Stalo sa to tesne predtým, ako som zaspávala. Jeden bezvýznamný pocit, jedna myšlienka. Ľúbim ťa, ver mi. Ľúbim, no nevládzem. Sype sa to na mňa zo všetkých strán. Potrebujem tri P - Pokoj, Prestávku a Priestor. Neviem, ako dlho to bude trvať. Viem, že sa potrebujem nájsť, tak ma prosím, pusť. Potrebujem vzlietnuť, nemôžeš mi podstrihnúť krídla!
Ja sa k tebe vrátim. Ak máme byť spolu - budeme. Musíš ma pustiť objaviť svet a nakoniec možno prídem na to, že....
Chcem sa vrátiť tam, kde sme boli na začiatku. Len ty, ja, chémia. Ohňostroj farieb, ktorý vybuchol vždy, keď som sa ti pozrela do očí. Vedela som, že som doma. Našla som v nich seba. Našla som v nich teba. Našla som v nich nás.
Nádych. Výdych.
Svet sa mi zakrútil cestou domov. Chlad, ktorý som cítila ma prinútil rozmýšľať. Kam sa to podelo?
Kvety, večera, záujem. Nie, ja nie som samozrejmosť! Opýtaj sa ma tie banálne, no dôležité otázky. Ako sa máš? Čo zaujímavé si dnes zažila? Vyslov tie vety a možno ma to vráti späť.
Vrátim sa do nášho sveta. Budeš ma držať v náručí a povieš mi, že to bol len zlý sen. Budeš tu pre mňa o štvrtej nad ránom tak ako predtým.
Pošepkáš, že to bude ešte krajšie ako čokoľvek, čo sme si dokázali predstaviť.
Ty, ja, útulný svet. Útočisko radosti a porozumenia.
Bolí ma srdce. Puká. Len ja a slzy. Píšem ti už niekoľkýkrát, že to sama neunesiem.
Nie je to tvoja vina. Ale naša.
Nechcem ťa stratiť, avšak nedávaš mi na výber.
Nádych. Výdych.
Zobudím sa a teba niet.
