Čo je to šťastie? V jednej starej českej klasike, je odpoveď veľmi jednoduchá. Je to "muška zlatá".
Podľa jedných z posledných prieskumov, ľudia žijúci na území našej republiky, nežijú zle. Sme relatívne úspešná krajina a preto by sme sa nemali stále sťažovať. Ale čo už. To je asi tá naša povaha slovenská.
V poslednej dobe sa bojíme migrantov a utečencov. Neželaných návštevníkov. Počet migrantov, ktorých majú jednotlivé krajiny prijať, hovorí za všetko. Hlavne keď aj domorodí obyvatelia majú často problém prežiť.
Bruselské kvóty pre žiadateľov o azyl je pre niektorých ľudí veľmi veľkým problémom. Čoho sa bojíme? Chorôb? Inej kultúry? Terorizmu?
K politickým utečencom by sme sa však mali postaviť solidárne. Veď v rokoch 1968 a 1969 sa k mnohým imigrantom z vtedajšieho Československa, nepostavili krajiny kam odišli odmietavo.
Raz sa v škole jeden učiteľ postavil pred študentov a ukázal im čistý biely papier. Položil svojim zverencom otázku, čo vidia. Niektorí tvrdili, že nič. Iní, že len biely papier. Nato učiteľ urobil do stredu papiera s čiernym perom bodku. Znova ukázal papier študentom a aj tentokrát chcel vedieť, čo vidia teraz. Tento raz odpoveď bola hlasnejšia a jednomyseľnejšia. Všetci, až na jedno dievča sediace v kúte, j ednohlasne zvolali, že vidia čiernu bodku. Vtedy sa učiteľ spýtal študentky, čo tam vidí ona. "Ja tam vidím krásny biely papier, na ktorom je len malá čierna bodka, " odpovedalo skromne dievča.
Nie je to tak aj medzi nami? Situácia sa stále vyvíja a mnohí ľudia majú veľmi krátku pamäť. Človek je už asi raz taký. Niekto môže byť niekoľko rokov vzorným človekom a potom raz urobí prešľap a na to, čo robil predtým, si spomenie málokto.
Nebojme sa začať robiť niečo, čo nevieme. Amatéri postavili Noemovu archu, profesionáli Titanic
