Máj 2023 bol pre mňa dosť divoký. A zložitý. Náhle som sa musel zaoberať problémami, ktoré mi boli vnútené zvonka... pod nátlakom... a zásadne mi to "rozsypalo" aj moje súkromné aj pracovné rituály (resp. rutiny) a zobralo mi to mimoriadne veľa môjho času. Bola to krádež času...
OK, zvládol som to, popasoval som sa s tým... ale dosť sa mi doplietli a poprehadzovali moje poznámky z toho nepokojného a neukotveného obdobia (máj a jún 2023)... Preto mám v jednom wordovskom dokumente nahádzané hudobné novinky z mája a júna 2023. Lebo som nemal čas to presnejšie rozsortírovať... Takže spojím dva mesiace dohromady (lebo aj mne sa to v hlave takto doplietlo). Ale zase to bude v dvoch častiach...
Cloth sú dvojičky (Paul Swinton + Rachael Swinton) z Glasgow (Škótsko, UK).
Paul Swinton obsluhuje gitary a basu, Rachael má na starosti gitary, bicie a vokál. V úvodnom období skupina bola trio (súčasťou skupiny bola aj bubeníčka Clare Gallacher - a tiež bola aj zvuková "pomocná sila", lebo obsluhovala občasne aj sample-pad s prednahratými zvukmi). Väčšinu textov píše Paul (čo je pre mňa celkom prekvapenie, o texty sa v zmiešaných kapelách zvyčajne starajú viac dievčatá, ktoré majú "prírodne" intenzívnejšiu potrebu sa vyrozprávať).
Hudobne by sme ich atmosférovú tvorbu mohli pripodobniť k skupine Daughter (aj ten jemný vokál neveľkého, ba až plochého hlasového rozsahu a minimalistické aranžmány k tomu zvádzajú). Akurát Daughter sú skôr elektronickejší a Cloth viac gitarovejší. Podľa hudobnej tlače je ich hudba "an emotive, beautifully textured" (theskinny.co.uk)
Mňa pri prvom počúvaní zaujali práve svojím minimalizmom a "vzdušnosťou".
Singel Pigeon (avizujúc ich druhý album) vyšiel na konci januára 2023.
Cloth vznikli v roku 2016. Prvé single začali nahrávať a vydávať od apríla roka 2018. Ich debutový album s názvom CLOTH vydali v novembri 2019 prostredníctvom lokálneho vydavateľstva LNFG (Last Night from Glasgow). V októbri 2022 vydali épéčko LOW SUN.
Ich 10-piesňový druhý album SECRET MEASURE vyšiel 5. mája 2023 na značke Rock Action Records.
Ambulance z albumu SECRET MEASURE (2023, Rock Action Records).
"Ambulance was a real departure for us in songwriting terms. Normally, we spend a while honing and finessing parts, but with Ambulance we wrote the whole thing in two days in Bristol between studio sessions. We worked with an amazing jazz drummer Matt Brown on the album and one of our best memories from recording was really spontaneously throwing around ideas for drum grooves for Ambulance with him... It’s probably our favourite track from the record." (Rachael Swinton pre theskinny.co.uk)
Ako singel (tzn. aj s klipom) pieseň Ambulance v rámci promotion albumu vyšla až koncom júla 2023 (keď už som ju mal vybratú z albumu do dramaturgie tohto dielu). Som celkom dobrý vo vyberaní singlov :-) Resp. v takom tom intuitívnom tipovaní, čo z albumu sa stane singlom (lebo tak jedna či dve piesne vychádzajú ako single aj po samotnom vydaní albumu).
Takže upload s vizuálom obalu albumu som pred vydaním tohto dielu ešte vymenil za upload videoklipový.
Na ich albumoch ucho potešia "prázdne priestory", do ktorých Cloth vkladajú slučky bicích a ľahké (často flažoletové) zvuky z gitár. Minimalistický vzťah majú vraj aj k hudobnému biznisu. Šíri sa o nich taká legenda, že vydanie svojho debutového albumu promovali jediným koncertom :-)
V prúde veľkého množstva "recommended" videí na YT by som ich veľmi ľahko mohol aj prehliadnuť, ale pomohol mi naozaj vydarený obal ich druhého albumu. Maľba na plátne predstavuje akési dvere vo voľnej krajine, z ktorých sa vylieva silný prúd svetla. Akoby z miestnosti. Tá však za dverami nie je... Je to v zásade surrealistický motív, ale namaľovaný impresionisticky. "To je ale pekný obal," prebehlo mi hlavou a bez váhania som klikol... a zvyšok sa potom už dial skoro sám.
