Svet je v novej ére, v novom štádiu svojho vývoja. Nie žeby neboli signály, že dochádza k zmene... práveže boli (a už dlhší čas), ale istá časť politických elít (pro-globalistické elity, ľavicovo-liberálne elity a elity stále žijúce vo fukuyamovskom univerzalistickom omyle) jemnejšie signály jednoducho nedokázali čítať alebo nechceli vidieť...
Je to analogické, ako so vznikom fyzického ochorenia (hlavne chronického) - ten fyzický (materializovaný) fenomén najprv vzniká ako informácia... Vznik fyzického fenoménu je až posledné štádium - „poklesnutie do hmoty“.
A isté elity radšej milovali svoje globálne agendy (ideológie) než by „ňuchali“ okolo seba, či sa ľuďu trajektória, na ktorú tieto elity svet nasmerovali, vôbec páči. Samozrejme, ľud je väčšinou nekvalitný (ovcovitý) a veľa vecí nemá racionálne premyslených alebo zdôvodnených. A tiež má jasnú tendenciu „papagájovať“ resp. „opičiť sa“ a pohodlnú tendenciu „pridať sa k víťazom“. Pro-globalistické elity preto mohli byť učičíkané tým, že ľud dosť dlho prejavoval automatickú povrchnú podporu ideológiám dobra alebo ideológiám „dobra“ (lebo aj dobro sa riadi polaritným princípom jin/jang, čo veľmi pregnantne vyjadruje známy bonmot: „cesta to pekla je dláždená dobrými úmyslami“). Chcieť dobro, ešte neznamená reálne navodiť dobro...
Ale ľud - okrem tendencie k intelektuálnej lenivosti a pohodliu - má aj niečo, čomu sa hovorí „zdravý rozum“ (common sense), nejaký druh zemitosti, ktorý je spojený so strednou zónou gaussovej krivky a svojou obyčajnosťou a pragmatickosťou koriguje ideové (a ideologické) úlety, ktorými je viac zraniteľná tá časť spoločnosti, ktorá si vie predstaviť (vďaka svojej intelektuálnej kapacite) abstraktné obrazy vytvorené umelo.
Jednoducho, „človek stredu“ je do istej miery intelektovo obrnený proti tomu, aby sa nadchol pre predstavu skvelej budúcnosti a aby pri tom zároveň úplne ignoroval žitú realitu.
Nespokojnosť davov ako katalyzátor zmeny
Ale postupne (od toho nešťastného roku 2015) sa bolo možné stretnúť sa so stupňujúcim sa spochybňovaním globalistických agend.
Nespokojnosť postupne rástla - najprv len nenápadne, ale neskôr už takmer exponenciálne - vo viacerých zónach. A globalisti (často politici, ktorí získali postavenie práve na presadzovaní abstraktných spoločensko-politických konceptov) tú nespokojnosť nechceli vidieť, ak ju už aj videli, popierali jej existenciu, ak sa nepodarilo ju popierať, tak ju ostrakizovali a keď sa ju nepodarilo zosmiešniť, tak často siahli aj po silnejších nástrojoch, ktoré už dokonca deformovali aj princípy demokracie (filtrovanie informácií na sociálnych sieťach, blokovanie monetizácie online obsahu, blokovanie zobrazovania sa online obsahu (shadowbanning), zrušenie celých kanálov a profilov, vypínanie web-stránok, v niektorých prípadoch aj strata zamestnania či vyhrážky trestným stíhaním alebo dokonca aj realizované politické procesy na umlčanie niektorých druhov názorov a postojov). „Systém“ takto bojoval proti tzv. „antisystému“ - proti tým, ktorí neboli nadšení, akým smerom sa vydal zglobalizovaný svet. Mysleli si, že keď nie po dobrom, tak po zlom to nakoniec pôjde.
Väčšina ľudí chce byť dobrými (psychopatických osobností a rôznych asociálnych poškodencov je v spoločnosti limitované množstvo) a mnoho ľudí je aj naivných... Takže spočiatku spolupracovali, ale...
... ale nie sú ani hluchí, ani slepí.
