Dobre... ja na jednej strane úplne rozumiem, že (slovanské) veľkonočné zvyky môžu pri pohľade zvonka vyzerať ako trochu hrubé...
Rozumiem, že kde-tu sú určite praktikované aj „razantne“, „bez okolkov“ či „bez ohľadov“ (všetky tieto pojmy používam radšej ako formuláciu „násilne“).
Lebo či už je to partia folkloristov v rámci inscenovanej seba-prezentácie (v takom prípade v podstate ide o „vystúpenie“ pre verejnosť a teda sa musí aj trochu preháňať) alebo jednoducho len partia pripitých „šibačov"... tzn. či už v prípade situácie zámerne štylizovanej alebo situácie, v ktorej afektívne reakcie vývojovo starších častí mozgu nie sú efektívne brzdené, pretože funkčnosť mozgovej kôry je (dočasne) zablokovaná... všetky tieto situácie môžu byť pre konkrétne ženy nepríjemné a môžu miestami pôsobiť ako tortúra...
Chápem, že sú ženy, ktoré sa takým situáciám snažia skôr vyhnúť (ak by som bol žena, nebol by som na tom inak... tiež by som skúsil(a) odcestovať, neotvárať a podobne).
Býva to aj situácia, ktorá trochu prelamuje prirodzenú modalitu (hlavne mestských) medziľudských vzťahov formovaných počas celého roka... zrazu sa o akúsi „intrúziu“ do vášho osobného života a súkromného priestoru snažia ľudia, ktorí sa s vami nekontaktujú, ako je rok dlhý – zrazu vám na dvere zvonia chlapci od všetkého možného susedstva (s ktorým sa až tak ani nepoznáte, prípadne sa dokonca ani veľmi nemusíte), alebo vás navštívi príbuzenstvo, ktoré vás navštevuje presne raz za rok... urobia u vás vietor, pooblievajú vodou a lacnou voňavkou, očakávajú výslužku... tí starší (často tí „jednorazoví príbuzní“) sa u vás opijú... ten deň (Veľkonočný pondelok) je celý taký chaotický, a zostávajú po ňom kopy riadu, podivné konverzácie s motajúcimi sa jazykmi, vypité fľašky a... trochu rozpaky. S Vianocami je veľa práce, ale večer máte pocit pôžitku a uspokojenia, naproti tomu Veľká noc je len oštara... čistá oštara. Tiež veľa príprav, ale v závere len neporiadok a únava... (na dedine, kde širšie spoločenstvo žije po celý roky viac spolu alebo aspoň „na dohľad navzájom“ je kontakt medzi susedmi aj príbuznými prirodzenejší a bližší).
Ako žena by som sa tomu snažil(a) nejako vyhnúť... nie vždy sa to dá. Dokonca ženám sa nedá takmer nikdy... Mne sa to ľahko hovorí, keď moja rodina je rozvrátená a v troskách (inak, to je veľmi zaujímavý príbeh na ktorom sa podpísalo hlavne to, že SR je reálne zločinecký štát) a môj spoločenský život je už krásne vyhasnutý a nikto už neočakáva, že ja niekam prídem a rovnako ani neočakáva, že by mňa navštívil...
Väčšina žien však - naopak - udržiava celkom čulé sociálne kontakty a majú rôzne rodinné záväzky a pod. Práve tento „spoločenský kontext“ ich vťahuje do hry (znemožňuje im uniknúť), vťahuje ich do „sviatku", do úkonov, ktoré vytvárajú sviatok.
Lebo práve predpísané ritualizované úkony počas sviatkov sú možnosťou podstúpiť rituál, na symbolickej rovine si niečo odžiť a predovšetkým... utužovať societu, skupinu, komunitu (nech už svoju skupinu nazývate akokoľvek). Každý sviatok je teda hlavne teambuilding... každý sviatok predovšetkým navodzuje skupinové (resp. kolektívne zážitky). Je jedno, či ide o obhadzovanie sa paradajkami, beh pred býkmi, prinášanie darov do chrámu alebo preskakovanie vatry. Sviatok je ritualizovaný kolektívny zážitok...