Another z albumu SECRET MEASURE (2023, Rock Action Records)
Pre širší kontext aj malá ukážka z ich prvého albumu (2019). Bicie (Clare Gallacher) na prvom albume boli o niečo "rockovejšie" a vo finálnom mixe aj hlasnejšie/dominantnejšie, než sú teraz na druhom albume.
Song Taxi z rovnomenného albumu CLOTH (2019, Last Night from Glasgow)
Everything But The Girl (EBTG) sú už žijúce legendy. Tracey Thorn a Benn Watt (pôvodne z Kingston upon Hill, teraz Londýn) nás už od roku 1982 zásobujú hudbou, ktorá prekračovala žánre, ale vždy z nej prerážala esencia EBTG.
Tú ste tam mohli nájsť aj keď boli new-wave, aj keď boli folkovo popoví, aj keď boli najazzlí alebo trochu swingoví, aj keď experimentovali s drum&bassom... Veľkou devízou pre duo bol charakteristický hlas Tracey Thorn a jej kultivované vokálne podanie. Každý ich album je žánrovo trochu iný... okrem tohto ostatného, ktorý je považovaný za pokračovanie TEMPERAMENTAL (1999, Atlantic/Virgin).
* I’ve loved these guys from the Cherry-Red-days to now!
Začínali obaja ako sóloví interpreti pod krídlami Cherry Red Records (Tracey ešte aj so skupinou Marine Girls) paralelne však už vznikali zárodky EBTG.
Ich jedenásty album FUSE vydali 21. apríla 2023. Po takmer 24(!) rokoch od vydania ich predošlého radového albumu (1999). (Ak by ste mali výhrady voči kvantifikovaniu albumov... LIKE THE DESERTS MISSED THE RAIN z roku 2002 bola výberovka nahrávok z rokov 1984 až 1999 a ADAPT OR DIE z roku 2005 bola výberovka z remixov ich piesní... a nie sú započítavané do diskografie).
Ide teda o comeback takmer po štvrťstoročí. Album FUSE nahrávali od marca 2021 vo veľkej tajnosti, aby sa vyhli novinárom a tlaku očakávaní verejnosti. Až v novembri 2022 (keď už mali všetko nahraté) oznámili, že album bude vydaný. Potom od januára 2023 vychádzali postupne (po mesiacoch) single...
FUSE nie je žiadny "pandemický" alebo "lockdownový" album... Oni sami sa chceli zabávať a slobodne experimentovať v štúdiu a nechávali viac-menej na náhodu, čo im z toho vyjde. A poslucháči oceňujú, že hlas Tracey získal plynutím času temnejšiu, zrelšiu farbu...
Run A Red Light naživo pre BBC 6. Bol to singel, ktorý vyšiel v marci 2023.
Je dobré pri tejto príležitosti (a pre kontrast) vrátiť sa do roku 1983 k piesni On My Mind, ktorá vyšla viackrát - ako b-strana na ich debutovom singli Night And Day a tiež na kompilácii vydavateľstva Cherry Red Records, ktorá mala názov THE PILLOWS & PRAYERS (1982). A tiež na ďalšej retrospektívno-archívnej kompilácii Cherry Red, ktorá vyšla (asi) v roku 2014 a mala názov OUR BRILLIANT CAREERS: CHERRY RED RARITIES 1981-1983.
Kvarteto DAIISTAR je relatívne čerstvá skupina. Vznikli začiatkom roka 2020, len niekoľko týždňov pred pandémiou. Prvé nahrávky začali vydávať od februára 2023 (aspoň čo som zistil).
Sú z Austinu (Tx., USA) a tvrdia, že hrajú noise-pop. Čo je aj možné, ale v skutočnosti viac pripomínajú revival revivalu... sú inšpirovaní vlnou kapiel z prelomu 80-tych a 90-tych rokov, ktoré už boli revival - recyklovali psychedelický gitarový zvuk z konca 60-tych rokov, ale doplnený o modernejšie (tanečnejšie, brejkovejšie) bicie. Za všetky z toho obdobia spomeňme napr. The Stone Roses (hlavne ich prvý album) alebo The Charlatans UK.
