Tento text je vlastne recyklovaním textu z dielu 61 (ktorý bol uverejnený ešte pred schvaľovaním Zmluvy o obrannej spolupráci s USA) s aktualizáciou na súčasné udalosti. Takže tu bude taký nový úvod (auuu... trochu dlhší kvôli Ukrajine) a potom bude nasledovať ten starší text. Ja na to upozorním, kde sa to delí...
Prečo sa vlastne chcem vrátiť ku staršiemu textu?
Mám pocit, že by to bola škoda, keby zostal len tak utopený na spodku dielu 61 a stala sa mi aj jedna vec, ktorá má zaujala a ktorá má s témou súvis.
Aká to bola vec? Bolo to 17. 2. 2022 o cca 17:30, keď jeden človek z môjho pracovného prostredia povedal, že: "Matovič (rozumej OĽaNO) bude mať v budúcich voľbách 35%!!!"
Nehovoril priamo so mnou. Nehovoril to do priamo mne. Hovoril to svojej návšteve... Ja som len prechádzal okolo a túto vetu som započul len tak "prísluchovo". Neplánovane a nechtiac. Priznávam sa... pri tomto človeku z môjho pracovného prostredia nie vždy viem, kedy hovorí vážne a kedy žartuje a nevidel som v tom momente ani jeho neverbálnu komunikáciu (to by mi bolo trochu pomohlo). Ale potom som ešte započul, ako kritizuje prieskumné agentúry a ako tvrdí, že Matovič nehrá tú oligarchicko-zlodejskú hru... a tak je v nemilosti.
Z toho usudzujem, že ten človek verí svojej predikcii o budúcich 35-tich percentách OĽaNO... že verí, že proti Matovičovi (proti OĽaNO) sa deje nejaký informačný komplot, ktorého cieľom je deformovať ľuďom vnímanie reality a cielene tak znižovať popularitu OĽaNO. Ale podľa toho človeka verejnosť vie svoje a táto utajená podpora (ktorá nemá šancu sa zjaviť v prieskumoch) nakoniec zabezpečí pre OĽaNO budúce dominantné volebné víťazstvo. Lebo 35%, to je dominancia (v roku 2020 malo OĽaNO 25,02% pri volebnej účasti cca 69%).
A v poriadku... časti toho príbehu neznejú nelogicky. Matovič sa naozaj javí ako solitér, s limitovanou schopnosťou spolupracovať (a to môže byť vnímané aj ako rebelstvo), aj sa OĽaNU vyhýbajú korupčné škandály (myslím veľké, v štýle systematických zlodejín predošlých vlád), OĽaNO naozaj svojím volebným výsledkom vo februári 2020 niekomu prekazilo kontinuitu a spôsobilo komplikácie a je tiež pravda, že mnohé médiá sú k Matovičovi natoľko kritické a nabrúsené, až to vyzerá, že priam pracujú pre SMER a Fica.
A áno, viem si predstaviť aj to, že s prieskumnou vzorkou sa dá pracovať tak (a stále to prierezovo môže vytvárať relevantný demografický obraz slovenskej spoločnosti), že prieskumná agentúra vie generovať aj približne žiaduci výsledok. Výhrady voči činnosti prieskumných agentúr boli a budú.
A áno, sám viem veľmi dobre, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť a že systém (nech už je definovaný akokoľvek) má tendenciu postupne vyštípať na okraj subjekty, ktoré nie sú dosť systémové (lojálne)... to je aj psychologická aj sociologická pravda. Lojalita je dôležitá darwinistická stratégia prežitia.
Napriek všetkému neberiem vôbec na ľahkú váhu výsledky prieskumov predvolebných preferencií, ktoré v prípade OĽaNO už dlho preukazujú zostupnú(!) tendenciu. Aktuálne prieskumy z prvých dvoch mesiacov roka 2022 už umiestňujú potenciálny volebný výsledok OĽaNO niekde okolo 8%. To je teda za dva roky kĺzačka z 25% na cca 8%. A ak toto je tendencia, potom od 8% ku 4,9% už vôbec nemusí byť ďaleko...
OK, vychádzajme z premisy, že výsledky prieskumov sú zmanipulované... ja viem pristúpiť na túto hru. Viem to pripustiť ako bázu pre predikciu. Poviem si: "vylúčiť sa to nedá". Ale čo vox populi? Tiež to môže byť skreslené mojou bublinou, ale ja ani medzi pospolitým ľudom necítim nadšenie z OĽaNO a to, čo vo väčšine ľudí vzbudzuje samotný Matovič, to hraničí s averziou. Podľa mňa až prehnane... ale takí sú ľudia. Impulzívni, emocionálni... ale s tým by každý politik (disponujúci akým-takým mocenským nadaním) mal počítať a mal by sa tak aj prihovárať k svojmu publiku, k svojim voličom.
Ja som nebol, nie som a už asi ani nebudem voličom OĽaNO (predpokladám, že nebudem mať príležitosť). Odboka sledujem, ako sa zhostilo OĽaNO vládnej zodpovednosti a ako sa Matovičovi (ne)podarilo z opozičného aktivistu stať sa rešpektovaným vládnym (koaličným) politikom. Politikom, ktorý je vnímaný ako užitočný a ako relevantný. Ako múdry, prirodzene dominantný a schopný. Napríklad schopný udržať koalíciu a fixovať jej ciele a ich napĺňanie. Pripadá mi to tak, že jeho príbeh by mal mať nadpis ABSOLÚTNE PREMRHANÁ ŠANCA. Ešte je tu možnosť nejakých nečakaných dejinných udalostí (zdá sa, že nestabilné časy tomu nahrávajú a práve ukrajinská vojna môže byť zásadný game-changer), ale ja osobne veľa šancí tomu už nedávam... už je aj málo času. OĽaNO by muselo naozaj vo veľkom štýle dotiahnuť svoju hlavnú predvolebnú agendu (boj proti korupcii) a to zatiaľ nevidieť... rozhodne nie tak pôsobivo a zrozumiteľne, ako by to bolo potrebné na budúci oslnivý volebný výsledok. Kolíkovej neúspech s vládnou reformou justície (tzv. súdna mapa) naznačuje, že koalícia má ďaleko od funkčnosti a je v nej aj veľa osobných averzií. Nevidieť ani na samotnom Matovičovi osobnostné vlastnosti lídra... a Heger je vlastne "len" úradník. Solídny úradník. Nie je to však typ, za ktorým chcú ľudia fascinovane kráčať.
Veci zásadným spôsobom pokazil Covid... ale je Matovičovou hrubou chybou, že sa od Covidu dostatočne nedištancoval, nedržal bokom, ba naopak... že ho chvíľu vnímal ako možnosť na ňom mesiášsky "vyrásť". Stavil na absolútne zlého koňa. Covid podrazil nohy celej spoločnosti, ale Matovičovi zvlášť.
Objektívne to nemali ľahké... pandémia, potom vojna... Ale ja som vlastne doteraz asi ani nezažil vládnu koalíciu, ktorá by tak amatérskym a tak lacným spôsobom nabíjala projektily opozícii, aby tá mohla po nich páliť. V situácii, keď Fico & company takmer denne obhadzujú koalíciu obvineniami z politických procesov, z vytvárania politických väzňov, z rozkladu právneho štátu či z neochoty obhajovať slovenské záujmy, OĽaNO (a Matovič zvlášť) nedokázali prísť so žiadnou efektívnou stratégiou, ktorou by si zmätenú a unavenú spoločnosť dlhodobejšie naklonili na svoju stranu. Akoby stratili zodpovednosť za krajinu (alebo si ju nedokázali vôbec zvnútorniť) a stratili zodpovednosť za svoje výsledky (od vlády sa čakajú výsledky, to je normálne).
Podstatná časť spoločnosti sa tak už pred polovicou volebného obdobia dostala do mentálneho stavu, že si prajú zmenu... V podstate sa už len unavene čaká na ďalšie voľby. Covidovo-vakcinačná globalistická udalosť spoločnosť úplne rozbila, stále sme sa z toho ešte nedostali, stále tu ešte vidíte na dverách ono nezmyselné "režim OP", stupídne plagátiky, ktoré vôbec nič neriešia... A teraz za rohom vojna...