Sviatok je špéci deň, keď sa inak oblečiete (než vo všedný deň) a po celý deň robíte špecifické úkony a zažívate špecifické (zámerne navodené) situácie (iné, ako vo všedný deň).
Sviatok = Rituál, Sviatok = Symbol
Rituály vytvárajú sviatok a nie všetky rituály môžem považovať za zmysluplné... Ale nikdy by som (a to ani keby som bol žena a teda vo Veľkonočný pondelok asymetricky skôr v diskomforte) „nekundil" do sviatku ako takého... Pretože sviatok ako taký je v poriadku... čudnosť a karikatúru z neho robíme my... lebo (ako zvyčajne) kĺžeme po povrchu.
A aby to bolo spravodlivé... po povrchu kĺžu nielen tí, ktorí z Veľkej noci urobili bujarú zábavičku „nacenganých“ ale po povrchu smutne kĺžu aj tí, ktorí Veľkú noc považujú hlavne za „veľkú moc“ zneužívania mužskej nadvlády a vnucovania svojej toxickej maskulínnej arogancie celému svetu a za možnosť na celom svete sa vyvršovať... hlavne na bezmocných a (na kontexte závislých) ženách...
Tieto ľavicovo-identitársko novo-komunistické výklady dokážu jednak posilňovať v spoločnosti pocit „urazenectva“, ublíženectva a konfrontácie... a v hlavách niektorých vytvoriť aj poriadne toxické asociácie spojené s Veľkou nocou... A tí (tie), ktorí (ktoré) majú diskomfortný pocit z Veľkej noci sa radi (rady) nechajú ideologicky spracovať, ak im ideológia potvrdí ich averziu. Lebo my všetci to máme radi, keď nám niekto zvonka potvrdí (validuje) naše postoje.
Ako som už povedal... chápem negatívne emócie, ktoré sa spájajú s „tradičnými“ (slovanskými) veľkonočnými zvykmi (resp. presnejšie s ich tradičným modusom operandi) a v podstate nemám nikomu za zlé, keď sa (ten niekto) rozhodne, že sa na nich nebude zúčastňovať... Mrzí ma však, ak kvôli tejto negativite sa (zbytočne) dostáva do zlého svetla symbolika Veľkej noci a symbolika „oblievačky a šibačky“... tzn. samotný Rituál.
Prečo?
Pretože Veľká noc (pôvodne pohanský, „prírodný“ sviatok s až dodatočným kresťanským dokontextovaním) prináša jeden z najsilnejších symbolov nášho ľudského prepojenia (resp. prepojenia nášho ľudského údelu) s Prírodou, prepojenie s Veľkou Hrou.
A vnímanie tejto symboliky a jej zažitie a zvnútornenie by nás mohlo urobiť nielen pokornejšími, ale dokonca duchovnejšími. Ani kresťanský kontext nevadí, lebo tam je paralela „vzkriesenie“ (znovu-zrodenie, znovu-obnovenie). Kresťanská symbolika toho sviatku v zásade analogicky nasadá na ten pred-kresťanský základ.
To, čo je toxické, je negativistické popieranie veľkonočnej symboliky a jej zámerné deformovanie cez absurdne prejemnelú „ľudsko-právnu optiku". Je teda aj na mieste sa pýtať „qui-bono“... prečo niekomu vyhovuje zničenie jednej symboliky, zničenie jednoho rituálu a čo šíritelia takýchto názorov namiesto toho ponúkajú spoločnosti... aká symbolika teda by sa (podľa nich) mala spájať s Veľkou nocou?
Veľká noc - prenos obrodzujúcich plodivých síl Prírody na Jednotlivca
Aká je teda symbolika Veľkej noci? Jednoduchá... vôbec nie cudzia... veľmi pozitívna... ale podľa mňa v mnohých hlavách nie úplne dotiahnutá do zvedomenia...
