Doplnené 22. 1. 2023 (nedeľa) - krátke zhodnotenie slovenského "referendového paradoxu" bude v úvode dielu 82. Čokoľvek čo sa deje na Slovensku, má povahu paradoxu. S tým je potrebné počítať...
Nemám žiadny problém s referendom ako nástrojom priamej demokracie (teda aj nástrojom na skrátenie volebného obdobia). Nositeľom moci a suverénom v SR je občan SR, nie politické strany (mnohé pre mňa nevoliteľné). Považujem za korektné, aby občan, nositeľ moci, bol oprávnený referendom skrátiť funkčné obdobie NR SR, v takej mocenskej situácii, keď občan dospeje k záveru, že výkon takej politiky škodí záujmom SR.
Referendová otázka však bola postavená paradoxne a nechránila nás zas až tak pred partokratickými záujmami, pretože by asymetricky uľahčovala vyvolanie predčasných volieb práve poslancom (jednoduchým uznesením s podporou 76 poslancov). A po toľkých rokoch vieme, že v slovenskom parlamente nájsť 76 gaunerov je pravdepodobnejšie, než nájsť 76 slušných a korektných...
Napriek tomu som považoval za natoľko dôležitú (lákavú) možnosť ukončovať funkčné obdobie parlamentu ľudovým hlasovaním, že som sa referenda zúčastnil... Dopadlo to, ako to dopadlo. Možno je to aj dobre, že to dopadlo takto. Na nejaký čas však nebudeme mať možnosť o tejto veci hlasovať. Počkáme si na nejaké nové referendum a na korektnejšie formulovanú otázku.
Všetko, čo zažívame, je skúsenosť. A nižšie už nasleduje pôvodný text.
Najprv základné technikálie z webstránky Ministerstva vnútra SR, aby sme sa dostali do faktických rámcov témy.
Prezidentka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 362/2022 Z. z.,
na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022 vyhlásila
referendum a určila deň jeho konania na sobotu 21. januára 2023. Referendum sa koná od 07.00 do 22.00.
V referende voliči rozhodnú o otázke:
„Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:
a nasleduje pomerne zložitý popis zmien v texte Ústavy SR, ku ktorým by došlo, ak by úspešné referendum ustanovilo možnosť aj ľudovým hlasovaním (referendom) skracovať volebné obdobie poslancov Národnej rady SR (zastupiteľov občanov).
Viac napr. tu:
https://www.minv.sk/?referendum
Pôvodná formulácia referendových otázok (lebo pôvodne boli dve) obsahovala aj premotivovane nabudenú otázku, či hlasujúci „súhlasí s okamžitým pádom vlády“ (to si ešte Fico & Comp. mysleli, že táto vláda sa nedokáže zosypať sama od seba). Túto otázku však Ústavný súd SR neschválil...
Pôvodne malo referendum túto silnú partokratickú rovinu, rovinu súťaženia medzi politickými stranami, medzi koalíciou a opozíciou.
Predmetná otázka však bola vyradená a vláda (áno, proti nej bolo referendum pôvodne namierené) padla... aby som bol presnejší... v parlamente bola vláde vyslovená nedôvera (našlo sa 76 a viac poslancov NR SR, ktorí vyslovili vláde nedôveru). Následne sa hľadala (pod vedením premiéra Hegera) nová 76-tka a vyzerá to tak, že dňa 17. januára 2023 táto možnosť definitívne skončila... Takže kráčame ku predčasným voľbám. Otázny je termín. Preferuje sa septembrový termín (hlavne stranami, ktoré majú pred letom 2023 ešte dostať finančný príspevok za volebný výsledok vo voľbách 2020).
Kto referendum vyhlásil, už ním nemá veľa čo získať
Tzn. vyhlásené referendum (21/1/2023) aktuálne už túto ad hoc rovinu v sebe neobsahuje. Predčasné voľby budú a hotovo. Dnes už tu nie je dôvod neísť na referendum, aby sme našou neúčasťou niekomu prekazili predčasný (či nežiaduci) návrat k moci. Teraz je to už naozaj referendum o esenciálnej podstate demokracie - „moc je odvodená od občana“.