Po tom, čo malo OĽaNO vo februári 2020 svojich 25%, a po tom čo sa dialo... môže mať v budúcich voľbách 35%? Netuším ako... Ja nie som politológ, len obyčajný volič, ale viem, že zázraky sa dejú len občas. Nie sú nemožné, ale sú veľmi zriedkavé. Potom by zázrak už nebol zázrak... A ten človek z môjho pracovného prostredia, ktorý si myslí, že v ďalších voľbách bude mať OĽaNO ešte viac(!) percent ako malo v roku 2020? Asi by sa mal vrátiť do politickej reality a do reality vôbec. (Uvidíme, ako s vnútornou politikou pohne vojna na Ukrajine. A či vojna zostane len na Ukrajine.)
A preto som sa chcel vrátiť k tomu článku z dielu 61. Lebo v aktuálnom stave slovenského politického spektra, je tu len veľmi málo subjektov (strán) schopných vyhrať voľby.
A začal som rozmýšľať o tom, že celý ten mocenský proces je veľmi zvláštny. A že v ňom vzniká priestor pre obludné ilúzie na oboch stranách (a to aj keď neberieme do úvahy harabinovské ilúzie o volebných víťazstvách). Ilúzie na strane voličov, aj na strane samotných politických subjektov.
A v dieli 61 som sa venoval fenoménu, ktorý už niekoľko desaťročí kazí spoločnosti... a to je odtrhnutosť takzvaných "politických elít" od svojich voličov. Venoval som sa tomu, že volení zástupcovia ľudu sa nesprávajú ako zástupcovia ľudu, ale ako samozvaná a svojbytná kasta spoločnosti, prípadne ako tu-viac, tu-menej vedomí sluhovia silných mocenských resp. silných finančných subjektov. Často nadnárodných. Takto je vlastne popretá podstata zastupiteľskej demokracie.
A udalosti ostatných desaťročí ukazujú, že my, ľudia euro-atlantickej civilizácie, už nejaký čas asi ani nežijeme v demokracii, ale v niečom, čo sa dá nazvať plutokraciou, oligarchickým kapitalizmom alebo dokonca korporatívnym fašizmom... Volič je manipulovaný pestrofarebným politickým marketingom, "huckaním" emócií, vytváraním spin-doctorských umelých sporov... a to všetko kvôli cca dvom týždňom na vrchole kampaní. Množia sa podozrenia z volebných podvodov (aj vďaka absolútne nevhodnej a neakceptovateľnej digitalizácii samotného volebného procesu), a to dokonca v "demokraciách", ktoré sa cítia ako model hodný nasledovania pre celý svet... "Zástupcovia ľudu" teda nie sú zástupcovia ľudu (demos), ale akýsi "výhercovia" politického kabaretu, podvodníci a herci, zaviazaní skôr svojím sponzorom, než svojím voličom... závislí na svojich sponzoroch, než na svojich voličoch. Viete si predstaviť hlbší úpadok demokracie?
V tomto kontexte som sa v dieli 61 venoval škandalóznym udalostiam, ktoré predchádzali schváleniu takzvanej "Dohody o obrannej spolupráci s USA", ktorú aj napriek aktuálnym udalostiam na Ukrajine považujem za nadbytočnú (Slovensko je legálnou súčasťou NATO a pobyt a pohyb cudzích vojsk, vojsk NATO, na našom území sa riadi legislatívou dojednanou pri našom vstupe a v priebehu nášho členstva) a za právne nevyváženú až asymetrickú (ergo pre Slovensko nevýhodnú).
V prípade záujmu si prečítajte aj toto:
https://brankof.blog.pravda.sk/2021/12/20/niekolko-poznamok-k-dohode-o-obrannej-spolupraci-s-usa/
Udalosti ukázali, že pri pravdepodobnom silnom tlaku zo zahraničia a aj napriek pouličným protestom, si aspoň 79 poslancov aj tak "ide podľa programu". A to pritom mnohým ľuďom (občanom, voličom) nevadila ani tak podstata tej Zmluvy, ako skôr jej technikálie... vykonávacie dojednania, ktoré vojakom americkej armády a ich civilnému sprievodu legalizujú takmer diplomatickú imunitu. Ak by sa toto bolo doladilo, verejná mienka by nebola tak silne proti (2/3 proti vs. 1/3 za).
Videli sme tie tlačové konferencie jednotlivých strán, ktoré nasledovali po hlasovaní za Zmluvu... a boli plné balastu a fráz (pre mňa špeciálne bola sklamaním tlačová konferencia SaS). Boli plné balastu a fráz a kyslých ksichtov... Nevoliteľných kyslých ksichtov.
Videli sme, ako príkladne "zabrala" Zuzana... Zatiaľ asi žiadny výstup parlamentu nepodpísala takou bleskovou rýchlosťou (ešte v ten istý deň, čo bolo odhlasované v parlamente). Naozaj to bolo potrebné? Bolo potrebné takto riskovať svoje možné druhé volebné obdobie? Veď po začatí vojny na Ukrajine (a viem si predstaviť, že v čase hlasovania vysokí ústavní činitelia aj poslanci s predstihom mali k dispozícii informácie, ktoré bežní voliči nemajú ako mať) by verejnosť bola psychologicky ústretovejšia podporiť zľahka prepracovanú zmluvu o obrannej spolupráci. Aj Smer-SSD stiahol v priebehu 24. februára 2022 svoje billboardy s vyobrazením "vlastizradcov". Zdá sa, že viseli len 1 deň...
Všetko toto ukazuje, že s voličmi sa hrá dosť nepekná hra... že verejná mienka sa ani neberie do úvahy a ani nechce brať do úvahy. Pre tzv. "politickú triedu" volič vôbec nie je partner, je potrebný len ako akýsi nesvojprávny "matroš", ktorý má správne zareagovať na manipulatívne kabaretné politické či predvolebné predstavenie.
Aké toto bude mať vnútropolitické následky? Ako takéto "vytretie si zadku verejnou mienkou" ovplyvní budúce volebné výsledky? Už v roku 2016 vyplakávali, že sa volilo antisystémovo. A poučili sa z toho?
Je teda namieste sa pýtať: Ktorá zo slovenských politických strán (resp. slovenských politických firiem) je schopná vyhrať voľby? A ako to chce urobiť? A vlastne načo? (aby si potom robila čo chce?) Prečo sa mám zúčastňovať volieb? Prečo máme takto imitovať demokraciu?
Sú strany, ktoré sú schopné vyhrať voľby, majú zvládnutý marketing, majú prečítaného voliča. Majú skúsenosti. Vedia, že volič chce mať lepší život, vlastne nežiada až tak veľa, ale páčia sa mu sľuby a... a má veľmi krátku pamäť. A túto krátku pamäť mu ešte skrátime tým, že ho zahltíme spústou balastných udalostí a hier...
Sú strany, ktoré sú schopné vyhrať voľby (napríklad Smer-SSD), ale vieme, čo boli schopné urobiť so štátom...
Sú strany, ktoré nie sú schopné vyhrať voľby. Majú nezaujímavých lídrov a príliš menšinový program (napríklad KDH alebo maďarské etnické strany), sú tak zameraní na túto menšinu, že často sa nevyjadria ani ku suverénne najpálčivejšej spoločenskej téme či k téme, ktorá dominuje kampani. Postupne percentuálne strácajú, ale akosi im nedochádza, že by mali začať oslovovať aj iné cieľové skupiny. Inak opätovne neuspejú.
Sú strany, ktoré nie sú schopné vyhrať voľby. Majú kontroverzných či nedôveryhodných lídrov (napr. Dobrá voľba a Umiernení... pravdepodobne už asi aj OĽaNO, hoci teda OĽaNO je možné priradiť aj k tzv. "politickým firmám") a hoci čisto teoreticky by mohli mať stredový, catch-all program, tak kvôli svojmu personálnemu obsadeniu sa im to pravdepodobne nepodarí, pretože ich predstavitelia vzbudzujú viac averzií (kontroverzií) než sympatií. Alebo nemajú de facto žiadneho lídra ako napr. strana Spolu (aj keď mali billboardovú kampaň).
Sú strany, ktoré nie sú schopné vyhrať voľby. Majú elitársky až extrémistický program (napríklad PS či ĽSNS). Úplne prirodzene nikdy nemôžu byť catch-all parties. Sú vhodné len pre názorovo veľmi vyhranenú cieľovú skupinu. A aj do koalícií sú problém. Lebo na politických obežných dráhach sú príliš vyosení. Ak by boli v koalícii (akejkoľvek), pre ich voliča by to znamenalo, že z ich straníckej agendy sa vo vládnom programe neuplatní takmer nič.