Chceli byť otvorení a nerasistickí, nexenofóbni... ale videli na vlastné oči, že migrácia (v príliš veľkom rozsahu) je schopná zhoršiť kvalitu ich života a významne zhoršiť bezpečnostnú situáciu v ich okolí - a teda znížiť celkovo kvalitu euro-atlantickej spoločnosti (ich domovskej spoločnosti). Uvedomili si, že niektorým ľuďom by nemalo byť umožnené žiť v našom susedstve a že je to požiadavka úplne legitímna (lebo ochraňujúca domácich). Pretože ak spoločnosť chce byť produktívna, potrebuje istý druh kohézie (pojiva). A multikulturalizmus bol tak slepý, že popieral to, že akákoľvek spoločnosť potrebuje nejaký druh hodnotového súladu (aspoň nejaký najmenší spoločný záujem). Rôznosť bola nadovšetko... pre ochotu prispôsobiť sa už akosi nezostalo miesto. Tolerancia, ktorá priniesla rozklad a rozvrat. Ľudia euro-atlantickej civilizácie nie sú extra rasistickí, ale chcú, aby Európa zostala Európou...
Chceli byť tolerantní a ústretoví... ale videli na vlastné oči, že genderizmus postupne vytvára nezrozumiteľnú a bizarnú spoločnosť. Nakoniec zistili, že pri kontakte s iným človekom sa nebudú môcť spoľahnúť na svoje oči (to by ešte nejako zvládli), ale budú sa musieť spýtať na „jeho zámená“ a budú si ich musieť zapamätať a beda im, ak sa pomýlia (hlavne v pracovnom prostredí)... Dostali aj strach z toho, že napr. verejné toalety sa môžu stať nebezpečným miestom (predovšetkým pre osoby ženského pohlavia alebo osoby neplnoleté). Tzn. celkovo skôr zmena k horšiemu. Tolerancia, ktorá priniesla zmätok a otvorila pandorinu skrinku problémov, ktoré sú len obtiažne riešiteľné. Nešikovne aplikovaný genderizmus priniesol viac otázok než odpovedí a zvýšil napätie a pochybnosti v spoločnosti.
Chceli byť ekologickí (lebo čisté prostredie je hodnota), ale postupne zistili, že to znamená nie dočasné uskromnenie, ale výrazné uskromnenie bez vyhliadky na pozitívny koniec, potenciálne výrazný prepad životnej úrovne, nedostupnosť dodávok energie od štátu. A tiež priestor pre siliaci eko-terorizmus a eko-alarmizmus (napr. vypínanie jadrových elektrární) a tiež absolútnu mätež rôznych zákazov a reštrikcií. Vlna čudných informácií, čo bude odkedy zakázané, čo si už nekúpite, čo už nebudete smieť používať, bola (a ešte stále je) veľmi unavujúca a extrémne frustrujúca... Vypínanie elektrární a reštrikcie voči fosílnym palivám zvýšili cenu energií a následne výkonnosť ekonomiky a výroby. Abnormálne vysoká cena elektromobilov a ich problematické úžitkové vlastnosti (z hľadiska bežného/nefiremného používateľa) už len podčiarkli rastúcu vlnu averzie proti globálnym konceptom typu Green Deal. Ako nadchnúť masy (ľud) pre to, že sa budú mať (ekonomicky) horšie? Bolo to ťažké od začiatku a ani sa nedá veľmi čudovať, že to zlyhalo a ľud si žiada korekciu.
Boli to „hračky“ globalistických elít... To všetko sa dialo (a čiastočne ešte stále deje) a postoj verejnosti (ľudu) k tomu bol čoraz vlažnejší až odmietavý... ale tí, ktorí si to mali všimnúť ako prví (a zachrániť si tak svoj „politický zadok“) prejavili (a na únijnej úrovni ešte stále prejavujú) nebývalú mieru slepoty. Na jednej strane pochopiteľnú (lebo ťažko je povedať „sorry, asi sme urobili chybu“), ale na druhej strane sebadeštruktívnu... lebo sa pohybovali čoraz hlbšie a hlbšie v slepej uličke. Ľud je ešte stále hegemónom demokracie a má vo zvyku odstrániť také politické elity, ktoré rezignovali na to, aby svojmu ľudu (ktorému „slúžia“ vo verejných funkciách) doručovali bezpečnosť, zrozumiteľnosť, nádej a ekonomickú prosperitu. Načo sú nám politické elity, ktoré idú proti našim záujmom?
