Po predvolebnom a volebnom "bláznení" je tu druhá časť hudobných noviniek, ktoré sú viac-menej spojené s májom 2023.
Viete... ja sa snažím jednotlivé diely fixovať na časový rámec (aby môj výber nebol úplne náhodný a aby mal nejakú vnútornú logiku), ale nikdy to nie je úplne presné a striktne ohraničené, lebo ak album vyšiel (napríklad) v máji, tak single plánovane (marketingovo) vychádzajú predovšetkým pred jeho vydaním, takže sa vraciame aj pár mesiacov dozadu. Vždy.
No a kvôli môjmu časovému sklzu sa zase stáva, že síce som vybral (napríklad) májový singel, ale medzitým už stihne vyjsť niečo ďalšie, takže nemám problém pridať aj niečo z júna, júla, augusta (preto, aby sme to mali na jednom mieste a nejaký interpret sa nám netrhal zbytočne do viacerých dielov). Dokonca sa mi stáva, že vyberiem singel a kým výber zverejním, stihne už vyjsť rovno album... Takže v tomto dieli budeme mať cca máj/jún 2023 plus-mínus mesiac či dva. No a tieto časové presahy sa teda dejú pravidelne.
Keď sa ešte pri písaní a editovaní blogov dalo pracovať s farbou textu, zdôrazňoval som tie dátumy modrou farbou... ale od augusta 2021 už text môže byť len čierny. Snáď to teda nie je pre vás neprehľadné. Ale asi to ani veľmi neriešite, že?
Ešte som v iných rokoch experimentoval s tým, či by nebolo pre vás v poriadku, ak by na začiatku každého článku bol napísaný zoznam toho, čo bude nižšie (interpret + názov skladby).
Ak sa vám bude chcieť, môžete mi napísať do diskusie, či je to pre vás ako-tak prehľadné a či by ste to chceli alebo potrebovali prehľadnejšie.
Poďme k samotnému výberu...
Jennifer Diane Lewis vystupujúca pod menom Jenny Lewis je americká autorka a speváčka (singer-songwriter) a niekdajšia detská/teenagerská príležitostná herečka vo filmoch, seriáloch aj reklamách (na prelome 80-tych a 90-tych rokov). Narodila sa v Las Vegas (Nev., USA), teraz je usadená v Kalifornii. Obaja jej rodičia sa venovali aktívne hudbe, takže do vienka dostala až dvojitý genetický náklad...
S hudbou začala na vážno od roku 1998, keď s ďalšími 3 kolegami založila skupinu Rilo Kiley (vôbec nie zlú). Rilo Kiley vydali 4 albumy a ukončili svoju činnosť v roku 2014. Pôvodne sa s Jenny počítalo, že bude v skupine spievať sprievodné vokály, ale mala ambíciu byť frontmankou... našťastie jej ambície boli podložené talentom :-) Vraj si to pri založení skupiny "vyboxovala"... v skupine vraj nebude, keď nebude rovno vpredu pri mikrofóne. Stala sa teda hlavnou speváčkou skupiny. Ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie.
Počas fungovania Rilo Kiley sa stala aj módnou a lifestyleovou ikonou kvôli svojmu štýlu (výrazné ryšavé vlasy, slnečné okuliare, klobúky, vintage oblečenie) a aj vďaka svojmu ústretovému a milému vystupovaniu pre médiá.
Ale Rilo Kiley nebolo jej jediným kreatívnym vyžitím. V roku 2010 vydala Jenny jeden album (I´M HAVING FUN NOW) pod názvom dua Jenny and Johnny (so svojím vtedajším priateľom Johnathanom Riceom). Bola členkou príležitostného super-group dámskeho tria Nice as Fuck. A spievala aj vokály na albumoch skupín The Postal Service, Cursive, Wavves, Vampire Weekend a tiež pre Elvisa Costella. Urobila niekoľko samostatných songov pre filmy, seriály či vianočné albumy.
Jenny zatiaľ vydala 5 sólových albumov (ten prvý v roku 2006 pod menom projektu Jenny Lewis with The Watson Twins, ostatné len pod svojím menom).
Mám rád jej hlas. Má príjemnú farbu hlasu (niečo medzi dievčenským a ženským), slušný rozsah a veľmi dobrú techniku a kontrolu hlasu, ktorá jej umožňuje pohybovať sa aj naprieč žánrami - od rocku, cez folk-rock, americanu, country až po pop. Zvláda všetko.
Singel Giddy Up vyšiel 10. mája 2023. Jej piaty album JOY' ALL vyšiel v polovici mája 2023 na značke Blue Note Records.
Album JOY' ALL je stopážou pomerne krátky. Má len cca 32 minút. Väčšina piesní sa vošla do stopáže medzi 02:30 až 03:40. Sú to milé malé svižné piesne na pomedzí viacerých žánrov. Len tie sarkastické a prostoreké texty niekedy nie sú úplne vhodné pre rádiá pred 22:00 :-)
'Cause I fall in love
Too easy, too easy
With anyone
Who touches me, fuck me
(Cherry Baby)
Na albume JOY' ALL spieva back-vokály aj Jess Wolfe z vokálneho dua Lucius (pozri diel 04).
Essence of Life bol singel z júna 2023.
Na aktuálnom albume sa Jenny vyrovnáva so stratami vo svojom živote (vrátane straty rodičov), so starnutím, s tým, že sa jej nepodarilo mať deti a pod.
My forties are kicking my ass
And handing 'em to me in a margarita glass
I was infatuated with an older man
And then I dated a psychopath
So I'm 44 in 2020 and thank God I saved up some money
Time to ruminate like, "What the fuck was that?"
Like a shot of good luck
I got a puppy and a truck
If you feel like giving up
Shut up
Get a puppy and a truck
...
I don't got no kids
I don't got no kids
I don't got no roots
I'm an orphan
Catch me if you can
I'm lacing up my boots
(Puppy And The Truck)
Každý máme v živote víťazstvá aj pády. Všetci máme vo svojom osobnom príbehu aj také momenty, ktoré by sme radšej zabudli... Jenny Lewis nám ukazuje, ako ich niesť hrdo, so vztýčenou ryšavou hlavou. A ako z nich nerobiť tragédie... ako byť dôstojným a hrdým lúzrom. Lebo lúzer cti netratí... keď si zo svojich jaziev nevyrobil neurózy a sám seba akceptuje takého, aký je.