No a potom sú tu politické firmy (Hlas-SD, Sme rodina), ktoré môžu získať voliča cez marketing, ale ich hodnotové ukotvenie je nejasné a nepredstavujú žiadne záruky kontinuity názorov či programu. Sú kombináciou akej-takej charizmy lídra (Peter vs. Boris) a schopnosti pohrávať sa s voličskou neskúsenosťou alebo nenáročnosťou. Schopnosti krátkodobo oblafnúť aktuálnou rétorikou alebo sľubmi. Situačné faktory tesne pred voľbami (ak ich vedia využiť) im môžu ad hoc pomôcť.
Zaujímavým prípadom je SaS, ktorá je síce pôvodne určená pre špecifickú pravicovo-liberálnu cieľovku (skôr mestský volič, skôr volič s podnikateľským alebo živnostníckym pozadím), ale zmysel Richarda Sulíka pre "reálpolitiku" a jeho pragmatizmus priniesol svoje ovocie a je to jediná strana, ktorá na svojej aktuálnej vládnej účasti percentuálne získala. A dnes asi dokáže priťahovať aj voličov, ktorí pôvodne o nej neuvažovali. Skutočnou catch-all stranou ale ani ona nie je. Ani SaS nie je strana, ktorá by na Slovensku bola schopná vyhrať voľby. Nijako nepokrýva rurálneho voliča a konzervatívneho voliča iba čiastočne (pravicový liberalizmus predstavuje tzv. "zdravý rozum", čo má v súčasnej situácii blízko ku politickému konzervativizmu). SaS je však nevyhranená na osi pro-národný / pro-globalistický. Pre niektorých voličov tak môže pôsobiť trochu mätúco v témach, ktoré presahujú vnútropolitickú alebo ekonomickú rovinu.
Strana Republika si zatiaľ stále nesie bremeno svojej predošlej inkarnácie. V budúcnosti by mohla byť voľbou anti-globalistického (tzn. pro-národného až nacionalistického) voliča, konzervatívneho a kresťanského voliča (menej ortodoxného než voliča KDH), ale Mazurekovo divoké pokrikovanie ešte stále nepríjemne pripomína tie staré časy. Voliča, ktorý požaduje distingvovanejšie vystupovanie, to môže odrádzať. Krik ešte nemusí znamenať silu.
Takže tým, že OĽaNO po voľbách 2020 postupne vypratalo priestor "naslepo catch-all strany" resp. "jednorazovo catch-all strany" a asi nebude schopné udržať image úspešného proti-korupčného hnutia (aj kvôli nie práve presvedčivým výsledkom, aj preto že sa do dejinného popredia teraz tlačia iné témy, existenčné témy), tak jedinou stranou, ktorá je schopná nie len náhodne, ale naozaj systematicky kráčať na Slovensku ku volebnému víťazstvu, je (či sa nám to páči alebo nie) výhradne len Smer-SSD.
No a do toho vskočil naozaj veľmi nebezpečný problém - Ukrajina. Geopolitický problém, ktorý vracia Európu tak cca 70 rokov naspäť. A je to game-changer nielen medzinárodno-politický, ale ovplyvní aj vnútornú politiku mnohých štátov - čoskoro uvidíme napr. vplyv na dôležité francúzske prezidentské voľby.
Ukrajina je problém, na ktorý bolo zamiesené už dlhší čas... takmer 30 rokov, a od roku 2014 dosť výrazne. Táto vojna začala už minimálne pred ôsmimi rokmi...
Ukrajina - žiaľ - leží na "geopolitickom zlome", na vplyvovej nárazníkovej zóne a nie je úplne jasné, či si doterajšie ukrajinské reprezentácie uvedomovali, že celé tie roky kráčajú po rozbitom skle a neboli dostatočne opatrné / obozretné, ani diplomatické. Na niektoré situácie v živote krajín nestačí len tzv. "právo na sebaurčenie". Dnes sa tak dejú veci, ktoré spôsobujú utrpenie civilným obyvateľom Ukrajiny. Sú rozstrieľané aj civilné domovy, sú poškodené civilné budovy a domy (lebo zostrelené lietadlo už neovládate a môže padnúť kamkoľvek), malé deti spia na zemi v metre, ukryté pred bombardovaním. To sú silné fotografie a zábery, ale vlastne podobne silné, ako boli svojho času vystrašené oči napr. vietnamských deti. Vojna vždy extrémne tragicky dopadá na neozbrojených a nevinných...
Na Ukrajine sa hrá o podobu architektúry bezpečnostného systému v Európe, resp. dokonca o podobu architektúry bezpečnostného systému globálneho (svetového). Ukrajina je len hracím poľom. Dostala sa do tej situácie aj svojím pričinením, svojou dôverčivosťou voči Západu a dlhodobým zanedbaním diplomacie. Možno si mysleli, že sa už nič nemôže stať.
To, čo sa deje, je následok dlhého času, počas ktorých Západ nebol ochotný s Ruskom nijakým spôsobom jednať aj o ruskej predstave o systéme kolektívnej bezpečnosti. A stále pokračoval (rozpínal sa) krok po kroku bližšie ku Rusku. Systém kolektívnej bezpečnosti nebude dobre fungovať, ak sú v ňom subjekty, ktoré sa v ňom necítia dobre (systém vnímajú ako vnútený), alebo sú z tohto systému kolektívnej bezpečnosti vyňaté...
Nanútené jednostranné riešenie nemá dlhú životnosť, lebo strana, na ktorú nebol braný ohľad, sa ho bude pokúšať zvrátiť... viď nespokojnosť Nemecka s Versailleskou zmluvou po 1. sv. vojne.
Rusko (Ruská federácia) má svoju predstavu o vlastnej bezpečnosti a tá predstava je zásadne iná, než predstava USA o ich vlastnej bezpečnosti. USA má okolo seba predovšetkým oceány, zhora Kanadu "z rovnakého cesta" a z juhu civilizačne a technologicky zaostávajúce Mexiko. USA sa nemajú ako cítiť bezprostredne vojensky ohrozené, nemajú takúto "osobnú" skúsenosť.
Rusko má zložitejšiu (a prevažne suchozemskú geografiu), susedí s množstvom "divokých" (potenciálne nebezpečných) susedov, NATO už má priamo na hraniciach (pobaltské krajiny) a má "osobnú" skúsenosť s inváziami zo Západu (Napoleon, občianska vojna 1917, Veľká vlastenecká vojna)
https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/2249031-obcianska-vojna-v-rusku-si-vyziadala-miliony-obeti-bolsevici-v-nej-potvrdili-svoju-moc
Rusko má úplne inú historickú skúsenosť než USA, a preto sa inak pozerá na globálny bezpečnostný systém a na to, aké bezpečnostné garancie by mal Rusku takýto systém poskytovať.
A ani pre USA by to nemalo byť zase až tak nepochopiteľné, pretože v 60-tych rokoch to boli práve oni, ktorí "kvíkali", keď sa ruské rakety mali dostať na Kubu. To im nebolo všetko jedno. Rusi sa vtedy (podľa Američanov) dostali "príliš blízko". A to pritom Rusi len reagovali na rozmiestnenie rakiet Američanmi v Turecku...
"Kovbojský", dobrodružný prístup Američanov ku geopolitickému poriadku a ku kolektívnej bezpečnosti takto postupne dostal do problémov Ukrajinu.
Rusko má sklony ku brutalite a hrubosti (je to asi súčasť jednoduchej ruskej povahy), ale krajné prostriedky, ktoré dnes volia, sú výsledkom aj toho, že ich predošlé diplomatické snahy o bezpečnostné vyváženie sa nedostali do uší ďalších partnerov. Ukrajina je dnes obeťou geopolitického univerzalizmu, resp. unipolarizmu. Omylu univerzalizmu. A znáša následky udalostí, v ktorých ani nebola subjektom, ale len objektom.
Ruská federácia potrebuje Ukrajinu naspäť do svojej bezpečnostnej zóny, naspäť do svojej "nárazníkovej zóny". Je to pre nich nielen vec geopolitickej bezpečnosti, ale aj emocionálne dôležitá vec, lebo na území dnešnej Ukrajiny sa formovalo jadro ruskej štátnosti (Kyjevská Rus). Preto Putin zdôraznil, že na Ukrajine je dnes "AntiRusko". Pre Rusov to je emocionálna záležitosť. Rusi to cítia tak, že Západ sa na Ukrajinu vtlačil a "ukradol" im ju.
