Júl 2023 bol hudobne nadpriemerne plodný, takže ešte júlová druhá časť.
Vzhľadom k turbulentnému obdobiu v mojom osobnom živote, nestihnem, žiaľ, už pred Vianocami spracovať zvyšnú časť roka (august 2023 až december 2023), skúsim však začiatkom roka 2024 vydať nejaký zostručnený sumár tej časti roka.
Tiež by som chcel začiatkom roka 2024 vydať môj osobný rebríček TOP10 2023... už sa na tom pracuje... Nejaké veľké prekvapenia už asi nebudú, miesta už sa zapĺňajú a v podstate už sa aj stabilizujú. Pohyblivé sa stáva pevným...
Budú - ako zvyčajne - 2 diely (miesto 10 až miesto 6 + miesto 5 až miesto 1). Dramaturgiu som nastavil tak, že som tie veci, ktoré sa objavia v TOP10 už (pre skracujúci sa čas) vyňal von z dramaturgie mesačných dielov, preto možno budete prekvapení, že v TOP10 budú v dosť veľkej miere nahrávky, ktoré vôbec neboli spomenuté v priebehu roka. Ale v situácii, že môjho času na pokojné blogovanie bolo pomenej (rovnako ako času na pokojné žitie), by bolo nie dobré veci zdvojovať. Takto som síce spochybnil názov rubriky "moje najhranejšie", ale snáď nie tak fatálne, aby som stratil priazeň tých zopár sledovateľov tej "našej elitnej alternatívnej bubliny"... haha.
A namiesto tretieho dielu TOP10 2023 (rubriky a zaujímavosti) pravdepodobne urobím výber toho, ČO SA NEVMESTILO do bežných mesačných výberov, ale stojí za pozornosť, hoci len jednorazovú. Bude to závisieť od mojich časových možností. Už teraz viem, že začiatok roka 2024 budem mať o niečo náročnejší než iné roky (sú okolo mňa osoby a subjekty, ktoré nemajú záujem, aby som žil pokojne a v mieri), tak som sám zvedavý na moje výkony... Na vysedávanie pri youtube nebude veľa času.
Ozaj, Geert Wilders vyhral holandské parlamentné voľby (koniec novembra 2023)... žeby predzvesť konca multikulturalizmu na Západe? Bolo by už načase. Veril som (od roku 2015!), že Zápaďanom sa nakoniec budú musieť zapnúť prirodzené vrodené inštinkty prežitia. Aj tak to globalistické "varenie žaby" trvalo v západnej Európe až nechutne dlho... a prelialo sa zbytočne veľa európskej krvi. Multikulturalizmus bol globalisticko-ľavicová lož. Podvod politických elít. Multikulturalizmus bol od svojho začiatku mŕtvo narodeným dieťaťom. Realisti si od začiatku uvedomovali, že toto sociálne inžinierstvo nemôže fungovať, rozhodne nie s tými "návštevníkmi", ktorí boli naivne vpúšťaní do európskych štátov... Používam minulý čas, lebo chcem veriť, že toto je naozaj moment, od ktorého o multikulturalizme (a o takzvaných post-národných štátoch) už budeme hovoriť výhradne ako o minulosti. Ako o slepej vetve svetových dejín (pod vplyvom fukuyamovského univerzalistického omylu z 90-tych rokov).
Milujme Európu a európanstvo! Milujme svoje krajiny, svoju minulosť a zdokonaľujme svoju prítomnosť. Milujme naše hodnoty... demokraciu, slobodu slova, rešpekt k slobode iných a našu súcitnosť (postavenú na kresťanskom "nerob druhým, čo nechceš, aby iní robili tebe"). A konajme a voľme tak, aby sa naše krajiny rozvíjali a boli stále lepšie. Nie zo dňa na deň horšie a nebezpečnejšie. Na to potrebujete vedľa seba ľudí, ktorým rozumiete a u ktorých sa môžete spoľahnúť, že vedia zabrať spolu s vami pre spoločnú vec... Spolupráca a dobrá vôľa je totiž ďaleko vyššia hodnota než diverzita. Európa nemá čo byť Babylon. Biblický Babylon predsa skončil kolapsom.
