Night Tapes sú elektronické trio z Londýna. Pôvodne vraj boli len hudobno-zvukovou kratochvíľou a zábavkou ("evening jams") troch spolubývajúcich (Max Doohan, Sam Richards a speváčka Iiris Vesik). Ale nakoniec z toho vzniklo niečo trvácnejšie a ambicióznejšie.
(pozor: existuje ešte iný projekt Night Tapes, za ktorým stojí jeden zo zakladajúcich členov skupiny Crystal Skulls)
Zaujímavou postavou skupiny je Iiris Vesik, čerstvá tridsiatnička, ktorá má estónsky pôvod (narodená v Talline). Dlhodobejšie sa pohybovala na estónskej hudobnej scéne. Súťažila o možnosť reprezentovať Estónsko na Eurovision Song Contest (ach, hriechy mladosti :-) a v roku 2012 vydala svoj album THE MAGIC GIFT BOX prostredníctvom EMI Finland. V rokoch 2013, 2016 a 2017 vydala aj ďalšie svoje sólové épéčká a single. Od roku 2019 (po presídlení do Británie) sa však stala súčasťou projektu Night Tapes.
Night Tapes miešajú viaceré elektronické žánre a vychádza im z toho niečo ako elektronický dream-pop, staršie veci mali trochu post-punkový a eightiesový feeling... ale marcový singel Selene prináša vo zvuku aj akoby trip-hopové downtempo. Celkovo je nové épéčko PERFECT KINDNESS dosť downtempové a vlastne aj zľahka trip-hopové (viď napr. Silent Song).
Singlová Selene je pieseň o ilúzii dokonalosti, Mesiaci a podvedomí. Ako je ľahké (a nie úplne rozumné) projekovať naše nádeje a ideály do budúcnosti alebo na našich partnerov či blízkych - zatiaľ čo skutočný život zostáva nedokonalý a neustále sa meniaci.
(Selena bola bohyňou Mesiaca, prílivu a plodnosti v starovekom Grécku. Gréci ju spájali aj s podvedomím a snami.)
Zatiaľ najsexi song od Night Tapes. Selene vyšlo 17. marca 2023 ako singel a potom 16. júna 2023 aj ako súčasť 6-piesňového épéčka PERFECT KINDNESS (2023, Nettwerk Music). Je to ich tretie épéčko. V roku 2022 podpísali zmluvu s Nettwerk Music, predtým ich épečká vychádzali na značke Breaker Breaker.
Good life, long love
It’s so easy to be complicated
It’s so hard to be simple baby
It’s so hard to be simple baby
Maybe
She’s only perfect ‘cause she’s far away
In the spaces in between you can be anything
Titulná pieseň z júnového épéčka PERFECT KINDNESS (2023, Nettwerk Music). Trochu doorsovskej psychedélie z konca 60-tych, trochu postpunkovej psychedélie à la 4AD z osemdesiatych a máličko trip-hopových ingrediencií z deväťdesiatych dali dohromady... nemiešať, pretrepať! A takto to vyšlo!
Obaly (artworky) všetkých ich épéčok majú podobu rozvinutého papierového prebalu magnetofónovej kazety. Lebo oni sú "tapes". Night Tapes. Stále dodržiavajú túto grafickú mustru a ich épečká tak tvoria sympatickú vizuálnu sériu.
Ólafur Arnalds je multiinštrumentalista, skladateľ a hudobný producent pochádzajúci z mesta Mosfellsbær neďaleko Reykjavíku (Island). Vo svojej tvorbe spája elektronickú hudbu s akustickými organickými nástrojmi, kombinuje moderné postupy s klasickou hudbou. Tak vytvára zvukovú zmes, ktorá osciluje od ambientu a minimalistickej experimentálnej elektroniky až po (de facto) pop. Je len prirodzené, že sa s týmto backgroundom dosť pohybuje aj na poli filmovej hudby. Pôvodne však bol bubeníkom hardcore-punkových a metalových kapiel Fighting Shit a Celestine. Spolu s Janusom Rasmussenom (Bloodgroup) tvoria aj projekt Kiasmos.
Na scéne elektronickej hudby začínal v roku 2004, keď pre nemeckú metalovú skupinu Heaven Shall Burn skladal (ako najatá výpomoc) sláčikové intrá a outrá pre niektoré piesne z ich albumu ANTIGONE (2004, Century Media). Odvtedy však už bol niekoľkokrát nominovaný na Grammy.
To 23-ročná Londýnčanka Ella McRobb ešte len začína. Vyrastala v Surrey, na klavíri hrá od detského veku. V roku 2023 vydá svoje debutové épéčko. Avšak tento moment jej v kariére dosť pomôže (na druhú stranu nastaví dosť vysoké očakávania).
Aká "story behind" rezultovala do ich spolupráce And We´ll Leave It There...? Ktorú ani jeden z nich neplánoval?