Ďalšou komplikáciou je to, že Ukrajina nie je rovnorodá krajina ani etnicky a ani hodnotovo. Západná Ukrajina sa cíti viac "európansky" a východná časť Ukrajiny (s prevažujúcou ruskou etnicitou) prirodzene tenduje viac k Rusku a chce byť v spojení s "vlasťou".
https://cs.wikipedia.org/wiki/Kyjevsk%C3%A1_Rus
Dnes sa "hecuje" Ukrajina do boja, do boja za svoju "nezávislosť" a právo na sebaurčenie (čo v realite bude len cesta do inej závislosti), ale pre svet by bolo naozaj lepšie, keby Ukrajina bola vojensky neutrálna a nevyzbrojená, než pro-americká a vyzbrojená západnými zbraňami. Ukrajina sa takto môže stať na dlhý čas niečím ako "európsky Izrael", tzn. zdrojom permanentného napätia v regióne. A to možno budeme aj radi, keď sa nespustí vojna väčšieho plošného rozsahu v Európe.
Je možné, že aj Rusko prešvihlo ten správny čas na silové riešenie. Ukrajina už je príliš svojbytná, príliš emancipovaná, príliš zhliadnutá v Západe a v EÚ a možno aj príliš silná. Keď sme sa všetci ráno 24/2 dozvedeli, že Rusko spustilo inváziu a má v úmysle dostať Ukrajinu pod svoju kontrolu, prvé čo som si povedal, bolo, že: "tak toto ale bude musieť byť naozaj šialený blizkrieg, inak im to nevyjde...". Keď sa to bude ťahať, Rusi veľa stratia a dosiahnu málo až nič... Ak sa vo štvrtok ráno 24/2 začalo, tak v piatok navečer mal byť ovládnutý Kyjev a kontrolovaná ukrajinská vláda, resp. prevratom dosadená úradnícka vláda kontrolovaná Rusmi. Takže už teraz je možné povedať, že sa to "ťahá" a bude to stáť omnoho viac krvi civilov, než keby to išlo rýchlo.
Neskôr sa objavili informácie, že samotní Rusi vo svojich plánoch rátali (rátajú) s 15-dňovou vojnou (samotný Putin v telefonickom rozhovore s Macronom tvrdil, že všetko ide podľa plánu... ale v každej vojne sa mlží a klame). Ukrajina je rozlohou veľká krajina (porovnateľná s Francúzskom) a ovládnuť ju pozemným útokom nie je také jednoduché, ako som si predstavoval v tých prvých dňoch.
Aktuálny priebeh sa mení, to si nájdete inde. Nemám ambíciu monitorovať zmeny v priebehu vojenských akcií. Ja keby som bol Zelenskyj, vyzval by som Putina na stretnutie už v priebehu piatka 25/2/22 a vyzval by som na zastavenie bojov na tej línii, kam sa Rusi zatiaľ dostali... Ukrajinská vláda namiesto toho vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a dokonca šírila informácie, že ktokoľvek kto chce bojovať, dostane od štátu zbraň... Dať do rúk nevycvičeným nadšeným civilom zbrane, je však priama cesta ku krviprelievaniu... Myslím, že to je trochu horkokrvné rozhodnutie. Ukrajina tiež sľúbila kriminálnikom (osobám aktuálne vo výkone trestov na Ukrajine) úľavy trestov až amnestiu, ak sa zapoja do bojov. Ukrajina tiež prisľúbila zjednodušenie príchodu zahraničných dobrovoľníkov na Ukrajinu, ak sa zapoja do medzinárodných legionárskych oddielov...
Rusi zašli priďaleko, to je jasné a ja to neospravedlňujem, bude to mať pre nich dlhodobé medzinárodno-politické dôsledky, ale hecovanie do boja (nech to vyzerá akokoľvek hrdinsky a vznešene), len zvýši objem zbytočne preliatej krvi... Ak sa na to človek pozrie inak než očami diváka Filmárika a Filmušky, tzn. inak než len cez prizmu dobra a zla, romantizovanej spravodlivosti a nespravodlivosti, tak si uvedomí, že je treba urobiť v-tomto-momente-čokoľvek, aby sa zastavili boje... hoci by to na prvý dojem vyzeralo ako slabosť alebo získavanie času.
Prekvapením je, že sa viaceré krajiny EÚ rozhodli poslať na Ukrajinu zbrane... Malo by sa skôr tlačiť na zastavenie bojov a na dohodu. Je tiež pochopiteľná averzia voči Putinovi, ale titulky typu "Putin sa nezastaví, musí padnúť" (Denník N) sú skôr ideologické a militantné, než v prospech mierového urovnania. Je ľahké byť na strane Ukrajiny, pretože Ukrajina je zákerne napadnutá a Ukrajinci trpia... je pochopiteľné a psychologicky zrozumiteľné, že väčšina ľudí sa stavia na stranu napadnutých Ukrajincov. Ale preháňanie a radikalizácia asi neprinesú nič dobré. Rusko je na odpor zvyknuté reagovať silovo.
Skuteční přátelé Ukrajiny a zastánci míru ve světě by nyní měli po USA a NATO žádat jednat s Ruskem o možném kompromisu. A to s plným pochopením obav Ruské federace při ochraně svých hranic.
Jeffrey Sachs (americký ekonóm) 21.2. 2022
V pondelok 28. 2. 2022 sa začalo konečne rokovať. Malo sa to stať ešte o čosi skôr... lebo asi bude potrebných viacero stretnutí (ďalšie bolo naplánované na 2. 3. 2022 na žiadosť Ruskej federácie, aktuálne sa má rokovať okolo 9. 3. 2022). Medzitým však má vojna ďalšie ľudské obete. Aj náhodné... Rusi čoraz viac útočia aj na civilné objekty.
Vojna je len časť reality, skutočný výsledok bude záležať od rokovaní. A všetci by sme sa mali snažiť to nevyhrocovať. Toto nie je hra s nulovým súčtom (niekto vyhrá a niekto prehrá). Ale mala by to byť hra s nenulovým súčtom... všetci dostanú niečo trošku iné, než čo pôvodne plánovali, ale spokojní budú všetci... Je potrebné hľadať kompromis, len ten je východiskom zo zložitej geopolitickej situácie, ktorá má rozsiahle historické korene. Nemalo by to byť len (prvoplánovo) o tom, že Rusko musí prehrať... to by bolo len opakovanie presne toho, čo viedlo k tejto vojne...
Politológ Petr Drulák o Ukrajine:
Herec, moderátor, producent, bloger, stand-upista, aktivista Russell Brand kritizuje „obchodnícky“ prístup ku geopolitike. Západné krajiny sa nemôžu vnímať ako morálnejšie než Rusko. Ale budú to tak svetu asi predkladať... a ten dementný bidenovský Niktoš sa možno nakoniec ešte bude vnímať ako mierotvorca. To sú paradoxy doby.
https://dennikstandard.sk/176218/putin-si-nikdy-neziska-srdcia-irancov-povedal-joe-biden-pomylil-si-ich-s-ukrajincami/
„Ale jdi ty, brepto!“ Ale viem mu toto akceptovať... doplietli sa mu Ukrainians a Iranians. Za to by som ho „nefackoval“. To nie je taká hrôza (pri jeho veku). Ale aj tak je môj názor ten, že USA už dlho nemali tak smiešneho prezidenta.
Russell Brand dosť rýchlo drmolí tou svojou britskou angličtinou :-), takže mne pomáha, keď si zapnem titulky...
Vojna je "point of no-return". To už sa nedá obkecať, že "ups, my sme sa pomýlili". Rusko zahralo vabank a malo sa na to dobre pripraviť.
Nepripravilo sa. Po cca 8 dňoch bojov (stav ku 3. 3. 2022) je Rusko stále iba v hraničných oblastiach Ukrajiny, pravdepodobne bez reálnej šance Ukrajinu naozaj pozemne ovládnuť (nekontrolujú ani celý Luhansk a Doneck, nekontrolujú Kyjev). A pravdepodobne s malou šancou strategicky ovládnuť Kyjev a z neho sa pokúsiť administratívne kontrolovať Ukrajinu.