Jenny však nie je žiadnou naivnou kazateľkou šťastia a obsedantného pozitívneho myslenia, ale skôr osobnou koučkou ironickej životnej múdrosti o nevzdávaní sa.
"Her broken heart still bears bruises, but it has healed enough to keep her moving. When life hands Lewis lemons now, she makes Lynchburg lemonade." (rollingstone.com)
Ale Jenny Lewis nie je v pop-kultúre jedinou apologétkou lúzerstva. Aj napríklad David Duchovny vo svojej knihe BUCKY F*CKING DENT (2016) vkladá svojím postavám do úst toto: "Nie je dôležité vyhrávať, ale prehrávať. Život patrí porazeným!" A túto knihu (v slovenskom preklade) si môžete kúpiť v knižnom výpredaji za 99 centov. To je štýlovo lúzerské...
Joy’ All z albumu JOY' ALL (2023, Blue Note Records)
A vráťme sa jednou ukážkou ešte k úplne prvému "sólovému" albumu Jenny Lewis (ktorý nie je až tak sólový). Vyšiel v januári 2006. Balansuje medzi indie-popom, folkom a alt-country. Veľmi zaujímavý zvuk albumu bol postavený predovšetkým na vokálnej viac-vrstevnatosti, keďže hlas Jenny Lewis (už sám osebe skoro dokonalý) je na ňom doplnený prvotriednymi zbormi a back-vokálmi à capella dua The Watson Twins, ktoré tvoria dvojičky Leigh Watson a Chandra Watson.
Krásne minimalistická Melt Your Heart z albumu RABBIT FUR COAT (2006, Team Love / Rough Trade) jednorazového projektu Jenny Lewis with The Watson Twins. A je nielen minimalistická, ale aj "vocal-centered", pretože viachlasy aj unisóna dievčat The Watson Twins sú použité ako nástroj a dávajú piesni "telo", resp. "hmotu".
Locate S,1 je Christina Schneider. Pôvodne z Athens (Ga., USA), aktuálne vraj presťahovaná do Vermontu.
(inak, asi nie je veľa názvov skupín a interpretov v ktorých je čiarka... že?)
A názvy, to je vôbec Christinina lahôdka... Než sa to u nej ustálilo na aktuálnom mene, vystupovala pod rôznymi názvami, väčšinou dosť zvláštnymi (Christina Schneider's Genius Giant alebo napr. Jepeto Solutions).
Problém nám trochu vzniká nielen s jej ťažšie zapamätateľným názvom, ale aj s jej žánrovým zaradením. Christina Schneider (Locate S,1) mieša zvuk sixtiesových girl-groups, synth-popu, bossa novy, gitarového indie-rocku a mnoho ďalšieho. Recenzenti to najčastejšie označujú ako "eklektický sophisti-pop" alebo "experimentálny sophisti-pop". Ale riešiť to naozaj nemusíme. Lebo je to neriešiteľné. Lebo sama Christina "si nie je istá", čo za hudbu vlastne robí.
Pre triblive.com povedala: “Honestly, I always struggle with that because I have no idea what kind of music I make. I always tell people that I try to write pop songs, but they come out a little bit weird.”
Má v úmysle robiť popové piesne, ale vychádzajú jej tak trochu divne a nakrivo. No ešte že tak! :-)
Jej partnerom v osobnom živote je Kevin Barnes zo skupiny of Montreal. A je prirodzené, že v mnohom spolu doteraz spolupracovali (napr. na jej albume PERSONALIA z roku 2020). Ale... ako tvrdí sama Christina... Kevin je síce hudobný génius, ale pre aktuálny album WICKED JAW sa stala ona výhradným producentom, pretože chcela znieť inak než of Montreal. Mala ambíciu vytvoriť si svoj vlastný zvuk.
“Working with Kevin… he’s such a brilliant genius... it’s so identifiable that it’s almost like if he collaborates at any level, it just kind of sounds like of Montreal. So I just really wanted to explore what my kind of sound could be.” (triblive.com)
Prvým singlom z pripravovaného albumu bol májový You Were Right About One Thing, ktorý sa zaoberá paradoxmi a ambivalenciami v partnerských vzťahoch. Zaoberá sa napätím medzi oddanosťou a hnevom. Osobne si však myslím, že je to skôr problém žien, že ich väzba na partnera je tak spontánna a komplexná, že do istej miery strácajú svoje ja a svoje predošlé mierky a hranice. Je to na diskusiu... osobne som sa však len veľmi zriedkavo stretol s tým, aby muž v páre (vo vzťahu) sa cítil akoby "rozpustený" a zneistený. Mužov chráni od tohto emocionálneho zmätku predsa len o niečo plochejšia emocionalita a celkovo pragmatickejší prístup k realite.
“The deepest psychic injuries can come from a lover that you trust more than you trust yourself. You give them full access to your soul, and suddenly you can only understand yourself in their terms, in relation to them. This song is about finding your own truth..." (clickrollboom.co.uk)
Podľa Christiny je text piesne o zmierení. Možno sa hnevať na niekoho, že mi ublížil, keď som si ho sama vybrala? "Can I really hate you for hurting me when I chose you to hurt me?" (clickrollboom.co.uk)
Videoklip je inšpirovaný žánrom film-noir a podľa vyjadrení Christiny aj filmami Pedra Almodóvara. A niektoré akordy sú tam takmer akoby od Dire Straits, že? :-) Ale hrajú ich hudobníci z of Montreal.
Album WICKED JAW vyšiel 28. júla 2023 na značke Captured Tracks. Po albumoch z rokov 2018 a 2020 (HEALING CONTEST + PERSONALIA), to je jej tretí album pod menom Locate S,1.
Hoci WICKED JAW je jej poslucháčsky najprístupnejším releasom plným naozaj atraktívnych zvukových momentov, piesne na albume stále obsahujú "kristínizmy" (Christina-isms) - rôzne čudnosti a nepravidelnosti... zmeny tempa, nečakané zmeny frázovania alebo využitie nie úplne bežných taktov (time signatures), ktoré prezrádzajú, že rozhodne nie sme v mainstreamovom pope.
Album je kaleidoskopický a eklektický a niektoré recenzie uvádzajú, že Christina sa ním vydala doslova na preskúmavanie histórie americkej pop-music. Jeden recenzent vtipne glosoval, že album pôsobí ako prelaďovanie medzi rôznymi rádiostanicami...