Elle McRobb sa zapáčil hudobný motív krátkej klavírnej sound-check improvizácie, ktorú Ólafur nahodil na svojom instagramovom účte. Ella napísala text, zaspievala ho "ponad" jeho pôvodnou melódiou a poslala mu to... Len tak naslepo, lebo osobne sa predtým nepoznali (a ešte to aj zverejnila na svojom TikToku).
“When I heard Ólafur’s piano improvisation it instantly made me emotional. It sparked a beautiful moment of inspiration..." (Ella McRobb)
“I found Ella on a Sunday doom-scrolling, being a little curious about all the people who had used an improvised piano clip I had posted a few weeks earlier. Amidst all the noise, I found Ella’s video... and her mesmerising voice over my improvisation just floored me. After I had listened to it about 30 times I decided to just get in touch. A couple of weeks later she was on a plane to Iceland, where we finished the song and filmed the video. A beautiful reminder of what social media can really bring to creativity. The internet can be beautiful sometimes.“ (Ólafur Arnalds)
Spojili sa spolu, zasielali si hlasové správy, rozprávali sa cez Zoom... až z toho vznikla (za niekoľko týždňov) naozajstná spolupráca a nahrávanie a filmovanie na Islande. Internet umožňuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorí by inak nemohli alebo nemali dôvod sa stretnúť fyzicky. Internet nemusí byť iba miestom kontroverzií a útokov... (vnútorne) pekní a bohatí ľudia vedia internet produktívne používať na pekné veci. Po ovocí ich poznáte...
Je častou zvyklosťou Ólafura Arnaldsa (inštrumentalistu, ale ne-speváka), že využíva vokalistov-externistov. Ak hľadáte viac podobného obsahu, nájdite si na YT napríklad live videá zo série "A Sunrise Session".
Pre Ellu McRobb je toto veľmi impozantný vstup do hudobného showbusinessu (hoci na úrovni "alternatívnej"). A je to pre ňu zároveň aj komplikácia. Začať "na nule" svoju hudobnú kariéru medzinárodným virálnym hudobným hitom, jej pri budovaní mena pomáha, ale môže jej to aj uškodiť. Lebo to nejako nastavuje očakávania publika. Bude od nej záležať, či sa jej podarí budúcou vlastnou tvorbou prekonať tieto úvodné asociácie, alebo bude jej osobná kariéra menej oslnivá a už navždy to zostane v polohe: "aha... to je to dievča, čo malo kedysi hit s tým Islanďanom". Tým, že toto celé akosi nečakane a živelne predbehlo existenciu jej vlastnej oficiálnej tvorby, bude sa Ella pravdepodobne potýkať s tým, čo zažívajú napr. niektorí herci, ktorých nejaká výrazná rola navždy zadefinovala do istej škatuľky a nech urobili čokoľvek, už nikdy neboli vnímaní inak (čo ja viem... Jennifer Aniston, nech by natočila čokoľvek, nech by získala rovno hoci aj Oscara, navždy bude predovšetkým Rachel z Priateľov). Ella je zatiaľ nepopísaný list a to jej paradoxne môže priniesť aj rad frustrovaných poslucháčov priamo na jej skutočnom štarte, keď už bude bežať len sama za seba.
Byť retro ja stále v trende. Recyklujú sa "tie roky 60-te", "tie roky 70-te"... Recyklujú sa už občasne aj deväťdesiatky. Mimoriadne silným (aj početne, aj umelecky) trendom je recyklovanie osemdesiatok (čo mňa osobne najviac teší, lebo osemdesiatky sú moja najobľúbenejšia hudobná dekáda).
Predovšetkým cold-wave a dark-wave (elektronicko-gitarová post-punková hudba, pôvodne z rokov cca 1980 - 1983) si vytvorili postupne svet sám osebe. Vytvorili si úplnú "paralelnú spoločnosť", v ktorej sa zastavil čas. Vytvorili si svet, v ktorom boli hudobné postupy zafixované na večné časy a nikdy inak. Je to paradoxne veľmi osviežujúce (a aj veľmi pohodlné) keď viem, že môžem niekam (virtuálne) ísť a tam niekde vždy nájdem túto žánrovo prísne vyhranenú hudbu. Môžem sa tam chvíľku pohrabať, vybrať si niečo a keď som už prejedený, tak sa môžem zase vrátiť k "bežnej" alternatíve. Ku všetkým tým indie-popom a folkom a ku pesničkárom a bedroom-popistom.
One-man projekt Corbeau Hangs je tiež z tohto skanzenového hudobného sveta.
Corbeau Hangs je Manuel Peréz z Phoenixu (Ar., USA). Kombinuje cold-wave, dark-wave, post-punk a synth-pop. Vlastne ešte len začína. V roku 2023 len začal vydávať. V januári 2023 vydal We Turn to Dust, vo februári 2023 Light to Dark, v marci 2023 Necroamor a začiatkom júla 2023 singel Ashes.
