Streda 13. 9. 2017
Bežný pracovný deň. V škole milión písomiek a to nebolo ani zďaleka všetko. Doma sme mali vypracovať XY maturitných testov nielen z materinského jazyka, ale aj z toho cudzieho.
No napriek tomu, moja záchrana mierila priamo za mnou až z ďalekého Francúzska s taškou plnou syrov a vína.
Toto stretko sme plánovali minimálne pol roka, keďže sme mali stále „niečo.“ Hoci sme sa nevideli naozaj dlho, stále sme sa mali o čom baviť. To bolo na tom všetkom to najlepšie. Z plánovaného dvojhodinového posedenia sme to potiahli na nočnú šichtu. Našťastie som ráno nemusela vstávať do školy.
Mali sme dostatočný priestor prebrať všetko, čo sme chceli. Betka mi rozprávala o živote vo Francúzsku a ja som jej s prajným výrazom v očiach naznačovala, aby hovorila ďalej. Neskôr som jej porozprávala o mojom lete, ktoré bolo o to krajšie, že som ho strávila na Slovensku a spoznala zákutia našej krajiny, o ktorých som doteraz nemala ani len poňatia. Niekedy sa človek naozaj nemusí trepať do Tramtárie, aby si uchoval krásne spomienky. Môžeme dovolenkovať aj na Liptovskej Mare a cítiť sa skvele, pokiaľ máme dobrú spoločnosť a vieme oceniť krásu prírody, ktorá sa nám ponúka celkom zadarmo, no napriek tomu si ju mnohokrát svojim bezohľadným správaním ničíme.
Chceli sme si na tento večer uchovať spomienku, preto som začala v kabelke hľadať mobil.
Keď som ho konečne našla a vytiahla, stláčala som ikonku s fotoaparátom, ktorý ani na tisíci dotyk nereagoval. Hovorila som si dobre, tak to skúsim ešte raz. Stále nič, mobil odmietal spolupracovať. Betka mi ochotne do rúk strčila vlastný s tým, že sa nič nedeje, odfotíme sa na ňom. Opäť sa zopakoval ten istý scenár. V tom mi to docvaklo. Neviem, či to bola „vyššia moc“, alebo zlá konštelácia hviezd, no táto situácia mi pripomenula, že netreba mať všetko zdokumentované v našich „múdrych telefónoch“ a zdieľané na sociálnych sieťach.
Ja viem, teraz je to moderné, ale niekedy, tak ako aj v našom prípade je dôležité pamätať si vôňu parfumu, ktorý mala dotyčná osoba na sebe, alebo plameň horiacej sviečky, ktorá dotvárala správnu atmosféru. Prosím, spomeňme si na to, keď budeme nabudúce loviť z kabelky mobil. O pár rokov sa fotka z neho stratí, ale to, ako sme sa v ten večer cítili, to si budeme pamätať navždy.
