Venované Danielovi.
Chcem, aby si vedel, že si presne taký, aký máš byť.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď ma budeš potrebovať.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď ťa nahnevá mama.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď ťa naštve otec.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď ťa rozčúlia mladší súrodenci.
Chcem, aby si vedel, že s tebou pôjdem na pivo, keď tvoji „kamaráti“ nebudú mať čas.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď sa budeš chcieť vyrozprávať, alebo len tárať dve na tri.
Chcem, aby si vedel, že budem tvoja parťáčka na život a na smrť, teda pokiaľ mi to dovolíš.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď sa budeš cítiť osamelý.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď sa budeš cítiť šťastný.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď ťa nechá tvoje dievča a ty sa budeš cítiť pod psa.
Chcem, aby si vedel, že ťa nikdy nebudem súdiť.
Chcem, aby si vedel, že mi budeš môcť kedykoľvek zavolať. Aj uprostred noci.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď budeš chcieť niekam vypadnúť. Na párty, koncert, alebo tak.
Chcem, aby si vedel, že tu budem, keď budeš mať chuť ísť do lesa a počúvať spev vtákov.
Chcem, aby si vedel, že sa s tebou opijem, keď budeš v duši cítiť trýznivý žiaľ.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď budeš potrebovať pomoc pri nakupovaní.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď sa budeš snažiť ženám porozumieť. Niekedy je to nemožná úloha, ver mi.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď budeš potrebovať pomôcť s učením. Teda, pomôžem ti so všetkým okrem fyziky, na tú si budeš musieť zohnať nejakého machra.
Chcem, aby si vedel, že tu budem vždy, keď sa ti pripáli mäso a budeš ho chcieť zachrániť.
A nakoniec...
Chcem, aby si vedel, že ťa budem vždy ľúbiť.