Je úplne jasné, že Veľká noc sa týka príchodu jari a my všetci jar vnímame ako, že „Príroda sa prebúdza“ a ona sa nielen prebúdza, ona sa „znovuobnovuje“ (minimálne v naše zóne sveta o 4 ročných obdobiach). Aktivujú sa také „sily“ v prírode, ktoré stimulujú opätovný rast a ďalšie rozmnožovanie... a s ňou (s Prírodou) sa znovuobnovujeme aj my... nielen psychologicky, ale aj telesne... telo prechádza na „jarno-letnú biochémiu“, niektorých hormónov sa tvorí menej než v zime (napr. melatonínu), iných viac (napr. vitamín D) a celkovo je vnímanie týchto cyklických zmien veľmi užitočné a je užitočné o nich uvažovať aj v širšom kontexte a v širšej symbolike... V ideálnom prípade táto symbolika aj nás samotných predstavuje ako súčasť Prírody, ako súčasť cyklicky obnovovanej reality a to je aj niečo, čo je veľmi potrebné hlavne pre mestského človeka, ktorý je odtrhnutejší od prírodných cyklov než ľudia, ktorí niečo pestujú a chovajú na vidieku...
Vnímať sa ako súčasť Prírody môže dokonca napomáhať aj vnímaniu konceptu Zdravia... lebo mnohí už zabudli, že „lekár lieči, príroda uzdravuje“ a hlavne mestskí ľudia dokážu byť neuveriteľní hypochondri a požadovať absurdne sterilné prostredie Civilizácie (ktoré ani ona nedokáže úplne poskytnúť).
OK, dôvodov tam môže byť viac, ale... vždy keď vidím nejakého takého, ktorý aj v roku 2025 chodí po ulici s respirátorom... väčšinou takého človeka vnímam ako človeka, ktorý nedôveruje svojmu telu, človeka silne úzkostného, človeka ktorý takzvane „dôveruje vede“ (autoritám) a je ochotný si dávať do seba všakovaké syntetické externality namiesto toho, aby skúsil počúvať svoje telo a naučil sa pomáhať mu v sebe nachádzať sebaozdravné sily (aj napr. úpravou svojho životného štýlu a úpravou svojich životných postojov). Tzn. človek, ktorý sa spolieha, že niekto z externého prostredia (z Civilizácie) mu zabezpečí jeho zdravie... „Veď ja si chcem len zobrať pilulku a ísť... všetko už bude OK.“
Teraz dajme bokom covid (rúška z „deravého“ materiálu tam tiež nefungovali priamo proti extrémne malým časticiam vírusu, ale proti dychovému aerosolu a kvapôčkovej infekcii), to bola špeciálna situácia... aj teraz (už mimo covidu) ak niekto dobrovoľne nosí rúško (alebo respirátor), tak to teoreticky môže byť z ohľaduplnosti k iným (tzn. aby som ja niekoho nenakazil), ale keď tak pozerám na tie typy ľudí, mám podozrenie, že je to častokrát práve z vysokej miery úzkosti a úzkostlivosti... Panický strach z infekcie, panický strach z Prírody, panický strach zo Seba Samého... Sú v boji a v obrane, v konflikte s (nepriateľským) svetom... a to je postoj, ktorý ich od Zdravia skôr vzďaľuje, než by ich k žiaducej budúcnosti približoval.
To sú ľudia, ktorí sa boja každého malého infektu, a teda boja sa Prírody a boja sa Života... rochnia si vo svojom „neprirodzenom" živote... a sú stále v obrane pred svetom... nerozumejú, že aj oni sami sú infekt, že aj oni sami sú Príroda a že oni sami sú Život... a život je veľmi často nehygienický... aj dokonca sex nie je úplne hygienický, ak to zoberiete do dôsledkov... všetky tie šťavy, dve (alebo viaceré rôzne) biokultúry, trenie slizníc... radšej nemyslieť na detaily.