Nová vlna realizmu - vyváženie globalistického extrémizmu
Dnes sa ešte stále „vyplakáva“ nad Trumpom II a pritom Trump Druhý (a aj Trump Prvý) je práve výsledkom tejto slepoty istej časti politických a ekonomických elít. Bolo možné vidieť, že situácia v euro-atlantickej civilizácii sa postupne zhoršuje a nespokojnosť davov (nespokojnosť zdola) narastá. Bolo len otázkou času, kedy sa objaví verejná persóna, ktorá bude formulovať to, čo pokazilo tento svet, lebo sa zabudlo na to, že nič v realite nejde po stupňujúcej sa priamke (ale pulzuje medzi pólmi). Je to paradigmálna zmena, ktorá hovorí, že všetky tie Great Resety, Green Dealy, genderizmy, multikulturalizmy či eko-alarmizmy sú „out“. Fatálne zlyhali a v ich doterajšej podobe sa už nesmú vrátiť... Teraz nech si v Davose alebo v Klube Bilderberg lámu hlavy :-)
Nemusíme byť v nádeji, že Trump to má všetko do detailov premyslené (ráta sa aj intuícia), ale zjavil sa, aby priniesol korekciu. Aby utopické ideológie vyvážil väčším zmyslom pre realitu, aby utopické experimenty vyvážil tým, čo už kedysi fungovalo... Nie nejako intelektuálne (on je skôr človek headlineov, než človek myšlienok), ale svojím (resp. americkým) príkladom.
Kyslé ksichty Bidena, Harrisovej alebo manželov Clintonovcov na prezidentskej inaugurácii to len potvrdzovali... Áno, na papieri „to vaše“ vyzeralo dobre, v realite ste však posrali, čo sa posrať dalo... a neboli ste schopní (vlastne žiadnej) spätnej väzby. Ani ste o nej nechceli uvažovať. Ako slepí ste sa pohybovali proti stene...
Trumpa ste vytvorili vy... ak by to nebol Trump, bol by to niekto s iným menom, ale aj ten by bol vaším Politickým Frankensteinom...
Good job, idiots... good job! (Dobrá práca, idioti... dobrá práca!)
xxxxxxxxxxx
Ako príklad toho, ako je zložité pochopiť „prečo Trump?“, ak 20+ rokov rozmýšľate iba „jedným smerom“, vyberiem ešte zopár pasáží z článku KARIKATÚRA SYSTÉMU (autor: Rastislav Boldocki), ktorý vyšiel v týždenníku Plus 7 Dní, 46/2024, dňa 14. novembra 2024.
Rastislava mám rád (pamätám si ho ešte zo študentských čias na Filozofickej fakulte), a jeho text skvelo formuluje typické otázky tej sorty ľudí, ktorí prestali byť ostražití a nedokázali „vyňuchať“, že vo svete pribúdajú signály, že „toto sa čoskoro zosype“. Napísal to pekne... a na konci článku naznačuje, že niečo sa bude musieť začať robiť inak.
„Áno, chápem silu marketingu, politické a ekonomické cykly, propagandy... Ale aj tak mi nejde do hlavy, ako Donald Trump mohol vyhrať prezidentské voľby v prvej demokracii sveta? A to nie raz, ale dvakrát. Ako sa po štyroch rokoch vzchopil na veľký, historický comeback? Veď Donald Trump stelesňuje všetko zlé na súčasnej spoločnosti, je akousi karikatúrou systému...
Ako sme sa teda dopracovali až sem? ... Ešte na prelome tisícročí podobnému scenáru nič nenasvedčovalo. Naopak, tvorcovia povestných Simpsonovcov v epizóde z marca 2000 nepostavili Trumpa na čelo Bieleho domu, lebo mali vešteckú guľu, ale preto, že takýto vývoj považovali za vrchol absurdnosti, za niečo nemožné, a teda aj smiešne.
A vôbec, v tom čase sme sa na budúcnosť pozerali trochu optimistickejšie. V priebehu desaťročí po páde železnej opony sa vytvorili základy nového svetového poriadku. Voľný, globalizovaný obchod s minimom ciel a bariér sa mal stať zárukou svetovej ekonomickej prosperity a ideológia ľudských práv univerzálne platným princípom, ktorý zabezpečí civilizačný pokrok. ... Ak sa niekto v tom čase javil ako nádejný globálny hráč, bola to Európska únia s čerstvo zavedenou spoločnou menou euro.
