Toto uverejnil časopis Týždeň dňa 26. marca 2018. Pred šiestimi rokmi! V čase, keď po vražde novinára a jeho partnerky došlo k výmene na poste premiéra.
Premiérom sa stal Peter Pellegrini a už vtedy boli dôvodné pochybnosti o jeho schopnosti byť autonómnym elementom na slovenskej politickej scéne. Inými slovami: už vtedy boli dôvodné pochybnosti o tom, či Peter Pellegrini nie je iba mopslíkom JUDr. Roberta Fica.
Čas ukázal, že pochybnosti boli namieste a dnes sa netýkajú iba osoby samotného Pellegriniho, ale aj celej strany Hlas-SD, ktorej sa vôbec nepodarilo (svojím fungovaním) etablovať ako špecifický a samostatný politický subjekt, odlíšiteľný od Smeru-SSD.
Strana nedokázala prichádzať s vlastnými témami a niekedy bola preto posmešne nazývaná aj Ozvena-SD. Sympatická tvár lídra predsa len nestačí. Politika je síce dosť o "hrách", ale nejaký výsledok sa tiež musí urodiť... dlhodobo to pekné úsmevy neudržia.
Nie je to nič nové. Peter Pelegrín je len pekne sa usmievajúca a pekne znejúca (hovoriaca) prázdna nádoba... málo užitočný Mr. Nobody, ktorý však prostredníctvom svojej schopnosti plávať v rybníku a tu predstierať to a tu zas tamto, urobil celkom zaujímavú kariéru na vysokých postoch exekutívy štátu. Zberateľ štátnych funkcií.
Potrebuje však Slovensko fejkového PePe - Proxy Prezidenta?
Veď to už môže byť prezidentom rovno JUDr. Fico :-)
6. apríla 2024 o tom rozhodneme.
PS: a na tomto mieste si dovolím ešte spropragovať aj tento text:
https://blog.sme.sk/stopalibizmu/politika/ukrajina-a-otazky-na-ktore-fico-pellegrini-a-spol-nemaju-odpovede