Akurát, že Života nie je možné sa báť... životu je potrebné sa hrdinsky postaviť čelom. Mnoho mimo-covidových „rúškarov“ sú práve typy, ktoré sa boja o seba... myslia si, že rúško ich zachráni pred externou intrúziou Prírody do ich života a tela... ale rúško im až tak nepomôže, keďže ich problém je v hlave, pretože sa mylne domnievajú, že oni sú nejakou častou Univerza, ktorá je mimo Prírody. Precitlivelí jedinci, ktorí (keď vedľa nich niekto zakašle) sú hneď v panike, že sa nakazili (a potenciálne zomrú) a hneď (placebovo) cítia aj na sebe akési príznaky... To sú presne ľudia, ktorým (možnosti Civilizácie) zničili hlavu... ktorým Civilizácia vie sľúbiť akúsi anti-septickosť, ale ani Civilizácia im ju nevie zabezpečiť, lebo nič také ako anti-septický život neexistuje... okolo nás denne „lieta“ miliarda hnusobských infektov, ale to neznamená, že nás tieto infekty zabijú alebo uvrhnú do choroby... Mikróby, bacily a vírusy sú bežnou súčasťou reality a je dobré mať na to realistický pohľad... Mnoho moderných ľudí je úplne odtrhnutých od svojich Prírodných koreňov a potom sa ešte chvália, že „dôverujú vede“... v realite však skôr dôverujú toxickému farmaceuticko-priemyslovému komplexu... Práve ľuďom, ktorí sa takto boja Veľkej Nehygienickej Prírody (v ktorej nič nie je isté, v ktorej nikto nič negarantuje), práve ľudia, ktorí sa pred Veľkou Matkou (Prírodou) bežia schovať ku Veľkému Otcovi (Civilizácii) by hlbšie pochopenie (zvnútornenie) symboliky Veľkej noci umožnilo mať sa viac rád, viac dôverovať Životu a viac seba samého vnímať ako Prírodný Proces (ktorým v skutočnosti sú). Byť spojený viac so sebou a byť menej od seba odpojený...
Celá tá Jar (a znovuobnovenie) je vlastne symbolom re-inkarnácie (opätovného vtelenia)... Príroda sa takto cyklicky obnovuje a to dáva svetu kontinuitu... Pochopenie prirodzených cyklov Prírody umožní vnímať Prírodu ako Zázrak, ako „magic“ a tým aj zosilňuje rešpekt k tomu, čo sa vlastne deje a ako sme aj my súčasťou Božskej Sily... Takéto pochopenie nás vedie k veľmi príjemnej podobe panteizmu (vôbec nie nepodobnému napr. indiánskej predstave o svete... a to máte radi, nie?).
Šibanie a polievanie (forma za ktorou je obsah)
Tým prepojením Prírody a Zdravia som mohol trochu niektorých domotať... vraciam sa teda k samotnej symbolike sviatku.
Pred-empirické etniká a národy v pred-vedeckom období (pred-empirickom období) tiež pociťovali potrebu vykladať (interpretovať svet)... a keďže nemali k dispozícii rozvinutý empiricko-vedecký aparát, rozmýšľali v symboloch. A tie symboly ani neboli veľmi zložité... Tie symboly však jasne naznačovali, čo sa deje a aký význam (pre spoločnosť aj jednotlivca) tieto udalosti majú...
Všetci jasne videli, že na jar sa niečo v Prírode naštartováva a ritualizovane a symbolicky sa túžili na tom tiež spolupodieľať. Chceli si zobrať (resp. chceli si preniesť) časť toho kúzla a časť tej sily (či energie) pre seba a na seba. Ak sa v tom budete pohrabkávať tak objavíte obrovské množstvo rôznych rituálov, ktoré ani neboli zamerané sebastredne na ľudí, ale predovšetkým na hospodárske zvieratá a polia... realizovali sa rituály, ktoré mali zabezpečiť zdravie a plodnosť hospodárskych zvierat (od ktorých boli ľudia závislí). Napr. sa zbierala (cez handričku) rosa a potom sa handrička vyžmýkala a to sa pridávalo k vode pre zvieratá a mnoho podobného... To je naozaj gro oslavno-jarných rituálov... zachytiť špecifickú „energiu" Prírody v čase jej rozpuku a tento proces nejako „osedlať" a nechať pracovať pre seba...