Aj na albume WICKED JAW hrajú predovšetkým členovia athenských of Montreal - Clayton Rychlik, JoJo Glidewell, Ross Brand, Zack Milster... Nebol však prítomný (ani producentsky, ani hráčsky) Kevin Barnes, hlavná postava of Montreal (to už bolo spomenuté vyššie).
Na jesennom koncertnom turné zase bude chýbať klávesák JoJo Glidewell, ktorý sa v tom čase zúčastňuje veľkého turné Boya Georgea a Howarda Jonesa, takže na svojej šnúre budú Locate S,1 hrať väčšinu piesní v trochu iných aranžmánoch. Je to pre Christinu opäť raz príležitosť hrať sa zámerne so zvukom. To má rada a pochválila sa tým aj na svojom instagrame. Aby fanúšikovia boli pripravení na to, že budú počuť niečo dosť iné, než z albumu.
Júnový singel Heart Attack bol (oproti májovému) trochu plochejší a zvukovo pripomínal synth-pop.
Začiatkom júla 2023 bol vydaný singel Go Back To Disnee. A bol som dosť prekvapený. Takúto šibnutú bossa-novu som nečakal :-) Musím sa pochváliť, že som bol jeden z prvých, ktorí si na YT klikli na ten videoklip. Keď som si to prvýkrát pozeral, 6. júla 2023, malo to len 13 zhliadnutí.
Názov albumu by mal (podľa údajov z recenzií) pravdepodobne pochádzať z novely Dashiella Hammetta, amerického spisovateľa detektívok tzv. drsnej školy. A ja uvádzam to pravdepodobne preto, lebo som prechádzal bibliografiou Hammetta a žiadnu jeho novelu s týmto názvom som nenašiel. Ak sa vyznáte v detektívkach, tak mi napíšte do diskusie. (No... možno to nie je z názvu novely... ak je to citácia priamo z textu a nie z názvu, tak by mohlo ísť o novelu The Thin Man z roku 1933.)
Christina začala pripravovať piesne pre album WICKED JAW v lete 2020, samotné nahrávanie sa uskutočnilo v lete 2022. Christina Schneider písala piesne na album v priebehu cca 2 rokov. V tom období zároveň začala podstupovať terapiu z dôvodu sexuálneho zneužívania v detstve zo strany príbuzného. “I was using these songs as an expression for all of these different parts (of myself) that I was trying to integrate.” (triblive.com)
Opäť je to jeden z tých príbehov, keď si autor "lieči" svoje niekdajšie jazvy na duši a my môžeme byť (aspoň v istej miere) pri tom.
Aj singel Go Back to Disnee ukazuje, že nie sme vo zvyčajnom pope, lebo text
Under the blankets,
into the plastic dreams.
Into the comfort
of parental regimes.
nie je zvyčajný ľahučký popový text, ale reflexia toho toxického, čo nie je vidieť na prvý pohľad.
Christina cielene objavuje a odkrýva to, čo je pod povrchom. A keď ste v tom správnom rozpoložení, dokážete v tom vidieť aj zvláštny druh krásy a estetiky. Christina sa tomu rozhodne nevyhýba. Pod rozkvitnutými kvetinami vidí práve tú hlinu a červy. Pomáha to realisticky postaviť sa zoči-voči svojim osobným traumám (ako základné pravidlo terapeutickej transformácie) - svoje emocionálne jazvy je potrebné znovuprežiť a potom ich nechať spať. Nedá sa ich obísť. Je potrebné ich integrovať (prijať ako svoju súčasť). Christina tvrdí, že: "I can’t just cut the head off. I have to integrate it into myself.” (clickrollboom.co.uk)
Naša civilizácia (tá euro-atlantická) sa už dlhšie potáca nad priepasťou. Nielenže sme si vytvorili extrémne materialistický lifestyle, ktorý nás nedokáže naplniť a uspokojiť, ale navyše aj extrémne podoby liberalizmu (ľavicového liberalizmu) podkopávajú podstatu našej civilizácie, sabotujú zákonitosti ľudského súžitia (viď multikulturalizmus, ktorý vytvoril akurát tak no-go zóny, ktoré sú priamym následkom prirodzenej rasovej a etnickej nekompatibility... a z toho odvodenej kultúrnej nekompatibility) a dokonca spochybňujú aj biologické fundamenty ľudského spoločenstva (viď genderizmus)...
Extrémne podoby klima-alarmizmu zase rozvracajú ekonomické základy prosperity, na ktorej jedine mohla od polovice 19. storočia vyrásť biela moderná spoločnosť, ktorá vyzerá a funguje inak ako Haiti alebo Nigéria alebo nejaký teokraticko-fundamentalistický Bordelstan. Z pro-menšinového aktivizmu nám počas desaťročí nabujnela totalita dobra a skúste mať na šírenie dobra a scitlivovanie spoločnosti odlišný názor... tak budete cancelled.
Budú nás vás pokrikovať ako prepnutí, že "trans rights are human rights" a v lepšom prípade budú po vás niečo hádzať, v horšom prípade dostanete po papuli. V oboch prípadoch budete utekať a bude vás chrániť univerzitná ochranka. Nie je ďaleko doba, keď už nebudete môcť povedať, že "vážení poslucháči" ale striktne budete musieť vysloviť "vážení poslucháči a poslucháčky" alebo dokonca "vážené poslucháčstvo", lebo čo ak je vo vašom publiku aj jeden kus gender-fluida alebo bi-gendera. Alebo genderlessa. Bol by z vášho oslovenia tak traumatizovaný, že by musel zmeniť psychiatra. A dead-naming môže byť vašou sociálnou smrťou. Skúste nejakého soy-boya v ženských šatách osloviť mužským zámenom. Bude hneď oheň na streche. Extrémizmus sa stal mainstreamom. Všetko z okraja je mňam a stred a umiernenosť je fuj...
Spoločnosť je masírovaná nebezpečným kokteilom, v ktorom sa účelovo mixuje diverzita (rôznosť) a rovnakosť/rovnosť (equality). Nikto tomu už nerozumie... trans-aktivisti fyzicky na ulici napádajú militantné feministky a všetko sa vymklo spod kontroly. Všetky predošlé hodnoty boli (cielene) rozbité, nové hodnoty však nepriniesli pokoj a zrozumiteľnosť. Obsahujú v sebe priveľa paradoxov a realita sa stáva zmätočná. Už ani nehľadáme, ako svet funguje, nezaujímajú nás jeho prirodzené zákonitosti, len arogantne požadujeme od sveta, aby sa točil tak, ako si my prajeme.