"The band takes their inspiration from the neo-psychedelic era of the 80s and 90s and pulls it into the future..." (uvedené na bandcampe skupiny)
Aj som si hovoril, že možno už prichádza čas na revival tejto psychedelickej hudby, ale nič sa nedialo... Možno je toto predvoj revivalovej vlny a možno sú DAIISTAR iba osamelou lastovičkou. A ako všetci vieme "jedna lastovička revival nerobí".
DAIISTAR osobne však v rozhovoroch viac uvádzajú ako vzory Spacemen 3 alebo raný Primal Scream. Až takí alternatívni mi však nepripadajú, aby sa mi tieto prirovnania zdali na mieste.
Singel Star Starter vyšiel na konci júna 2023. Ich debutový album GOOD TIME vyjde 8. septembra 2023 v britskom vydavateľstve Fuzz Club Records. Album im pomáhali nahrávať a produkovať ich kamaráti zo skupín The Black Angels a White Denim.
Frontman Alex Capistran má pomerne vysoký hlas... pri prvom počutí to prekvapilo aj mňa.
A nemýľte si ich so skupinou Daystar z Manchesteru...
The National sú veľké meno na alternatívnej scéne. Skupina vznikla v roku 1999 a tvoria ju dve súrodenecké dvojice (bratia Dessnerovci a bratia Devendorfovci) plus frontman Matt Berninger. Texty pre skupinu píše aj Mattova manželka Carin Besser. Na to, že vlastne mnohí členovia skupiny majú medzi sebou zároveň blízke rodinné vzťahy, tak je The National prekvapujúco odolná voči rozpadu.
The National vydali albumy v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007, 2010, 2013, 2017, 2019... a v poradí deviaty album - FIRST TWO PAGES OF FRANKENSTEIN vyšiel 28. apríla 2023 na značke 4AD.
Na albume nájdete aj autorskú spoluprácu Aarona Dessnera, Matta Berningera a popovej hviezdy Taylor Swift.
Mohlo by to byť prekvapením... ale iba pre toho, kto doteraz nezachytil, že The National (hlavne Dessnerovci) a Taylor Swift sú dlhoroční kamoši. Dessnerovci produkovali jej albumy FOLKLORE (2020, Republic Records) a EVERMORE (2022, Republic Records) (ten druhý je prekvapujúco dobrý album!) a Taylor Swift naspievala niektoré vokály na nahrávkach ich bočného projektu Big Red Machine.
Singel The Alcott z konca apríla 2023 je dobrý spôsob, ako sa zbaviť časti predsudkov voči Taylor Swift.
Aaron Dessner v jednom z čerstvých interview uviedol, že Matt Berninger poslal demo so svojím vokálom Swiftke a ona mu poslala voice memo so svojím vokálom obratom za 20 minút...
And the last thing you wanted
Is the first thing I do...
Prekvapilo ma, aké absurdne veľké množstvo tzv. "reakčných videí" je na YT práve k tejto piesni (The Alcott). Rôznej kvality, lebo zahlcovaním info-priestoru reakčnými videami sa zaoberajú často aj ľudia, ktorí nemajú veľa čo povedať...
Pri prvom počutí urobila The Alcott aj na mňa dojem. Tie kontrapunktové vokály (keď si muž a žena akoby odpovedajú zo svojej perspektívy) sú naozaj skvelé. Chvíľu to vyzeralo, že The Alcott bude "opener" niektorého dielu... ale po mnohonásobnom počúvaní som si aj tak povedal: "veď to je taká typická dessnerovská balada". Že ma huba nebolí, že?
Áno, hlas Taylor Swift využili bratia Dessnerovci a Justin Vernon (Bon Iver) aj v projekte Big Red Machine. Oficiálne je členom skupiny len Aaron Dessner. Ale Bryce Dessner sa často zúčastňuje na aranžovaní a štúdiovej práci. Aaron Dessnej je skôr skladateľ a Bryce Dessner je skôr aranžér.
Birch z albumu HOW LONG DO YOU THINK IT'S GONNA LAST?, ktorý vyšiel v auguste 2021.
Johnstonsons je celkom dobrý názov, aj keď je takmer na hrane jazykolamu... Veď len si to skúste povedať párkrát bez zakoktania...
“A name so simple, yet difficult to pronounce,” the band explains. (post-punk.com)
Mal by to byť jeden človek. Z Floridy. V podkladoch na webe som však našiel dve rôzne mená... a neviem, ktoré je správne, tak zatiaľ jeho občianske meno ja tu uvádzať nebudem, aby som si neurobil blamáž. Ono to vlastne nie je až tak dôležité, keď si ho vieme nájsť cez jeho umelecké meno.
