Hmmm (+ ťažký povzdych)... toto je ťažká téma.
Neviem úplne presne, kedy to bolo (predpokladám, že u mňa asi až okolo roku 2010), ale pamätám si presne moje zdesenie, keď som si prečítal výrok, ktorý je pripisovaný Jeanovi-Claudeovi Junckerovi (od novembra 2014 do novembra 2019 predsedovi Európskej komisie) a ktorý by mal byť z roku 1999 (otázka je, v akom postavení, v akej funkcii ho J-C J vyslovil)...
Vtedy som - ako "dieťa z totality" - začal mať prvé (ale za to veľmi vážne) pochybnosti aj o krajinách Západu a o demokracii všeobecne. Pochybnosti vôbec o budúcnosti a perspektíve západného sveta a tzv. euro-atlantickej civilizácie.
A to napriek tomu, že euro-atlantickú civilizáciu považujem za najkomplexnejšiu, najslobodnejšiu a najjemnejšiu (najdistingvovanejšiu, najsúcitnejšiu) civilizáciu na povrchu zemskom (tzn. civilizáciu, ktorá vytvára najväčší priestor pre individuálne inkarnácie, aby sa pokúsili počas svojho života hľadať individuálnu cestu k svojej seba-realizácii).
Civilizáciu, ktorá síce veľa požaduje (hlavne v zóne zvnútornenej sebakontroly), ale ak jej pravidlá jednotlivec dobre (pozitívne a produktívne) uchopí, tak aj veľa poskytujúcej. Páčilo sa mi, že "moja civilizácia" je lídrom vedeckým, filozofickým (myšlienkovým), technologickým a do značnej miery aj kultúrnym (len si zoberte napr. neuveriteľnú rôznosť/pestrosť hudobných žánrov, ktoré vytvorila práve biela euro-atlantická civilizácia aj kreatívnym preberaním cudzích hudobných vzorcov... ak mám zobrať príklad len z tej oblasti, ktorej sa tento blog venuje dominantne).
V roku 2004 sme vstupovali do EÚ... s podobnými nádejami a optimizmom s akým sme si mysleli, že sa po roku 1989 postupne staneme prosperujúcou demokratickou krajinou s napredujúcou voľnotrhovou ekonomikou (ekonomikou kapitalistického typu). (Nestali sme ňou aj kvôli našim národným špecifikám.)
Čo zostalo z týchto nádejí po 20 rokoch nášho fungovania v EÚ? Ak poviem, že nič, tak nie som ďaleko od všeobecného povedomia (nepoviem "nie som ďaleko od pravdy", lebo s pravdou je trochu problém).
Nie sme (nielen Slovensko... ale tak nejako celkovo) na tom dobre... Svet sa zmenil, zmenila sa Európa (Západ z roku 1989 je už len "našou naivnou spomienkou")... a cítime, že sa v takom svete akosi necítime dobre.
Ako k tomu prispela Únia a "móresy" jej fungovania? Je EÚ dobre nastavený projekt? Je EÚ dobrým nástrojom pre zveľaďovanie euro-atlantickej civilizácie? Je EÚ dobrým propagátorom atraktivity euro-atlantického modelu usporiadania spoločnosti aj pre iné civilizácie (hoci mnohé z nich sú... nalejme si čistého vína... na nižšom fylogenetickom stupni vývoja a jednoduché prevzatie cudzieho modelu aj tak nie je možné). Je EÚ dobrým propagátorom "európanstva"? A v neposlednom rade: Je EÚ štruktúrou, ktorá dobre chráni etnických Európanov a je schopná chrániť európanský (domáci) lifestyle a garantovať akú-takú kontinuitu tohto lifestyleu a hodnotového rámca (európskeho étosu) na ceste od prítomnosti do budúcnosti?
Nevložili sme (naivne) hlavy do slučky, ktorá nás pod krkom drží čoraz tesnejšie? A "šusom" nás dokonca ťahá niekam, kam rozhodne nechceme ísť?
EU je ukazkovy priklad toho, ako to dopadne, ked sa dobrej a pokrokovej myslienky chytia idioti. EU nam mala priniest zonu volneho obchodu, spolocny volny trh, no priniesla nam len spolocnu buzeraciu, byrokraciu, neslobodu a socializmus. (reakcia z diskusie)
Nie som proti-EÚ v zmysle, že by som chcel, aby Slovensko vystúpilo, ale som presvedčený, že toto spoločenstvo je nezvratne odsúdené na zánik kvôli vlastnej nenapraviteľnej neschopnosti, rovnako ako svojho času Sovietsky Zväz. Keď sa na to pozriem, toto by nevymysleli ani Iľf, Petrov a Joseph Heller dokopy. (reakcia z diskusie)
To je pre zmenu náš problém - EÚ nech je aká je, aspoň tlmí našu neschopnosť vládnuť si. (reakcia z diskusie)
Možno sme urobili chybu...
"Člověk ze zoufalství snadno pomate se" a dokonca sa zdá, že človek aj z naivity (a neinformovanej dobrosrdečnosti) sa vie pomiasť a robiť chyby, ktoré majú ďalekosiahly "dobeh"...
Zdesil som sa z Junckerovho výroku (asi okolo roku 2010) a neprestal som sa desiť (tu viac, tu menej) ani ďalších takmer 15 rokov...