Všetky červené čiary už boli prekročené, spoločenský zmier sa vynucuje nátlakom (násilím, vydieraním), digitalizácia všetkého je dnes už len samoúčelným labyrintom rôznych aplikácií, ktoré nám poškodzujú myslenie (digitálna demencia). A hlavne od nás stále niečo požadujú, než by nám niečo poskytovali... Zadaj toto, zadaj hento, opíš správne kód, naskenuj, identifikuj sa... "Sme tým nadbytkom pomätení". Aj nadbytkom možností, aj nadbytkom ekonomickým... V spoločnosti je čoraz viac psychiatrických prípadov...
Niektoré štáty (aby zachránili svoju menu a ekonomiku) sa už dlhodobejšie zahrávajú s ohňom a masívne deformujú geopolitiku... Aj v osobných životoch sme akoby "prejedení" a zabudli sme kde je stred (vyváženosť) a zabudli sme na to, že byť mimo stredu, je hriech (a podklad pre produkovanie ďalšieho ne-stredu a nestability)... Asi náš čaká poriadny preplesk. Euro-atlantickú civilizáciu asi čaká nepekný stret s tým, čo sme dlho vytesňovali (čo nechceme vidieť)... Asi si budeme musieť siahnuť na kolaps.
Aj keď nasledujúci dystopický klip má byť vizuálnym obrazom o klimatickej kríze (vraj plne spôsobenej človekom), je predovšetkým výsledkom úzkosti, výsledkom nedostatku nádeje, nedostatku optimizmu a nedostatku pozitívne definovaných cieľov našej civilizácie. My už žijeme v kolapse. Cítime, že už sa nemáme kam vyvíjať... a vlastne ani nevieme, akým smerom. Cítime, že nemáme budúcnosť. Preto čoraz častejšie naša kultúra produkuje zobrazenia konca.
Blóðberg, singel, ktorý Sigur Rós vydali v júni 2023. Singel je z ich ôsmeho albumu ÁTTA (čo znamená "eight" po islandsky).
Dlho sme čakali na nový štúdiový album post-rockových Sigur Rós. Až 10 rokov (od roku 2013).
Vo februári 2020 sa do zostavy vrátil klávesák Kjartan Sveinsson (odišiel v roku 2012). A o dva roky na to (pauzu spôsobil covid) bolo oznámené, že Sigur Rós začínajú pripravovať nový album v čiastočne obnovnej zostave (pretože bez bubeníka). Sigur Rós sú teraz trio. Album bol nahrávaný čiastočne na Islande, čiastočne v USA (Jónsi žije v L.A.) a finálny mix sa robil v štúdiách Abbey Road (UK).
Album je reakciou na rozvrátený svet, autori však nechceli byť politickí. "We try to stay out of politics, just to make the music as neutral as possible, but we were talking about the state of the world we live in now." Podľa Sigur Rós svet ide teraz dozadu, degraduje... (Ja osobne si myslím, že hlavne preto, lebo mnohé témy, o ktorých sme sa kedysi vedeli baviť civilne a vecne, sa v súčasnosti zbytočne spolitizovali... a preto v nich už nevieme byť konštruktívni.)
Zámerom skupiny bolo urobiť album, ktorý prináša uvoľnenie... v ktorom by bol zvuk všeobjímajúci (veľký) a hladký, ale zároveň "prázdny" (sparse) aby tam bolo čo najmenej gitár a žiadne bicie (lebo veď teraz nemajú bubeníka). "This is minimal music often performed maximally." (pitchfork.com)
Sigur Rós chceli urobiť "liečivý" album. A asi sa im to aj podarilo. Aj keď sa jeho soundom dosť odchýlili od predošlého vydaného albumu KVEIKUR (2013). ÁTTA patrí k ich zvukovo najkompaktnejším albumom.
Sigur Rós vždy mali istú "snovú" (resp. kontemplatívnu) zložku... schopnosť vyvolávať emócie a "čistiť" ich (katarzný efekt). Mám však dojem, že Sigur Rós dnes (a prispôsobili tomu aj hudobné prostriedky) sú už modernou sakrálnou (cirkevnou / náboženskou) hudbou. Byť dnes v kontakte s hudbou Sigur Rós je niečo analogické, ako v stredoveku ísť do kostola a nechať sa obklopiť cirkevnou hudbou hranou na organe a spievanou zborom. Ani hudobne to už vôbec nie je až tak vzdialené náboženskej hudbe.
Promoverzie albumu ÁTTA boli distribuované vo forme jednej 56-minútovej skladby. Vo finálnom mixe je stream rozdelený na 10 skladieb. Ale aj tak sa odporúča album počúvať radšej v celku.
Album ÁTTA vyšiel digitálne v polovici júna 2023 a fyzicky v septembri 2023.
Súčasťou "projektu" ÁTTA je aj tzv. "ÁTTA film experiment". Pre album vzniklo 10 klipov (resp. videí) - po jednom ku každému tracku - a album tak bol kompletne "zklipovaný". Každé video vytvoril iný režisér (resp. v niektorých prípadoch dvojica režisérov). Dostali od kapely úplne voľnú ruku...
Videoklip pre Glóð režírovali Claudia Hausfeld a Rúnar Rúnarsson
Videoklip pre Blóðberg režíroval Johan Renck (režíroval aj HBO seriál CHERNOBYL)
Videoklip pre Skel režíroval George Jasper Stone
Videoklip pre Klettur režíroval Frosti Jón Runólfsson
Videoklip pre Mór režírovali Glenn Leyburn, Lisa Barros D’Sa a Aires Barros D’Sa
Videoklip pre Andrá režírovali Katya Gimro a Alexey Krupnik
Videoklip pre Gold režíroval Rene van Pannevis
Videoklip pre Ylur režírovala Sophie Hunter
Videoklip pre Fall režírovala Katya Gimro
Videoklip pre 8 režírovala islandská umelkyňa Rúrí (jej inštalácia Rainbow 1 z 80-tych rokov je aj grafickým motívom na obálke albumu ÁTTA)
Ylur z albumu ÁTTA (2023, Von Dur / BMG Rights)
Filharmonicko-orchestrálne stopy na albume ÁTTA nahral London Contemporary Orchestra (dirigent: Robert Ames), dychové party nahral islandský orchester Brassgat í bala. Album mixoval a ko-produkoval Paul Corley.