Vlády sú však aj v tomto silne pozadu... ešte nechápu, že už ani Zápaďania nechcú ďalších migrantov do svojich krajín. Macron sa o niečo snaží, predložil návrh nových imigračných pravidiel, značne prísnejších (pôvodne globalista pod tlakom okolností objavuje v sebe zmysel pre reál-politiku), ale zatiaľ mu nepomáha francúzsky parlament...
Európska únia je však stále tragická... na hornej palube TitEUnicu sa stále ešte tancuje :-) Stále si idú svoje kalergiovské "programy" a snívajú o plošnom prerozdeľovaní (relocation) ne-Európanov...
Ale už ani ľudia na Západe nie sú pro-imigrační. Postupne si tam čoraz väčšie percento ľudí začína uvedomovať (lebo zlá bezpečnostná situácia na Západe ohrozuje stále viac ľudí), že ich vlády ich dlhodobo klamali... Masová migrácia naozaj zmenila ich krajiny. K horšiemu...
Geert Wilders tiež nie je bez chýb (aj jeho súkromný život je dosť bizarný), ale má jedno významné plus... Už roky oficiálne obracia pozornosť na to, čo dlho mnohí ani len nepripustili považovať za problém. Toto je o prežití Európy. Niektoré procesy aj tak bude ťažké korigovať, lebo demografia má hroznú zotrvačnosť. Dúfajme, že sa nenaplní scenár "death of Europe" ako ho načrtol Douglas Murray... Teraz potrebujeme "zavrieť dvere", aby sme si mohli polízať rany (teda hlavne Západ) po turbulentnom období absolútne nezodpovedných a utopických etnických experimentov. Aj tak nás nečakajú ľahké časy (hlavne ekonomicky), tak si nepridávajme problémy...
Long live Europe! (a nezabudnite, že Únia nerovná sa Európa... Európa tu bola pred Úniou a bude aj po nej)
A čo my? My sa tu boríme s jedným psychopatickým právnikom a s jeho kokaínovou zločineckou partičkou... Ešte dobre, že sme v takom kolapse a trochu v závetrí... lebo prípadné migračné problémy by zasadili nášmu chorému štátu finálnu ranu.
Užite si vianočné sviatky
a dovidenia v roku 2024!
Becca Mancari sa narodila v New Yorku (Staten Island) v taliansko-portorickej rodine, teraz však žije v Nashville (Tennessee, USA). Nevenuje sa však country (aj keď jej prvý album by sa dal považovať za alt-country).
„The truth is that I had no context for country music. I grew up on the East Coast listening to indie rock and shoegaze.“
Vyrastala pôvodne v striktne náboženskom prostredí, ktoré opustila a bola prijatá inou rodinou... Toto je trauma, ktorú si nesie so sebou ako kľúčovú časť osobnej histórie a zvykne sa k nej vracať aj vo svojej tvorbe. A prečo sa rozišla s konzervatívnym prostredím svojej rodiny? Pretože je tzv. queer osobou... z môjho pohľadu bisexuálnou, ale asi používam dosť staromódne pojmy.
Pozrite, mne to príde ako totálna komédia, keď niekto "má zámená" THEY/THEM, takže mu v angličtine "onikajú", ani si radšej nepredstavujem ako šibnuto by to pôsobilo v slovenčine (až mi spontánne myká kútikmi úst)... ale naozaj sa to deje a v recenziách o Becce píšu ako o "nich" (akože má dve genderové identity alebo dvojitú identitu). Ja ju teda budem oficiálne misgenderovať a budem na tomto mieste o nej hovoriť ako žene... Možno má two spirits, ale verím, že pussy má len jednu...
Tu je príklad z recenzie na npr.org. Pre nás je to veľký bizár, ale v USA to berú príliš vážne... až tak, že ohýbajú prirodzený jazyk.