Je to prekvapujúce aj z vojenského hľadiska, lebo druhá najväčšia armáda na svete (čo do početnosti) (hoci s desatinovým vojenským rozpočtom oproti USA) vzbudzovala istý rešpekt. Hoci len pomyselný. Alebo na základe angažovania sa v zahraničí (napr. v Sýrii). Ale Rusi teraz ukázali, ako reálne vedú vojnu... a je to dosť blamáž. Dobre si to všímajú vojenskí stratégovia NATO aj USA a výsledkom môže byť aj prepad vojenského rešpektu voči Rusku.
Newsweek píše o neschopnosti Ruska získať vzdušnú nadvládu
https://www.msn.com/en-xl/europe/top-stories/russia-s-failure-to-dominate-skies-over-ukraine-called-surprising/ar-AAUuqrd?ocid=msedgntp
Nedokážu zabezpečiť logistiku ani zásobovanie potravinami, niektoré ich jednotky sú demoralizované
https://www.yahoo.com/news/pentagon-official-says-russian-troops-213818317.html
Zdvíha sa vlna odporu verejnej mienky proti vojne na Ukrajine po celom svete. Dopad sankcií môže vytvoriť silný odpor proti vojne aj v samotnom Rusku. Aj preto, že proti demonštrantom sa v Rusku zasahuje v štýle, ktorý pripomína náš rok 1989. Len s modernejším policajným vybavením. Rusko nie je demokracia.
Toto je koniec Putina ako politika a štátnika. Rusi musia počítať s devastačnými následkami v oblasti diplomacie. Bude to trvať hoci aj ďalších 50 rokov (to Putin už ani nebude žiť), počas ktorých budú Rusi "páriovia diplomacie a geopolitiky". S Rusmi sa bude málokto baviť, budú izolovaní. Putin možno namiesto posilnenia Ruska, mu takto uštedril fatálnu ranu. Možno spustí domino efekt udalosti, ktoré budú mať úplne opačný následok, než zamýšľal.
https://uk.news.yahoo.com/russian-isolation-exposed-mass-walkout-134022429.html
A môže to viesť aj ku prípadnému oslabeniu štátnosti Ruska, prípadne k zániku (rozdeleniu) Ruska. Globalisti už dlhšie hovorili, že je nespravodlivé, keď jedna krajina disponuje (až) takými prírodnými zdrojmi... Aj Američania by asi radi videli ťažobné veže Texaco niekde na Sibíri :-) Geopolitickým oslabením Ruska by sa len posilnila globalistická nadvláda unipolarizmu (univerzalizmu) so stále sa zvyšujúcim tlakom na "zglajchšaltovanie" krajín pod dominujúcim vplyvom nadnárodných spoločnosti, nadnárodného kapitálu, BigTech firiem, digitalizácie a globalistickej ideológie sociálneho inžinierstva. Tzn. zosilnil by sa vplyv, ktorý už dnes veľmi významne kazí tento svet.
Ukrajina sa naivne zglobalizuje sama... Chce sa zglobalizovať, chce do EÚ (dokonca v skrátenom prístupovom procese). Do toho kryptototalitného preregulovaného neomarxistického b*rdelu, z ktorého chce niekoľko krajín už odísť... Ukrajinci nevedia, čo činia :-)
Chcú si zlepšiť životnú úroveň, ale nevedia, že v EÚ už nikdy nebudú tak slobodní, ako boli doteraz. Že EÚ im bude vnucovať kopec nových (importovaných a vymyslených) problémov a že po nich (ako členoch) bude požadované ich plnenie a "zdieľaná solidarita" (= kolektivizmus, socializmus). Ukrajinci nebudú vedieť, kde im hlava stojí. Netušia nič. V poriadku, nemajú osobnú skúsenosť... ale keď ju už budú mať, bude už vlastne neskoro. Nevedia, že všetky globalistické koncepty a projekty majú za cieľ jediné - ďalšie zbohatnutie bohatých a schudobnenie chudobných.
Je tu ešte ďalšia zaujímavá časť príbehu. Je tu istá hypotéza, že Rusi neodhadli správny moment na vojnu preto, lebo Putinovi sa už kráti čas. Že sa Putin pustil do vojny, kým je ešte zdravotne ako-tak schopný riadiť štát a armádu. Sú hypotézy, že Putin je možno vážne chorý (telesne chorý). Či je blázon, to teraz nechajme bokom.
https://www.yahoo.com/news/photos-putin-keeps-his-distance-during-meetings-194633383.html
https://uk.yahoo.com/news/five-reasons-puffy-faced-putin-044032496.html
Ďalšou zaujímavou rovinou pre úvahy a tiež možnosťou opustiť povrchne romantizovanú a emocionálnu rovinu spravodlivého a nespravodlivého a demonštrácií a aktivistických koncertov pre Ukrajinu je to, že vojna na Ukrajine môže byť súčasťou "väčšej hry", ktorá súvisí so snahou o tzv. "zmenu procesov globálneho riadenia".
Možno si v tejto súvislosti spomeniete na video, v ktorom nechvalne známy Klaus Schwab (World Economic Forum) spomína, že WEF má vo svete množstvo spriaznených politikov vo vysokých funkciách ("global leaders") a okrem nespochybniteľných mien ako Merkelová, Trudeau či Macron explicitne povedal aj "even Putin". Čo ak Putin realizuje niečí "program"? Čo ak to, čo sa deje, nie je národný záujem Ruska, napriek tomu, že sa to takto deklaruje? Niečo by aj naznačovalo, že je to zatiaľ len akási "nepodarená vojna" (pri všetkej úcte k obetiam, nechcem toto vôbec zľahčovať). Uvidíme podľa ovocia... podľa toho, čo to prinesie.
Globalistická covidová udalosť totiž nedopadla práve oslňujúco... Snaha dostať ľudstvo pod zvýšenú kontrolu sa minula účinkom. Práve naopak... kyvadlo švihlo na opačnú stranu a všetky tie freedom konvoje v Kanade, USA, vo Francúzsku aj inde, ako reakcia na totalitné tendencie v riadení štátov, hovoria jediné... zdola (od obyčajných ľudí) prichádza hnev a toho hnevu je čoraz viac a viac. To nie je len, že F*CK TRUDEAU. Hnevu sa za ostatných 30 rokov nazbieralo šialene veľa. Ľudia si začínajú uvedomovať, že súčasťou problému je to, že sa nechali obalamutiť a vystrašiť... a že poslušne hrali hry, ktoré nie sú v záujme bežných ľudí, ale v záujme elít. Už sa nechcú na tom zúčastňovať. Chcú žiť svoj život.
Pozrite sa, čo sa deje už aj na pokojnom a disciplinovanom zlockdownovanom Novom Zélande. Uvidíme, ako si s tým poradí "skvelá ženská líderka" Jacinda Ardern. Asi ich všetkých poriadne zmlátia.
https://www.standard.co.uk/news/world/new-zealand-parliament-protest-police-jacinda-ardern-b985473.html
No a globalistické elity vedia, že toto treba rýchlo zastaviť... lebo je to ako nákaza a šíri sa to po svete. Čo urobíme? Budeme vrtieť psom. Vnútime svetu vojnu. Najprv lokálnu, ale nie niekde v zapadákove, ale priamo v Európe. Nech to má impakt. Zahltíme ľuďom procesor strachom. A keď nebude fungovať lokálna, no tak bude veľkoplošná...
A na veľkú vojnu je zamiesené už dnes celkom slušne. Vidíte niekde volanie po mieri? Ja veľmi nie. Len hecovačky a posielanie a presúvanie zbraní... Svetová vojna to už je. Zatiaľ len v hraniciach Ukrajiny...
Prvou obeťou vojny je pravda. Nepríjemným side-efektom vojenských akcií na Ukrajine je aj obmedzovanie slobody slova v Európe. Česko napríklad pristúpilo ku zablokovaniu niekoľkých webov (domén), ktoré majú vraj "šíriť pro-ruskú propagandu". Establishment však túto situáciu zneužil aj na zablokovanie webov šíriacich pravicové a konzervatívne názory, navyše v situácii, keď Česká republika nie je vo vyhlásenom vojnovom stave s Ruskou federáciou... Ešte ani nie je vojna a už sa pritvrdzuje aj na iných frontoch...