Gold z albumu ÁTTA (2023, Von Dur / BMG Rights)
Sigur Rós promovali album len limitovaným počtom koncertov na koncertnej mini-šnúre po Európe a Severnej Amerike (tam v druhej polovici augusta). Limitovaným preto, lebo išlo o koncerty so 41-členným filharmonickým orchestrom. Nie však tým londýnskym (ktorý nahrával album).
Fall z albumu ÁTTA (2023, Von Dur / BMG Rights)
Dajme si teraz trochu exotiky. Koncom apríla 2023 vyšiel singel Honey, Baby od indonézskej indie-popovej (resp. power-popovej) skupiny Grrrl Gang.
Grrrl Gang je trio (Angeeta Sentana, Akbar Rumandung, Edo Alventa). Vznikli v roku 2016 v meste Yogyakarta, v centrálnej časti Jávy. Dali sa dohromady vo vysokoškolskom prostredí, ktoré aj v Indonézii je prameňom životaschopnej, drzej tvorivosti. Grrrl Gang štúdiovo debutovali v roku 2017 singlom Stop This Madness na jakartskom indie labeli Kolibri Rekords. V roku 2018 vydané épéčko NOT SAD, NOT FULFILLED ustálilo ich žáner a sound vychádzajúci z power-popových vzorcov (Sugar, Teenage Fanclub a pod.). Postupne sa stali známejší v oblasti juhovýchodnej Ázie, pretože sa im podarilo koncertovať v Singapúre a na Filipínach.
Do o niečo širšieho povedomia sa dostali, keď britský label Damnably Records vydal remastrovanú kompiláciu ich épéčok (pod názvom HERE TO STAY) a podarilo sa im zabookovať svoju účasť aj na celosvetovo známe festivaly (napr. SXSW Festival v Austine (Tx., USA)).
Ale to prvé medzinárodné zabookovanie im aj tak nepomohlo, lebo SXSW bolo v roku 2020 zrušené (zo známych dôvodov). Ich sklamanie, že nebudú hrať v Austine sa stálo témou klipu k singlu Honey, Baby, ktorý zobrazuje cestu do Texasu. V klipe však namiesto samotnej skupiny hrajú ich kamaráti (nie je to až také jednoduché zistiť, lebo títo juhovýchodní Aziati nám, Európanom, pripadajú dosť podobní).
Počas pandémie to vraj s nimi vyzeralo celkovo biedne - takmer sa rozpadli... Ale nakoniec pretrvali. Skupina prekonala aj Angeetine psychické problémy s depresiami a začínajúcou závislosťou od alkoholu ("Well, I can’t continue doing this. Either I kill myself, or I change for the better.")
Medzitým skončili štúdium na univerzite a našli si prácu v Jakarte... rozmýšľali, či zostať spolu ako skupina. Skúsili nahrať spolu jednu pieseň (A Fight Breaks Out At A Karaoke Bar) a v štúdiu si vybrali producenta, s ktorým ešte nerobili... do zvuku sa im tak dostalo aj trochu grungeového "drhnutia". Zmena prostredia a výmena ľudí okolo nich im dodali chuť pokračovať.
V priebehu prvých mesiacov roka 2023 povydávali nejaké single a debutový album SPUNKY! vyšiel v druhej polovici septembra 2023 už na značke Kill Rock Stars. A to je vydavateľstvo, ktorého releasy už majú marketing a predaj v podstate celosvetový... pre indonézsku skupinu je to celkom veľká vec. Ich starší singel Honey, Baby bol preto vydaný znovu (koncom apríla 2023)...
Je to staršia pieseň, hrávali ju už v roku 2021...
dayaway sú duo z Queens, z New Yorku... čo je zaujímavé, lebo hrajú tak slnečne a bezstarostne, ako keby boli z Kalifornie. Veď niektorí recenzenti aj tvrdia, že ich zvuk je fúziou Beach House a The Beach Boys (a The Beach Boys sú typickým príkladom kalifornského surf-rocku). Áno, je zaujímavé, že tento "sunny feeling" majú v sebe Newyorčania...
Amber Renée a Graham Marsh začali vydávať svoju hudbu od jari 2022. Spájajú moderné prvky (dream-pop, bedroom-pop) a retro prvky (sixtiesový pop, surf music) do nie nejako extra originálnej, ale celkom sympatickej a energickej podoby.
“The band is unique blend of modern and vintage sounds..." (flood magazine)
"A duo with a fresh sound and story-filled lyrics" (the honey pop)
Od marca 2023 do augusta 2023 (mesiac po mesiaci) postupne vydali 6 piesní digitálne (povedzme, že singlov). Singel I Wish vyšiel v polovici mája 2023. Leto bolo vtedy pred nami a takýto indie-pop sa na leto hodí...
Koncom leta, 30. augusta 2023, potom všetky single boli vydané aj súborne ako 6-piesňové épéčko BLUE SUMMER MOON.
dayaway neposúvajú hranice hudby, ale je to príjemná (skoro až podmazová) hudba pre rôzne príležitosti.
Pod menom Sunna Margrét vystupuje Sunna Margrét Þorisdóttir, pôvodne členka elektro-popovej skupiny Bloodgroup. Nejaký čas študovala visual-art vo Švajčiarsku, v Lausanne (a podľa všetkého zostala žiť v Lausanne).
Je dcérou islandského hudobníka Þórira Baldurssona, ktorý hrával (resp. spolupracoval) s Donnou Summer, s Grace Jones či Giorgiom Moroderom.
Od svojich 18-tich rokov sa stala členkou skupiny Bloodgroup. (Bloodgroup vznikli v roku 2006 ako kvarteto, v roku 2007 vydali svoj prvý album, v roku 2009 druhý album a následne v roku 2010 odišla pôvodná speváčka Lilja Kristín Jónsdóttir... Sunna Margrét Þorisdóttir prišla na jej miesto.)
Sunna od mala s otcom vystupovala na menších slávnostiach alebo rodinných akciách. Pódium je pre ňu dosť prirodzené prostredie... napriek tomu má vždy pred vystúpením trému. “Three minutes before I go onstage I feel like I need to pee really bad, even if I don’t have to.” (grapevine.is) Ale keď ten prvý úzkostný moment prekoná, tak potom je to už dobré...