Prečo sa počas Veľkej noci šibe? Pretože myseľ praktikujúca „magické myslenie" videla, resp. vnímala to tak, že halúzka je na jar priam „naliata" pozitívnou plodivou silou Prírody a chcela si z nej trochu „uj*bať" pre seba... Tak magická (predvedecká) myseľ prišla na to, že túto energiu je možno možné preniesť dotykom na telo človeka.
Takže šibanie nie je bitie... ani omylom! Je to prenášanie plodivého kúzla Prírody na človeka cez dotyk, cez fyzický kontakt halúzky a končatín človeka... Tak, ako to kedysi vnímali ľudia, ktorí ešte nevedeli nič o atómoch a chémii... My dnes vieme, že to takto nefunguje, že tie prenosy sú zložitejšie, ale je dobré si uvedomiť, že tieto symbolické základy Veľkej noci vznikali snáď ešte v období, keď sa obetovalo bohom... Takže myslenie bolo vtedy zamerané na jednoducho skonštruované (avšak veľmi pregnantné) symboly...
Iste, každý šibač si zvolí asi iný druh „kontaktu" a miestami to naozaj vyzerá ako výprask... ale podstata toho zvyku (tej tradície) rozhodne nie je o bití. A že to robia muži ženám... lebo žena (ako darkyňa) nového života je privilegovaná v tom zobrať si z tej prírodnej energie viac (samozrejme, asi nájdete aj psychoanalytické výklady o tom, že každý prútik je vlastne falický symbol a pod.). OK, v tom zvyku je tak trochu aj sexualita a erotická hra... ale myslím, že nie úplne v prvom rade... skôr akoby „pod prahom".
Prečo sa počas Veľkej noci polieva? Pretože voda je veľmi silný symbol... je nositeľkou veľmi intenzívnej symboliky.
Voda (oživujúci princíp) – darkyňa života, osvieži a zvlhčí všetko staré, zošúverené a popraskané. Nie je to len o zahnaní smädu, ale skôr o tom, že všetko živé potrebuje vodu k svojmu životu... nielen rastlinné telo, ale aj živočíšne telo (vrátane ľudského, ktoré je v podstatnej miere tiež vodou)... Pred-experimentálne a pred-vedecké kultúry toto mali vypozorované a teda rozumeli, že Voda je dôležitá pre ich prežitie a má veľmi dôležitú úlohu pre obnovovanie života. Opäť (ako v prípade šibania) oblievanie nie je zlomyseľnosť a možnosť niekoho obťažovať so zlým úmyslom, ale ritualizované poskytnutie toho najlepšieho, čo Príroda poskytuje pre život.
Ďalšia symbolika je už úplne jasná... Dievča chlapcom poskytuje vlastnoručne maľované vajíčko (kraslicu)... čo kedysi bola aj vec prestíže. Dievča, ktoré pripravilo najkrajšie kraslice bola ako keby „najvýraznejšia z kolektívu", resp. „najvhodnejšia partia"... A vajíčko je zjavný symbol, je to zárodok života... chlapci dievčaťu poskytujú „oživenie" a dievča poskytuje nový život... v rámci sviatku všetko v symbolickej, ritualizovanej podobe.
V Lotyšsku (tam sa sviatok volá Lieldienas) dokonca počet vajíčok vyjadruje mieru sympatií ku chlapcovi. Ak dievča počas Lieldienas dá chlapcovi 2 vajcia, znamená to - nič špeciálne k tebe necítim ; ak 3 - no dobre, lepšie ako nič; ak 4 - nemám ťa rada, ale keďže si bohatý, možno budem s tebou; a ak 5 - už dlho na teba čakám, príď a zober ma!
Samozrejme mláďatká k tomu patria... malý zajačik alebo malé kuriatko, zopár-dňové, sú symbolom rozpuku plodivých síl Prírody... opäť je to zástupný symbol pre nový život (podobne ako vajíčko).
Komu leží Veľká noc v žalúdku?