"On Over and Over, the first single released from LEFT HAND, they relive an important, early phase as a queer and gender expansive person: They call back to the youthful disregard and fleeting bravado felt after they escaped the rejection of the religious world in which they were raised, found a new home in chosen family and an uninhibited way of presenting themselves." (npr.org)
Debutový album, folk-rockový až countryový GOOD WOMAN, vydala začiatkom októbra 2017. Dostal sa do rebríčka "40 Best Country and Americana Albums of 2017" časopisu Rolling Stone (pustite si napr. pekný videoklip k piesni Golden). Ale tento album nebol nadpriemerný a ani žiadnu veľkú dieru do sveta (okrem USA) neurobil...
Debuty dopadajú v zásade dvomi rôznymi spôsobmi. Buď tak, že kapela (alebo interpret) vydá skvelý kultový album, na ktorý sa ešte dlho spomína, pretože má v sebe kus takej tej hrubej, nekultivovanej mladistvej energie a je neprešpekulovaný... alebo tak, že sa prvý album tak nejako ani neberie do úvahy ("tu ešte nevedeli, čo vlastne chcú hrať"). Ja vo všeobecnosti debutové albumy mám skôr rád, ale ten Beccin k nim nepatrí...
To ale už neplatí o jej ďalších dvoch albumoch (v rokoch 2020 a 2023). Niečo sa v nej zmenilo, dozreli v nej ambície robiť hudbu, ktorá nie je zbytočne ukotvená v žiadnom žánri a hlavne... našla si spolupracovníkov, ktorí jej pomohli veľmi zaujímavo aranžovať a aranžmány zbytočne neprehusťovať. Napriek tomu, že ona nie je žiaden "veľký hlas" (ako bude v tomto dieli Laura Groves) novšie aranžmány vždy vhodne spolupracujú s jej hlasom, zdôrazňujú jej frázovanie a zbytočne ho neprekrývajú...
Druhý album, indie-popový THE GREATEST PART, vydala koncom júna 2020 (aj sme sa mu v tomto blogu venovali). Tento album už bol výrazným príklonom k indie zvuku a k popovým melódiám. Podľa jej vlastných slov, keď išla do štúdia, mala za cieľ nahrať album plný "sad pop-music".
Z jej úplne nových singlov (k albumu 2023) som bol najprv trochu v rozpakoch... nepripadali mi tak dobré ako piesne z predošlého albumu. Naozaj sú na prvé počutie s o niečo menej výraznými melódiami, ale... Beccina zvuková paleta sa na tomto albume zase o niečo rozšírila, aranžmány sú síce menej "indie", ale zato sú pestrejšie a rafinovanejšie (sú vhodné "na druhé počutie")... a špeciálnu pochvalu zaslúži "drum programming", lebo takéto šťavnaté, pestré a doslova pekné bicie ešte na žiadnom albume nemala. Občas si tie piesne počúvam špeciálne tak, že sa skúšam sústrediť na stopu bicích...
Po drobných rozpakoch z prvých singlov ale prišiel koniec júla 2023. Singel Homesick Honeybee je z môjho pohľadu niečo zatiaľ vôbec najlepšie od Beccy Mancari.
Vydarený album LEFT HAND vyšiel následne 25. augusta 2023 na značke Captured Tracks.
Spolu s Juanom Solorzanom, jej dlhoročným spolupracovníkom, nahrali zatiaľ jej najzaujímavejšie skomponovaný, najpestrejšie zaranžovaný a najprecíznejšie sprodukovaný album.
Podľa npr.org Becca Mancari sa pohráva "with sound in evocative ways, incorporating styles that are blurred at the edges or soft at the center: bedroom pop, trip-hop, soft rock, chillwave, ..."
Over And Over bol prvý singel z albumu, ktorý vyšiel v máji 2023.
Objektívne efektné, uchu lahodiace a na detaily bohaté aranžmány nie sú žánrovo čisté a to je na nich práve to zaujímavé. Aj lineárne hudobné postupy sú na albume zvlnené drobnými "poruchami". Žánrová nejednoznačnosť má za následok nielen to, že pri počúvaní albumu sa zabavíte jeho pestrosťou, ale dúfam, že aj to, že tieto piesne budú starnúť pomaly, lebo sú tak trochu "v bezčasí". Verím, že dlhší čas "nevyjdú z módy".