Referendum bolo nejako myslené (a je zrejmé, že SMER-SSD tým sledoval nejaké konkrétne ciele aj v oblasti trestných stíhaní skorumpovaných prominentov z „ficovských čias“). Pretože táto vláda (po voľbách vo februári 2020) sa vôbec ako prvá pustila do istej očisty verejného života, do očisty štátu, do premeny Slovenskej kriminálnej republiky na Slovenskú republiku. Zatiaľ s nie úplne uspokojujúcimi výsledkami... ale je zázrak, že sa vôbec začalo.
Môžeme sa baviť, či sa končiaca vláda dostatočne premyslene a efektívne borila s korupciou (môj názor je ten, že nie) a môžeme sa baviť, či korupcia na Slovensku sa dá vykynožiť (môj názor je ten, že nie, že korupčnosť je - žiaľ - až príliš integrálnou súčasťou slovenského archetypu resp. slovenskej národnej povahy... to by bolo naozaj na dlhšiu historicko-sociologicko-psychologickú debatu, prečo to tak je). Myslím si, že národ, ktorý je materiálne chudobný a aj mentálne dosť chudobný, žiaľ, generuje prevažne takých jedincov, ktorí sa ľahko rozhodnú pre obchádzanie pravidiel a pre obohacovanie sa na úkor iných (hneď pri prvej príležitosti, ktorá sa im podsunie)...
Nie je však na škodu veci, ak sa pokúsime prekonať tohto démona v sebe a každá aktivita smerom k nastaveniu lepších či pevnejších (alebo aspoň výstražnejších) protikorupčných pravidiel sa ráta. Boj s korupciou je na Slovensku nekonečný ako samsára, ale má význam v ňom pokračovať. A verím (napriek tomu, čo som vyššie spomenul o korupčnosti tohto národa), že boj proti korupcii bude lepšie pokračovať, keď budeme mať možnosť trvalej občianskej ingerencie (ingerencie zdola) do všakovakých partokratických a mocenských dohôd a špekulácií.
Slovensko má vážne systémové problémy, ktoré politici zatiaľ nemali vôľu (ani odvahu) riešiť
Protikorupčná vláda padla, nová 76-tka nevznikne a ideme na ceste k predčasným voľbám... na prvý pohľad to vyzerá, že referendum už nič nerieši... Alebo žeby predsa? Niektorí dokonca tvrdia, že aktuálne referendum je "nezmyselné".
Skúsim uviesť príklad jedného problému, s ktorým nám naši volení zástupcovia nedokázali za 30 rokov nijako pomôcť.
Na Slovensku máme dlhodobo problémy s podobou právneho štátu. Nie je to úplne tak, ako (účelovo) tvrdí právnik Fico, že až teraz, že až táto vláda „rozvracia právny štát“.
Práve za vlád právnika Mečiara a právnika Fica došlo ku najzávažnejším deformáciám fungovania štátu a fungovania právneho štátu. K najväčším rozkrádačkám a najväčším podvodom. K ignorovaniu zákonov. Práve v týchto obdobiach došlo ku silnému prepájaniu veľkých peňazí (vysokého biznisu), kľúčových právnických postov a hulvátskej bohorovnosti privilegovaných. Práve v týchto obdobiach dochádzalo k hrubému zneužívaniu silových štruktúr štátu. Práve v obdobiach keď premiérom bol právnik (keď na čele štátu stál právnik) dochádzalo k najbrutálnejšej oligarchizácii silových štruktúr štátu a k tzv. „únosu štátu“.
Slovenská republika nikdy nebola právny štát. A ani dnes nie je.
Slovensko zatiaľ ani jednu sekundu od 1. januára 1993 nebolo právnym štátom.
Trestať JUDr-ov a ich oligarchických šéfov je kľúčovým krokom ku akej-takej štandardizácii pomerov na Slovensku. Trestať vysokopostavené „veľké ryby“ je dôležité pre nastavenie takého étosu v spoločnosti, ktorý zachráni vôbec v tomto štáte demokraciu. Lebo demokracia bez spravodlivosti je vlastne len potemkinovské predstieranie demokracie. Demokracia bez funkčnej spravodlivosti (justície) je hroznou deformáciou. V skutočnosti na Slovensku namiesto demokracie funguje záujmovo-rodový feudalizmus. Žiadna liberálna demokracia tu nie je, ale len oportunistická rodinkárska lži-demokracia. Tí, čo majú vplyv, peniaze a známosti si zariadia v tomto štáte všetko a na druhej strane tí bez vplyvu a moci sa môžu len pozerať.