Na zive.cz zverejnili aj túto správu:
Asociace poskytovatelů mobilních sítí... upřesňuje formální stránku věci. Jedná se o usnesení vlády České republiky č. 127 ze dne 25. 2. 2022 žádající „všechny relevantní subjekty k přijetí potřebných opatření vedoucích k zamezení šíření nepravdivých a zavádějících informací v kybernetickém prostoru, které slouží k manipulování obyvatelstva ČR směrem k ospravedlnění a schvalování aktuální ruské vojenské agrese vůči Ukrajině“, na základě kterého Národní centrum kybernetických operací (NCKO) při Vojenském zpravodajství České republiky upřesnilo požadavky s uvedením seznamu konkrétních bezpečnost ohrožujících internetových adres.
Na Slovensku sa začalo blokovať s menším oneskorením tiež. Niektoré weby už sú zablokované. Očakávajú sa súdne spory so štátom. Lebo obmedziť slobodu slova sa dá len zo zákonných dôvodov.
Ukrajina môže byť game-changer aj v iných oblastiach. Predpokladá sa, že zhoršená energetická situácia v súvislosti s vojnou (menšia dostupnosť fosílnych energetických komodít) povedie k prehodnoteniu progresivistického ekologického extrémizmu a že to možno pochová koncept Green Deal.
Sociolológ Václav Cílek tvrdí, že by sa to mohlo stať:
"Já od samotného počátku roku očekávám, že se odehraje něco velmi podstatného. A mnoho myšlenek a projektů budeme nuceni ve světle reality přehodnotit. A právě Green Deal může být jedním z nich."
Český europoslanec Ivan David tvrdí, že nie... že ekologické náboženstvo tak ľahko neskončí.
"Předpoklad o útlumu Green Dealu není reálný. Všechny zásadní dokumenty spojené s Green Dealem prošly velkou většinou, typicky asi 500 : 200 hlasům. Green Deal je dogma, o kterém se nediskutuje, které se pouze „odsouhlasuje“, nejlépe „ambiciózně“. Skalní zastánci Green Dealu jsou fanatici, diskuse s nimi nemá smysl. Fanatismus kdysi krásně charakterizoval Miroslav Plzák. Když někdo navrhne, že socha Stalina má být vysoká 50 metrů, je v prostředí sdíleného fanatismu možné navrhnout 55 nebo 60 metrů. Nikdo si nedovolí říci, že by stačilo 45.
Tak i dekarbonizace byla ambiciózně navýšena na 55 % do roku 2030, nevadí, že je to nesmysl. Je to plánované zvýšení plánu. Postup je plánovitě řízen a nedodržení plánu bude sankcionováno. Zatím je předmětem diskuse, kdo bude příjemcem pokut za nesplnění cílů v jednotlivých státech. Zřejmě Evropská komise.
O základních článcích víry se nesmí pochybovat. Na svoje otázky jsem od komisařů a jejich úředníků nikdy nedostal odpověď. Například jsem se ptal, jaký pokles oteplování očekávají, jestliže se EU podílí na produkci skleníkových plynů 8-9 % a produkce má být snížena na polovinu a nikdo se k EU nepřidá. Za posledních deset let došlo ve světě ke zvýšení produkce skleníkových plynů o zhruba 15 %, Čína a Indie budují desítky nových uhelných elektráren. Kysličník uhličitý a metan jsou plyny, a proto se šíří v atmosféře, takže to, co se ušetří v EU, připlyne odjinud. Klade se vždy několik otázek najednou a úředníci či „vědci“ se rozhodnou, na co odpoví."
No a toto bol len úvod :-) Už ste aj zabudli, že? Kvôli Ukrajine bol príliš dlhý.
Až tu teda začína to, čo som avizoval na začiatku textu. Až tu teda začína zrecyklovaný text z dielu 61. Bude mať OĽaNO v budúcich voľbách 35%, ako si myslia niektorí ľudia? Alebo na výhru vo voľbách na území Slovenska je potrebná nejaké špeciálna schopnosť? A prečo túto špeciálnu danosť nemajú mnohé slušné strany? A prečo by slušná strana nemohla byť aj pre ľudí? Prečo sa to na Slovensku nedarí? Veľa otázok, na ktoré prinesie odpoveď až samotný volebný deň. (Alebo bude veľká vojna a budeme mať úplne iné problémy.)
Kto chce vyhrať voľby? A ako? ...a vlastne načo?
1. februára 2022 zverejnil Tomáš Hudák na Denníku N tento článok.
https://dennikn.sk/2702173/pred-palacom-sa-zjavila-desiva-buducnost/?ref=top
V mnohom sa dá súhlasiť, ale... ja o inom rozmýšľam. Rozmýšľam o tom, kde sa stala chyba a či ju niekto vidí. A či si ju vôbec vie pripustiť a či sa z nej vie poučiť a či je ochotný (alebo schopný) v nej už ďalej nepokračovať. Poviem to tak "v harabinovštine" - ne-po-kra-čo-vať... aby som to zvýraznil.
Pán Hudák nie je politik, ale jeho názor v článku je politický. Je verejnou osobou. Vyjadruje aj politické postoje. Využijem jeho článok na svoj odkaz politikom.
Pán Hudák tvrdí, že pred palácom sa zjavila "desivá budúcnosť". Mnohí sa "so svrbením", s nepokojom pozeráme na to, čo už dnes naznačujú predvolebné prieskumy. Pripomína to situáciu z toho vtipu s mužom padajúcim z mrakodrapu... Kým nedopadol, tak si stále hovoril: "Ešte je to dobré.. ešte je to dobré..."
Ale raz to dopadne. Raz dorazíme aj my do bodu pravdy. V jedno kalné ráno po voľbách.
Výrazne rastú subjekty, ktoré sme chceli voľbami v roku 2020 poslať do minulosti. Sme si hovorili, že definitívnej... haha. Dynamika myšlienkového, spoločenského a politického vývoja v spoločnosti je však dosť iná. Je hrubšia, drsnejšia, je prízemnejšia...
Aké je dnes náčrt budúceho rozloženia politických síl?
január 2022, Focus pre Na telo (TV Markíza)
Hlas-SD 17,8%
Smer-SSD 16,3%
SaS 11,1%
PS 8,3%
OĽaNO 8%
Republika 7,8%
Sme Rodina 6,1%
KDH 5,8%
koniec januára 2022, Median SK pre aktuality.sk(?) (no... tu neviem presne, kto bol objednávateľom)
Smer-SSD 15,6%
Hlas-SD 13,5%
SaS 13,5%
PS 10,5%
OĽaNO 9,5%
Sme Rodina 5,7%
Republika 5,6%
KDH 5,0%
Situácia nie je optimistická, nikto zo subjektov na prvých dvoch-troch miestach zatiaľ nedominuje výrazne, ale sú tu isté tendencie. A poloha jednotlivých subjektov v rebríčku sa už niekoľko mesiacov až tak veľmi nemení. Samozrejme, môže prísť nejaká nečakaná udalosť, ktorá toto rozvrhnutie na šachovnici rozsype, ale... ale nečakajme na zázraky, ani na deus ex machina. Čisto teoreticky by chcel voľby vyhrať každý politický subjekt a niektorým sa to podarí... A niektoré na to nemajú predpoklady a vlohy.
Kto je schopný na Slovensku vyhrávať voľby a kto sa bude len od boka pozerať? Slovné deklarácie sú jedna vec, premiérsky sa už cítili aj Za ľudia, aj Péesko, aj v roku 2021 Čechách Piráti, ale demokracia je už raz taká, že hegemónom je občan. Občan rozdáva karty. Aké stratégie vedú do srdca voliča, k jeho hlasu a k volebnému víťazstvu? Ktoré strany majú ťah na pozíciu 1 a ktorým sa to nikdy nepodarí? Ukážme si to na aktuálnom príklade.
Dve najzákladnejšie aktuálne problematické témy, ktoré hýbu aj politickými preferenciami na Slovensku sú:
1) postoj ku ďalšiemu manažovaniu covidovej pandémie
2) postoj ku tzv. obrannej zmluve s USA
Na vzostupe sú subjekty, ktoré majú skeptický postoj k pandémii ako takej, k opatreniam a v zásade aj odmietavý postoj k očkovaniu (tobôž k povinnému očkovaniu).