Jeho zvuk prirovnávajú k Drab Majesty, Cold Cave či New Order.
Ja tomu žánru zvyknem hovoriť po starom - cold-wave, ale dnes sa používajú modernejšie pojmy dark-wave alebo dokonca neo-goth.
Táto hudba (pre mňa príjemne a akceptovateľne) vychádza zo starých hudobných vzorcov z 80-tych rokov, ale Johnstonsons preukazuje istú schopnosť ten zvuk odľahčovať vlastne veľmi popovými "catchy" melódiami... aj v tom sa - z vyššie zmienených predchodcov - podobá najviac asi na New Order.
Veľmi zaujímavý singel I Cry vyšiel začiatkom júna 2023 na značke New Dress Records.
A ideme spredu dozadu (do histórie). Singel Heavy Heaven vyšiel 7. marca 2023.
Johnstonsons vysvetľuje, že rozhodovanie (decision-making) považuje za posvätný proces (je to "heaven"), ale pre neho je veľmi ťažké... Preto je to Heavy Heaven. Nikdy sa vraj nevedel rozhodnúť, či je lepšie urobiť možno zlé rozhodnutie alebo radšej rozhodnutie neurobiť...
Ja to mám vo svojom živote o dosť inak... Dajte mi možnosť rozhodovať a pohnem zemeguľou! :-) Ja rozhodovanie milujem a väčšinou viem robiť veľmi kvalitné rozhodnutia, aj keď sú často intuitívne. Ja osobne vždy radšej urobím aspoň nejaké rozhodnutie... nemám istotu, či je správne (to vie málokto dopredu). Ale urobím aspoň niečo, aby som s vecami pohol nejakým smerom... Potom vidím následky a rozhodnutie buď ďalej rozvíjam a spresňujem, alebo ho korigujem (mením).
Najťaživejšie a najtraumatickejšie pre mňa v živote boli skôr také situácie, ktoré mi dlhodobo zabraňovali byť aktívny, ktoré mi brali možnosť rozhodovať. Resp. keď za mňa rozhodoval niekto iný a ešte mi o tom aj klamal. Najhoršie boli pre mňa situácie, ktoré sa dlho nehýbali z miesta. A že som takých situácií zažil kopec! Všetci takí ľudia, ktorí drzo a hulvátsky rozhodovali o mne bezo mňa (a často sa mi ešte aj smiali do ksichtu) museli už z môjho života vypadnúť... a tento proces bude pokračovať.
Heavy Heaven je teda (textovo) o ťažobe rozhodovania, o strachu z rozhodovania, o strachu z veľkého množstva možností...
Big Guy je zo staršieho épéčka CERTAINTY BLUES, ktoré vyšlo 22. apríla 2022 na New Dress Records. Staršie veci Johnstonsons boli o niečo viac "cold" než tie nové.
Kitba je pesničkárka z Brooklynu (NYC), ale pôvodne vyrastala v Houstone. Vlastným menom Rebecca Kitba Bryson El-Saleh. Je predovšetkým harfistka. Ako štúdiová hráčka vypomáhala pri nahrávaní albumov Cassandry Jenkins alebo skupiny mmeadows.
Nahráva od roku 2013 (pôvodne pod menom RBKE), napr. najstaršie a veľmi sympatické épéčko WHIM nájdete na jej bandcampe
https://kitba.bandcamp.com/album/whim
Od cca decembra 2018 sa datuje jej novšia tvorba (už pod zmeneným umeleckým pseudonymom).
Pre portál varioussmallflames.co.uk pripustila, že pôvodne mala v hlave iný koncept debutového albumu. Album mal byť o jej nočných morách ("to write a record about nightmares"), aby sa s nimi nejako vysporiadala. Keď však začali v štúdiu nahrávať (systémom song-a-day), nejako sa jej ťaživé sny vytratili a nakoniec je album o niečom inom ("sense of self-discovery"). Skladby, ktoré tak vznikli, však aj tak vníma ako de facto nedokončené, pretože otvárajú otázky, na ktoré aj ona sama vraj bude hľadať odpovede celý život.
Singel Peel Away The Rind vyšiel na konci júna 2023 na značke Ruination Records.