Prišli voľby 2020 a vieme všetci, ako sme dnes rozčarovaní a ako sme unavení, ako sme rozhicovaní besnými novinármi... ale nesmieme zabúdať na to, že vláda zostavená okolo OĽaNO (nech už akokoľvek zlyhalo) bola historicky prvou slovenskou vládou (a vyzerá to tak, že na dlhší čas asi aj jedinou), ktorá si dovolila vyšetrovať, obviniť, obžalovať a (v niektorých prípadoch aj odsúdiť) bývalé veľké ryby z exekutívy a justície. Jedincov, ktoré držali oligarchický a kleptokratický „ficizmus“ dlhé roky pri živote. Jedincov, ktorí budovali únos štátu a profitovali na tomto únose.
Politici nám (občanom) v tejto veci za 30 rokov nijako nepomohli. Politici nemajú veľký záujem o to, aby Slovensko bolo právnym štátom. A právnici nemajú absolútne žiadny záujem o to, aby Slovensko bolo právnym štátom. Lebo by sa im zúžil priestor pre ich podvody a lži.
V roku 1993 boli nie veľmi dobre nastavené inštitúcie štátu a tí, ktorí tieto inštitúcie nastavujú a ovládajú, ani nemusia nutne byť v kreslách národnej rady (nemusia nutne byť v žiari reflektorov), ale majú vplyv na svojich poskokov v pléne NR SR či na ministerstvách alebo na kľúčových inštitúciách štátu.
Videli (resp. počuli sme) kto všetko s kým každým dokáže popíjať chladené nápoje (vrátane coly) a diskutovať o mnohých zaujímavých veciach, ktorých následky dobehnú aj nás, bežných chodcov z ulice. Počuli sme, aké je to tristné a ponižujúce pre náš všetkých, keď vysoký štátny úradník (generálny prokurátor) je natoľko závislý a nesvojprávny, že ho ovláda a úkoluje akási čudná súkromná osoba s megalomanskými sklonmi. Zasmiali sme sa schuti na všetkých tých (trefných) vulgarizmoch, ale zároveň nám bolo úzko, keď sme si uvedomili „kto tu je komu nadriadený“. A ten kto v ten moment nepocítil hanbu, zhnusenie a zdesenie nad takouto podobou štátu, asi nemá všetkých doma...
Máme problémy. Potrebujeme napr. zmeniť justíciu. Zaviesť trestnú zodpovednosť sudcov za vydanie nezákonného rozhodnutia. Potrebujeme zmeniť zákon o sudcoch a prisediacich takým spôsobom, aby funkcia sudcu bola dočasná a periodicky sa predlžovala na základe výkonu sudcu. Tzn. nie štátna definitíva, ale aby bola sledovaná kvalita rozhodovacej činnosti sudcu. Nástroje na to sú (viď napr. web otvorené súdy a štatistické vyhodnocovanie správnosti/zákonnosti vydaných rozhodnutí).
Príklad: sudca, ktorý by nastúpil do funkcie, by bol sledovaný v prvom období 3 rokov (ďalšie cykly by mohli byť 5-ročné). Ak by konkrétnemu sudcovi súdy vyššej inštancie zrušili (ako vecne a procesne nesprávne) a vrátili(!) na ďalšie konanie viac ako 30% jeho rozhodnutí (tzn. vecná a procesná správnosť jeho rozhodnutí by teda bola nižšia ako 70%), by na konci sledovaného obdobia musel opustiť rady sudcov. Lebo my to hodnotenie máme, vieme ho vygenerovať, máme na to nástroje, ale nemáme reálne možnosti zo zisteného hodnotenia vyvodzovať voči sudcom následky.
Sudcovia (ak už sami nerozumejú tomu, čo je to spravodlivosť) by sa tak dostali pod tlak zvonka, aby už na súde prvej inštancie sa rozhodovalo zákonne. Lebo to, čo sa deje na slovenských súdoch (predovšetkým slovenských súdoch prvej inštancie) má len máločo spoločné s právom a veľmi často to má máločo spoločné so zdravým rozumom. Zatiaľ sa na súdoch prvej inštancie skôr len "hrajú hry" a sudca skúša, čo si môže dovoliť... predovšetkým ku "slabšej" strane.