Asi sa s tým stretávate aj vy často... dokonca čoraz častejšie... Je to akoby zámerné popieranie vyššie uvedenej symboliky... Alebo tí ľudia nevedia (nepoznajú) kontext a realitu vnímajú len cez prizmu DEI ideológií (diversity - equality - inclusivity).
Pozrieme sa na dva príklady... nebudem ich menovať a nebudem vlastne úplne ani uvádzať presne zdroj (je to zbytočné, lebo tie vyjadrenia sú ako cez kopírák).
Citácia s predveľkonočného vydania bulvárneho denníka (vyšlo vo štvrtok 17/4), ide o článok, ako prežijú sviatky jari slovenskí politici...
Neomarxistická-Europoslankyňa k téme hovorí: „Otvorene poviem, že šibačke a oblievačke veľmi nefandím"... Predstava, že chlapec obleje dievča proti jej vôli a ešte za to dostane odmenu, sa jej veľmi nepozdáva. „Namiesto toho si radšej vymýšľame spoločné hry. Napríklad schovávame čokoládové vajíčka po byte či v záhrade"...
V predveľkonočnej prílohe bulvárneho denníka (myslím, že vyšlo už v piatok 11/4) Herečka-Zo-Seriálu uvádza niečo veľmi podobné: „Zdravé a krásne budeme aj bez ľadovej vody“... alebo „Prečo by som mala dávať vajíčko a peniaze niekomu, kto ma zbil?“
„Priznám sa, že nie som fanúšikom tohto sviatku. Nikdy som neobľubovala oblievanie studenou vodou ani šibanie. Vždy sa mi zdalo divné, prečo by som mala dávať vajíčko a peniaze niekomu, kto ma zbil... Vždy, keď som bola obliata veľkým množstvom vody, brala som to, ako presadzovanie mužského ega. Vždy sa to dá vyriešiť aj decentnejšie a slušnejšie..."
Redaktorka sa potom pýta: „Dnes už niektoré dámy dokonca polemizujú, že tradičná šibačka je násilie na ženách. Ako to vidíte vy?"
Herečka-Zo-Seriálu odpovedá: „Tieto tradície vnímam už skôr ako taký prežitok a poverčivosť. Aby boli ženy krásne a a zdravé, naozaj nepomôže, keď ich niekto obleje vedrom ľadovej vody a vyšibe prúteným korbáčom... a bez toho, aby sme o tom rozhodli my samy."
Takže moderná emancipácia žien ničí starobylú (pradávnu) prírodnú symboliku...
Čo bojom získame a čo bojom stratíme? Vieme to?
Osobne si myslím, že je teda naozaj tak veľa toho (a v podstate konzistentne do seba prepojených kontextov), čo by aj taká Neomarxistická-Europoslankyňa a ľudsko-právna aktivistka dokázala (vhodným „rozprávkovým“ podaním) preniesť na svoje deti a bolo by to super aj pre kontinuitu medzigeneračného prenosu symboliky (ktorá vlastne ani nie je extra komplikovaná či nepochopiteľná).
Ale dámy ako Neomarxistická-Europoslankyňa alebo Herečka-Zo-Seriálu (obe však už ovplyvnené nejakou podobou spoločenského diskurzu v ostatných desaťročiach) si z celého toho balíka kontextov vyberú iba „násilie na ženách“... Ja netvrdím, že to tam absolútne nie je, že tam nie ani zrniečko dominancie maskulinity nad femininitou... ale na oboch dievčatách je vidieť, že pri takýchto interpretáciách zostávajú na Povrchu a ešte navyše vnášajú akýsi „jed konfrontácie“ tam, kde nie nutne musí byť...
Poznáte to sami... Ľudia-Tohto-Druhu síce na jednej strane hrozne bojujú proti uhlíkovej stope a proti „globálnemu otepľovaniu spôsobenému človekom“, ale absolútne ignorujú možnosť vnímať Veľkú noc ako skvelú možnosť pokorne vzdať hold (v podstate nami nijako neovplyvniteľným) silám Prírody, od ktorých závisí doslova naša existencia. A viesť k tomu aj svoje deti...