Táto hudba je postavená na ťažkej, nezastaviteľne rollujúcej (valiacej sa) base, bicie majú zvuk ako keby vás plieskali zľava a sprava po tvári, klávesové plochy sú príkladne studené a brutálne minimalistické ("one-finger-playing") a gitara len kde-tu robí do tohto celku svoju ostrú nervnú punkciu, aby naznačovala melódiu. Často až obsesívne sa opakujúcu. Vokál so silnou ozvenou prichádza akoby z vedľajšej miestnosti a skôr deklamuje, než žeby reálne spieval. Takto to bolo v prvej polovici 80-tych rokov a takto to bude už navždy. Amen!
Veľmi vydarený singel Necroamor vyšiel 31. marca 2023 cez darkgloomrecords. Tento release parádne šlape. To robí hlavne ten refrén à la starý Clan of Xymox. Ten je fakt zabijácky... Odporúčam počúvať čo najhlasnejšie (ak vám to okolnosti a susedia umožnia).
No a pri ďalšom interpretovi mi vznikol problém... pretože sa nemôžem dohľadať k žiadnym použiteľným podkladom. To sa (v alternatíve) niekedy stáva.
Why Will? by mal byť nejaký William Johnson. Myslím, že z USA. Jeho song I Think I Walked Too Far From Home vyšiel 23. apríla 2023 na Penny Flower Records.
Keďže údaje nie sú ďalšie žiadne (a aj tie, čo som uviedol, berte s veľkou rezervou), tak aspoň text:
I've been walking down the alley,
away from my home
I can't believe no one told me I was wrong
I can't believe I was so cold
I can't believe I was so bold
I can't forgive you for this road
I can't forgive you for this road
I've been walking so far I'm gonna find my home
High-beams scream at me and I'm gonna roam
It's 4 AM on a Sunday
Did I really think I was gonna run away
Did I really think I was gonna run away
I'm gonna wait for another day
I'm gonna wait for another day
Waterbaby je audio-vizuálny projekt dvoch sestier (Martha Kilpatrick + Jessica Kilpatrick), umelkýň zo South London.
(pozor: existuje ešte jedna speváčka zo Švédska, ktorá má meno Waterbaby a ktorá vydáva cez SubPop Records)
No a tieto dve londýnske water-baby kombinujú avant-garde pop, experimentálnu elektronickú hudbu, trochu ambientu, trochu new-waveových 80-tych rokov a korunujú to vokálmi, ktoré pripomínajú Cocteau Twins, Grimes či Kate Bush.
Tieto dve umelkyne sa pohybujú na pomedzí dvoch umení. Viac než v hudobnej oblasti sú zabývané na londýnskej scéne video-artu.
Ich živé vystúpenia sú nielen "electronic soundscapes", nielen "siren-esque vocals", ale aj dosť halucinogénne a "trippy" videoprojekcie. Ony samé tvrdia, že robia "a voyage of sound and vision".
Keď o nich píšu novinári, tí nachádzajú predovšetkým zvukovú podobnosť s Cocteau Twins, Grimes alebo (miestami celkom výraznú) s Kate Bush. Ale Waterbaby cítia svoje inšpirácie ešte o čosi pestrejšie a ako svoje "influences" uvádzajú (vcelku pochopiteľne) Björk, Aphex Twin, Brian Eno, Ryuichi Sakamoto, Nicolas Jaar, SOPHIE, ale aj (vcelku prekvapujúco) David Bowie, Suicide, Prince a vo videotvorbe vychádzajú z Andy Warhola, pop-artu, filmového surrealizmu a "underground cinema".
V roku 2016 vydali (bez vydavateľa, vlastným nákladom) svoj debutový album PINK NOISE, ktorý vraj spájal "beat-driven and imaginative avant-pop with industrial punk". V januári 2020 vydali ešte singel I Don’t Want to Sing I Don’t Want to Look na značke Slow Dance Records... ale potom sa venovali skôr audio-vizuálnym predstaveniam.
Teraz... zdá sa.. sa zase trochu vrátili aj k hudbe. A to, čo vydali, znie veľmi zaujímavo.
Singel Tangerine vydali 28. apríla 2023 na Untitled Records Ltd.
Singel Spiral vydali v polovici marca 2023 na Untitled Records Ltd.
Vydávajú takto solitérne piesne... asi... Nedohľadal som zatiaľ, či je v príprave album alebo épéčko.
Paper Bee je 5-členná zostava z Philadelphie (Pa., USA) zoskupená okolo nejakého Nicka Bergera (vokál, gitary). A všimnite si, že je to evidentne mužské meno. V úvode to bol sólový projekt, ale dnes (5 ľudí) ho tvoria aj hráči zo skupín Radiator Hospital a All Dogs.
Paper Bee vzniklo v roku 2015 v oblasti New England (len neviem presne v akom meste... New England je neformálny názov pre viac štátov na severovýchode USA). V roku 2015 vydali split-album NOW I KNOW YOU AND SEE HOW WIDE YOU ARE TO THE WORLD spolu so skupinou Loone.
Viete, čo je split-album? To nie je spoločný album (na ktorom by skupiny pracovali spoločne), to je len "priestorovo delený" album. Ak by vyšiel na vinyle, tak jedna strana by bola pre Loone a druhá by bola pre Paper Bee (ale predpokladám, že na drahom vinyle nevyšla... skôr asi na kazete).