Na vzostupe sú subjekty, ktoré sa kriticky stavajú ku obrannej zmluve medzi SR a a USA a odporúčajú takúto zmluvu zatiaľ nepodpisovať (resp. nepodpisovať ju vôbec ako nadbytočnú). Hlas-SD síce ako vždy lavíruje vo všetkom, ale Hlas už to hrá na model "drahá nevesta", lebo po nasledujúcich voľbách možno budú až dve drahé nevesty (závisí od toho, či Sme Rodina sa medzitým neskĺzne pod čiaru... čo nie je vylúčené). Jednou nevestou bude Hlas-SD a druhou bude pravdepodobne Sme rodina. To sú subjekty, ktoré (teoreticky) môžu fungovať na oboch brehoch... aj v "slušno-koalícii" (Hlas - SaS - PS - Sme rodina(?) - KDH) aj v "koalícii hrôzy" (Hlas - Smer - Republika - Sme rodina). Dávam to ale zatiaľ do úvodzoviek, lebo je v tom ešte stále veľa nepresného a emocionálneho. OĽaNO som do koalícií zatiaľ nezaradil, lebo predpokladám, že jeho volebný výsledok nebude oslňujúci a koaličný potenciál nebude práve imponujúci.
Potupný kolaps projektu Za ľudí (aj keď očakávateľný) a budúci (predpokladaný) zlý volebný výsledok OĽaNO zvyšujú pravdepodobnosť, že Hlas nebude smrdieť ani jednému táboru a Sme rodina (ako pragmatický, obchodnícky subjekt) bude opäť raz cennejší než v skutočnosti je.
Na jednu stranu sa vyjadruje rozhorčenie (čo hovorí aj ten vyššie uvedený článok), kam sa spoločenský diskurz uberá a že výsledkom môže byť až demontáž demokracie (áno, môže sa to stať... demokracia je krehká) a na druhú stranu je vidieť, že sa o akože "záchranu demokracie" snažia subjekty alebo názorové prúdy, ktoré ako keby nemali čuch na pohyby v spoločnosti a nálady v spoločnosti. Resp. sú elitárske a myslia si, že elitárskymi nástrojmi docielia zmenu v spoločnosti.
Na nebezpečenstvo rozkladu demokracie poukazujú názorové prúdy, ktoré sa "rochnia" vo svojom elitárstve a nadradenosti. Subjekty, ktoré po celý čas pandémie klišéovito podporovali prísnosť opatrení, šírili strach, stimulovali strach, vytvárali nátlak na nezaočkovaných a šírili "vakcinačný fetišizmus" neustálym porazeneckým vzlykaním nad tým, akú nízku máme mieru zaočkovanosti... a čo je najhoršie... permanentne spochybňovali dobrovoľnosť očkovania a dokonca ešte stále pripúšťajú (ergo nevylučujú), že očkovanie (aspoň pre vybrané skupiny obyvateľstva) by mohlo byť povinné. A to je politická samovražda.
Obranná zmluva s USA detto... Verejná mienka (ľud, populus) sa k nej stavia buď odmietavo alebo si žiada jej výraznú rekonštrukciu... Svoje nie hovorí obrannej zmluve s USA polovica Slovenska (35 percent určite nie, 19 percent skôr nie). Za potrebnú považuje obrannú zmluvu menej než tretina obyvateľov Slovenska (17 percent skôr áno, 15 percent určite áno).
To je názor ľudu. Oproti tomu mnohé politické subjekty dnes idú vlnu "polarizovanej geopolitiky" a obhajujú aj dnešnú nevyváženú podobu tej zmluvy. A práve tieto názorové prúdy hovoria, že oni chcú chrániť demokraciu a že by bolo lepšie, keby tento "rozumný" smer prevládol. Ale ako chcú uhrať dobrý volebný výsledok, keď sú v rozpore s vox populi?
Lebo to sa ľahko povie, že "populizmus je zlý", ale ak niekto chce vyhrať voľby (= získať veľa veľa hlasov), tak potrebuje "hovoriť hlasom ľudu". A verejná mienka je dnes väčšinovo ako proti povinnému očkovaniu a proti prílišnej prísnosti opatrení, tak je verejná mienka v zásade aj proti obrannej zmluve s USA. Tobôž v čase tak čudného zvyšovania napätia na východ od nás, že dokonca ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj musel svojím verejným vystúpením ukľudňovať aj médiá, aj najväčších štváčov do vojny...
Dnešná opozícia (pre zjednodušenie "tí zlí") v zásade je zložená zo subjektov, ktoré inštinktívne chápu väčšinové priania spoločnosti aj v téme Covid, aj v téme geopolitika. A tie kruhy, ktoré dnes volajú po "záchrane demokracie" stále vidia pandémiu hlavne ako "hriech nezaočkovaných", stále hustia do spoločnosti negatívne covidové správy, stále hovoria, že očkovanie je riešenie (aj to už je posun, lebo hovorili už aj to otrasné a nestráviteľne cynické, že "vakcína je sloboda") a stále sa aktívne chcú zúčastňovať na "spojenectve", ktoré by nevadilo... ale ktoré v texte tej zmluvy je tak servilné a tak nehorázne submisívne a nekritické, že je to ťažké akceptovať pre spoločnosť, ktorá sa nechce nechať zaťahovať do amerických vojenských dobrodružstiev. Keby sa niečo zomlelo, môže veci skomplikovať, že máme na svojom území cudzie jednotky. A slovenská spoločnosť chce byť zdržanlivá a chce, naozaj chce, sedieť na dvoch stoličkách... nebaví ju počúvať Valáška. Ak sa niečo zomelie, budeme pri konflikte nebezpečne blízko. Bližšie než obyvateľ Americka. Aký je teda záujem Slovenska? (Všimnite si aktuálnu zdržanlivosť Nemecka.)
To, že v budúcich voľbách (nech už budú kedykoľvek) sa zreteľne prejaví chýbanie Za ľudí a prejaví sa mocenská marginalizácia OĽaNO, nás dostáva naspäť pred ten istý problém, ktorý sme mali pred voľbami 2020. Vo februári 2020 to vyriešil jednorazový zázračný nadštandardný volebný výsledok OĽaNO, ktoré sa však nedokázalo stať všeobecne akceptovateľnou dominantnou politickou silou (tobôž nie trvácnou)... a tak voľby 2020 boli iba akási "chyba v programe". Len na čas odložili to, čo aj tak budeme musieť vyriešiť. Boj o charakter štátu. OĽaNO sa ukázalo ako nezrelé a neschopné pracovať uveriteľne a akceptovateľne s mocou, ktorá im bola zverená. OĽaNO tiež nedokázalo efektívne a šikovne odrážať útoky a tlaky tých kruhov, ktorým vo februári "vypálilo rybník". Do takto vzniknutého mocenského vákua sa natlačí kto? Elitári nadšení svojím elitárstvom? Alebo tí, ktorí nemajú škrupule a ktorí to s mocou vedia lepšie?
Lebo to sa ľahko povie, že "populizmus je zlý", ale ak niekto chce vyhrať voľby (= získať veľa hlasov), tak potrebuje "hovoriť hlasom ľudu". Nemôžete byť geopoliticky nezdržanliví, keď ľud si praje geopolitickú zdržanlivosť (áno, je možné, že ľud si praje až geopolitický alibizmus... zoberme to na vedomie) a nemôžete používať vety, v ktorých sa objavia slová "očkovanie" a "povinné" príliš blízko pri sebe... Tí občania, ktorí dôverovali covidovému očkovaniu, sa už zaočkovali a tých ostatných si radšej nepopudzujte proti sebe, nehovorte im, že sú sprostí... lebo sa môže stať, že Smer-SSD bude mať volebný výsledok začínajúci cifrou 2... a to len vám (nám) ostanú oči pre plač. Potom možno budete hovoriť "ja balím kufre, tu sa nedá žiť...", ale to už bude neskoro. Lebo všetko ste dobre vedeli, lebo toto sa tu nedeje prvýkrát...
Lebo ste dobre vedeli, že vyhrať voľby s postojmi a názormi, ktoré spôsobujú v spoločnosti averzie, sa nedá. Dobre ste vedeli, že ak ste fanúšikom politického subjektu, ktorý má preferencie (alebo volebný výsledok) okolo 8%, tak pri cca 60% účasti na voľbách, reprezentujete takýmto spôsobom názory ani nie 5% oprávnených voličov... To je ako prd vo vetre.
Chcete vybudovať catch-all party (stranu pre všetkých, stranu pre masy)? Naučte sa počúvať svojich voličov. Hlasy voličov ležia doslova „na ulici“.