Debutový 11-piesňový album KITBA medzitým stihol vyjsť 21. júla 2023. Zatiaľ iba digitálne a v limitovanej edícii na kazete. Vinyl vyjde v neskoršom termíne.
Kitba na albume spieva a hrá na harfe, klavíri a klávesoch... zvyšné nástroje obsluhujú traja členovia jej sprievodnej skupiny, ktorí už však hrali aj v iných kapelách (napr. Scree a Tiny Hazard), plus štúdioví hostia (napr. na lesnom rohu, trúbkach a kontrabase).
"The album ranges from fuzzed-out indie rock to gentle folk music to intricate art-pop, and Kitba's soaring voice and contemplative lyricism ties everything together." (brooklynvegan.com)
Niektorí recenzenti si všimli, že piesne na albume majú "lynchovský" alebo "twin-peaksovský" charakter. Na prvý pohľad jemné a nežné, ale... V prvom pláne sú to až romantické či popové melódie, ale vždy sú niečím (disonantným) "poškodené". V prvom pláne sú sweet" a v spodnom prúde sú "eroded". Kitba tvrdí, že toto nemala priamo v úmysle, ale že Twin Peaks je aj jej obľúbeným pop-kultúrnym fenoménom...
Z iných hudobníkov má rada The Weather Station, Juliu Jacklin a Mitski...
Májový singel Tied To Strings.
Jouska (vyslovuj yoo-skә) je slečna z Nórska, z Osla.
Pravdepodobne sa volá Marit Othilie Thorvik (informácie sa nehľadajú úplne ľahko, lebo existujú aj kapely s identickým menom Jouska, takže je z toho trochu motanica). Pôvodne však Jouska bolo duo (Marit + Hans Olav Settem).
Debutový album EVERYTHING IS GOOD (2020, Koke Plate) bol plný tanečnej elektronickej hudby a bol veľmi úspešný v Japonsku, v roku 2023 prišiel čas aj na druhý album, pričom single postupne vychádzali od septembra 2022.
"Jouska makes dreamy and quirky electronic pop somewhere in between Boards of Canada and Gorillaz, but with elements from r&b and pop punk." (girlgangmusic.com)
S druhý albumom Jouska (už ako sólový tvorca, aj keď Settem zostal producentom) urobila žánrový posun a dostala viac do oblasti dream-popu a predsa len o čosi experimentálnejšej(?) elektronickej hudby. Je to teraz viac hudba na počúvanie, než na tanečný parket. Texty sú komplexnejšie, osobnejšie a melódie popovejšie než na prvom albume. "Crisp beats and intimate lyrics... Second album reflects Thorvik taking the spotlight for herself, creating intimate electronic music that shares a more personal perspective." (thequietus.com)
Singel Fragrance vyšiel v januári 2023.
Album SUDDENLY MY MIND IS BLANK vyšiel 17. februára 2023, opäť na lokálnej nórskej značke Koke Plate (vydávajú hudbu aj knihy).
Keď sme už hovorili, že prvý album bol úspešný v Japonsku, tak s druhým albumom vyšla Jouska možnému japonskému úspechu priamo vústrety aj tým, že celá séria singlov, a tiež album, majú na obaloch akési (asi fiktívne) výjavy z manga komiksov (ale nakreslené nórskou výtvarníčkou).
Singel zo septembra 2022 - Why'd You Leave Me in the Red? - je aj súčasťou tohtoročného albumu.
Lime Cordiale sú kvintet až sextet z Austrálie (Sydney). Vznikli v roku 2009, pôvodne boli iba duo (bratia Leimbachovci).
V úvode kariéry im pomohli ľudia z eightiesovej austrálskej skupiny Icehouse, ktorí si ich všimli na nejakom "battle of the bands" alebo súťaži skupín. Od roku 2011 vydávali aj épečká a single. Debutový album PERMANENT VACATION však vydali až v roku 2017 a o tri roky neskôr (2020) druhý album 14 STEPS TO A BETTER YOU.
Následne vydávali skôr už len single a jednu épéčku (v spolupráci s anglickým hercom Idrisom Elbom).
Jadrom skupiny zostávajú bratia Louis a Oli Leimbachovci, ostatní hudobníci sú "touring members", koncertní hráči.
Nealbumový singel Imposter Syndrome vyšiel v polovici júna 2023 na Chugg Music. Album zatiaľ nie je oznámený.