Keď vystupovala na Icelandic Music Awards vraj (podľa jej slov) bola v tak zlom stave, že si vôbec nepamätá, ako to vystúpenie dopadlo a čo tam presne robila (ale išla "na autopilota", takže to bolo v poriadku).
Prvý sólový singel Hero Slave vydala Sunna Margrét v polovici roku 2017. V roku 2019 vydala svoje debutové sólové épéčko ART OF HISTORY. Jej staršie veci sú skôr elektronické až ambientné. Na novom épéčku FIVE SONG FOR SWIMMING sa však zamerala viac na klasickú piesňovú formu a používa viac organické nástroje... takže niektoré skladby na épéčku majú dokonca blízko k modernému mestskému folku.
Tvorivý proces za jej hudbou je kombináciou naučených postupov a spontaneity. “It doesn’t happen by accident, but it’s not exactly planned either.” (grapevine.is)
Texty sú však do značnej miery bezuzdnou improvizáciou. “The lyrics... I just do it. I don’t plan ahead. Sometimes when I record the vocals, I just press play and sing, so the melody and lyrics may just appear in the first take.” (grapevine.is)
Pretože jej druhou realitou je vizuálne umenie, sú súčasťou jej koncertov aj výtvarné umelecké diela alebo video-projekcie.
Épéčko sa volá FIVE SONGS FOR SWIMMING, ale je na ňom až 6 piesní. Zvláštne, že? Jedna z piesní asi nie je určená pre "swimming" :-)
Na vinyle vyšlo épéčko dňa 2. júna 2023 (niektoré zdroje uvádzajú 23. júna 2023) na značke No Salad Records.
Ashore z épéčka FIVE SONG FOR SWIMMING (2023, No Salad Records)
When To Go z épéčka FIVE SONG FOR SWIMMING (2023, No Salad Records). When To Go je cover piesne pôvodne od americkej skupiny The Feelies (aktívnej medzi rokmi 1976 - 1992).
GROUPLOVE (väčšinou zapisované vo verzálkach, v tzv. "veľkých písmenách") vznikli v roku 2009. Vždy boli piati. Aj v tomto čase sú piati (kvintet). Basáka a bubeníka však priebežne obmenili
Najprv sa stretli gitarista s klávesáčkou/speváčkou na Manhattane. Zvyšok skupiny stretli v umeleckej komúne v dedinke Avdou na Kréte. Prvé spoločné koncerty hrali v roku 2010, ale ich hudobnícky progres bol tak rýchly, že už koncom toho roka predskakovali pre Florence and The Machine a získavali nominácie v rebríčkoch "Best new bands".
Svoj prvý album NEVER TRUST A HAPPY SONG (2011, Canvasback / Atlantic) vydali v roku 2011. V roku 2012 mali svoje prvé samostatné turné (v Austrálii a v Európe). Ich ďalšie albumy prišli v rokoch 2013 a 2016. V roku 2014 vydali dokument o svojich live vystúpeniach.
Viaceré ich songy boli použité v reklamách, počítačových hrách (GT Racing 2, FIFA14, FIFA17, NASCAR The Game) a vo filmoch (napr. v animovanej horrorovej komédii Tima Burtona - FRANKENWEENIE (2012)).
Francine bol ich singel z mája 2023. Ich šiesty štúdiový album I WANT IT ALL RIGHT NOW vydali 7. júla 2023 už pod novou zmluvou s vydavateľstvom Glassnote Records.
Sparklehorse je už uzavretá kapitola, už neexistujúci hudobný projekt.
Jeho hlavnou postavou, hlavou a hnacím motorom bol autor a spevák Mark Linkous. V kapele síce boli aj ďalší hráči a tiež na koncertoch mali Sparklehorse plnú podobu, ale môžeme legitímne považovať Sparklehorse za výhradný autorský projekt Marka Linkousa. Predovšetkým prvé dva albumy Mark v štúdiu sám (tzn. jedno-osobovo) aj nahrával. Ostatných hráčov potom potreboval až na koncertné pódium. Ale budem o nich hovoriť v množnom čísle, ako o skutočnej skupine.
Sparklehorse je teda neexistujúca indie-rocková skupina. A už nejaký čas. Teraz k nám prichádza zo záhrobia. Doslova. Nový album BIRD MACHINE je totiž tzv. "posthumous". Ide o posmrtne vydané nahrávky. Ide o posmrtne doprodukované a finálne domixované nahrávky z pracovných demonahrávok, ktoré po sebe Mark zanechal ("written by Mark Linkous"). Aj ilustrácie, ktoré sa stali základom pre jednoduché animácie v dvoch-troch zverejnených videách, sú z ruky Marka ("drawings by Mark Linkous").
Sparklehorse vznikli v roku 1995 a ukončili svoju činnosť v roku 2010. Mark Linkous spáchal samovraždu v marci roku 2010 vo veku 47 rokov. V meste Knoxville (Tenn., USA), v aleji blízko domu svojho známeho, si strelil do hrude.
Ako pikošku si môžete zapamätať, že prvý album Sparklehorse sa volal (dám to radšej do samostatného riadku)
VIVADIXIESUBMARINETRANSMISSIONPLOT (1995, Capitol Records).
Ale ja si to vždy radšej zapisujem oddelene VIVA DIXIE SUBMARINE TRANSMISSION PLOT (1995, Capitol Records).
Sparklehorse vydali 4 albumy, plus jeden album ako autorskú spoluprácu s producentom a multiinštrumentalistom Danger Mouseom a teraz tento jeden posmrtný. Takže je tu až 6 albumov, ktoré môžete pre seba objavovať. Pre mňa bol najlepším albumom ich druhý - GOOD MORNING SPIDER (1998, Capitol). A na albume IT'S A WONDERFUL LIFE (2001, Capitol/EMI) nájdete aj duet Linkousa s PJ Harvey - Eyepennies. Skvelý duet.
Z in-memoriam albumu BIRD MACHINE (2023, ANTI- Records), ktorý bol oznámený v júni 2023 a vyšiel 8. septembra 2023, som vybral Evening Star Supercharger. Júnový singel.
Nevydané demosnímky Marka Linkousa dokončili a doprodukovali Matt Linkous (jeho brat), Melissa Moore Linkous a Alan Weatherhead.