Špeciálne v USA je pomerne bežnou praxou split-single (na jednej strane je jedna skupina a na strane druhej, iná skupina). Na undergroundovej scéne (kde interpreti nemajú veľa finančných prostriedkov), je to spôsob ako sa dostať na nejaký fyzický nosič (ak má skupina pocit, že predaj downloadov cez bandcamp nestačí. Ale o split-albumoch som vlastne ešte ani ja nepočul.
No... tak Paper Bee trochu koncertovalo, lokálne (New England), v roku 2017 vyšiel ešte jeden singel (If We Cannot Belong And May Not Leave). Potom sa Nick Berger presťahoval(a) do Philadelphie a dal(a) si od hudba na pár rokov pauzu.
Nová inkarnácia Paper Bee sa začala skladať dohromady v ranom pandemickom období (v prvom polroku 2020) a skupina postupne nahrávala svoj prvý album. Bývali spolu (basák, bubeník a Nick) a nahrávali a nahrávali... potrebovali počas chaotických karantén robiť niečo zmysluplné, tak si stanovili cieľ.
V rokoch 2021 a 2022 sa po sérii koncertov (bez žiadneho oficiálneho releasu) stali rešpektovanou skupinou v spádovej oblasti Philadephie (městečka střediskového). Začiatkom roka 2023 podpísali zmluvu s vydavateľstvom Get Better Records. V aktuálnej zostave je hlavným spevákom Nick a back-vokály robia ďalší 3 členovia.
No a prečo Nick Berger a zároveň budete počuť zjavne ženský vokál? Pretože Nick Berger je trans osoba (zo ženy na muža). O nahrávaní debutového albumu hovorí:
"We recorded most of this at a cabin in rural PA in december of 2020 and then added some bits here and there throughout 2021-22. I did my first shot of testosterone 2 days after we got home from recording. This album is a lot of things for me - its the last documentation of my old singing voice which I loved a lot, a story about love and harm between traumatized trans people, a project that kept me going in 2020..." (punknews.org)
Takže je to album, na ktorom poslednýkrát počujeme pôvodný ženský "singing" hlas osoby, ktorá sa dnes nazýva Nick Berger. Trochu zmätok je to... ale skúsme to spracovať pozitívne a zoberme to ako bázu pre zvedavosť, aký bude budúci "testosterónový hlas" autora.
Singel I Don’t Talk To You vyšiel začiatkom apríla 2023 ako prvý singel z albumu THAW, FREEZE, THAW (= rozmraziť, zmraziť, rozmraziť). Ten následne vyšiel 19. mája 2023.
Nick Berger je zároveň výtvarným autorom videoklipu aj grafiky albumu. Takže je to násobne nadaný človek.
Album THAW, FREEZE, THAW vyšiel 19. mája 2023 na Get Better Records. Na albume je 14 piesní a track číslo 13 má špeciálne dlhý názov (The Little Mermaid is Actually Not a Perfect Metaphor for Being Trans). Mám špeciálnu "slabosť" na dlhé názvy skladieb :-)
Album je zvukovo pomerne pestrý a žánrovo "fluidný", aj keď stále sa pohybujeme na poli pomerne lo-fi indie gitarovky...
"Nick’s songwriting explores the soft centers and the sharp edges of loving relationships and overlapping traumas, as well as questioning the nature of belonging, both in space and within queer bodies. Difficult to pin to one genre, the songs on THAW, FREEZE, THAW incorporate a range of sounds from gentle bedroomy synth to harsh sludgy distortion, introspective finger-picking to cacophonous, crescendoing loops..." (getbetterrecords.com)
Nondi_ (áno, aj s tým podčiarkovníkom) je v realite Tatiana Triplin z Johnstown (Pennsylvania, USA). Americká hudobná producentka (programátorka). Vedie aj online label HRR, na ktorom vydáva svoju hudbu (pod rôznymi pseudonymami) a svojich známych a hudobne spriaznených.
Hudba, ktorú Nondi_ tvorí, je založená na žánroch chicago´s footwork (juke), breakcore a na detroitskom techne. A tiež vaporwave. Je to repetitívne, tanečné (tzn. telesné) a zároveň "abstract... with occasional shafts of sunlight" (discogs.com)
Po dvoch 4-piesňových épéčkach (SCRAPS + DREAMLIKE INLIGHT) vydala debutový album. Album FLOOD CITY TRAX vyšiel 7. apríla 2023 (fyzicky) na značke Planet Mu Records.
Názov albumu odkazuje na obdobie, keď sa jej domovské mesto (Johnstown) potýkalo so záplavami a s ich následkami.
Z albumu FLOOD CITY TRAX som vybral track Long Ago.
Kvarteto bdrmm (vyslovuj "bedroom") je z mesta Hull (Anglicko, UK). Vznikli v roku 2016.
Svoj prvý singel (Kare) vydali v roku 2018, v roku 2020 prišiel debutový album BEDROOM (na Sonic Cathedral).