Samozrejme, občas sa ozvali aj kritické hlasy... Ibaže v tom čase sa svet tešil na miléniovú párty a nádherné 21. storočie, takže len málokto bol ochotný vypočuť varovania, nieto zamyslieť sa nad nimi. To už si radšej pozrel Simpsonovcov.
Prešlo štvrťstoročie a optimizmu značne ubudlo. ... Miléniové ideály sa zrazu rozplývajú ako finančné bubliny. Možno je zvolený prezident vlastne produktom systémových chýb a ľudia pri urnách na ne len poukázali.
Zjavne sme niektoré veci podcenili a je najvyšší čas priznať si to. Rozvoj demokracie a ľudských práv musí ísť ruka v ruke so sociálnymi istotami, hospodársky rast nám je zbytočný, ako ho jednotlivé vrstvy obyvateľstva nepociťujú - to sú len niektoré z tém, nad ktorými by sme sa mali pozastaviť. Aby nás nepostihlo niečo ešte horšie, než je Trump.“
A keď už som (vlastne dosť náhodou) v týždenníku Plus 7 Dní, 46/2024, zo 14. novembra 2024, pozrime sa, ako výsledok amerických prezidentských volieb skomentoval fukuyamovský globalista Mikuláš Dzurinda.
V článku Z DEMOKRATOV SRŠALA PÝCHA (str. 115) uviedol:
„Problém Kamaly Harrisovej bol v tom, že jej strana neskutočne zmätkovala celý rok pred voľbami. Najprv strana klamala, že prezident Biden je mentálne v absolútnej forme. Potom nominovala viceprezidentku v „zrýchlenom legislatívnom konaní“. Vyhla sa teda primárkam. Zaklincoval to Biden výrokom, že voliči Donalda Trumpa sú odpad. Navyše, mne sa zdá, že Kamala Harris nemá obsah ani charizmu. ... Veľká časť Američanov sa prejedla rečami demokratov o politickej korektnosti, o rodovej rovnosti, „woke“ propagande. Z ich strany sršala pýcha, nadradenosť, elitárstvo, pričom stredná trieda, najmä tá nižšia, živorila čoraz viac.
Výraznú rolu zohrávala aj nezvládaná, neregulovaná migrácia. Prisťahovalci, ktorí chcú pracovať, dodržiavať zákony a prispôsobiť sa krajine, o ktorej dôveru sa uchádzajú, neprekážajú nikomu. Ale tí druhí sú problém.“
Áno, urobili sa chyby... Ale už sa začína v niektorých hlavách aj rozsvecovať. Trump asi veľa vecí tiež pokašle (má na to slušné osobnostné predpoklady :-), ale ak by táto príležitosť k razantnému posunu sveta od utópií k realizmu bolo to jediné, čo svetu prinesie, nebolo by to vôbec málo.
Dôvody na umiernený optimizmus tu teda sú...
xxxxxxxxxxx
Ešte doplnenie z 28. januára 2025 - aktuálne rozhodnutia Trumpovej administratívy.
In a two-page memo obtained by POLITICO, the Office of Management and Budget announced all federal agencies would be forced to suspend payments - with the exception of Social Security and Medicare.
“The use of Federal resources to advance Marxist equity, transgenderism, and green new deal social engineering policies is a waste of taxpayer dollars that does not improve the day-to-day lives of those we serve,” according to the memo, which three people authenticated.
V dvojstranovom memorande, ktoré získal POLITICO, Úrad pre riadenie a rozpočet oznámil, že všetky federálne agentúry budú nútené pozastaviť platby - s výnimkou sociálneho zabezpečenia a Medicare.
"Využívanie federálnych zdrojov na presadzovanie marxistického rovnostárstva, transgenderizmu a politiky sociálneho inžinierstva Green New Deal je plytvanie dolármi daňových poplatníkov, ktoré nezlepšuje každodenný život tých, ktorým slúžime," uvádza sa v memorande, ktoré potvrdili traja ľudia.