Allegra Krieger je speváčka a folková autorka-pesničkárka z NYC, z Brooklynu. Pôvodne však pochádza zo severnej časti Floridy. Predtým než sa usadila v NYC, cestovala (aj po Európe) a živila sa rôznymi manuálnymi zamestnaniami.
V roku 2017 vydala prvý album CIRCLES, od jesene 2020 nahrávala druhý album s Lukeom Templeom zo skupiny Here We Go Magic.
V roku 2022 vydala svoj tretí album PRECIOUS THING.
V máji 2023 vydala singel Nothing In This World Ever Stay Still, v júni 2023 vydala vydarený singel Lingering, v júli 2023 singel Low. Album I KEEP MY FEET ON THE FRAGILE PLANE vyšiel 21. júla 2023 na značke Double Double Whammy. Je to celkovo jej štvrtý album, avšak prvý vo vydavateľstve Double Double Whammy. Opäť ho produkoval Luke Temple.
Allegra Krieger nepatrí (zatiaľ) do prvej urban-folkovej ligy, preto sa stalo, že pomerne v tichosti si postupne vydávala albumy. "New York singer/songwriter Allegra Krieger has quietly been releasing volumes of tender, searing folk for years." (pastemagazine.com)
Aj jej štvrtý album je zvláštny... slečna Allegra má totiž schopnosť radiť za sebou akordy veľmi nečakaným spôsobom a piesňam tak často chýbajú výraznejšie melódie a ak aj výraznejšie sú, tak sú "lomené"... radenie akordov je všelijako poohýbané, naozaj to nie sú prvoplánové hudobné motívy (ich netradičnosť tak má vplyv aj na ich počúvanosť a predajnosť).
To potvrdil v recenzii aj Ray Finlayson (pre beatsperminute.com)
"Allegra has been making her own brand of folk music for some years now. While she has never fit herself into the traditional mould of songwriting that this genre expects, with each release she’s stepped further away from it. Her chord progressions often transpire in unexpected ways, and her phrasing is set with a deliberate tone."
“Allegra Krieger’s new record is like taking a walk through a neighborhood you used to live in while on mushrooms.” (pastemagazine.com)
Napriek tomu sa na albume nachádzajú aj poslucháčsky stráviteľnejšie songy. Cca tri kusy :-) Všetky som tu vybral...
I Had Some To Give z albumu I KEEP MY FEET ON THE FRAGILE PLANE je pravdepodobne song, ktorý má na albume najhitovejší potenciál.
Veľkým pozitívom albumu Allegry Krieger sú sympatické aranžmány, v ktorých sú aj lesné rohy a ďalšie dychové nástroje. Takže majú veľa pekných drobných detailov a je lákavé ich odhaľovať.
Na celom albume prevláda "the inventive, subtly psychedelic production..." (pastemagazine.com)
Jej lyricizmus a vytváranie symbolov sú tiež svojské... to, čo nazýva "the fragile plane" (krehká/nestabilná rovina) je vlastne prítomnosť... ten prchavý (a stále sa pohybujúci) okamih medzi minulosťou a budúcnosťou. Prítomnosť je síce reálna, ale má veľmi efeméru povahu... Vôbec plynutie času je veľká zvláštnosť života.
Carry Me Into Tomorrow z albumu I KEEP MY FEET ON THE FRAGILE PLANE
Anaïs Oluwatoyin Estelle Marinho (= Arlo Parks) je anglická speváčka a skladateľka. Jej debutový štúdiový album COLLAPSED IN SUNBEAMS vyšiel v januári 2021 a získal ohlas u kritikov a dostal sa až na tretie miesto britského rebríčka albumov. Na jeseň 2021 album získal Mercury prize v kategórii Album of the Year.
Arlo Parks má zmiešaný pôvod, jej mama sa narodila v Paríži. Ona sama, hoci národnosťou Britka, v tomto čase žije v L.A.
Jej druhý album - MY SOFT MACHINE - vyšiel 26. mája 2023 na značkách Beatnik a Transgressive Records. Štvrtý singel z albumu bol Pegasus, v ktorom hosťovsky prispevuje Phoebe Bridgers. Nie je to duet, Phoebe je v ňom použitá len ako "sound", ako podfarbujúci back-vokál (cca od 01:52).
Arlo a Phoebe sú kamošky, už viackrát vystupovali naživo spoločne, takže tento featuring nie je až takým prekvapením.
Singel je textovo o tom, že "the presence of the real connection can be a little bit terrifying after a long time of not having it".