Mexican Queen z albumu LEFT HAND (2023, Captured Tracks)
Zaujímavo zaranžovaná je aj I Needed You z albumu LEFT HAND (2023, Captured Tracks).
"I Needed You starts out as a spare, acoustic tune, then grows crowded with cursive strings, furtive woodwinds and strange constellations of effects." (npr.org)
Text je fiktívnym rozhovorom Beccy s jej biologickou matkou.
Minulý album THE GREATEST PART bol zvukovo predovšetkým gitarový, predovšetkým indie-folkový až indie-rockový, ale už na ňom "vystrkovala rožky" ambícia aranžovať zvláštnejšie a popovejšie. Minulý album však bol naozaj primárne vystavaný okolo gitarového zvuku. O novom albume LEFT HAND už nie je možné povedať, že by bol prevažne gitarový. V recenzii na nrp.org uviedli, že Becca Mancari "expanded pop palette" - rozšírila svoju popovú paletu.
I'm Sorry bol singel z novembra 2020. Z predošlého albumu THE GREATEST PART (2020, Captured Tracks). Tu ho máte pre porovnanie zvuku...
Lauru Groves poznám ešte z čias jej projektu Blue Roses (album BLUE ROSES vyšiel 21. júla 2008). Neviem či aj vy... predpokladám, že skôr asi nie. Nikdy nebola úplne vo svetle reflektorov a kto ju chcel nájsť, musel trochu pátrať.
Laura Groves je jedným z najkrajších anglických ženských hlasov a s drobným prižmúrením oka znesie porovnanie dokonca aj s legendárnou Kate Bush.
Singel Sky At Night vyšiel v máji 2023 a avizoval vydanie albumu RADIO RED.
V júli 2023 vyšiel ešte singel D 4 N a začiatkom augusta 2023 singel I´m Not Crying. Album RADIO RED následne vyšiel 11. augusta 2023 na značke Bella Union.
Laura Groves je pôvodne z mesta Shipley (West Yorkshire, Anglicko), dlhšie už žije v Londýne.
Synchronicity z albumu RADIO RED (2023, Bella Union)
Je to len jej druhý album... Nie že by nevydávala. Akurát, že ona si od roku 2009 až do roku 2023 vystačila iba s formátom épéčka a singlov. Sám som bol z toho spätne prekvapený, lebo zoznam jej "releasov" vôbec nie je krátky... ale ani ja som si akosi nebol schopný uvedomiť, že to nie sú albumy, ale kratšie formáty... je to séria épéčiek (v rokoch 2009, 2013, 2015 a 2020). Albumy sú naozaj iba dva. Jej prvý album vyšiel pod umeleckým menom Blue Roses a tohtoročný je vlastne jej prvý pod menom Laura Groves.
Albumy BLUE ROSES (2008, XL Recordings / Salvia Recordings) a RADIO RED (2023, Bella Union), tak od seba delí takmer 15 rokov.
Jej melódie sú v niečom typické... nepopíšem to presne podľa akordov, ale jej akordické a melodické postupy spoznáte, keď si ju viac napočúvate. Budete ju vedieť podľa nich spoznať s vysokou pravdepodobnosťou. Ide o songwriting trochu "klasického strihu" a na novom albume sú piesne, ktoré by pokojne mohli vzniknúť v 70-tych rokoch minulého storočia. Album RADIO RED je v jadre folkový, ale inštrumentálne skôr elektronický (klávesový) a klavírny.
Time z albumu RADIO RED (2023, Bella Union)
Čo je toto vlastne za žáner? A sme v koncoch... art-pop, sophisti-pop... ťažko to zaradiť. V jadre je to pesničkárstvo, ale od folku s gitarou (a doplňujúcimi organickými a akustickými nástrojmi) to Laure už dávno "ustrelilo" kamsi ku veľmi svojskej fúzii folku, popu a dokonca r&b. Je to veľmi eklektické pesničkárstvo (singer-songwriter) postavené však hlavne na jej imponujúcich hlasových možnostiach. Na albume RADIO RED rozkročené od popového feelingu songu Good Intention až po rockovejší zvuk v Any Day Now.
