Rozhodla som sa na tento detox podujať dobrovoľne. Bez nátlaku. Povedala som si, stačilo. Vlastne ma už nebavilo celé to „šialenstvo“ jednej sociálnej siete. Dlho som nad tým celým uvažovala a napokon som sa predsa len utvrdila v tom, že je to správna vec. Odstrihnúť sa - byť „offline“. Už ma nebavilo pozerať sa na nové príspevky ľudí, ktorí ma na ulici ledva pozdravia, a preto som sa nerozhodla vymazať si ich zo zoznamu mojich priateľov, ale dočasne si deaktivovať účet. Pretože, a tak to vidím ja, bola som zaplavená miliónmi nepotrebných informácii o ľuďoch, ktorí sa na tejto sieti, po prvé, chvália tým, aké drahé hodinky, či topánky si kúpili.
Po druhé, sú tragédi a na svete niet nikoho, kto by sa mal horšie ako oni. Majú potrebu zdieľať smutné obrázky a písať statusy o svojom momentálnom psychickom rozpoložení.
Odkedy som v stave „offline“ užívam si život viac. Nechápte to zle, nie že by som si ho predtým dostatočne neužívala. Avšak mám pocit, ako keby som ešte pred týždňom bola spútaná neviditeľnými putami dnešnej generácie – sociálnymi sieťami. Avšak ovládajú nás len dovtedy, pokiaľ im to dovolíme.
Okrem toho, že si viac užívam život, stretnutia, prchavé momenty života, západ slnka, vietor vo vlasoch, vôňu babkinho čerstvo upečeného koláča, užívam si prítomnosť a úsmevy reálnych ľudí z mäsa a kostí. Nie tých na čete. Keď som sa na tento detox pred siedmimi dňami odhodlala, nemyslela som si, že mi dá toľko pozitívnych vibrácii. Viac pokoja. Možno si niektorí z vás povedia, že sedem dní je málo na toto konštatovanie, ale podľa mňa je to akurát.
Dospela som aj k ďalšej zaujímavej skutočnosti, a to tej, že takýto detox určite podstúpim aj cez vianočné sviatky a vždy, keď bude dlhšie voľno, pretože mi to viac dalo ako vzalo.
Na záver napíšem len to, že „offline“ určite ostanem do konca augusta. Treba si predsa užiť prázdniny naplno a nie byť stále „online“.