Už dávnejšie viem o tom, že jeden môj dobrý priateľ organizuje zájazd do Mníchova. Neskrývam, rád by som išiel s ním. Ale... Nemôžem. Či skôr neviem ako.
Túžba ísť do Nemecka pomaly rastie. A zdá sa, že prekážky sa samé strácajú. V tom však sa ocitám pred tým, aby som si vybral z dvoch možností. Môj sen, či moja úloha. Rozhodujem sa pre kohosi, na kom mi záleží viac. Koniec mojím nádejam. Niekto mi vravel, že život je o tom. O prioritách.
Všetko sa deje z nejakej príčiny. Aj ten moment, v ktorom nastal obrat o 180 stupňov, je len akousi odmenou za to, že som netlačil, ako sa hovorí, na pílu.
Čiže nič mi už nebráni k uskutočneniu mojich predstáv.
A nastalo ráno. Piatok. Deň prvý.
Konečne. Dnes som sa dočkal. Čaká ma cesta z Bardejova do Prešova. Potom do Košíc. Z metropoly Východného Slovenska cez Maďarsko a Rakúsko do Nemecka. Teda zdolať asi 1000 km za dvanásť hodín To sa dá.
Slovensko opúšťame okolo piatej hodiny popoludní. Prvá zastávka je v Miskolci. Putujeme do gréckokatolíckej katedrály. Nestihli sme síce večernú liturgiu, aj tak však návšteva tohto chrámu, verím, že nie len vo mne zachovala hlboké dojmy.
Po príchode do autobusu sa dozvedáme, že na území Maďarska budeme mať prestávku i v Budapešti. Naozaj.
Autobus zastavuje síce až v Pešti, no aj to je časť hlavného mesta Maďarska. Tu je možnosť vystúpiť ku krížu. Odmenou je aj krásny výhľad na Dunaj. Ako bonus, práve tu vznikajú prvé fotky..
Nočné cestovanie v autobuse má svoje čaro. Prvé momenty sa ukladám na spánok. Nedá sa. Snaží sa teda nájsť si vhodnú polohu. Je to náročné. Zatváram oči...Vtom autobus zastavuje.
Aha! Už je ráno. Všetko sa zobúdza. Zisťujem, že sme pred hranicou medzi Rakúskom a Nemeckom. Okolie cesty lemujú štíty Álp. Vystupujem z autobusu. Trochu mrholí. Verím, že počas nášho pobytu v Mníchove pršať nebude.
Opäť nastupujeme do nášho prechodného domčeku na kolesách. Už len hodinku, či dve. Snáď si na sedadle ešte trochu pospím...
A nastalo ráno. Sobota. Deň druhý.
Vchádzame do Mníchova. Už len pár sekúnd a ocitáme sa pred naš ím dočasným domovom. Dočkal som sa teda. Vystupujem z autobusu. Vyberám si cestovný kufor, ktorý sa viezol v úložnom priestore. Idem na ubytovňu. Mám však čas iba na to, aby som si zložil veci na chodbu. Ideme hneď do mesta. Metrom. Zo zastávky Nordfriedhof na Marienplatz.
Pohľad, čo sa mi naskytne na námestí, je nádherný. Je tu roztrúsených niekoľko stánkov so suvenírmi. A predo mnou radnica. Na nej orloj. Chvíľku, ale len kratučkú, vdychujem vôňu tohto miesta. Presúvame sa na najstarší trh v Mníchove. Prejdeme ním rýchlym krokom. Pretože je toho pred nami ešte veľa.
Za pár okamihov sme v chráme pri ostatkoch sv. Kozmu a Damiána. Trochu sa zastaviť. Porozjímať. Krátka modlitba a opúšťam tento kostol. Ale len preto, aby som mal možnosť byť i v chráme Svätého Ducha. Pobudnúť krátku chvíľu. Stíšiť sa. Počúvať. A potom putujeme ešte do Frauenkirche.
Na obed ideme opäť metrom pár zastávok. Trošku si oddýchneme. Nasýtime aj telo, pretože pred pár chvíľami sme mali Božskú liturgiu. Po obede vykračujeme do pivárne. Hofbräuhaus München. A potom mám čas chvíľu sám pre seba.
Podvečer sa vraciame opäť metrom k ubytovni. Niektorí z nás tam už ostávajú. Iní však odchádzajú na večerný program. Návšteva Olympijského parku spojená s večerným kúpaním a následná návšteva BMW Welt.
Neskoro v noci, či skôr skoro ráno, vchádzam do izby. Rýchlo zaspávam.
A nastalo ráno. Nedeľa. Deň tretí.
Dnes chceme toho veľa stihnúť.
Prvá zastávka Maria Eich. Miesto, kde sa na strome zjavila Madona s Ježišom.
Nasleduje Wies. Chrám na lúke. Na hlavnom oltári je socha Pána Ježiša v okovách.
Potom odchádzame do kláštora Diessen. Tu sa zúčastňujeme na omši. Pre mňa úžasný zážitok.
Po liturgii sa ideme ešte pomodliť do vedľajšej kaplnky.
Po chvíli však odchádzame do malej obce Ettal, kde je nádherný kláštor.
A potom našim autobusom cestujeme do mesta a lyžiarskeho strediska Garmisch - Partenkirchen.
Tu sledujem krásy prírody. Niekoľko minút prechádzame okolo nádherných vodopádov cez skalnaté výbežky a jaskyne.
Večer sa vraciame do Mníchova.
A nastalo ráno. Pondelok. Deň štvrtý.
O pol ôsmej ráno sa lúčime s Mníchovom. Máme namierené k Bavorskému moru. Plavba loďou. Herreninsell. Ostrov v Chiemsee. Prechádzky po ostrove. Na jednej z nich mám možnosť s kňazom a najmä s mojim priateľom prechádzať po prírode. Chystáme sa pomodliť v malom kostolíku. Zbadáme však i nemalé stádo koní na lúke. Je to nádherne.
Presun po vode na Fraueninsell. Tam sa zdržíme pol hodinku. A potom sa loďou vraciame na pevninu.
Odchádzame do mesta Altöting. Ideme vzdať úctu našej Matke ku zázračnému obrazu „Našej milej Pani z Altöttingu“. V neďalekom kláštore však máme ešte aj možnosť mať Božskú liturgiu.
Posledná zastávka v Nemecku je rodné mesto svätého otca Benedikta XVI. Marktl am Inn. Máme možnosť byť v jeho rodnom dome a aj v chráme, kde bol pokrstený.
A nastalo ráno. Utorok. Deň piaty.
Je čosi po štvrtej hodine ráno, keď vstupujeme na územie Slovenskej republiky. O pol hodiny vystupujem v Košiciach. Výlet sa pre mňa ešte nekončí. Pomaly kráčam ku Katedrálnemu chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach. Po litugii idem k spievajúcej fontáne. A potom...
Ale to je už iný príbeh...
