Piatok 19. októbra 2018
Moji drahí čitatelia a priaznivci, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnila. Po dlhšej dobe sa pripomínam znova.
V poslednom období sa toho udialo toľko, že by som sedela pri rozpisovaní všetkých udalostí minimálne ďalších dvadsaťštyri hodín, tak vám skúsim priblížiť len zopár tých, ktoré mi utkveli v pamäti najviac, alebo boli pre môj nasledujúci život veľmi zásadné.
1. ZMATUROVALA SOM – Áno, je to tak! Dočkala som sa. Po náročných, občas i stereotypných dňoch, som prekročila prah strednej školy naposledy. Nebudem klamať, že hoci som sa tejto myšlienky nevedela dočkať a za uplynulé štyri roky som túto situáciu privolávala snáď miliónkrát, v konečnom dôsledku sa mi po líci skotúľala nejaká tá slzička. Ale ako sa vraví, vždy keď niečo končí, iné sa začína.
2. UŽÍVAM SI (NE)KONČIACE SA VOĽNO – Čerpám, čo najviac energie na nasledujúce obdobie. Veľa čítam, snívam, usmievam sa (i keď pri pekelných teplotách, ktoré sú každým rokom dlhšie a neúnosnejšie to teda veľmi úsmevné nie je).
Ale skoro vždy je to o extrémoch! V zime je niekoľko stupňov pod nulou, v lete horúčavy, tak by to konečne chcelo akúkoľvek vhodnú alternatívu. Tak mi napadlo: Nemáte niekto číslo na riaditeľa zemegule? Ak hej, tak pokojne mi ho posuňte, budem rada.
Zakončím to síce jednoducho, no úprimne. Som spokojná. Teším sa na to, čo ma v najbližšej dobe čaká. Viem, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou, no ja budem robiť všetko pre to, aby som to zvládla, pretože si to zaslúžim.
Zaslúžim si všetko, o čom dokážem snívať a nielen ja, ale aj VY.
Poďme do toho túto jeseň SPOLU (nie, nie je to žiadny politický slogan) – nebojme sa snívať a žiť vo veľkom!