"What’s particularly wondrous about RADIO RED´s construction is that every component is built to serve the project’s greatest weapon: Groves’ voice. Even when the Any Day Now arrangement swells into a digital harmonization, it is Groves’ vocalizations that pierce through the atmospheric habitat most vividly." (pastemagazine.com)
"The London songwriter has a unique approach to her own world-building and characterization. RADIO RED is a folk album in spirit, yes, but an electronic record sonically. There are touches of soul and synth-pop adrift with Groves’ acoustic-driven foundation, something she worked through on Blue Roses, too, but nowhere near as deftly." (pastemagazine.com)
Album je pestrý a vkusný, spev vysoko nadpriemerný, len má Laura nejakú smolu s propagáciou. Stále nie je tak populárna, ako by mala (alebo mohla). Alebo žeby predsa to bola hudba iba "pre zopár kusov"? Je až neuveriteľné, že hudobníčka s takýmto hlasom je stále "len" akási okrajová alternatíva...
Jednu chybu ale album predsa len má. Nie veľmi vydarenú titulnú fotografiu... ktorá mohla byť o trochu viac dotiahnutá. Pleť viac prepudrovaná, náhrdelník pred fotografovaním radšej odložený... ale koncept (zámer) a okolnosti vzniku vizuálnej zložky nepoznám, takže nechcem nadhodnocovať môj pohľad. Ale potešilo by ma viac glamúru :-)
Make A Start z albumu RADIO RED (2023, Bella Union)
A toto je Blow Away z albumu RADIO RED (2023, Bella Union)
... a hopá... vlastne nie... toto je Blow Away z albumu NEVER FOR EVER (1980, EMI Records / Harvest)... a samozrejme Kate Bush.
Máte pravdu, Kate Bush je naozaj ojedinelý prírodný "hlasový úkaz" a Laura Groves na tento absolútny vrchol až tak jednoznačne nedosahuje... napriek tomu je spôsob Laurinho ("anglického") spevu a frázovania v niečom trochu podobný Kate... a túto podobnosť podporujú aj aranžmány, ktoré sa na Laurinom novom albume cielene vracajú niekde na prelom 70-tych a 80-tych rokov. Tým je podobnosť Kate a Laury významne zdôraznená.
A ešte si zaspomínajme na Blue Roses z roku 2008.
Týmto projektom Laura Groves začínala. Vydala však pod menom Blue Roses len jeden album BLUE ROSES (+ jeden singel v roku 2007 a dve épečká v roku 2009) a následne vydávala už pod svojím občianskym menom.
Prvý album bol žánrovo čosi medzi indie-folkom až freak-folkom (na prvom albume vám Laura môže trochu pripomínať Američanku Joannu Newsom)... Bol to "trochu čudný folk so zvláštnymi vokálmi", neskôr sa Laura trochu "upratala" a prešla k niečomu ako baroque-pop alebo avant-pop. Sú to všetko pomerne vágne a sporné škatuľky, ale chcem tým povedať, že postupne trochu hudbu vyhladila... Jej hudobný feeling a rukopis bol už vtedy (na začiatku jej kariéry) veľmi svojský. Nie je to ani folk, ani pop, ani indie-pop, je to "Laura Groves". Od začiatku vlastne potrebovala úplne samostatnú priehradku...
Coast - šiesty track z albumu BLUE ROSES (2008, XL Recordings / Salvia Recordings). Je to výnimočný album, odporúčam. Je dobré ho mať doma.
To je masaker, akými vokálmi táto pieseň končí... Radosť to počúvať.
Doubtful Comforts - ôsmy track z albumu BLUE ROSES (2008, XL Recordings / Salvia Recordings).
Pod menom Pale Puma by mal vystupovať akýsi Django Duijns (Holandsko).
21. júla 2023 vydal 4-piesňové épéčko HAUNTED BY DREAMS na labeli Excelsior Recordings.
Épéčko je skôr len priemerné (no, miestami možno až mierne podpriemerné), ale jedna vec tam vytŕča. Cigarette Still Burns. Keď som ten song objavil, dal som si ho asi 5- či 6-krát za sebou. Bez prestávky.
