Vlak je pripravený na odchod. Za chvíľu vyráža na cestu, ktorú absolvuje dennodenne, už niekoľko rokov. Pred ním po tejto koľaji chodili iné vozne.
Hneď pri železničnej stanici, teda len pár metrov od nej, je Bardejovská Kalvária. Bol som na nej niekoľko ráz. Vlak prechádza najprv okolo obchodného domu, toho červeno-žlto-bieleho. Potom prechádza cez most a na východnej strane je cestička vedúca ku Kalvárii. Vlak ide okolo rodinných domov. Na západnej strane môžeme zbadať na kopci vežiaky zo sídliska Družba a Abčka. Na druhej strane prechádzame okolo Poštárky a pomaly sa blížime k podjazdu. Za pár momentov opúšťame Bardejov a blížime sa ku zastávke Kľušov. Do dediny je to však nejaká tá minúta. Míňame nejaký vykrývač a vchádzame do Kľušova. V zime, či v lete má táto cesta vždy svoje čaro. Môžeme pozorovať rôzne stromy, lúky a ak sa pošťastí, zbadáme na záhradkách rôznych ľudí.
Po ceste cez les, ktorá trvá cca tri minúty, vlak prichádza na zastávku Šiba. Dedina je však vzdialená skoro 2 km od koľajníc. Vlak prechádza dolinou. Na druhej strane kopca je dedina Kobyly.
Kde tu vidieť rôzne kvetinky. Vlak trúbi. Blížime sa do ďalšej stanice. Hertník. Je to však skôr časť inej dediny. Pri zastávke je prevádzka, kde spracovávajú mäso. Znova prechádzame okolo lúk. Krásnych. Žltých. Na niektorých je totiž posadená repka olejná.
Vlak vchádza do Bartošoviec. Inak, neviem, či som to spomínal. Na tejto trati premávajú dva druhy vlakov. Teraz ideme v staršom. No možno budeme neskôr míňať nový. Uvidíme. Po východnej strane míňame osamelú usadlosť. Hneď potom prechádzame cez most. Po lúkach poletujú rôzne vtáky.
Sme v ďalšej stanici Vaniškovce. Nasledujúca zastávka Raslavice. Je to obec, ktorá na tejto ceste je jedna z väčších. Kým tam dôjdeme, môžeme na okolí vidieť voľne pohodené kopy sena. Prejdeme cez niekoľko krátkych mostíkov. Vlak už píska. To je znamenie, že za chvíľu stojíme.
Mal som pravdu. Spomínal som, že tu, v Raslaviciach, budeme míňať nový vlak. Nemýlil som sa. Keď som uvažoval nad tým, prečo sú na tejto trati nové i staré vlaky, možno je to preto, aby si navzájom obrusovali koľajnice. Hlavne tie staršie vozne dosť škrípu. Preto tento starší vlak tak píska, keď ide z Raslavíc do ďalšej stanice. Musí absolvovať pár zákrut, kde kolesá dostávajú dosť zabrať. Aha! Tam je mravenisko. A opäť ten piskot. Prechádzame cez ďalší most, a ideme ďalej. Vedľa koľajníc vedie poľná cestička.
Demjata - obec. Tu znova stojíme. Pristúpil tu dnes len jeden človek, čo som si všimol. Hneď zastávka Demjata. Je to taká stanička ako z príbehu o Malom Princovi od francúzskeho spisovateľa Antoine de Saint Exuperyho. Stojí na nej vždy jeden 'výhybkár'.
Teraz v tejto oblasti je hustejšie osídlenie ľuďmi. A tak z piskotom vchádzame do Tulčíka. Tu pristúpilo viac ľudí. Vlak zrýchľuje cez pasienky. Popri koľajoch sú kríky bázy.
Asi po minúte cesty vchádzame do Fulianky. Po jednej strane stoja domy z dediny a na druhej sa pasú kravy. A za nimi vidno solárne panely na kopci. Ak sa znova pozrieme na západ, vidíme nad dedinkou Fulianka, vypínať sa majestátny Kapušiansky hrad. Či skôr len jeho zrúcaninu, ktorá však pôsobí nádherným dojmom.
Hradný kopec je predzvesťou toho, že za chvíľu opäť stojíme. No najprv sa stretnú Humenné a Bardejov. Vlastne len ich cesty. Teda koľajnice, ktoré prichádzajú z tých dvoch miest.
A stojíme. Kapušany pri Prešove. Tu je niekoľko tratí, na ktorých stojí niekoľko nákladných vozňov. Koľajnice sa zasa spojili v jednu a frčíme ďalej. Z okna na sa dajú pozorovať Fintice a za nim v diaľke kopec Stráž, myslím.
Už vchádzame do Prešova. Ideme okolo továrne, kde sa spracováva drevo. Za okamih sme už na stanici Šarišské Lúky. Vyzerá to tiež na väčšiu stanicu.
Podchádzame nadjazd. Na jednej strane sa pomaly odhaľuje najväčšie sídlisko v Prešove. Sídlisko Sekčov. Na druhej, na kopci, je nemocnica.
A pomaly sa blížime do cieľa. Ideme okolo rodinných domov, cez podjazd, zabočíme doľava a konečná. Vystupujem. Tak pekný deň. Hoci viem, že na internet to dám až večer.