Prvé single boli svižné a dynamické. Už prvý album bol však trochu mdlejší, než som čakal. Písal som vtedy, že:
Album BEDROOM následne vyšiel 3. júla 2020 na značke Sonic Cathedral Recordings. Na otázku „či to je to, čo som chcel počuť?“ si však netrúfam odpovedať... lebo nemôžem odpovedať jednoznačne kladne. Čakal som viac svižného post-punku než rozmazaného recyklovaného shoe-gazeu. Mohlo sa to celé vydariť, to netvrdím, že nie... ale dopadlo to tak, že ak chcem počúvať naozaj dobrý nápaditý shoe-gaze, tak si radšej vyhľadám originály z 90-tych rokov.
Toto shoe-gazeové epigónstvo až napodobňovanie, je trochu ťažkopádne a bez naozajstnej šťavy. Tri či štyri výraznejšie piesne z celkovo 10-tich je dosť málo. Možno nabudúce... od albumu som čakal viac a myslím, že aj čas ukáže, že na tento album napadá dosť prachu.
Možno som bol vtedy trochu prísny, ale... vlastne som nebol až tak mimo.
bdrmm zjavne trochu tápajú. V rokoch 2021 a 2022 dokonca skúšali aj výraznejšie elektronickejšie aranžmány (viď nealbumové single Port a Three, v ktorých by ste ich podľa zvuku vlastne ani nespoznali).
Svoj druhý album I DON'T KNOW vydali 30. júna 2023 na škótskej značke Rock Action Records (label, ktorý patrí ľuďom zo skupiny Mogwai). V recenziách zatiaľ dostáva druhý album o niečo menej hviezdičiek (resp. bodov) než prvý album.
Spočiatku (na prvých épéčkách a prvom albume) boli bdrmm teda skôr post-punkoví, už nejaký čas ale shoe-gazeovitejú viac a viac... Nie je to zlé, ide im to pekne... aj keď (podľa mňa) ten zvuk je teraz o dosť hladší a hlavne menej originálny než v ich začiatkoch.
"bdrmm are one of Britain’s best-kept musical secrets - but potentially not for much longer!" (nme.com)
Vydarený singel Be Careful vyšiel začiatkom apríla 2023.
Tým, že som trochu pozadu, tak album už stačil vyjsť. V niektorých skladbách sa zvukom približujú až skoro k niečomu thom-yorkeovskému (Radiohead či The Smile), striedajú gitarovejšie a elektronickejšie tracky. Pre mňa sú však stále najstráviteľnejší v post-punkovom zvuku (napr. We Fall Apart na albume).
Na albume, žiaľ, chýba moment prekvapenia (výnimočnosti)... Znie to všetko celkom dobre, podobá sa to však na 1000 rôznych iných kapiel a plynie to trochu nudne. A či sa mi nový album I DON'T KNOW páči?... "I don't know", asi sa teraz do toho nebudem nútiť a vrátim sa k tomu albumu možno za rok. Čas ukáže.
A Final Moment - záverečný track z albumu I DON'T KNOW (2023, Rock Action). Zvažoval som, či vôbec niečo z albumu vybrať, lebo po jeho vypočutí mám k spokojnosti dosť ďaleko... Ale tak teda, s prižmúrením oka...
Girl Ray (pozri napr. diel 11 v tomto blogu) je trio (v pôvodných začiatkoch kvarteto) z North London - Poppy Hankin (vokál, gitary), Iris McConnell (bicie, vokály) a Sophie Moss (basa, vokály). Vznikli ešte na škole (high school) a inšpirovali sa rôznymi retro gitarovkami (od hnutia C86, cez folkových pesničkárov až po gitarovú psychedéliu). Postupne, album od albumu, je ich hudba čím ďalej tanečnejšia a funkovejšia. Menej garážová a viac tanečnejšia. To je asi aj tým, že novinárom tvrdia... ale asi mystifikujú... že v ostatných rokoch najviac počúvali Arianu Grande :-)
Ešte počas strednej školy s nimi podpísalo zmluvu vydavateľstvo Moshi Moshi Records. Zatiaľ im vydali dva albumy EARL GREY (2017) a GIRL (2019). Tretí album (PRESTIGE) už je hotový a vyjde 4. augusta 2023.
Úvodný singel, ktorý propaguje album, vyšiel v polovici apríla 2023 - Hold Tight.
Pieseň je však značne lepšia než ten „farmársky“ klip... Trochu ma z neho bolia oči :-)
Ale veď vieme, že „girls just wanna have fun“ a natáčanie bola asi dosť veľká zábava (o dosť väčšia, než to potom pozerať). V klipe to vidieť na ich výrazoch... Nebudem teda "mručoun". K životu aj zábava patrí... a Hold Tight je fajn song aj k umývaniu riadu, vtedy sa pozerám aj tak niekam inam.
V polovici mája 2023 vyšiel ďalší ich singel, ktorý má meno Up. Potvrdzuje, že album PRESTIGE, ktorý vyjde začiatkom augusta 2023 na značke Moshi Moshi Records, bude dosť "funkujúci" až tanečno-diskotékový. Girl Ray tak pokračujú s miešaním indie zvuku s popom, funkom a dokonca discom.