Takto sa robí gitarový indie-pop! Toto je aranžmán ako z učebnice... Veľmi klasické. Čisté, každý nástroj má svoje miesto. Popovú melódiu, ktorej pomáha hlavne gitara a veľmi preveľmi aj basgitara, v závere ešte osvieži mužsko-ženský navrstvený viachlas. Toto vždy bude fungovať. V lexikóne hudby by to mohlo stáť ako ilustrácia slovníkového hesla "indie-pop" alebo "indie".
Cigarette Still Burns z júlového épéčka HAUNTED BY DREAMS (2023, Excelsior Recordings)
Producentom nahrávok Pale Puma je nejaký Marien Dorleijn. Zdá sa, že aj v Holandsku majú štúdiových zvukových inžinierov na svetovej úrovni... Dobrý mix (resp. schopnosť "vedieť, aký zvuk chceme získať na výstupe z reproduktorov") je totiž vlastne často aj väčšia časť toho, čo definuje následný úspech nahrávky.
Dobrý producent, ktorý má "nos" na vašu hudbu, jej vie významne pomôcť. Dokáže vytiahnuť na svetlo tie lepšie schopnosti interpreta a autora.
Album HAUNTED BY DREAMS THAT WERE NEVER MY OWN následne vyšiel 8. septembra 2023 prostredníctvom vydavateľstva Excelsior Recordings. A všimnite si, ako je na obale albumu reinterpretovaný vizuálny motív z épéčka... len je z kresby "prehodený" do maľby (a trochu koláže, lebo sú tam nalepené aj nejaké výstrižky z tlačovín).
Tak aj toto je Holandsko... pre mňa celkom fajn prekvapenie.
Child Actress by mal byť sólový projekt z Montréalu (Quebec, Kanada). Stojí za ním Rena Nicole Kozak. Takže slečna/pani Kozáková. Veď ona je možno vlastne naša :-)
Pôvodne je Rena z Calgary (Alberta, Kanada). Teraz žije v Montréale, spolupracuje však s vydavateľstvom Red Spade Records, ktoré sídli v provincii Alberta.
Podľa jej vlastného popisu na IG je slečna Kozáková dosť multitalentovaná - je "audio engineer, multi-instrumentalist, songwriter and visual artist". Robila aj remixy pre viacerých interpretov.
Je vraj "veteran in the music industry", pretože pôvodne dlhé roky robila štúdiovú producentku, spoluautorku a live-sound engineer (tak povedzme, že "zvukárku") pre iné skupiny. Preto aj názov Child Actress sa vlastne ironicky vzťahuje k tomu, že ona je také talentované dieťa... aj keď medzitým už vyrástla.
V roku 2012 náhle zomrel jej vtedajší snúbenec a ona sa do vlastnej tvorby (pôvodne pod menom Rena Kozak) pustila aj z núdze ako súčasť snahy vysporiadať sa so stratou blízkeho človeka. Na konci decembra 2015 si zmenila meno na Child Actress. Prvé épéčko MILKING A DEAD COW vydala pod novým menom v roku 2017 vo vydavateľstve Wyatt Records.
V apríli 2023 vydala singel Beloved, v polovici septembra 2023 vyšiel singel No WiFi.
Singel Always Moving vyšiel 14. júla 2023 na Red Spade Records. Celkom vydarený indie-rock s americkým zvukom. Aj celkom vydarený vtipný klip.
7-piesňové épéčko ANCESTOR WORSHIP vyšlo 9. novembra 2023 na Red Spade Records.
www.facebook.com/childactressband/
Plastic Duck z épéčka ANCESTOR WORSHIP (2023, Red Spade Records)
Tieto hipícke vokály v refrénoch sú tak trochu ako z rokov 1968 - 1970, že? :-) Na porovnanie... spomeňte si napr. na film THE GAME a White Rabbit od Jefferson Airplane, ktorá znie v záverečných titulkoch.
Z Kanady ideme do USA. Squirrel Flower je jeden z mojich najobľúbenejších amerických hlasov, a nie je zase až tak populárna. Jej občianske meno je Ella Williams. Autorka, speváčka, multiinštrumentalistka (gitara, klávesy, basgitara). Vyrastala (a aj zostala žiť) v štáte Massachusetts.