Desil som sa, keď Západ sa (ideologicky) rozhodol, že za klimatické zmeny na zemeguli môže výhradne človek a že dobrým riešením bude Green Deal ("závery XVI. zjazdu Green Dealu splníme!!!"). S ďalekosiahlymi následkami na stav európskej ekonomiky a životnú úroveň...
Desil som sa, keď Západ (so svojou kolonizátorskou a migračnou minulosťou) začal realizovať akúsi deštruktívnu "reverznú kolonizáciu" a naivno-inkluzívnym spôsobom (a svojou neprincipiálnosťou) doslova na svoju pôdu "vábiť" neintegrovateľných a ekonomicky absolútne neužitočných bedárov (a žiaľ, aj barbarov) z celého sveta. Akoby úplne bez ohľadu na to, ako to zmení život pôvodných etnických Európanov. Okrem toho, že boli Európanom predkladané neužitočné ideologické heslá ("my to zvládneme"), neurobili elitárske politické kruhy nič, aby zachovali "Európu, ako sme ju poznali" alebo aby zachovali to "čo urobilo Európu civilizovanou a úspešnou".
Desil som sa, že Západ nedokázal (a stále nedokáže) zbavovať sa (deportovať) prišelcov, ktorí svojím správaním hrubo (často aj krvavo) narušujú normy správania a vzájomného spolužitia euro-atlantickej civilizácie, doslova rozkladajú étos euro-atlantickej civilizácie (a niektorí hlúpi Európania deportáciám problémových jedincov dokonca osobne zabraňujú a volajú to "ľudsko-právny aktivizmus").
Desil som sa, že "útok mačetou" je dnes vcelku bežná udalosť, ktorú môžete zažiť na vlastné oči (alebo na vlastnej koži) v uliciach západných miest (boli by sme si to vôbec pomysleli v roku 1989, kam sa tzv. Západ vyvinie? ten Západ, ktorým sme sa pôvodne chceli stať?). To do akého druhu primitivizmu a anti-civilizačného barbarstva sme v Európe klesli? Alebo to je len akýsi málo významný side-efekt bohumilej "tolerancie"? Alebo dokonca "multikultúrne obohatenie"? A komu tím prospějete!!!
Desil som sa, že sa veľmi mocne bojuje proti tzv. "hoaxom", ale explicitné a verejne dostupné schvaľovanie krvavých útokov, napr. na sociálnych sieťach nie je postihované ako "hate speech" resp. schvaľovanie trestného činu (napr. ani po aktuálnom májovom útoku v Mannheime). Jednoducho nie je... a potom čo? Potom ako chcete zabraňovať analogickým útokom na iných miestach a v inom čase? Viete vôbec, čo je to "memetická nákaza"?
Desil som sa, keď nikomu vysokopostavenému nedochádzalo, že "teokracia v hlavách" bude vždy v príkrom rozpore s "inštitucionálnou demokraciou". Lebo keby ste pozerali aspoň ten South Park, tak by ste vedeli, že "prasaciu a sloniu DNA nikdy nespojíš". Kým nemáte "skin in the game", tak proste niektoré veci nevidíte...
Desil som sa, keď sa opakovane hlasovalo o "európskej ústave" a keď to nebolo úspešné, tak sa to premenovalo na "lisabonskú zmluvu"... Desil som sa, keď vznikli tlaky (vydierania) okolo eurovalu... Desil som sa, že lokálne výpadky elektrickej siete v Nemecku len málokoho tam "potrknú" k tomu, že na "obnoviteľných zdrojoch elektriny" zatiaľ nemôže stáť industrializovaný svet...
Desil som sa, že sa opúšťa koncept "najmenší spoločný záujem" (s možnosťou vetovania) v prospech (pre Niekoho určite pohodlnejšieho) "väčšinového hlasovania".
Desil som sa a neprestávam sa desiť. A čím viac sa desím, tým väčšiu mám pochybnosť o budúcnosti tohto Systému v jeho aktuálnej podobe. Možno raz budeme o tomto období hovoriť niečo ako: "Pôvodne dobrá 'jadrová' myšlienka, ktorá prudko degradovala rigidným uplatňovaním ideológií nezakorenených v realite... a ani vo vôli etnických Európanov. Bolo to len predpolie pre úplnú re-definíciu konceptu európskej spolupráce. Napáchané škody však boli veľké."
Neviem, či sa to dá zvrátiť. Možno už je to "rozbehnuté" tak, že už naše hlasy veľa nezmôžu. Možno potrebujeme naraziť.
Ale stále verím v Európu a v "európanstvo" (ako mentálno-hodnotový výsledok zložitého historického boja a utrpenia, ktorými prešla táto časť sveta a ktoré boli poháňané odvážnymi, novátorskými a mysliacimi ľuďmi).
Stále verím v Európu a skutočné európske hodnoty. S Úniou alebo bez Únie.
Som hrdý Európan (kultivovaná, civilizovaná a distingvovaná bytosť) a hrdý príslušník euro-atlantickej civilizácie. S Úniou alebo bez Únie.
Verím, že Európa znamená oveľa viac než dočasná politická Únia.
Ale stále sa aj desím. Neprestávam sa desiť. Každý deň. A preto nám všetkým prajem chladnú hlavu a šťastnú ruku v sobotu 8. júna 2024.