JUDr. Fico & Comp. mali (a majú stále) dôvod, aby si priali koniec vlády, ktorá vzišla z volieb 2020. Je to pochopiteľné. A to bol pôvodný partikulárny a pragmatický dôvod na vyhlásené referendum. Ale priam "riadením osudu" tieto dôvody odpadli a zostalo nám len "čisté" referendum.
Ako všetko zlé je na niečo dobré... Aj toto akože "zlé referendum" môže byť na niečo dobré.
exprezident Kiska na sociálnej sieti:
"Toto referendum je len Ficova politická kampaň a ja sa ho určite nezúčastním!"
Občanov Slovenska čaká ešte veľa práce a na tú prácu potrebujeme mať v rukách nástroje priamej demokracie
Slovensko zatiaľ nie je ani plne funkčnou demokraciou a už vôbec nie je právnym štátom (spomínaná justícia je v ešte horšom stave, než si viete predstaviť a väčšina sudcov sú doslova nebezpeční ľudia, ktorí bežne zneužívajú moc a zákony)... Máme pred sebou ešte veľa práce a veľa úsilia.
Preto je dobré, aby vo vyššie spomenutom boji (v boji o základný charakter štátu) mali bežní občania čo najviac nástrojov v rukách. Potrebujeme mať možnosť, aby sme politikom mohli vstupovať do ich partokratických čachrov... ktoré často hrajú bez akéhokoľvek ohľadu na nás, voličov, ktorí ich do parlamentu vyslali.
Máme 3 možnosti.
Prvá. Zúčastniť sa referenda a pokúsiť sa tak vložiť si do rúk dôležitý nástroj priamej demokracie. Dokonca by sme mohli povedať, že "samovložiť si do rúk", lebo na Slovensku sú obľúbené slovné novotvary začínajúce na samo-.
Druhá. Alebo sa povrchne pozrieť na referendum ako na „to manipulatívne ficovské referendum“ a teda ho preto odignorovať.
Tretia - alebo sa inšpirovať vetou novinára Martina Behula z portálu aktuality.sk, ktorý napísal:
„ ...pravdepodobne nebude platné. Nie je to totiž ľudové hlasovanie o páde vlády, ani o konkrétnych predčasných voľbách. Je to iba zákonodarné referendum o zmene Ústavy s absolútne neatraktívnou otázkou.“
Ak to myslel ako iróniu... ale asi nie. Asi popisoval to, že väčšina Slovákov si neuvedomí, že toto je referendum o masívnej systémovej zmene na dlhší čas, nie na pár najbližších mesiacov. Takže tretia možnosť je vykašľať sa na svoje občianske záujmy, potreby a práva. Predsa sa nebudeme zúčastňovať nejakého zbytočného aktu. Nejakého iba(!) zákonodarného referenda o zmene(!) Ústavy s absolútne neatraktívnou(!) otázkou, že? Predsa nebudeme robiť to, že budeme vnucovať politikom našu vôľu. Predsa sa nebudeme ani trochu snažiť posilňovať si svoju priamu moc na úkor politikov a politických strán a nastaviť si poistku proti zneužívaniu moci, poistku proti partokracii... Môžeme sa rozhodnúť na to všetko vykašľať.
Referendum stratilo ad-hoc politickú rovinu. Je o možnosti systémovej zmeny.
O pád vlády OĽaNO dnes už nejde. O vyvolanie/nevyvolanie predčasných volieb už nejde. Vláda padla a predčasné voľby podľa všetkého budú. Je to len otázka termínu.
Aktuálne referendum nie je potrebné na to, aby vláda padla. Odškrtnuté.
Aktuálne referendum nie je potrebné na to, aby sa uskutočnili predčasné voľby. Odškrtnuté.
Toto referendum už nie je o tých najbližších predčasných voľbách. Ale o dlhodobej ústavnej možnosti protestovať proti ktorejkoľvek vláde v budúcnosti (teda aj voči potenciálnej Ficovej vláde), ktorá pôjde proti záujmom občanov. Toto referendum je o tom, či si (sami sebe) udelíme možnosť protestovať a teda aj odvolať vládu alebo nám zase zostane len pasívne pozerať sa na hry politických strán.
Toto referendum nám dáva možnosť stať sa na malý moment aktívnymi zákonodarcami a nastaviť si systém lepšie pre nás. A nútiť politikov, aby rozhodovali v našom záujme. Hoci aj v téme potláčania korupcie na vysokých miestach...