Pri zvuku singla Up sa dievčatá inšpirovali piesňami Cool Cat (Queen, 1982) a Fame (David Bowie, 1975).
Up bolo produkované naozaj popovým producentom (Ben H. Allen), ktorý robil aj pre Gnarls Barkley či pre Christinu Aguileru.
Album PRESTIGE by mal byť inšpirovaný televíznym sériálom (Pose) o queer tanečnej scéne v New Yorku v 80. rokoch. Vzhľadom k tomu, že funk je dominantne postavený na melodickej base, bude nový album hlavne tučným priestorom realizácie pre basáčku Sophie.
Tridsiatničku Angel Olsen si v tomto blogu všímame pravidelne. Žánrovo to u nej osciluje medzi alternative country a folkom až popom, pričom alt-country vyhráva (ona aj často spieva s výraznou countryovou maniérou).
Z môjho pohľadu jej staršie veci sú veľmi zaujímavé, novšie veci však boli až zbytočne preprodukované. Ale... už so šiestym albumom BIG TIME (2022, Jagjaguwar), ktorý vyšiel začiatkom júna 2022, sa vrátila k prázdnejšiemu zvuku.
14. apríla 2023 "olsenka" vydala svoje piate épéčko - FOREVER MEANS - ktoré obsahuje 4 predtým nevydané skladby - pôvodne nahraté pre album BIG TIME. Až sa nechce veriť, že Forever Means je out-take (pieseň vyňatá z dramaturgie albumu ako nadbytočná).
Trochu ma to vrátilo „do“ Angel Olsen. Toto je totiž „olsenka“ v jej najlepšej forme a najpôsobivejšej podobe. Ona nepotrebuje žiadne preprodukované inštrumentácie... ona potrebuje len a len podmaz pre hlas.
Angel Olsen - Forever Means z épéčka FOREVER MEANS (2023, Jagjaguwar). Hodila by sa do soundtracku ku mnohým americkým filmom...
Poďme späť v čase. 30 rokov späť... Možno sa budete pýtať prečo a kľudne sa aj pýtajte, odpoveď príde nižšie.
Blur v roku 1993 vydali jeden zo svojich ikonických albumov MODERN LIFE IS RUBBISH (1993, Food Records). Ich ďalší zásadný album bol fenomenálny PARKLIFE.
Ich debutový album LEISURE (1991, Food) sa viezol ešte na vlne recyklovanej psychedélie 60-tych rokov, breakových bicích a beach-boysovských sixtiesovských viachlasov. Tak vtedy hrali mnohí... The Stone Roses, Happy Mondays, Chapterhouse, Inspiral Carpets, The Charlatans UK a mnohí ďalší - dokonca aj prvý album Radiohead (PABLO HONEY, 1993) bol z tejto várky... bol vlastne dosť striktne žánrový...
Hrali tak aj Blur (pozri napr. single There´s No Other Way alebo She´s So High).
To ešte nebol brit-pop (ten sa mal ešte len narodiť), to bol stále ešte tzv. madchesterský sound pomiešaný (tu viac, tu menej) so shoe-gaze.
V prípade Sing to bol manchesterský sound viac pomiešaný so shoe-gaze... Pamätáte si určite aj z filmu TRAINSPOTTING (1996).
Pretože debutový album Blur mal len mierne nadpriemerný predajný úspech, pretože ich turné v USA bol prepadák, pretože v UK to vtedy valcovali Suede a Oasis... zo všetkých týchto dôvodov boli Blur pod tlakom zo strany Food Records, že sa niečo musí zmeniť, inak s nimi ukončia zmluvu... (dôkaz, že ani alternatívna scéna nie je úplne bez komerčných tlakov... Food Records mali finančné a manažmentové napojenie na major-label EMI).
Blur zmenili image (predovšetkým Damon Albarn), psychedelické sixtiesové polodlhé mikádo bolo nahradené kratším rozcuchaným účesom. A na spôsob "mods" a skupín ako The Kinks alebo Small Faces do ich vizáže pribudli užšie nohavice a saká (= image, ktorá sa v britskej hudobnej kultúre recykluje znova a znova už od čias The Beatles. V historických a módnych upgradeoch... ). Zmenilo sa aj žánrové zaradenie Blur... Už to neboli žiadne pokusy o psychedéliu, už žiadne väzbenie gitarami... len svieži melodický gitarový zvuk doplnený dychovými a sláčikovými nástrojmi a ženskými back-vokalistkami. Sláva... narodil sa gitarový brit-pop.
"MODERN LIFE IS RUBBISH is regarded as one of the defining releases of the Britpop scene." (wikipedia)
"Blur continued to revolutionise the sound of English popular music with second release MODERN LIFE IS RUBBISH (1993)." (wikipedia)
For Tomorrow bol prvý singel z albumu. Vyšiel v apríli 1993 (ešte pred samotným albumom). Doba bola tehotná brit-popom.