Tento piaty album Sparklehorse sa (medzi fanúšikmi) označuje ako SPARKLEHORSE LOST RECORDINGS alebo UNRELEASED FIFTH STUDIO ALBUM 2007 - 2010. Jeho jediným oficiálnym názvom je však BIRD MACHINE.
Rôznili sa trochu informácie o tom, čo je to vlastne za materiál. Niektoré zdroje tvrdili, že naozaj je to materiál pre ďalší album Sparklehorse a bol už na 95% hotový. Iné zdroje tvrdili, že Linkous tesne pred svojou smrťou nič systematicky nepripravoval, ale nahral (spolu s producentom Steveom Albinim) pomerne veľa "raw" materiálu. Steve Albini tvrdil, že nič, čo s Linkousom nahral, štúdiovo nedokončoval a nebolo mu ani jasné, čo Linkous s materiálom zamýšľal. Matt Linkous nakoniec ukončil mediálne prestrelky tým, že potvrdil, že na albume BIRD MACHINE sú predovšetkým piesne z nahrávacej session so Steveom Albinim z roku 2009, zrealizovanej len pár mesiacov pred tragickou predčasnou smrťou Marka Linkousa.
Aj "nový" album BIRD MACHINE preukazuje v čom bola sila Sparklehorse. Predovšetkým v slnečných beatlesovských melódiách, ktoré sú však často rôzne alternatívne poškodené - melódia sa k nám často prediera cez filtre rôznych šušťaní a ruchov, vokál je modulovaný, aby niekedy pôsobil až nezrozumiteľne (v tomto výbere som sa však vyhol extrémom, vybral som naozaj ľahko počúvateľné kusy)... Linkous v základe popové melódie väčšinou aranžoval ("poškodzoval") tak, aby neboli príliš sladké, ale aby pôsobili lo-fi. Aby pôsobili skôr improvizovane než vymakane.
Kind Ghosts z in-memoriam albumu BIRD MACHINE (2023, ANTI- Records)
Pre mňa bol najlepším albumom Sparklehorse ich druhý - GOOD MORNING SPIDER (1998, Capitol). Ak niekde v predajni s hudbou (ak ešte takú nájdete) alebo v bazári nájdete tento sivý obal s vtáčikom, bez váhania si ten album kúpte. Sú to Sparklehorse na vrchole ich kumštu. Je to mimoriadne pekne nahratý a zaranžovaný album.
Hundreds of Sparrows z albumu GOOD MORNING SPIDER (1998, Capitol Records). Ja tomu hovorím "večerníčková hudba" :-) Viem si to predstaviť (väčšinou by sa však museli zmeniť texty) ako súčasť hudobnej tvorby pre deti.
Deeper sú zo Chicaga, ale (podľa mňa) hrajú dosť britsky. Kým som nevedel, že sú z USA, nepovažoval som ich za americkú skupinu. Môj omyl...
Vznikli v roku 2014 pôvodne ako surf-rocková a indie skupina. Už v roku 2015 sa pokúšali nahrávať debutový album, ale neboli spokojní s výsledkom. Nahrávky zmazali a ich osobné spory vyústili aj do čiastočnej zmeny zostavy skupiny. Koncom roka 2015 sa rozhodli pre agresívnejší a dynamickejší post-punkový zvuk a podpísali zmluvu s Fire Talk Records.
V máji 2018 vydali debutový album DEEPER, ktorý bol veľmi dobre prijatý. Druhý album AUTO-PAIN vydali v marci 2020, na počiatku pandémie. Do zvuku sa dostalo síce viac klávesov, ale atmosféra albumu bola paradoxne ešte ťaživejšia než na debutovom albume.
V apríli 2023 podpísali zmluvu so Sub Pop Records a v júni 2023 vydali singel Build a Bridge a oznámili vydanie tretieho albumu
Keď pripravovali piesne na nový album, hľadali takú hudobnú formu, aby výsledkom bola inštinktívna "body music". Aby to boli hudobne zaujímavé piesne, ale s takou energiou, ktorá uľahčuje vnímanie hudby cez telo. Tvrdia, že v zásade robia "primitívnu", inštinktívnu hudbu. “Does it feel good when you’re listening to this song? Does your body want to move with it?” (Deeper pre subpop.com)
CAREFUL! je tretím albumom albumom skupiny Deeper a ich prvým na značke Sub Pop Records.
Tretí album je síce o niečo hladší než ich predošlé nahrávky, má menej "ostrých hrán", ale Deeper nezmenili svoj štýl, len testujú jeho hranice. "There are synth experiments, there are moments of nauseatingly powerful darkwave and coldbeat. There are massive rock’n’roll songs that you can imagine 10,000 people singing along to in some beautiful outdoor."
Podľa niektorých recenzií dnes zvukom dosť pripomínajú skupinu Television. Samotná skupina však tvrdí, že pri upgradeovaní svojho zvuku sa skôr inšpirovala albumom LOW (1977, RCA Records) od Davida Bowieho.
"There’s little doubt... that this guitar driven quartet has absorbed some of the major punk/pop influences of the late-70’s and 80’s, given the obvious nods to Talking Heads, The Cure, Television, The Church, Echo & The Bunnymen…" (thefirenote.com)
"Nearly every song on CAREFUL! sounds like a long-lost gem from post-punk’s 1980s heyday, with subtle updates from four subsequent decades of indie music." (pitchfork.com)
Júnový singel Build a Bridge. Album CAREFUL! vyšiel následne 8. septembra 2023 prostredníctvom vydavateľstva Sub Pop Records.
Kvarteto (až kvinteto, keď využívajú hráča na klávesy) Bridey sú z L.A.
Hlavnou postavou skupiny je autorka a gitaristka Bridey Hicks. Pochádza z hudobníckej rodiny. Na gitaru sa však naučila sama, na základe tutoriálov na youtube.
"I come from a sort of music-obsessed family. My dad had a little recording studio in our garage my whole life, so there was quite a bit of music coming and going in my household. I would carry my dad’s guitar case from the car into the house every chance I could. If you can imagine little kid Bridey white-knuckling a guitar case with two hands, taking one step at a time - you’ll understand that I didn’t have to do this and that this was a huge flex." (agrrrlstwosoundcents.com)
V roku 2019 vydali Bridey svoj debutový album HONEY. Od roku 2021 však o nich (o nej) nebolo nič počuť. Dva roky im trvalo, kým vydali niečo nové. Pred nedávnom sa zo Chicaga presťahovali naspäť do L.A.
