Čas neexistuje. To som už písal. Ale ako potom, že ho môžeme merať? Je to veľmi jednoduché. Keby si ľudia, ktorí by mali byť rozumní, nestanovili nejakú veličinu na určovanie prítomnosti, nemohli by sme vravieť o dnešku v minulosti, či o súčasnosti v budúcnosti.
Čo je vlastne ten čas? Kto má autorské právo na čas? Kto ho teda vlastní? Ak sa zamyslíme nad ním, zistíme, že čas nás vlastne vyčerpáva. A nakoniec? Je to také jednoduché. Nakoniec prídeme na to, že sa stratíme v tom krátkom čase.
Keď sa stretnem s deťmi, vtedy si najviac uvedomím, že čas je len výmyslom. Ony asi najlepšie dokážu žiť v prítomnosti. Čím to je, že dospelí sú takí divní. Dokonca aj hodinky, podľa ktorých sa orientujeme v prítomnosti, ukazujú rôzny čas. Odchýlka je možno len pár sekúnd, či stotín, ale je. Niektorí z ľudí si ten svoj čas na svojich hodinkách posúvajú dopredu. Akoby chceli ten svoj čas predbehnúť. Asi sa boja, že nestihnú prísť niekam včas.
Taktiež sa pýtam, či to nie je len mentalita dnešného moderného človeka. Teda to ponáhľanie sa. Či keď prídeme niekam skôr myslíme si, že stihneme toho viac a oklameme tak prítomnosť?
Čo teda urobíme s tým, čo je teraz? Budeme myslieť v prítomnosti na súčasnosť zajtrajška? Alebo na realitu včerajšieho dňa? V jednej básni, ktorú som kedysi napísal, sa hovorí toto:
Zajtra, dnes ešte nie,
včera, som chcel,
no bolo to neúspešné.
Zajtra, veď bude krásne,
iste to zajtra urobíme,
ale nikdy nie v tomto čase.
Zajtra isto to začnem,
veď ráno bude krásne.
No začať žiť teraz?
To nie, zajtra to spolu skúsme.
Stále len vravím, že zajtra,
dnes ešte vravím si nie,
čosi však tichučko šepká:
"Dnes to spolu skúsme!"
Včerajšok? Ten včera celý deň bol.
Zajtrajšok, dožiješ sa ho zajtra?
Bude to zajtrajšia prítomnosť.
To čo máš, je teraz, tak nemrhaj!
Čas naozaj je veľmi relatívny, hoci merať sa dá. Ak sa nudíte, vlečie sa veľmi pomalt. Ak však robíme niečo so zaujatím, ak máme niekde to svoje, tak čas plynie závratnou rýchlosťou. Z toho teda vyplýva, že to, čo nazývame čas, je vlastne prežívanie prítomného neopakovateľného okamihu.
Ako hovoril grécky filozof Herakleitos z Efezu: "Všetko plynie." a "Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky." Každý moment je totiž neopakovateľný a zvláštny svojou jedinečnosťou. Taktiež vtip, ktorý možno poznáte: 'Chlapík sa modlí: "Bože, daj mi prosím ťa, len smietku toho, čo má Bill Gates." Po chvíli. "O minútku," odpovedá Boh.' Minúta môže byť tiež rôzna. Všetko totiž závisí od definície pojmov. Slovo 'čas' teda ako slovo v slovenskom jazyku existuje. Ale to je už iný príbeh.