Keď vám ľud hovorí, že tu nechce cudzích vojakov, skúste ho počúvať.
Keď vám ľud hovorí, že si nepraje plošné (alebo segmentované plošné) povinné očkovanie, skúste ho počúvať.
Nie je to hanba. Viete, vy tu nie ste na to, aby ste pekne spievali, keď pred voľbami lapáte vtáčka... Vy ste tu na to, aby ste pracovali pre nás... Lebo my sme tu doma a vy ste naši zamestnanci.
Matovič je od roku 1989 len tretí líder (tretí politický subjekt), ktorý vyhral slovenské parlamentné voľby. (Je zaujímavé si to vypočuť s odstupom času). Ale najprv dočítajte...
https://plus.rozhlas.cz/matovic-je-teprve-treti-lidr-ktery-od-roku-1989-na-slovensku-vyhral-volby-je-8156263
Predtým sa to podarilo len Vladimírovi Mečiarovi (HZDS), ktorý využil vhodné historické udalosti (dopyt po pro-slovenskej, pro-národnej až pro-národoveckej politike po rozdelení ČSFR).
Predtým sa to podarilo len Robertovi Ficovi (Smer-SD, dnes Smer-SSD), ktorý cielene hľadal tému (naratív), s ktorým by mohol dominovať. Našiel ju v dopyte po paternalizme, ktorý stále funguje v tomto národe a v tejto spoločnosti. Veľká časť spoločnosti vníma „štát“ ako subjekt, ktorý je od neho oddelený. Ktorý je subjektom per se (samým osebe). A majú to tak radi... chcú silný, ochraniteľský štát a spolu s ním oceňujú aj charizmatického a silného lídra. Archetyp vládcu. Nevadí im, že štát je zdeformovaný a púšťa sa mu žilou, keď oni majú to svoje isté...
Môžeme sa z toho vysmievať aké je to byzantínske a neeurópske a nesebavedomé. Iste, môžeme. Ale takto to je a je to fenomén, ktorý vždy rozhodoval voľby. Smer-SD (Smer-SSD) s týmito masovými obrazmi cielene pracoval... Navonok prevzal sociálno-demokratické mimikry, ktoré predhodil lačnému davu, aby v realite mohol v pohodlíčku budovať oligarchickú plutokraciu (vlastne extrémne pravicovú, kde silnejší žerú slabších). Kriminálne siete „našich ľudí“ naprieč inštitúciami, rezortmi a strategickými odvetviami. Vlastne Mečiar_2, len s kozmetickými zmenami, ktoré priniesla doba.
Máločo sa zmenilo v roku 2020. Aj tie voľby vyhrali emócie a masovosť (populus), ale... zdalo sa, že konečne dozrievame. Zdalo sa, že toto už konečne bude ten „hlas ľudu“, ktorý volá po niečom konštruktívnom. Po zmene charakteru štátu, aby sa tu nežilo dobre iba zlodejom, právnickým psychopatom, podvodníkom a servilným podržtaškárom, ktorí za teplé miestečko urobia čokoľvek. Zdalo sa, že ľud (akokoľvek je ten pojem nepresný a vágny) konečne pochopil, že môže mať naozaj silný štát. Štát, ktorý férovo a kvalitne poskytuje svoje služby. Keď to bude štát nedeformovaný kriminálnymi záujmami skupín, skupiniek, mafií alebo dokonca vysokopostavených jednotlivcov, ktorý si z „každej akcie“ zoberú svojich 40%, aby svoje príbuzenstvo zabezpečili na niekoľko storočí. Že štát prirodzene zosilnie, keď sa mu nebude púšťať žilou.
Igor Matovič len ako tretí pochopil, ako národu ponúknuť tému, resp. ako presne formulovať tému... preto vyhral. Vidíte, ako je dôležité „osloviť mnohých“, keď chcete vyhrať voľby?
Igor Matovič svoju rolu lídra nezvládol. Rola „aktivistického krikľúňa a buriča“ mu sadla dobre. Keď mal robiť funkčnú politiku z pozície vládnej strany, zistil, že je bezradný... Keď nemusel robiť nič (len show), zdalo sa, že by niečo robiť vedel. Ale odkedy musí niečo naozaj aj robiť, tak už vieme, že mu to nejde...
Chvíľu hľadal nepriateľa (zvolil si Covid a stavil veľmi zle, lebo Covid sa chová nelogicky...), skúšal robiť „teátro“ (Sputnik V)... To mu predtým vždy vychádzalo, ale narazil na odpor geopolitických extrémistov a stiahol chvost. Niečo začal, nedotiahol. Nedokázal tlmiť pnutia v koalícii a masívne „nabíjal zbrane“ svojím kritikom. Sám sa aktívne zúčastňoval zbytočných prestreliek (či už voči Sulíkovi alebo prezidentke). U časti spoločnosti tak pomohol vybudovať voči sebe averziu tak silnú, že... že radšej budú voliť Fica, než toho „trnavského blázna“. To sa stalo... Z 25% volebných percent je dnes ledva 10 (skôr ešte menej) a nejakých 15 percent hlasov je bezprizorných. To sú tie volatilné hlasy, ktorých na prelome rokov 2019 a 2020 zaujala Matovičova ponuka. Na čo zareagujú teraz?
Ja nehovorím, že "buďte subjektmi bez vízie, bez hodnôt".
Ale... začnite slúžiť naozaj svojmu ľudu, začnite rešpektovať záujem svojich občanov... slúžiť nielen Severoatlantickej aliancii a nielen farmaceutickým firmám. Keď to pochopíte, nájdete aj tie správne slová, ktoré možno zoberú vietor z plachiet tým hnusným populistom, ktorými tak pohŕdate... ale ktorí zjavne kráčajú k volebnému víťazstvu. Lebo rozumejú tomu, čo dav chce. A dajú mu to pred voľbami v miere vrchovatej (a po voľbách? to budú riešiť po voľbách).
Nedá sa robiť stále tie isté chyby a čakať, že to prinesie nové výsledky. Nemôžete ľudí poučovať, pozerať sa na nich permanentne zhora, urážať ich a prevychovávať ich... a očakávať dychberúci volebný výsledok. Na víťazstvo vo voľbách potrebujete ľudí a ich hlasy. Veľa ľudí a veľa hlasov. Aj hlasy dezolátov, aj hlasy alkoholikov, aj jednoduchých dedinčanov, aj hlasy tých, čo veria v panslavizmus, aj tých, čo si ešte stále myslia, že hlavnou vlastnosťou štátu je postarať sa o nich.
Čakáme na nového lídra. Takého čo pochopí, že ak chce vyhrať voľby, musí rozumieť (alebo aspoň skúsiť porozumieť) čo ľudia chcú. A musí jasne formulovať túto ponuku celému národu.
Lebo ak to nedokážete, ak budete samo-ulietavať na tom, ako sú vaše postoje tak krásne elitné a keď sa budete štítiť „davu“, potom budete mať aj elitné volebné výsledky na úrovni štatistickej chyby.
Keď vám ľud hovorí, že tu nechce cudzích vojakov, skúste ho počúvať.
Keď vám ľud hovorí, že si nepraje plošné (alebo segmentované plošné) povinné očkovanie, skúste ho počúvať.
Nie je to hanba. Nie je to populizmus.
Hlasy voličov ležia doslova „na ulici“. Pripravte ponuku pre ľudí a potom ju pre ľudí aj realizujte. Pretože vy nebudete poslanci NATO, ani poslanci BigPharma korporácií. Budete zástupcovia občanov v parlamente (poslanec = poslaný občanom do parlamentu). Ich vôľu budete mať povinnosť realizovať. Netreba sa báť ani slova „demos“ ani „populus“ - obe znamenajú to isté.
Sú tu hlasy nespokojných voličov. Sú tu hlasy voličov, ktorí notoricky nechodia k voľbám (skoro 40% oprávnených voličov). Nepozbiera ich geopolitický extrémista a vojnový štváč Tomáš Valášek a spol., lebo väčšina Slovákov rozmýšľa úplne inak... Sú tu voľné hlasy. A ak ich nezdvihne niekto, kto si bude vážiť „ľud“, pozberá tie hlasy Fico. A my už vieme, čo on dokáže.
Spomínate si na ten vtip? Ešte je to dobré...
Ale už nie dlho. Raz to dopadne.