Priestor pre zneužívanie inštitútu referenda?
V slovenských pomeroch reálne existuje nebezpečenstvo, že v prípade úspešného sobotného referenda by tzv. „nedemokratické“ (populistické) sily mohli v budúcnosti cielene destabilizovať politickú scénu tým, že by (aj opakovane počas volebného obdobia) v nových pomeroch mohli vyvolávať referendum s cieľom zosadiť vládu. Mohli by tak rásť náklady štátu na neúspešné referendá... Predovšetkým zo strany Fica & Comp. by sa to dalo čakať, lebo už viackrát preukázali, ako si vedia na svoju stranu nakloniť pomerne kompaktnú časť spoločnosti.
To by sa dalo riešiť tak, že by sa zvýšilo kvórum počtu hlasov na vyvolanie špecifického referenda o konci vlády alebo by sa zvýšilo kvórum počtu hlasov na vyvolanie akéhokoľvek referenda, povedzme z 350 000 na 500 000 hlasov (čo znie na prvý pohľad kontraproduktívne, ale je potrebné si uvedomiť, že referendum je vec celospoločenskej otázky, takže aj na jeho vyvolanie by mal byť veľmi silný spoločenský dopyt). Referendum by nemalo byť len hračkou pre záujmové skupiny (ani pre záujmové skupiny so vznešenými úmyslami). Takisto kvórum platnosti referenda by som nemenil. Aj v referende by malo byť zachované to, že v demokracii rozhoduje vždy väčšina... inak by sme sa dostali do "diktatúry menšín" (nech aj by taká diktatúra bola akokoľvek dobre mienená).
Stretol som sa aj s tým názorom (v diskusiách), že: „Na Slovensku by mala ešte platiť aj automatická povinnosť uhradiť náklady na referendum navrhovateľom referenda, ak účasť na referende nedosiahne napr. výšku 25%.“ A znie to trochu divoko, ale je na tom niečo... možno by bola zaujímavá aspoň nejaká spoluúčasť na nákladoch (v prípade neúspešnosti), aby sa tak obmedzila možnosť "propagačného" zneužívania inštitútu referenda.
Áno, neustále "referendovanie" by mohlo aj traumatizovať spoločnosť a zvyšovať náklady štátu. Vylúčené to nie je. Ale výhody referenda prevažujú. Občania by (v zmysle aplikácie priamej demokracie) mali mať možnosť rozhodovať o vláde, o svojich zástupcoch, aj takouto formou.
Referendum 2023 je tu na to, aby si občania odhlasovali to, že budú mať možnosť svoju nespokojnosť s vládou nástrojom priamej demokracie (referendom) realizovať aj v inom čase, než len v predpokladaných volebných termínoch a budú môcť voľby aj vyvolať. Ale pre mnohých ľudí na Slovensku je toto veľmi abstraktné a neuvedomujú si, že toto už nie je len „to účelové Ficovo referendum“, ale stalo sa z toho asi jedno z najdôležitejších referend, ktoré tu na Slovensku zatiaľ boli.
Mať viac možností je vždy lepšie, než mať menej možností
Podľa odborníkov môže nadchádzajúce referendum výrazne ovplyvniť politický systém na Slovensku.
"Pôjde o minimálne rovnako dôležité referendum ako to, ktoré Slovensko priviedlo do Európskej únie. Pokiaľ bude úspešné, text ústavy sa zmení a opozícia v parlamente bude mať omnoho väčšiu silu vyvolať predčasné voľby. Pretože na schválenie uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu bude stačiť 76 hlasov a nie 90, ako je tomu teraz. Práve takáto možnosť môže vyvolávať väčší tlak na každú budúcu vládnu koalíciu, aby si v parlamente udržala väčšinu. Inak jej môžu hroziť predčasné voľby."
politológ Jozef Lenč pre týždenník TREND
Zároveň predčasné voľby budú môcť byť vyvolané aj referendom (hlasovaním občanov).
Vložíme do rúk občanov tieto nové možnosti? Sami sebe?
Vložíme do rúk občanov tento nástroj? Ja si myslím, že by sme rozhodne mali...
Ja sa referenda zúčastním a budem hlasovať za (ÁNO). A vy?