20. júna 2023 vydali 5-piesňové épéčko ARENA ROCK APPETIZER vydané prostredníctvom Anxiety Blanket Records. Vyšlo ako digital download a v limitovanej verzii na kazete (v polovici októbra 2023 bolo k dispozícii ešte 9 kusov kaziet).
You Are The Best Thing That Has Ever Happened z épéčka ARENA ROCK APPETIZER (2023, Anxiety Blanket Records). Na YT nájdete aj klip k tejto piesni. Ale vybral som upload len s hudbou, aby vás obrázky nerušili (klip má svoj vlastný príbeh... niečo ako prehrávka na konkurze).
Song 7-Eleven z júnového épéčka (ako singel však vyšiel už v polovici mája 2023) produkovala šikovná Melina Duterte (zo skupiny Jay Som).
A ešte niečo z vydavateľstva ANTI- Records. Som ten label trochu zanedbával a veru... nazbieralo sa.
Purr sú duo z New Yorku. Eliza Barry Callahan a Jack Staffen.
V júni 2023 vydali svoj druhý album, ktorý začali pripravovať už na sklonku roku 2019, ale neplánovane museli nahrávanie prerušiť... Lebo v tom čase Eliza začala strácať sluch a lekári jej "predpovedali", že tak do roka nebude počuť vôbec. Zdalo sa, že je nemožné, aby Purr pokračovali. Podarilo sa jej však zo zdravotných patálií dostať (neviem presne ako, detaily som nenašiel). Po tom, čo sa jej polepšilo, nadviazali na demá z prelomu rokov 2019/2020 a album dokončili v roku 2022.
Album, aj pod vplyvom týchto udalostí, je tematicky o strachu a o vyrovnávaní sa so stratami v živote.
Skvelý singel Hesper vyšiel ešte začiatkom marca 2023. Okrem toho, že je vynikajúco zaranžovaný, je v ňom skvelý zvuk basovej gitary ("super resonant bass") a veľmi "iskrivý" zvuk kláves/klavíra. Skvelo vymyslené, skvelo zahrané a dobre sprodukované v štúdiu...
"The bass is brilliantly clear. Air-like." (anti.com)
Konceptuálnou inšpiráciou pre ich album WHO IS AFRAID OF BLUE? bol cyklus veľkoformátových malieb amerického maliara (abstraktného expresionistu) Barnetta Newmana (z rokov 1966 až 1970) Who’s Afraid of Red, Yellow and Blue. V nich je farba samotnou témou... obrazy nepredstavujú nič figurálne, ich cieľom je len vzbudzovať emócie.. obrazy mali byť pozadím pre vlastné emócie diváka.
https://99percentinvisible.org/episode/the-many-deaths-of-a-painting/
Purr chceli urobiť album, ktorý je emocionálne intenzívny a ktorý by fungoval ako tie veľkorozmerná maľby.
The Natural je singel dokonca ešte z januára 2023.
Druhý album WHO IS AFRAID OF BLUE? vydali Purr 2. júna 2023 na ANTI- Records.
Poprajeme im stabilné zdravie a budeme sa tešiť na nové nahrávky.
Kate Davis (vlastným menom Kathryn L. Davis) je americká autorka, speváčka a hráčka (hlavne) na basgitaru. Je z Oregonu. Má bohatú minulosť zo ZUŠ-ky (ak by sme chceli použiť naše pojmy) - učila sa hru na husle a kontrabas a bola členkou orchestra Portland Youth Philharmonic. Nejaký čas žila aj v NYC a študovala na Manhattan School of Music.
Populárnej hudbe sa venuje od roku 2008. Spočiatku skôr jazzu... Prvý album vydala v roku 2008 (to ešte ani nebola plnoletá). V roku 2014 spolupracovala aj s projektom Postmodern Jukebox, ktorý sa zameriava na jazzové a swingové prerábky známych popových hitov (kanál Postmodern Jukebox si ľahko nájdete na YT).
Ale toto bol len začiatok... predohra k veľkej štýlovej zmene. V roku 2019 urobila reštart a redefiníciu svojej kariéry. Na potešenie ľudí ako ja, Kate preplávala z dosť akademického a snobského hudobného prostredia medzi nás... do originálnejších a živších vôd indie-rocku. Po zmene Kate túžila už dlhšie. Vraj po tom, čo si obľúbila skupiny Grizzly Bear a Dirty Projectors (obe už sa v tomto blogu tiež mihli).
"As she triumphantly walks away from her previous life as a conservatory-trained jazz musician and into her future as an experimental art-rock singer, Davis has found a new home within herself." (anti.com)
V roku 2019 vydala svoj debutový album TROPHY, v roku 2021 benefičný coverový album STRANGE BOY (obe na značke Solitaire). Ako session hudobníčka sa zúčastnila nahrávania albumu REMIND ME TOMORROW americkej folkáčky Sharon Van Etten a je aj spoluautorkou piesne Seventeen, jedného zo singlov, ktorý z toho albumu vyšiel.
V marci 2023 Kate Davis vydala svoj druhý autorský album FISH BOWL, tentoraz na značke ANTI- Records (a dúfajme, že je to začiatok dlhodobejšej spolupráce s týmto vydavateľstvom).
Fructify z albumu FISH BOWL (2023, ANTI- Records)
Je to celkom zvláštna hudba. Nie je garážová, nie je lo-fi, pretože roky jazzového a klasického drilu na umeleckých školách zanechali na Kate stopy v tom zmysle, že naozaj vie hrať... Je to však pre ňu väčší priestor pre experimentovanie. Alternatívny rock jej ponúka viac slobody na zvukové a formálne experimentovanie než jazz. Je to miesto, kde na pravidlách až tak nezáleží a zvukové novátorstvo je vyslovene žiaduce...
Reckoning z albumu FISH BOWL (2023, ANTI- Records)
Davisovej album FISH BOWL vyšiel 2. júna 2023 na ANTI- Records. A recenzenti sa opäť raz predháňali v tom, ako pomenujú jeho obsah z hľadiska hudobného žánru - a jeden z tých pokusov znel, že je to "the amorphous alt-folkrock".
Call Home z albumu FISH BOWL (2023, ANTI- Records)
