Dnes sa tiež vyberám na cestu do Prešova. Čaká ma pravdaže aj cesta späť. Sedím už teda vo vozni na Bardejovskej železničnej stanici. Pred chvíľou na vedľajšiu koľaj prišiel nákladný vlak. My odchádzame. Teraz. Sprievodca už píska. Dvere sa zatvárajú. Ideme. Naberáme rýchlosť, prechádzame cez most, míňame kalváriu v Bardejove. Cestu už poznáte z jedného z mojich predchádzajúcich blogov. Takže opisovať ju nebudem.
Dnes ráno, keď som odchádzal z domu, sprevádzali ma kvapky dažďa. Vlak teraz zatrúbil. Keď som vyšiel von zahrmelo. Mal som dáždnik. Tak som ho teda roztiahol. Dúfam, že dnes bude prijateľnejšie počasie, ako bolo včera.
V utorok, neviem ako u vás, ale na Slovensku v Bardejove na sídlisku Vinbarg bolo veľmi horúco. Myslená ortuť teplomera, ktorý v súčasnosti je už digitálny už ráno okolo ôsmej ukazovala vyše dvadsať stupňov. A na obed vyše tridsať. Teploty behom tohto dňa, 7.júla 2015, sa blížili až k štyridsiatke. Našťastie ju nedosiahli.
Až večer, po ôsmej hodine večernej, som dokázal vybehnúť von. Okolo paneláku, našej cerkvi, i bytu kaplána, ktorý tento večer vonia prázdnotou. Ešte prebehnúť cez garáže, pozorne prejsť cez cestu a som na lúke. V diaľke vidím zapadať slnko. Tak sa treba poponáhľať, aby som ho stihol si zvečniť.
Pod nohami som spozoroval chrobáčika. Zaslúži si tiež jednu „fotečku“. Obdivujem toho malého bojovníka. Snaží sa prejsť krížom cez túto poľnú cestu.
Pre človeka otázka pár sekúnd. Môjmu chrobákovi to trvalo niečo cez minútu. Musel totiž prekonať niekoľko prekážok. Trs trávy, niekoľko malých drievok a pravdaže aj nerovnosť terénu. No túžba prekonať cestu je silnejšia, ako komplikované prekážky v ceste na druhú stranu.
Vykračujem ďalej. Vzduch je tu na lúke oveľa dýchateľnejší ako medzi panelovými domami, dole pod lúkou. Predo mnou sa ukazuje krásna cestička. Trochu bočím doprava. Chcem odfotiť oblohu, ale zavadzajú mi drôty elektrického vedenia. Takže musím ísť až pod nich. Ešte asi desať metrov a som tam. Žiaľ, západ slnka som prepásol. Nevadí. Chcem si urobiť pár záberov, ale tam stojí ďalší stĺp s drôtmi elektrického vedenia. Teda môj druhý cieľ. Tam si konečne snáď urobím pár fotiek.
Pozriem sa hore a na oblohe vidím ako keby padať hviezdu. No skôr to bude len nejaké lietadlo. Ešte pár krokov a už dosahujem aj svoj druhý cieľ cesty. Na oblohe vidím nádherné obrazy vytvorené obláčikmi a slnečným svetlom. Konečne urobím vytúženú fotku. Tam kdesi zapadá slniečko za obzor. Odovzdáva vládu noci.
Zahľadím sa ešte raz do diaľky. Sledujem chvíľu oblohu a potom pomaly sa otáčam a vraciam sa späť.
Teraz prichádzame na stanicu v Kapušanoch pri Prešove. Sú tu nejaké nákladné vlaky. Na vozňoch majú aj drevo. Tu to na dážď zatiaľ nevyzerá. Aspoň ja nikde nevidím stopy po daždi. Hoci tie koľajnice môžu byť trošku mokré.
Vonku ešte nie je tma, keď sa obraciam späť. Vidím v diaľke nejakú inú časť Bardejova. Vinbarg je za tamtým kopcom. Hneď ho obídem. Už mám sídlisko ako na dlani. Ak sa pozriem teraz doprava, zbadám tam aj sídlisko Družba.
Na ceste späť stretám aj nejakých cyklistov, ktorí využívajú to, že je konečne príjemne vonku. Stretávam aj nejakých ďalších ľudí, ktorí vyšli von na prechádzku so psíkom.
Za chvíľu vstupujem medzi obytné domy sídliska. Ovial ma znova dusný sídliskový vzduch. Môžem si zaspievať pesničku o tom, ako sa vraciam z výletu, nezmokol som a som tu.