"Squirrel Flower" je jej prezývka, ktorú si dala (sama sebe) ešte ako dieťa.
Prvé dve épéčká vydala v rokoch 2016 a 2017. V roku 2020 prišiel na rad prvý album, indie-folkový I WAS BORN SWIMMING, v roku 2021 druhý album PLANET (I).
Singel When A Plant Is Dying vyšiel v polovici júla 2023, aby avizoval je tretí album TOMORROW´S FIRE.
Ako hosť hrá v piesni na gitare MJ Lenderman zo skupiny Wednesday (toho by ste už tiež mali poznať, venovali sme sa v tomto blogu už aj jemu, aj tej skupine).
Alley Light je singel, ktorý Ella vydala v auguste 2023. Je skvelý na prispevovanie si.
Pôvodne takmer americana sa vhodným aranžmánom môže stať takto parádne rocková...
Album TOMORROW'S FIRE následne vyšiel 13. októbra 2023 na Polyvinyl Records.
Nový (tretí) album je považovaný za jej nejvydarenejší (najzrelší). Ako inšpirácie pre svoj storytelling Ella uvádza mená ako Tom Waits alebo Bruce Springsteen. Na albume hrá na basgitaru Dave Hartley zo skupiny War On Drugs.
Cigarettes After Sex je skupina, ktorá funguje od roku 2008 v El Paso (Tx., USA), preto vás neprekvapí, že frontmanom je človek s menom Greg Gonzales.
Pomerne dlho som o nich vôbec nevedel... možno aj do roku 2016 a je to ten prípad, že som ich spoznal cez cover cudzej skladby (Keep On Loving You od REO Speedwagon). Je to podobný prípad ako duo Lily & Madeleine z minulého dielu (PWP 96). Tiež som si ich všimol prvýkrát takej špecifickej situácii, keď coverovali cudziu pieseň.
V súvislosti s Cigarettes After Sex sa spomína celkom milý žánrový pojem (a úplne vymyslený pojem), že "ambient-pop". Navyše hlas Gonzalesa občas (hlavne, keď neviete o skupine vôbec nič) pripomína skôr ženský hlas... a môže vás trochu mystifikovať.
Je to extrémne "atmosférická" hudba, ale je tak "lazy", že nie vždy mám chuť na tento veľmi špecifický (resp. vyhranený) sound. Ale sú situácie, do ktorých sa práve táto hudba hodí perfektne.
Zatiaľ svoj ostatný album - s názvom CRY - vydali Cigarettes After Sex v roku 2019 na značke Partisan Records. Odvtedy vydávajú veľmi zriedkavo takzvané "nealbumové single", v kadencii tak priemerne dva kusy za rok... Aj tohto roku to tak urobili.
V júli vydali singel Stop Waiting. V decembri 2023 tiež cover skladby Motion Picture Soundtrack (pôvodne Radiohead).
Navyše... zdá sa, že to "ťahajú" z archívu. Mali by to byť všetko veci nahraté ešte v roku 2015 a nanovo zmixované.
Mitski - vlastným menom Mitsuki Miyawaki (za slobodna Laycock) má amerického otca a japonskú matku. Otec pracoval pre Ministerstvo zahraničných vecí USA a preto sa jej rodina často sťahovala po svete. Žila nejaký čas v Afrike, ale vraj aj v Českej republike.
Koncom júla 2023 avizovala vydanie svojho siedmeho albumu a vydala prvý singel z neho.
Bug Like An Angel vyšiel v júli 2023. Album THE LAND IS INHOSPITABLE AND SO WE ARE vyšiel následne cca uprostred septembra 2023 cez vydavateľstvo Dead Oceans.
Vzhľadom k tomu, že má zmiešaný pôvod, jej častou témou je "hľadanie identity". Nemá až tak rada pomenovanie "Asian American". Tvrdí, že ona je jednoducho len "American". Okrem toho je aj fanúšičkou horrorových filmov.