A Veľká noc práve takouto príležitosťou je... je to možnosť podať deťom (v podstate veľmi oduševnelé a panteistické) vysvetlenie toho, že my všetci sme súčasťou Veľkej Hry, omnoho väčšej hry, než sme my sami... Mohli by skúsiť deťom dostať do hláv myšlienku „sme prírodné bytosti, ktoré sú prepojené – v istom zmysle – so všetkými inými prírodnými bytosťami a vzťahujú sa na nás presne tie isté zákonitosti, ako pre všetko živé...“ (čo dokonca detí vnímajú omnoho spontánnejšie než dospelí).
... ale namiesto toho sa obe dámy chytajú (chápem, že rozrušujúceho) kontextu „nie vždy gustiózneho inštrumentálneho vykonávania“ sviatočného rituálu, ktorým sa má zdravie a cyklická a plodivá sila Prírody symbolicky preniesť na ženu (prirodzenú tvorkyňu života).
My už sme úplne zdeformovaní... a ešte na to aj hrdí :-)
Že niekto zoči-voči svojím deťom nevyužije možnosť budovať v nich „prirodzené eko- nastavenie a prirodzený eko-rešpekt“, ale radšej im potom bude rozprávať, že „maskulinita je toxická“ a že „naša planéta horí“ je ideologické zdeformovanie dnešného sveta.
A detí veľa vecí do seba nacucávajú a dnešná podoba sveta už aj do istej miery začína ukazovať, ako istá časť detí (lebo dorastajú a už sú z nich mladí dospelí) už bola nadmerne indoktrinovaná konfrontačnými a dystopickými (väčšinou ľavicovými) kontextami... A títo mladí ľudia už majú apriórne nastavenie na konfrontáciu a boj... a už potom je len vec nejakej konkrétnej životnej cesty, akými bojovníkmi sa stanú... či sa z nich stanú bojovníci (aktivisti) proti nukleárnej energetike (lebo OZE to všetko vyriešia), alebo bojovníci za akúsi fiktívnu (abstraktnú, neexistujúcu) rovnosť ľudí alebo bojovníci za „rodovo vyvážený jazyk“... alebo aspoň bojovníkmi proti minulosti. Hlavne nech tá minulosť (tradičnosť) už konečne skape!
Jednoducho už je tu (čo sa týka počtu) celkom masívna generácia, ktorá bola podprahovo vychovávaná (formátovaná) ku konfrontácii a k boju... a bola aj „huckaná“ dehonestovať tradície a minulosť.
Sú to deti, ktorým bolo zabránené vnímať svet ako „magic“ (magické miesto, kde Príroda robí zázraky ako sme my a aj mnoho iných zázrakov, na ktoré nemáme dosah), ale odmalička je im naznačované, že svet je miesto „kde niekto proti vám bude systémovo zneužívať moc“. Deti, ktorým nebolo naznačované, že jediné správne odpovede majú hľadať v sebe, ale že majú počúvať nejaké externé (a žiaľ, ideologické) návody. Takto sa táto „chyba v uvažovaní“ ďalej šíri a prenáša sa z generácie na generáciu... a pritom deti prirodzene inklinujú k symbolike nového, nového života... zaujímajú ich mláďatká, radi sa pozerajú na obrázkoch ako sa vyvíja kuriatko vo vajíčku a ako sa vyliahne a pod. A už vôbec nemajú problém s magickým myslením typu „ja sa teba dotknem čerstvou halúzkou plnou miazgy a plodivé sily Prírody sa týmto dotykom prenesú na teba“, pretože detské myslenie istého štádia a „primitívne“ úvahy pred-vedeckých období vývoja spoločnosti (v ktorých tieto sviatky a ich rituály boli ustanovené) sú analogické (lebo ontogenéza kopíruje fylogenézu) - „primitívne" myslenie spoločnosti minulosti aj dnes možno nájsť v magickom myslení detí...
Už sa stala chyba...
