Tento blog nemá byť zvesťou nešťastia, ale skôr nádeje. Veď nikto z nás nevie ani dňa a ani hodiny.
Záleží na každom z nás, ako budeme tráviť tento prítomný okamih. Moment, v ktorom práve teraz sme. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké strašné by bolo vedieť to, kedy príde koniec? Mnoho ľudí by sa zbláznilo.
Nedávno som mal možnosť rozprávať sa so svojím kamarátom, ktorému odišiel jeho verný priateľ. Bol veľmi smutný a vravel mi, koľko vecí by urobil pre toho svojho priateľa, keby bol vedel, že sú to jeho posledné chvíle na tomto svete. Možno by si šli ešte raz zahrať biliárd, to mali radi. Možno by si šli sadnúť na kávu. Viedenská. Tá bol tá jeho top favorit.
Možno si pamätáte koľko ráz už mal byť koniec sveta. Niektorí za ten koniec pokladali milénium. Iní mali za ten svoj koniec určený ten svoj dátum.
Predpovede o konci sveta sú asi také staré, ako ľudstvo samé. Žiaľ, či skôr našťastie sa žiadna takáto predpoveď nevyplnila. A pritom koniec sveta môže prísť možno už za pár momentov. Veď, čo ak vyjdem von a spadne na mňa tehla?
Prečo sa niektorí ľudia tak boja bolesti, choroby, zomierania a smrti? Nie je to vôbec príjemné ak má človek trpieť. Ale... Každé utrpenie má svoj zmysel.
Ak má človek nádej vo večný život, nemá sa čoho báť. Žime teda tak, ako by tento deň mal byť náš posledný na tomto svete. A uvidíte, že všetko sa zmení.