU? vyšiel 14. októbra 2022. Mal by to byť jej štvrtý album. Zatiaľ žánrovo a zvukovo najdotiahnutejší a najatraktívnejší. A vraj vlastne najviac "winterovský".
"I feel like I’ve come full circle, making an album that my 22-year-old self who just started Winter would love." (echoesanddust.com)
Vo vydarenom Wish I Knew spája zvuky My Bloody Valentine, Chapterhouse a Cocteau Twins s rytmikou typickou hlavne pre Chapterhouse. Je to veľmi sympatický zvukový flashback do rokov 1992 - 1993 resp. do "late eighties and early nineties". Veľmi vydarený retro shoe-gaze zvuk... skoro až klasický. Winter je vlastne taký stroj času... cca 30 rokov naspäť vás prenesie ľahko a s gráciou.
Shoe-gaze dnes už nemá nálepku "poruchy emocionálneho kontaktu so svetom", ale stále oslovuje plachých a introvertných poslucháčov, aj keď sa cestou už všelijako pomiešal s trochu naleštenejším a menej žánrovo vyprofilovaným dream-popom.
"One could not be faulted for believing this is a recently rediscovered album from 1993!" (thequietus.com)
Napriek tomu, koľko ľudí uvidíte v nižšie uvedenom klipe, abracadabra sú len duo. Chris Niles a Hannah Skelton. Tá dievčina s farebnými vlasmi a mladý muž s polodlhými vlasmi a basgitarou.
A názov je príznačný pre ich bezuzdné "čarovanie" so žánrami, v ktorom spájajú mnoho rôzneho materiálu naprieč mnoho dekádami popovej hudby (dokonca aj reggae a dub) do výsledku, ktorý sa trochu podobá na to, ako keď psíček a mačičkou piekli tortu... ale výsledok je značne stráviteľnejší.
"The California duo’s album SHAPES & COLORS is a dazzling collage of psych-fuelled synthscapes and contemporary baroque-pop... Diving into decades of electronica and crunchy sound effects, field recordings and animal sounds, blended with an infectious Latin influence." (z ich bandcampu)
Hannah sa živila ako kaderníčka, ale kvôli pandémii musela mať svoj salón v San Franciscu zatvorený, tak sa stala "mobile backyard hairdresser". Potrebovala sa trochu odreagovať od frustrujúcej reality. A hudba bola dobrý spôsob.
“We’re inviting listeners to conjure-up every drop of hope and willpower left inside them, pour that into the giant vat of anger and frustration bubbling inside us all, and with this potion collectively enact the necessary change to bring love and light into this dark space.” (z ich bandcampu)
Ich motívácie sú trochu hipícke a idealistické, ale ak sa im podarí priviesť časť sveta na pozitívnejšie myšlienky, tak nech...
Singel Talk Talk vyšiel 30. novembra 2022. Ich druhý album SHAPES & COLORS vydali 20. januára 2023 na značke Melodic Records.
Pri nahrávaní albumu SHAPES & COLORS zámerne zamierili aj do Vintage Synthesizer Museum v Emeryville, v ktorom im dovolili použiť staré syntetizátory Mini Moog, Fairlight EMI a ARP 2600 (a nahrať si z nich zvuky) a tiež nahrávaciu konzolu z roku 1979 (Neve 5313 Console). To malo za následok, že napr. taká Don't Like U z aktuálneho albumu znie ako poriadne zhúlený Stereolab.
Mnoho hosťov im prišlo na album pomôcť hlavne s perkusiami. Výsledok tak vo výsledku trochu pripomína Tom Tom Club (čo bol bočný projekt od Talking Heads), občas niečo staršie od Princea, občas Cate le Bon, občas šibnuté "krivé" melódie skupiny Deerhoof.
Kvarteto Well Wisher sú z Asbury Park (NJ, USA) a tvrdí sa o nich, že sú indie-punk. Hlavnou postavou skupiny je autorka hudby Natalie Newbold. Dvaja členovia dnešného Well Wisher boli predtým členmi skupiny dollys.
Vznikli v roku 2016, prvý album THIS IS FINE vydali v roku 2018.
Tvrdia, že spájajú v sebe energiu Pixies s pesničkárstvom skupiny Built To Spill či Elliotta Smitha. Trochu veľkohubé tvrdenia to sú, lebo väčšina ich hudby je síce energický, ale zároveň veľmi generický americký high-school rock.
A tak je to aj na ich druhom albume. Ja som sa pri ňom zastavil, lebo ma zaujali tie ich výšivky WW (= Well Wisher) na golieroch ich bielych košieľ (ich "uniformy"). Dosť banálny dôvod, ale veľká časť života každého z nás sa odvíja v banálnych kulisách... Tak som sa po novom albume trochu pomotal a vybral som nesinglový song Surface Love, ktorý je mierne nadpriemerný. Inak som sa v albume veľmi neudomácnil.
12-piesňový album THAT WEIGHT vyšiel 16. septembra 2022 na Egghunt Records.
Rosalie Bea je z Montréalu (Québec, Kanada).
Rosalie Béa je hudobníčka a grafická dizajnérka. Niekoľko rokov pracovala (komponovala) pre iných interpretov, kým sa odhodlala skúsiť urobiť aj vlastnú hudbu. MUSIC TO BREATHE (z februára 2019) bol jej prvý sólový album. Produkoval ho Francis Ledoux, ktorý pracoval aj pre známejšiu Kanaďanku, Helenu Deland.
Épečko HEALING FOR ONE je Rosaliin druhý release. Tematicky sa texty zaoberajú vyrovnávaním sa so stratou (liečením sa zo straty). V úvode épečka sú drásavejšie a na konci sa objavia vyrovnanejšie. Dramaturgia piesní tak akoby kopírovala psychologický proces vyrovnávania sa s rozpadom vzťahu alebo so stratou vo všeobecnosti. Nakoniec nám z väčšiny rozchodov (strát) zostanú skôr tie krajšie spomienky. Pokoj a mier postupne prekryje rozčarovania a bolesť.
"This project delves into the process of dealing with grief and loss by exploring every step, every emotion of this intimate and vulnerable journey..." (z jej bandcampu)
Ale okrem času vám v tom nepomôže nikto. Musíte si tým prejsť. Preto je to "liečenie pre jedného", healing for one.
6-piesňové épečko HEALING FOR ONE vyšlo 30. novembra 2022. Aj tento raz ho produkoval Francis Ledoux.
Titulná Healing for One z épečka HEALING FOR ONE (november 2022).
Clouds z épečka HEALING FOR ONE (november 2022).