Vlastne už sa stala chyba, lebo už došlo k závadám v „medzigeneračnom prenose symboliky"... lebo už rodičia Neomarxistickej-Europoslankyne a tiež Herečky-Zo-Seriálu nedokázali na svoje potomstvo preniesť dávnu (tradičnú) symboliku v príťažlivej a akceptovateľnej podobe... Na a čo potom Komunistka môže naučiť svoje deti? Urobí z nich malých Komsomolcov a Aktivistov ... Chyba sa vrství a prierezovo prekráča cez niekoľko generácií...
Veľká noc naozaj je sviatok, ktorý nemusí byť úplne každému úplne pochuti tým, ako sa postupne vyvinuli (zdeformovali, vyprázdnili) rituály a ako sa (de facto) do veľkej miery odtrhli od ich pôvodného kontextu (šibanie dievčat/žien nie je bitie, ale magický prenos prírodných síl z halúzky na telo (do tela) + oblievanie dievčat/žien nie je tyranizovanie a šikanovanie dievčat/žien zámerne studenou vodou, ale použitie oživujúcich a regenerujúcich síl vody na „vliatie nového života“... voda vždy zabezpečuje „nový život“ resp. obnovuje život).
Deti, ktoré by boli vedené k týmto interpretáciu mýtu „Veľká noc“ by potom vedeli (v dospelejšom veku) si uvedomiť, že to nie je len švihanie pre švihanie, ani oblievanie nie je iba zo zlomyseľnosti... ale že ide o pokus o dotyk (o kontakt) so silami, ktoré sú v „jadre“ každého života a že sú to sily, ktoré stvorili aj nás... Korbáč je vlastne kúzelnícka palička, ktorá prenáša obnovujúce sily a robí zázraky. Voda je akoby tajomný „elixír života“, ktorý umožňuje, aby život vôbec bol...
A keby tento kontext bol dobre uchopený rodičmi, verím, že Veľká noc by sa mohla hlavne pre deti (aj neskôr aj pre dospelých, ktorí z týchto detí budú rásť) stať jedným z najmagickejších a najpozitívnejších momentov v priebehu celého roka... a z toho by mohol vyrastať aj „prirodzený ekologizmus“, rešpekt k prírode, rešpekt k svojmu okoliu, rešpekt a starostlivosť o kvety, rastliny... a rôzne iné živé bytosti...
Rozmýšľam o tom, ako budú o svete uvažovať v budúcnosti deti, ktoré namiesto bežného (slovanského, pohanského, prírodného) slávenia Veľkej noci hľadajú po byte alebo po záhrade schované vajíčka (v podstate ako náhradný program)... OK, veď je to milé, ale zďaleka to nevyčerpáva možnosti kontextov, ktoré Veľká noc v sebe prirodzene má...
Rozmýšľam o tom, ako o svete budúcnosti budú uvažovať mladí dospelí, ktorým dnes ich rodičia prinášajú (servírujú) kontext, že šibanie a oblievanie je niečo, čo je akýsi „mužsko-ženský trouble“ a že je to signalizovanie nadvlády muža nad ženou a ešte navyše aj zneužívanie moci...
Stala sa chyba a nevieme sa jej zbaviť (lebo ju dokonca ešte ani nedokážeme identifikovať ako chybu). Namiesto toho si úvahy o Veľkej noci zjednodušíme slovami o „prežitkoch".
A tu je ešte video-rozhovor s p. Nádaskou (takže blízko tejto témy), ktorý som ešte ani nestihol pozrieť celý...
Užite si Veľkú noc, svojím spôsobom, podľa vašej symboliky a podľa vlastného gusta... a my muži trochu uberme z razancie, pretože sme to my, kto otvoril dvere k tomu, že Veľká noc sa už dnes nevníma ako oslava plodnosti a Prírody, ale ako hrubiánske traumatizovanie žien a dievčat...
Ideologizované dezinterpretácie Veľkej noci potom v konečnom dôsledku škodia nám všetkým. Urobme z Veľkej noci ten najpozitívnejší zážitok, aký je v našich silách. Dnes s tým môžeme začať.