Heaven z albumu THE LAND IS INHOSPITABLE AND SO WE ARE (2023, Dead Oceans)
Od Caroline Rose mám rád hlavne jej staršie veci... vývoj jej hudobného štýlu v ostatných rokoch ma až tak nenadchýna, ale nemožno jej uprieť, že ona je priam stelesnením autenticity. Daňou za to sú jej "trochu hrubšie" spôsoby :-) Ako to povedať nejako kulantne... Caroline je proste skôr "chlapčenský typ".
Singel Miami pôvodne vyšiel v druhej polovici januára 2023 a album THE ART OF FORGETTING vyšiel 24. marca 2023 na New West Records.
V júli 2023 rádio KEXP zverejnilo live session Caroline. Nahrávka vznikla koncom apríla 2023 (vtedy bola vysielaná live).
No a v songu Miami išla Caroline naozaj na fest. No veď len skúste takto robiť dve veci naraz. Aj spievať, aj plakať.
Plač skôr nepriaznivo interferuje do spievania, hlavne skracuje dych... ale zvládla to so cťou.
Každopádne, viac ma Caroline Rose bavila v minulosti, keď robila trochu inú hudbu. More of the Same z albumu LONER z roku 2018. Kedysi bola Caroline takýto parádny indie-rock... Pekné obdobie to bolo. Z môjho pohľadu jej najlepšie obdobie.
Potreboval by som od nej "more of the same things" :-) Ale spomienky mi nikto nezoberie...
Aj Billie Eilish si sem našla cestu... ale iba výnimočne a hlavne kvôli klipu, ktorého (minimalistický) scenár navrhla a aj ho režírovala. Takže je tu skôr kvôli vizuálnej zložke, než pre hudbu samotnú.
What Was I Made For? zo soundtracku k filmu BARBIE (2023, r. Greta Gerwig), v ktorom v hlavnej role hrala Margot Robbie. Singel vyšiel v polovici júla 2023, v rámci promotion k filmu.
Inak... viete, ako sa plným menom volajú Barbie a Ken?
Barbara Millicent Roberts(ová)
a Kenneth Sean Carson
Možno ste ani netušili, že tvorcovia týchto postavičiek im dali "ozajstné" kompletné civilné mená.
Tento klip by som nazval: "billie eilish čelí problémom" :-)
Furt dačo... celý život je o tom. Nič nejde hladko... alebo skoro nič nejde hladko.
Al Menne bola ostatných cca 8 rokov speváčkou indie-rockovej skupiny Great Grandpa. Jej hlas a pesničkárstvo bolo jedným z kľúčových faktorov veľkého úspechu albumu FOUR OF ARROWS (2019, Double Double Whammy). Pôvodne je zo Seattlu, teraz žije v L.A.
Ale Great Grandpa nebolo jej jediné vyžitie... spolupracovala aj s Christianom Lee Hutsonom, illuminati hotties alebo Thomasom Whitmerom. No a ešte si vymyslela, že urobí aj sólový album.
"Al Menne has a voice unlike any other. Soft and emotional with lyrical intimacy that calls back to TRANSATLANTICISM-era Death Cab for Cutie..." (yellowhousesessions.com)
Singel Kill Me vyšiel v júli 2023.
Album FREAK ACCIDENT vyšiel 22. septembra 2023 na značke Double Double Whammy. Album mixovala Melina Duterte (zo skupiny Jay Som) a ako "backing gitaristka" na ňom hrá aj Meg Duffy (Hand Habits). To sú všetko šikovné baby (ježiši... zase si len robím problémy, lebo Meg je "genderless" alebo "genderfluid" alebo také čosi).
Careful Heart z albumu FREAK ACCIDENT (2023, Double Double Whammy)
A pretože ani v roku 2023 nevydám diel s vianočnou alternatívnou hudbou (už niekoľko rokov za sebou :-), tak aspoň malá náplasť.
Koncom novembra 2023 vydali austrálski Middle Kids vydarený cover songu Driving Home for Christmas (pôvodne Chris Rea) a urobili ho tak, ako sa má... že ten originál v ňom najprv vlastne ani nespoznávate... Až postupne vám začne "svitať" :-)
Užite si vianočné sviatky... v novom roku pokračujeme.