A aký má vlastne táto blurovská-vsuvka prepojenie na apríl 2023? (možno sa pýtate) No, chcel som, aby ste v realite zažili ten zásadný zvukový skok (rozdiel) medzi prvým a druhým albumom Blur.
V apríli 2023 bol (pri príležitosti 30. výročia vyjdenia albumu MODERN LIFE IS RUBBISH, ktoré pripadlo máj 2023) zverejnený novo zreštaurovaný ("restored") klip k singlu For Tomorrow. Klip pre singel For Tomorrow bol pôvodne čiernobiely. Teraz je v plnej farbe a v 4K kvalite... Takto ste For Tomorrow ešte nevideli.
A to boli krásne-blur-časy... Blur boli vtedy jedna z najtalentovanejších a najsviežejších ostrovných kapiel...
A nasledovali ďalšie dva albumy (všetky dosiahli UK #1) - PARKLIFE (1994) a THE GREAT ESCAPE (1995), ktoré spoločne s "moderným životom" tvoria tri albumy "klasickej brit-popovej éry" skupiny Blur... a stali sa základom masívnej popularity Blur. Ja osobne najvyššie oceňujem ich album PARKLIFE.
A vy ste teraz počuli dve ukážky z prvého albumu a za tým ukážku z druhého, ale prvého brit-popového albumu Blur. A počujete, aký veľký zvukový rozdiel to bol.
Natalie Merchant na jeseň tohto roku bude mať 60 rokov. Takže je stálicou na scéne, aj keď nevydávala až tak často...
Má čiastočne taliansky pôvod. Predkovia z otcovej strany sa prisťahovali do USA zo Sicílie a ich pôvodné meno bolo Mercante. Ale aj po poangličtení tam zase vidíme to "chant" (spievať po francúzsky). Niektorí jej predkovia boli hudobníci a mama ju viedla ku klasickej hudbe. Žila v pomerne prísnej bubline a tradicionalistickej výchove (televíziu mohla pozerať až od svojich 12-tich rokov... ak dobre počítam, tak od roku 1975). Od roku 1981 však už (ešte nie plnoletá) spievala v kapele, ktorá sa neskôr premenovala na 10 000 Maniacs. Natalie v nej bola speváčka a prevažná autorka textov.
So skupinou 10 000 Maniacs vydala 7 albumov, prevažne nadpriemerných... a legendárne je hlavne ich akustické vystúpenie v programe MTV Unplugged, ktoré nájdete aj na YT.
V roku 1993 Natalie odchádza z 10 000 Maniacs, pretože chcela mať viac autorskej kontroly aj nad hudbou. V roku 1995 vydala skvelý debutový album TIGERLILY (1995, Elektra).
Album KEEP YOUR COURAGE (2023, Nonesuch Records) je deviatym* sólovým albumom Natalie Merchant. A vychádza po takmer 10-tich rokoch od ostatného albumu, na ktorom mala nový materiál - NATALIE MERCHANT (2014, Nonesuch).
* Niekedy sa uvádza, že ide o ôsmy album. To vždy záleží na tom, či do riadnej diskografie rátate aj albumy s re-workami už vydaných vecí.
Na tohtoročnom albume je 10 piesní. Sú to pomerne dlhé skladby, väčšina cez 5 minút a niekoľko cez 6 minút (len singel Tower of Babel (02:30) je výnimkou), preto na vinyle KEEP YOU COURAGE vychádza ako dvojalbum(!). Vinylové vydanie má 4 bonusové tracky navyše (z predošlých albumov, ale zatiaľ nevydané na vinyle).
Trochu viac pátosu je na albume než by som chcel... Niektorí recenzenti jej tiež vyčítali, že príliš zvážnela a že stopáž albumu je pridlhá... ale ja si myslím, že ľudia s už vybudovanou digitálnou demenciou (= poruchou pozornosti) aj tak nevyhľadávajú Natalie Merchant.
Texty sú prevažne o láske a vzťahoch. O tom, že reálne lásky sú nestále a pominuteľné, ale potreba lásky je večná... Reaguje aj na zložité udalosti, ktorými v ostatných rokoch prechádzal svet (spieva "everybody is so confused" v piesni Tower of Babel). A väčšina textov obstojí ako básne aj bez hudby.
Song of Himself z albumu KEEP YOUR COURAGE, ktorý vyšiel v polovici apríla 2023. Behom času jej vlasy zosvetleli a hlasivky potemneli... ale stále je to ona.
Americká multiinštrumentalistka Heather Woods Broderick sa dokáže obetovať :-)
Má totiž omnoho dlhšiu a bohatšiu kariéru ako štúdiová "session" hudobnička alebo pódiová (koncertná) spolupracovníčka, než svoju sólovú. A u tak veľkého množstva mien, že spomeniem len (ako výber) Sharon Van Etten, Alela Diane, Beth Orton, Lisa Hannigan a bola aj členkou skupín Efterklang, Horse Feathers či Loch Lomond... To potvrdzuje jej široké hudobné schopnosti.
