Urobím trochu propagácie inému článku z tohto portálu. To je v poriadku (si myslím).
Článok bude krátky, kratučký... dotkne sa témy, ktorá je (z môjho pohľadu) silne problematická už dnes a môže sa stať problémovou v budúcnosti ešte čoraz viac. Lebo je to téma, v ktorej sa objavuje to, čo ja vnímam ako (mentálne) násilie alebo (mentálne) vydieranie.
Je to téma, na ktorej je jasne vidieť, že „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“ a že vnucované ideologizované „dobro“ je vždy a výhradne dobro toxické. A vo výsledku vlastne škodlivé. Väčšinou potom prináša presne opačné výsledky. Umelú realitu. Predstieranie, umelé postoje a umelé úsmevy.
Tu je článok:
https://closer.sme.sk/c/23372282/emily-v-parizi-je-fenomen-plny-klise-a-stereotypov-taky-pariz-vraj-neexistuje.html
Pozrime sa na dve citácie z neho.
Citácia 1:
„... seriál dostal dve nominácie na Zlatý glóbus, jedna z nich bola nominácia v kategórii najlepší komediálny seriál.
Asociácii zahraničných novinárov v Hollywoode, ktorá cenu udeľuje, vyčítali, že nomináciu dostal na úkor lepších projektov. Kritici ako dôvod v tom čase uviedli, že seriál EMILY V PARÍŽI je rovnako biely ako zloženie asociácie a špekulovalo sa aj o úplatkoch.“
Citácia 2:
„Seriál v tom roku cenu nezískal a musel sa popasovať s negatívnym promom a kritikou príliš bieleho obsadenia. Pre marketérku Emily to však bola len ďalšia úloha. V nasledujúcej sérii prišiel herec tmavej pleti Lucien Laviscount ako Alfie a na krízu si už nikto nespomenul.“
Žiť slobodne, myslieť bez (ideologických) hraníc
OK... povedzme, že sú to výhrady pochádzajúce z amerického kultúrneho prostredia. USA sú melting-pot, zažili vojnu, ktorá bola tematizovaná existenciou otrokárstva... Majú svoje traumy, svoje senzitívne zóny a svoje červené čiary. Otázkou je, či si to musíme prenášať do Európy...
A nielen to. Omnoho esenciálnejšou otázkou je to, aký zástoj by mala mať ideológia v každodennom živote ľudí a či sloboda nie je aj možnosť žiť voľne bez deformačných vplyvov ideológií (vrátane obsedantných a nevhodne invazívnych ideológií dobra).
Podobné priťahuje podobné
Lebo my (používam množné číslo, lebo predpokladám, že nie som v tom úplne sám, že nie som jediný kus na svete) radi pozeráme (alebo čítame) príbehy o bielych ľuďoch - o ľuďoch, ktorí žijú ako my, vnímajú realitu ako my, majú podobné hodnoty a presvedčenia ako my, majú podobný temperament ako my, majú podobný kultúrny background ako my, majú podobné hlášky a podobný humor ako my a zažívajú problémy ako my. Nie je na tom ani nič prekvapujúce a ani nič nevhodné (za čo by sme sa mali hanbiť). Oslovuje nás to oveľa viac ako príbehy odlišných ľudí, ktorí čelia problémom, ktoré sú (často) odlišné od našich. Lebo podobné priťahuje podobné (preto vznikajú aj no-go zóny a tzv. „paralelné spoločnosti“).
A zvlášť vtedy, keď niečo má byť iba relaxom. Nie každý film a nie každá kniha (nie každý príbeh) nás má upgradeovať a vychovávať. Nie každý príbeh nám má otvárať oči.
Aj v multikultúrnej spoločnosti (nech už si pod tým predstavíte čokoľvek a bez ohľadu na to, či ste fanúšikom alebo odporcom inkluzivistických utópií) by mala existovať sloboda. Sloboda je najviac.
Strčte si to niekam... Neotravujte!!!
Choďte už do **** aj s celým multikulturalizmom!
Choďte už do **** aj s etnicky odlišnými ľuďmi a ich kultúrne odlišnými životmi!
Mňa nezaujímajú... ani oni, ani ich problémy.
Moja sloboda je aj v tom, že sa niečím môžem (a mám právo) nezaoberať...
Moja sloboda je aj v tom, že sa nebudem hanbiť použiť slovo „biely“.
Som zhnusený. A najviac zhnusený som z vecí, do ktorých som nútený.
Najviac zhnusený bývam z toho, keď nedostávam na výber.
Najviac zhnusený zvyknem byť z toho, keď z nie-problému sa umelo vyrába problém.
Najviac zhnusený som, keď ráno prekročím prah a navalí sa na mňa ideológia, ktorej sa neviem vyhnúť.
Najviac zhnusený som, keď sa so mnou jedná ako s nesvojprávnym, ako s niekým, kto je len „majetkom spoločenstva“.
Sloboda je možnosť voľby. Sloboda nie je úzky koridor vyzdobený plagátikmi s heslami o vylepšovaní sveta... Sloboda nie je ani autocenzúra, ani kvóty...
Robme filmy, knihy... rozprávajme príbehy. Voľne a slobodne... Príbehy spoločné, aj príbehy výlučné. Aj príbehy in-kluzívne, aj príbehy ex-kluzívne. Lebo taký je život. Niekedy sme spolu a niekedy sme osve.
Len toto je naozajstná pestrosť a diverzita.
