Nikdy som si nemyslela, že sa to môže stať práve mne. Pretože som to zatiaľ videla len v romantických filmoch, a povedzme si otvorene – 95% je väčšinou len šikovná práca scenáristov, aby ulahodili nám – romantičkám (áno, možno je to pre niekoho šokujúce, ale tak trochu k nim patrím), preto som nikdy nebrala vážne donášku kvetov domov, či do práce.
Až kým sa mi to nestalo.
Bol pondelok. Už v škole som sa tešila, kedy z nej konečne vypadnem a budem si vychutnávať krásne popoludnie. Čím bližšie sa schyľovalo ku koncu vyučovania, tým skôr som nevedela obsedieť, pretože pondelok je pre mňa najhorším dňom po víkende.
Prišla som domov, prezliekla som sa, najedla a na chvíľu sa vystrela na gauči.
Moja oddychová idylka však netrvala večne. Zrazu niekto zazvonil. Zodvihla som sa a v
domácom oblečení s vypnutými vlasmi som smerovala ku dverám. Otvorila som, a predo mnou stálo útle žieňa s kyticou. Najskôr som si myslela, že ide o omyl, ale keď slečna zamávala papierikom, ktorý bol zastrčený v kytici, bolo mi všetko jasné.
Chcel ma potešiť. A veruže sa mu to podarilo. Dievčine z kvetinárstva som srdečne poďakovala a pochválila im ich krásne kytice, ktorými ma už viackrát potešili.
Viete, doteraz som naozaj neverila tomu, že takéto niečo sa môže reálne stať. No po tomto pondelku už verím a môj pohľad smeruje tam niekde do nebies a pokorne ďakujem za to, čo sa mi v živote deje, hoci neviem, čím som si to zaslúžila.
