Presvedčila som sa o tom na vlastnej koži pri poslednej návšteve v čakárni u lekára. Začnúc od úplného základu, a to pozdravu pacientov, keď do nej vchádzate alebo z nej odchádzate (v tomto ma tieto „teliatka“ už neprekvapujú), až po DO-SPE-LÚ ženu – matku, ktorá bola oblečená ako z najnovšieho čísla magazínu Vogue s frizúrou, ako keby odišla práve od kaderníka a nie z domu, pri príchode do čakárne síce ledva pozdravila a to isté spravila aj jej dcéra.
Avšak potom, čo prišlo neskôr sa nielen mne, ale všetkým ľudom v miestnosti zastavil rozum a napadlo mi jediné : „Mě by jen zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu“, (zámerne som použila hlášku z filmu, ktorý väčšina ľudí pozná). Táto ,,matka roka“ pred párom niekoľkých očí dokázala položiť svojej odhadom tipujem, desaťročnej dcére otázku, „Si je*****“?" Len preto, že si zabudla zobrať žiacku knižku na ospravedlnenku. Ostala som vyvedená z miery nielen ja s mojou mamou, ale myslím, že všetci. Osobne som na niekoľko sekúnd stratila reč, pretože sa po tomto incidente naozaj nečudujem starším ľudom, keď zvyknú vravieť, že nám chýba výchova. Samozrejme, že nechcem paušalizovať, poznám vo svojom okolí veľa mladých a dobre vychovaných ľudí, ku ktorým sama patrím, ale čo je veľa, to je veľa. Najviac mi bolo ľúto toho dievčatka, pretože týmto štýlom výchovy jej matky a prostredia, v ktorom vyrastá, sa jej veľa toho dobrého a morálneho nedostane.
Uvidíme, aký pocitový „úlovok“ si odnesiem nabudúce. Bola by som však rada, keby bol oveľa príjemnejší ako ten posledný.