Len škoda, že sa nepodarilo nahovoriť Phoebe Bridgers aj na účinkovanie do klipu... myslím, že propagácii piesne by to veľmi pomohlo. Aj scenár by bol asi iný...
Len veľmi krátko o udalostich z ostatnej doby (júl, august 2023).
Do širšieho verejného povedomia sa nedávno dostal blízky osobný vzťah jednej známej novinárky a jednej mediálne významnejšej sudkyne. Nejaké náznaky už boli aj predtým. Netvrdím však, že to bolo "verejné tajomstvo", lebo zas až tak široko tá informácia neprenikala. Takže to bolo na úrovni "šuškandy".
Ale už je to von a široko sa to diskutovalo. Určite to nie je príjemné zúčastneným... je to istý "impakt" do ich veľmi osobného súkromia, ale môže to prispieť k zvýšenej miere profesijnej etiky aj povolaní novinára aj v povolaní sudcu. Možno... ak sa tomu všetci zúčastnení postavia čelom a bez mlženia. Veď scitlivenie je naším cieľom, že? V niečom je táto spoločnosť stále hrubá a v niečom už scitlivená je.
Boli rôzne komentáre verejnosti, aj podporné, aj kritické, aj zlomyseľné (po novom sa hovorí, že "nenávistné"). Ale pri jednom komentári som si takmer oprskal monitor :-)
Znel, že... "Tak Tódová konečne našla poriadneho chlapa! Gratulujeme..."
******************
S Jevgenijom Prigožinom (šéfom žoldnierskej skupiny Wagner) to dopadlo v zásade tak, ako sme čakali... Tak ako so všetkým ruským, je tu nedostatok informácií a tie oficiálne sa javia ako nedôveryhodné. Neviem či Rusi (predtým Sovieti) niekedy vôbec fungovali inak...
Toho 23. júna 2023 večer sme viseli na internetoch a sledovali, či wagnerovci doputujú až do Moskvy (lebo v Rostove nad Donom to vyzeralo skoro ako na rockovom koncerte). Bolo zaujímavé sledovať, či tá mocenská štruktúra nejako pukne alebo nie (a či to bude mať vplyv na priebeh vojny)... Aj sme si hovorili, že "vojna konečne požiera aj (niektorých) svojich autorov". A ja osobne som bol trochu frustrovaný, že to vyšumelo skôr, než som čakal...
Chvíľu to vyzeralo, že Prigožin si dokázal (s prispením Lukašenka) vyobchodovať beztrestnosť za upustenie od ďalšej eskalácie napätia. A že obe strany (aj ruské oficiálne miesta aj súkromná armáda Wagner) si nájdu nejaký spoločný nový modus vivendi (lebo v Afrike ešte wagnerovci mohli byť pre Rusov užitoční). Ale... asi to nemohlo dopadnúť inak. V Rusku sa štátny prevrat (resp. mocenský prevrat) vždy musí dokončiť. Tam nie je priestor na polovičatú prácu... Za cca 2 mesiace sa Prigožinovi stala "nehoda". A ako je pri takýchto nehodách smutné, na kolaterálne straty sa neprihliada. Kto je v blízkosti záujmovej osoby, "ide dole" spolu s ňou (tentoraz doslova). Preto je obeťou akcie aj letuška, ktorá cestujúch obsluhovala na palube Embraera, ktorému bol "umelo prerušený let". Ešte pred vzletom vraj postovala na svoj instagram, že je čudné, že lietadlo podstúpilo pred štartom "neplánovanú krátku opravu". Škoda, že nechytila paniku ako vo filme Nezvratný osud.
* A čo chlapec čakal? Že mu prejde celosvetové poníženie Putlera?
* Bola to otázka času a Vladimír Vladimírovič Putin má času málo. Už aj u neho sa spustilo odpočítavanie. Hádam neodíde s nedoriešenými urážkami od akéhosi kuchára.
* Pockat, ale co na toto povie Lukasenko??!
Stále sa ešte hovorí o tom, že to nemusela byť akcia ruských mocenských štruktúr (tajnej služby), ale že to môže byť operácia cudzích tajných služieb na území Ruska, aby to Putinovi a Rusku prinieslo ešte ďalšie reputačné škody.