Ale má aj svoju zriedkavú autorskú (či sólovú) tvorbu. Tú reprezentujú predovšetkým jej albumy FROM THE GROUND (2009), GLIDER (2015), INVITATION (2019). Najnovší album LABYRINTH vyšiel 7. apríla 2023 prostredníctvom vydavateľstva Western Vinyl.
Na stránke westernvinyl.com o hlavnej myšlienke jej nového albumu napísali, že slovo labyrint sa často používa zameniteľne so slovom bludisko. Ale nie je to jedno a to isté. Na rozdiel od bludiska, ktoré má viacero rozvetvených ciest (aj zámerne slepých), historici a archeológovia tvrdia, že tradičný labyrint pozostáva z jedinej cesty, ktorá je však dômyselne skonštruovaná a komplikovane vedená - tak, aby symbolizovala a rozvinula všetky tajomstvá a neuchopiteľnú (nespoznateľnú) krásu života. Bludisko vás má mystifikovať a nútiť hľadať správnu cestu, hľadať riešenie. Labyrint naproti tomu vôbec nie je o výbere správnej cesty, ale skôr o rozhodnutí vytrvať (a možno trochu aj o schopnosti užiť si každú jeho odlišnú časť). V tomto zmysle je LABYRINTH teda skôr symbolom pre život ako taký a pre jeho jednotlivé fázy... niečo ako "life is a journey".
Z aprílového albumu som vybral song Tiny Receptors.
Bully je speváčka, gitaristka a skladateľka Alica Bognanno z Nashville (Tennessee, USA).
Zaujímavé je, že Bully malo akoby spätný chod (v provnaní s inými projektmi). Ako je to možné? Bully bola totiž pôvodne 4-členná skupina a nakoniec zostala Alica iba sama. Zo skupiny sa postupne stal sólový projekt...
Bully zatiaľ vydali (vydala) 4 albumy, v rokoch 2015, 2017, 2020 a najnovší v tomto roku.
Singel Hard to Love vyšiel v druhej polovici apríla 2023. Najnovší album (štvrtý album) LUCKY FOR YOU vyšiel 2. júna 2023 na značke SubPop Records. A má dosť dobré recenzie.
Počas leta 2023 bude Bully robiť predskokanku pre Pixies na ich šnúre koncertov.
pikoška: Bully v máji 2020 vydala (už bez kapely) singel, na ktorom je aj cover legendárnej nirvanovskej About a Girl z ich albumu BLEACH (1989).
Nie je to taký minimalizmus, ako bola Nirvana. Pre odlíšenie bolo treba do zvuku niečo popridávať, ale vyšlo to až prekvapujúco dobre. Poslucháči sa až čudovali, ako je možné urobiť tú (legendárnu) pieseň aj popovejšiu a aj ešte-drsnejšiu zároveň...
* Love how you made the song both poppier and dirtier at the same time. Excellent cover!
Current Affairs sú post-punkové kvarteto z Glasgow (Škótsko, UK), pohybujú sa na hrane new wave (vokál občas pripomína Blondie) a post-punkom.
Vznikli v roku 2016 z ľudí, ktorí už mali predtým skúsenosť s hraním v iných skupinách (The Royal We, Anxiety, The Downs, Kaspar Hauser, Shopping, Pink Found a ďalších).
V januári 2017 vydali kolekciu svojich prvých demo-nahrávok (s názvom OBJECT) na kazete. A na prelome rokov 2018 a 2019 svoje prvé single. Nasledovala v októbri 2019 kompilácia SUBJECT & OBJECT (skoro) všetkého dovtedy vydaného, súborne na jednom cédéčku.
Podľa vlastných slov majú "punk strengths and pop tendencies". A to je ten zaujímavý paradox v nich. Majú v sebe "odpich", razanciu a freakovstvo post-punku (tzn. obsahujú v sebe esenciu punku) a zároveň vedia urobiť aj výrazné a chytľavé melódie. Navyše vokál front(wo)manky Joan Sweeney je v správnom pomere jednak ostrý a neurotický a zároveň popový. Meno tej baby by sme si mali zapamätať.
Singel Right Time vyšiel na konci apríla 2023. Ich debutový album OFF THE TONGUE vyšiel 14. júla 2023 na ToughLove Recordings.
Ich schopnosť prenášať vás do post-punkovej fázy 80-tych rokov je takmer dokonalá. Niektoré ich piesne by sa v 80-tych rokoch stali hitom :-) V súčasnosti budú bojovať s omnoho väčšou konkurenciou žánrovou a s omnoho väčšou hudobnou nadprodukciou než v osemdesiatych rokoch.
Na albume je trojica piesní Regardless + Cahoots + Casual Radicals (tracky 6 + 7 +8), ktoré znejú ako z dosť dobrého albumu z roku cca 1983 - 1984.
Ešte musím zistiť, ako hrajú Current Affairs naživo. Ak dobre, tak potom nerozumiem, prečo sú dnes najžiadanejšou britskou koncertnou kapelou Wet Leg...