Je to úvaha zaujímavá, takmer bondovská, ale asi málo pravdepodobná. Reputácia Ruska (a jeho samotného) už Putina asi veľmi netrápi. A motivačné schémy v Rusku nie sú tak zložité, ako si ľudia na Kolektívnom Západe predstavujú. Rusko je ázijská krajina. Prigožin proste prekročil čiary a iné ako likvidácia ho nemohla čakať. Navyše, zrealizovať takéto niečo je pre miestne gansterské kruhy násobne jednoduchšie než pre osoby z cudziny s falošnou identitou. Alebo pre Rusov spolupracujúcich s cudzou mocnosťou.
Ja som dokonca v tom úvode uvažoval ešte zložitejšie než bondovsky... ja som uvažoval o tom, že Putin je dohodnutý s Prigožinom a že vzbura je len "vzbura", aby mal Putin alibi, aby mohol zatočiť so Šojguom, Gerasimovom a ďalšími. Akože "Aha, je tu všeobená nespokojnosť s vedením bojových operácií... pozrite, čo sa deje... aj ľud si to myslí... niekto za to bude musieť zaplatiť. En-ten-tiky-dva- špendliky... a budeš to ty!" Lebo sa mi zdalo, že pri tej "vzbure" išlo viac o efekt než o naozajstné výsledky.
Zatiaľ to vyzerá tak, že sa (najpravdepodobnejšie ľsťou) podarilo Prigožina učičíkať až tak, že sa stal sám čestným adeptom na darwinovu cenu (keď sa takto neopatrne vyvážal lietadlami a urobil zo seba ľahký cieľ).
******************
V hudbe sa udialo tiež viacero smrtí, skôr nečakaných. 19. mája 2023 zomrel Andy Rourke, fenomenálny post-punkový basgitarista anglickej skupiny The Smiths. Bol už dlhšie chorý (rakovina pankreasu).
26. júla 2023 prekvapujúco zomrela Sinéad O'Connor ("No medical cause of death was given..."). A 19. augusta 2023 náhle zomrel (pravdepodobne tiež na rakovinu pankreasu) Vašo Patejdl.
Ku všetkým týmto osobám, by som sa chcel ešte vrátiť (snáď mi to čas dovolí). Pre tentokrát len niečo málo od Vaša, lebo on bol (hlavne v rokoch 80-tych) jeden z najzaujímavejších nielen skladateľov, ale aj aranžérov... (spolu s Lacom Lučeničom). A dá sa vybrať aj niečo, čo znie trochu onakvejšie než notoricky známe hity.
Len tie texty... ach... viem, bola ťažká doba, komunista mal dohľad nad všetkým. Predovšetkým nad myslením. Tvorba nebola úplne slobodná. Ale aj tak ma prekvapuje, že niektoré texty (autor prevažne Ľuboš Zeman) prinášajú akúsi sterilnú prapodivnú pseudopoetiku, ktorá ani vtedy (ani dnes) nijako nekorešpodovala s tým, ako rozmýšľajú a vyjadrujú sa mladí ľudia. Keby to boli aspoň zaujímavé symboly, ktoré odhaľujú nejaké esenciálne vhľady do života. Ale bolo to niečo, čo sa tvárilo ako umenie a často (nie vždy ale často) to boli skôr banality. Banality, ktoré mali šancu prejsť cez komunistické schvaľovacie komisie.
Ono to začína už názvami albumov. Že LOV NA CITY? What the fuck? Alebo CHLAPČENSKÝ ÚSMEV? To je adorácia čoho? Čistoty a zraniteľnosti chlapčenskej duše? Nikdy v živote by som nedovolil, aby sa akýkoľvek album volal CHLAPČENSKÝ ÚSMEV! :-) Ak by sa ma niekto pýtal...
Alebo názvy skladieb... Nás nik neporazí, Polepšovňa v hlave, Garážové sny, Kamarátka nádej(!), Umenie žiť...
Voňavky dievčat je skvelý text (so sympatickou symbolikou), ale mnohé texty sa teda naozaj nevydarili a nedajú sa počúvať inak ako znamenie vtedajšej doby...
Mesto je už strapaté
od vetra a reklám.
A my v jeho kabáte
skryjeme sa niekam.
Ach nieeeeeeeeeeee! Netrápte ma.
Ale o Vašovi určite bude samostatný diel, a tie texty len tak preletíme (a prežijeme)...
A teraz si idem pustiť album od Austrálčanky Courtney Barnett z roku 2015.
Volá sa SOMETIMES I SIT AND THINK, AND SOMETIMES I JUST SIT.
Tomu hovorím dobrý názov!
